Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
be5/384974.8e5bba.pdf
PDF · 110.68 KB
No categories available
5Obdo/20/2012
Najvyšší súd 5 Obdo 20/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: P.F., trvale bytom B.Š.,
zastúpenej advokátom JUDr. D.T., M.B. proti ţalovanému: N., s. r. o., B.Š.,
IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: P.W.
/predtým V./, B.D., zastúpeného advokátom JUDr. M.R., R.B., o zrušenie účasti spoločníka
v spoločnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 34 Cb 236/2008, o dovolaní
vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29.
septembra 2011, č. k. 2 Cob 417/2010-118, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2011,
č. k. 2 Cob 417/2010-118 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 13. júla 2010, č. k. 34 Cb 236/2008-96 vyhovel
ţalobe a zrušil účasť ţalobkyne v spoločnosti N., s. r. o., B.Š.. O trovách konania rozhodol
tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 916,92 eur náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe v konaní bolo preukázané a potvrdil to aj svedok
P.V. - spoločník ţalovanej spoločnosti, ţe táto spoločnosť nevykonáva ţiadnu činnosť a je
v strate, nedochádza teda k naplneniu účelu, pre ktorý bola zriadená. Spoločník P.V. na
pojednávaní túto skutočnosť potvrdil, keď uviedol, ţe chce zrušiť spoločnosť
na valnom zhromaţdení, ktoré zvolá za týmto účelom, ale neurobil tak, ako uviedol. Ďalej
v konaní bolo preukázané, ţe spoločník P.V. je zároveň aj spoločníkom v spoločnosti W., s. r.
o., B.N., IČO: X., ktorá bola zaloţená spoločenskou zmluvou 28. augusta 2007 a zapísaná do
obchodného registra 5. októbra 2007. Ďalej uviedol, ţe P.V. bol konateľom ţalovanej
spoločnosti od 10. augusta 2006 do 1. apríla 2008 a od 5. októbra 2007 je aj konateľom
spoločnosti W., s. r. o., ktorá takisto vykonávala činnosť - prevádzkovanie galérií. V čl. IX.
bode 8. Spoločenskej zmluvy spoločnosti N., s. r. o., Bratislava je uvedené, ţe konateľ nesmie
bez predchádzajúceho schválenia valným zhromaţdením uzatvárať vo vlastnom mene alebo
na vlastný účet obchody súvisiace s predmetom podnikania spoločnosti a zúčastňovať sa na
podnikaní v inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením. Poukázal na to, ţe
spoločník P.V. bez vedomia ţalobkyne zaloţil ďalšiu spoločnosť W., s. r. o., ktorej predmet
činnosti je do značnej miery zhodný s predmetom činnosti ţalovanej spoločnosti (obe
spoločnosti prevádzkujú galérie a s tým súvisiace činnosti) a bol zároveň konateľom oboch
spoločností od 5. októbra 2007 do 1. apríla 2008, čím došlo k zjavnému znevýhodneniu
ţalobkyne v ţalovanej spoločnosti. Spoločník P.V. sám na pojednávaní uviedol, ţe nemá
záujem podieľať sa na činnosti ţalovanej spoločnosti, keď uviedol, aby ţalobkyňa si sama
riadila ţalovanú spoločnosť vzhľadom na to, ţe je jedinou konateľkou ţalovanej spoločnosti.
Z uvedenej skutočnosti súd ustálil, ţe zaloţenie inej spoločnosti niektorými spoločníkmi,
aj keď nie je porušením ţiadnej povinnosti, môţe v spoločnosti tak narušiť vzťahy medzi
spoločníkmi a vyvolať nedôveru spoločníkov, ţe od nich nemoţno spravodlivo ţiadať,
aby v spoločnosti zotrvali. V danom prípade zo strany spoločníkov P.V. a Z.V. bola vyvolaná
nedôvera ţalobkyne, čím došlo k značnému narušeniu vzťahov medzi nimi a ţalobkyňa
nemohla a ani nemôţe do budúcna ovplyvniť činnosť spoločnosti, nakoľko je menšinová
vlastníčka a na valnom zhromaţdení bude vţdy v menšine, a teda len títo dvaja spoločníci
môţu rozhodnúť o zrušení spoločnosti likvidáciou. Súd neskúmal konkrétne nezhody medzi
spoločníkmi, lebo to nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov dospel
k záveru, ţe od ţalobkyne nemoţno spravodlivo poţadovať, aby v spoločnosti zotrvala, preto
ţalobe poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka vyhovel a účasť
ţalujúcej spoločníčky v spoločnosti zrušil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník na strane ţalovaného.
Ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ţalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Namietal, ţe súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a pri rozhodovaní vychádzal
výlučne z nepodloţeného tvrdenia ţalobkyne a na základe takto nesprávne zisteného
skutkového stavu vydal nesprávne rozhodnutie.
Na výzvu súdu, aby sa ţalovaný k odvolaniu vyjadril, ţalovaný podaním, ktoré bolo
na súd osobne podané, uviedol, ţe s odvolaním nesúhlasí, lebo bolo podané proti jeho vôli.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 29. septembra 2011, č. k.
2 Cob 417/2010-118 odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenie § 93 O. s. p.
a na skutočnosť, ţe ţalovaný podaním z 8. novembra 2010 vyjadril svoj nesúhlas s odvolaním
podaným vedľajším účastníkom na strane ţalovaného. Ţalovaný proti rozsudku súdu prvého
stupňa nepodal odvolanie a ani vedľajšiemu účastníkovi nedal súhlas na podanie odvolania.
Preto podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol
ako podané neoprávnenou osobou.
Proti tomuto rozhodnutiu podal vedľajší účastník dovolanie. Ţiadal napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
odôvodnil zmätočnosťou odvolacieho konania /§ 237 písm. c/ O. s. p./, spôsobenej tým,
ţe odvolací súd vydal uznesenie, ktorým odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka, pretoţe
podľa jeho názoru bolo podané neoprávnenou osobou, pričom jeho rozhodnutie nemá oporu
v zákone a vedľajšiemu účastníkovi tým odňal moţnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/
O. s. p./. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal z vyjadrenia ţalovaného,
ktorý nebol v konaní na súde prvého stupňa a na odvolacom súde riadne zastúpený.
Vyjadrenie ţalovaného bolo podpísané ţalobkyňou, preto toto vyjadrenie je v rozpore s § 21
ods. 3 O. s. p., podľa ktorého za právnickú osobu nemôţe konať ten, koho záujmy
sú v rozpore so záujmami právnickej osoby, čím podľa názoru dovolateľa bol naplnený dôvod
zmätočnosti podľa § 237 písm. c/ O. s. p. Ďalej uviedol, ţe je nesprávne a nepodloţené
relevantným zákonným zdôvodnením redukovať „zváţenia všetkých okolností“ na formálne
zistenie stanoviska /súhlasu - nesúhlasu/ hlavného účastníka k procesnému úkonu vedľajšieho
účastníka. Ţalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi sú súčasne ţalobkyňa
a vedľajší účastník. Osobou oprávnenou konať za ţalovaného ako konateľ je však výlučne
a len ţalobkyňa. V danom prípade bol súd povinný klásť zvýšené nároky na zváţenie
všetkých okolností rozporuplného postoja ţalovaného k podaniu odvolania vedľajším
účastníkom. Strohé zistenie postoja ţalovaného k podaniu odvolania vedľajším účastníkom,
ktoré odvolací súd vykonal, je v tomto prípade nedostatočné a spochybniteľné.
Pod „zváţením všetkých okolností“ sa v danom prípade musí rozumieť najmä tá okolnosť,
ţe v danom prípade na strane ţalobkyne vystupovala tá istá fyzická osoba, ktorá konala
v mene ţalovaného ako štatutárny orgán - konateľ, ktorý podpísal písomné oznámenie
ţalovaného, v ktorom mal ţalovaný nesúhlasiť s podaným odvolaním. Zdôraznil,
ţe ţalobkyňa má záujem na tom, aby jej účasť bola v spoločnosti zrušená, preto vyuţila
situáciu a za ţalovaného vyhotovila také vyjadrenie k podanému odvolaniu vedľajšieho
účastníka, v ktorom s podaným odvolaním nesúhlasila. Pritom mal súd mať na zreteli,
ţe vedľajší účastník podaním odvolania hájil a zastával rovnaký záujem na výsledku konania
ako musí mať ţalovaný v sporovom konaní, t. j. rozhodnutie súdu o nezrušení účasti
ţalobkyne ako spoločníčky v spoločnosti. Keďţe ţalobkyňa konajúca v mene ţalovaného
vyjadrila za ţalovaného nesúhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka, nevyjadrila tým
skutočnú vôľu ţalovaného, ale svoju vôľu. Preto v prípade konfliktu záujmov v sporovom
konaní za ţalovaného ako právnickú osobu nemôţe konať ţalobkyňa, ktorej záujem
je v rozpore so záujmom ţalovaného. Úkon ţalobkyne, ktorým vyjadrila svoj nesúhlas
s podaným odvolaním, nemoţno inak hodnotiť len ako úkon, ktorý je v rozpore
s ustanovením § 21 ods. 3 O. s. p.
Z uvedených skutočností dovolateľ dospel k záveru, ţe odvolací súd nesprávne
posúdil legitimáciu vedľajšieho účastníka na podanie odvolania, keď jeho odvolanie odmietol
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, čím odňal vedľajšiemu účastníkovi moţnosť
konať pred súdom a hájiť svoje práva a oprávnené záujmy. Zároveň procesne pochybil
prvostupňový a aj odvolací súd, keď akceptoval zastúpenie ţalovaného prostredníctvom
osoby ţalobkyne, ktoré je v rozpore s § 21 ods. 3 O. s. p.
Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení,
ţe dovolanie podal včas vedľajší účastník, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia
dovolacieho pojednávania /§ 243 ods. 1 O. s. p./ v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nie je moţné napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa /§ 236 ods. 1 O. s. p./. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p.
Ide o prípady: ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je uznesením. Proti rozhodnutiu vydanému
v tejto procesnej forme je dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 239 O. s. p., ak: odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.
Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/. Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní /neuznaní/ cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné /nevykonateľné/ na území Slovenskej republiky.
Z obsahu dovolania vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného vyplýva,
ţe prípustnosť dovolania odôvodňuje závadným procesným postupom odvolacieho súdu
podľa § 237 písm. c/ a f/ O. s. p., a to tým, ţe na strane ţalujúcej vystupovala tá istá fyzická
osoba, ktorá na strane ţalovanej konala v mene ţalovaného ako štatutárny orgán a podpísala
vyjadrenie ţalovaného, v ktorom ţalovaný mal nesúhlasiť s odvolaním vedľajšieho účastníka
na strane ţalovaného, na základe čoho odvolací súd nesprávne odvolanie vedľajšieho
účastníka poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. odmietol ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností.
Za právnickú osobu nemôţe konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami
právnickej osoby /§ 21 ods. 3 O. s. p./.
Ustanovenie § 21 ods. 3 O. s. p. upravuje situáciu, keď v spore je na jednej strane
obchodná spoločnosť a na druhej strane konateľ tejto spoločnosti, teda záujmy ţalobcu
a ţalovaného sú rozdielne, a preto v takomto prípade konateľ nemôţe konať za spoločnosť.
Dovolací súd je toho názoru, ţe porušením zákonného obmedzenia zastúpenia ţalovaného
osobou ţalobcu, nebola zo strany súdu poskytnutá ochrana práv všetkým účastníkom
v rovnakom rozsahu. Takéto procesné pochybenie je kvalifikované ako odňatie moţnosti
účastníkovi konať pred súdom, čo je dôvodom na podanie dovolania podľa § 237 písm. f/
Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe odvolací súd nechal bez povšimnutia
skutočnosť, ţe za ţalovanú spoločnosť podanie z 8. novembra 2010, z ktorého
pri rozhodovaní vychádzal /č. l. 116/, podpísala P.F., ktorá v spore vystupuje
ako ţalobkyňa, a preto jej záujmy sú rozdielne ako záujmy ţalovaného. Postoj ţalovanej
spoločnosti v konaní na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní prezentoval aj druhý
spoločník ţalovanej spoločnosti, ktorý v konaní vystupuje ako vedľajší účastník
a ako odvolateľ. Tým, ţe odvolací súd vychádzal len zo stanoviska ţalovaného,
prezentovaného konateľom, ktorý vystupoval aj ako ţalujúci a nevyţiadal si stanovisko
všetkých spoločníkov ţalovanej spoločnosti, rozhodol v rozpore s ustanovením § 21 ods. 3
O. s. p., keď odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou
osobou. V dôsledku nesprávneho postupu v rozpore s ustanovením § 21 ods. 3 O. s. p.
odvolací súd porušil základné právo dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tým
došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 O. s. p.
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. mája 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová