Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/20/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: P.F., trvale bytom B.Š.,

zastúpenej advokátom JUDr. D.T., M.B. proti ţalovanému: N., s. r. o., B.Š.,

IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného: P.W.

/predtým V./, B.D., zastúpeného advokátom JUDr. M.R., R.B., o zrušenie účasti spoločníka

v spoločnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29.

septembra 2011, č. k. -118, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2011,

č. k. -118 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 13. júla 2010, č. k. -96 vyhovel

ţalobe a zrušil účasť ţalobkyne v spoločnosti N., s. r. o., B.Š.. O trovách konania rozhodol

tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 916,92 eur náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe v konaní bolo preukázané a potvrdil to aj svedok

P.V. - spoločník ţalovanej spoločnosti, ţe táto spoločnosť nevykonáva ţiadnu činnosť a je

v strate, nedochádza teda k naplneniu účelu, pre ktorý bola zriadená. Spoločník P.V. na

pojednávaní túto skutočnosť potvrdil, keď uviedol, ţe chce zrušiť spoločnosť

na valnom zhromaţdení, ktoré zvolá za týmto účelom, ale neurobil tak, ako uviedol. Ďalej

v konaní bolo preukázané, ţe spoločník P.V. je zároveň aj spoločníkom v spoločnosti W., s. r.

o., B.N., IČO: X., ktorá bola zaloţená spoločenskou zmluvou 28. augusta 2007 a zapísaná do

obchodného registra 5. októbra 2007. Ďalej uviedol, ţe P.V. bol konateľom ţalovanej

spoločnosti od 10. augusta 2006 do 1. apríla 2008 a od 5. októbra 2007 je aj konateľom

spoločnosti W., s. r. o., ktorá takisto vykonávala činnosť - prevádzkovanie galérií. V čl. IX.

bode 8. Spoločenskej zmluvy spoločnosti N., s. r. o., Bratislava je uvedené, ţe konateľ nesmie

bez predchádzajúceho schválenia valným zhromaţdením uzatvárať vo vlastnom mene alebo

na vlastný účet obchody súvisiace s predmetom podnikania spoločnosti a zúčastňovať sa na

podnikaní v inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením. Poukázal na to, ţe

spoločník P.V. bez vedomia ţalobkyne zaloţil ďalšiu spoločnosť W., s. r. o., ktorej predmet

činnosti je do značnej miery zhodný s predmetom činnosti ţalovanej spoločnosti (obe

spoločnosti prevádzkujú galérie a s tým súvisiace činnosti) a bol zároveň konateľom oboch

spoločností od 5. októbra 2007 do 1. apríla 2008, čím došlo k zjavnému znevýhodneniu

ţalobkyne v ţalovanej spoločnosti. Spoločník P.V. sám na pojednávaní uviedol, ţe nemá

záujem podieľať sa na činnosti ţalovanej spoločnosti, keď uviedol, aby ţalobkyňa si sama

riadila ţalovanú spoločnosť vzhľadom na to, ţe je jedinou konateľkou ţalovanej spoločnosti.

Z uvedenej skutočnosti súd ustálil, ţe zaloţenie inej spoločnosti niektorými spoločníkmi,

aj keď nie je porušením ţiadnej povinnosti, môţe v spoločnosti tak narušiť vzťahy medzi

spoločníkmi a vyvolať nedôveru spoločníkov, ţe od nich nemoţno spravodlivo ţiadať,

aby v spoločnosti zotrvali. V danom prípade zo strany spoločníkov P.V. a Z.V. bola vyvolaná

nedôvera ţalobkyne, čím došlo k značnému narušeniu vzťahov medzi nimi a ţalobkyňa

nemohla a ani nemôţe do budúcna ovplyvniť činnosť spoločnosti, nakoľko je menšinová

vlastníčka a na valnom zhromaţdení bude vţdy v menšine, a teda len títo dvaja spoločníci

môţu rozhodnúť o zrušení spoločnosti likvidáciou. Súd neskúmal konkrétne nezhody medzi

spoločníkmi, lebo to nemá vplyv na rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov dospel

k záveru, ţe od ţalobkyne nemoţno spravodlivo poţadovať, aby v spoločnosti zotrvala, preto

ţalobe poukazom na ustanovenie vyhovel a účasť

ţalujúcej spoločníčky v spoločnosti zrušil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník na strane ţalovaného.

Ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ţalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Namietal, ţe súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a pri rozhodovaní vychádzal

výlučne z nepodloţeného tvrdenia ţalobkyne a na základe takto nesprávne zisteného

skutkového stavu vydal nesprávne rozhodnutie.

Na výzvu súdu, aby sa ţalovaný k odvolaniu vyjadril, ţalovaný podaním, ktoré bolo

na súd osobne podané, uviedol, ţe s odvolaním nesúhlasí, lebo bolo podané proti jeho vôli.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 29. septembra 2011, č. k.

-118 odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenie

a na skutočnosť, ţe ţalovaný podaním z 8. novembra 2010 vyjadril svoj nesúhlas s odvolaním

podaným vedľajším účastníkom na strane ţalovaného. Ţalovaný proti rozsudku súdu prvého

stupňa nepodal odvolanie a ani vedľajšiemu účastníkovi nedal súhlas na podanie odvolania.

Preto podľa odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol

ako podané neoprávnenou osobou.

Proti tomuto rozhodnutiu podal vedľajší účastník dovolanie. Ţiadal napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil zmätočnosťou odvolacieho konania / /, spôsobenej tým,

ţe odvolací súd vydal uznesenie, ktorým odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka, pretoţe

podľa jeho názoru bolo podané neoprávnenou osobou, pričom jeho rozhodnutie nemá oporu

v zákone a vedľajšiemu účastníkovi tým odňal moţnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/

/. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal z vyjadrenia ţalovaného,

ktorý nebol v konaní na súde prvého stupňa a na odvolacom súde riadne zastúpený.

Vyjadrenie ţalovaného bolo podpísané ţalobkyňou, preto toto vyjadrenie je v rozpore s § 21

ods. 3 , podľa ktorého za právnickú osobu nemôţe konať ten, koho záujmy

sú v rozpore so záujmami právnickej osoby, čím podľa názoru dovolateľa bol naplnený dôvod

zmätočnosti podľa Ďalej uviedol, ţe je nesprávne a nepodloţené

relevantným zákonným zdôvodnením redukovať „zváţenia všetkých okolností“ na formálne

zistenie stanoviska /súhlasu - nesúhlasu/ hlavného účastníka k procesnému úkonu vedľajšieho

účastníka. Ţalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi sú súčasne ţalobkyňa

a vedľajší účastník. Osobou oprávnenou konať za ţalovaného ako konateľ je však výlučne

a len ţalobkyňa. V danom prípade bol súd povinný klásť zvýšené nároky na zváţenie

všetkých okolností rozporuplného postoja ţalovaného k podaniu odvolania vedľajším

účastníkom. Strohé zistenie postoja ţalovaného k podaniu odvolania vedľajším účastníkom,

ktoré odvolací súd vykonal, je v tomto prípade nedostatočné a spochybniteľné.

Pod „zváţením všetkých okolností“ sa v danom prípade musí rozumieť najmä tá okolnosť,

ţe v danom prípade na strane ţalobkyne vystupovala tá istá fyzická osoba, ktorá konala

v mene ţalovaného ako štatutárny orgán - konateľ, ktorý podpísal písomné oznámenie

ţalovaného, v ktorom mal ţalovaný nesúhlasiť s podaným odvolaním. Zdôraznil,

ţe ţalobkyňa má záujem na tom, aby jej účasť bola v spoločnosti zrušená, preto vyuţila

situáciu a za ţalovaného vyhotovila také vyjadrenie k podanému odvolaniu vedľajšieho

účastníka, v ktorom s podaným odvolaním nesúhlasila. Pritom mal súd mať na zreteli,

ţe vedľajší účastník podaním odvolania hájil a zastával rovnaký záujem na výsledku konania

ako musí mať ţalovaný v sporovom konaní, t. j. rozhodnutie súdu o nezrušení účasti

ţalobkyne ako spoločníčky v spoločnosti. Keďţe ţalobkyňa konajúca v mene ţalovaného

vyjadrila za ţalovaného nesúhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka, nevyjadrila tým

skutočnú vôľu ţalovaného, ale svoju vôľu. Preto v prípade konfliktu záujmov v sporovom

konaní za ţalovaného ako právnickú osobu nemôţe konať ţalobkyňa, ktorej záujem

je v rozpore so záujmom ţalovaného. Úkon ţalobkyne, ktorým vyjadrila svoj nesúhlas

s podaným odvolaním, nemoţno inak hodnotiť len ako úkon, ktorý je v rozpore

s ustanovením

Z uvedených skutočností dovolateľ dospel k záveru, ţe odvolací súd nesprávne

posúdil legitimáciu vedľajšieho účastníka na podanie odvolania, keď jeho odvolanie odmietol

ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, čím odňal vedľajšiemu účastníkovi moţnosť

konať pred súdom a hájiť svoje práva a oprávnené záujmy. Zároveň procesne pochybil

prvostupňový a aj odvolací súd, keď akceptoval zastúpenie ţalovaného prostredníctvom

osoby ţalobkyne, ktoré je v rozpore s

Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / po zistení,

ţe dovolanie podal včas vedľajší účastník, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia

dovolacieho pojednávania / / v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

a dospel k záveru, ţe dovolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nie je moţné napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,

pokiaľ to zákon pripúšťa / /. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

je dovolanie prípustné v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/

Ide o prípady: ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je uznesením. Proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme je dovolanie prípustné podľa ustanovenia , ak: odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/. Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní /neuznaní/ cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné /nevykonateľné/ na území Slovenskej republiky.

Z obsahu dovolania vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného vyplýva,

ţe prípustnosť dovolania odôvodňuje závadným procesným postupom odvolacieho súdu

podľa a , a to tým, ţe na strane ţalujúcej vystupovala tá istá fyzická

osoba, ktorá na strane ţalovanej konala v mene ţalovaného ako štatutárny orgán a podpísala

vyjadrenie ţalovaného, v ktorom ţalovaný mal nesúhlasiť s odvolaním vedľajšieho účastníka

na strane ţalovaného, na základe čoho odvolací súd nesprávne odvolanie vedľajšieho

účastníka poukazom na ustanovenie odmietol ako odvolanie podané

neoprávnenou osobou.

Podľa ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva

a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom

účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností.

Za právnickú osobu nemôţe konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami

právnickej osoby / /.

Ustanovenie upravuje situáciu, keď v spore je na jednej strane

obchodná spoločnosť a na druhej strane konateľ tejto spoločnosti, teda záujmy ţalobcu

a ţalovaného sú rozdielne, a preto v takomto prípade konateľ nemôţe konať za spoločnosť.

Dovolací súd je toho názoru, ţe porušením zákonného obmedzenia zastúpenia ţalovaného

osobou ţalobcu, nebola zo strany súdu poskytnutá ochrana práv všetkým účastníkom

v rovnakom rozsahu. Takéto procesné pochybenie je kvalifikované ako odňatie moţnosti

účastníkovi konať pred súdom, čo je dôvodom na podanie dovolania podľa § 237 písm. f/

Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe odvolací súd nechal bez povšimnutia

skutočnosť, ţe za ţalovanú spoločnosť podanie z 8. novembra 2010, z ktorého

pri rozhodovaní vychádzal /č. l. 116/, podpísala P.F., ktorá v spore vystupuje

ako ţalobkyňa, a preto jej záujmy sú rozdielne ako záujmy ţalovaného. Postoj ţalovanej

spoločnosti v konaní na súde prvého stupňa a v odvolacom konaní prezentoval aj druhý

spoločník ţalovanej spoločnosti, ktorý v konaní vystupuje ako vedľajší účastník

a ako odvolateľ. Tým, ţe odvolací súd vychádzal len zo stanoviska ţalovaného,

prezentovaného konateľom, ktorý vystupoval aj ako ţalujúci a nevyţiadal si stanovisko

všetkých spoločníkov ţalovanej spoločnosti, rozhodol v rozpore s ustanovením § 21 ods. 3

, keď odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou

osobou. V dôsledku nesprávneho postupu v rozpore s ustanovením

odvolací súd porušil základné právo dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. SR a tým

došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. mája 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová