Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fb9/384171.1f0a96.pdf
PDF · 127.66 KB
No categories available
8Sžf/38/2011
Najvyšší súd 8Sžf/38/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : I.. R. M., bytom Š., R. T.,
proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. I/228/80-
37893/2011/993202-r zo dňa 24. marca 2011, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Ţiline, č. k. 21S/21/2011-27 zo dňa 22. júna 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Ţiline, č. k.
21S/21/2011-27 zo dňa 22. júna 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Ţiline (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)
rozhodujúc o ţiadosti ţalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkoch a o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov zamietol ţiadosť ţalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkoch a rovnako
zamietol jeho ţiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, ţe z Potvrdenia
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (ďalej aj ako „Potvrdenie“) predloţeným
ţalobcom vyplýva, ţe ţalobca poberá starobný dôchodok vo výške 367,60 € mesačne, jeho
manţelka poberá mesačne invalidný dôchodok vo výške 263,60 €, pričom uvedené
dôchodkové dávky sú jediným príjmom domácnosti ţalobcu, ďalej ţalobca nemá ţiadny iný
príjem zo zamestnania ani iných zdrojov, nevlastní osobný majetok väčšej hodnoty, nemá
ţiadnu vyţivovaciu povinnosť a nemá ţiadnych veriteľov a ako inú okolnosť, ktorá by mohla
mať vplyv na oslobodenie od súdnych poplatkov uviedol ţalobca, pretrvávajúci nepriaznivý
zdravotný stav manţelky, vyţadujúci si pravidelné nakupovanie liekov.
Pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov ţalobcovi, vymienených v ustanovení § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len ako „OSP“) poukázal na skutočnosť, ţe zo ţaloby a z predloţeného
vyjadrenia ţalovaného vyplýva, ţe po smrti A. M., rod. H. sa ţalobca stal podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností na ul. B.B. v Ţ., ktoré nehnuteľnosti od 23. mája 2005 aţ do
predaja svojho spoluvlastníckeho podielu v roku 2007 prenajímal, pričom ţalobca svoj
spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach predal za kúpnu cenu vo výške
123 291,71 € (3 714 286 Sk). Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca dňa 13. apríla 2007
uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ICP, s.r.o. „Dohodu o mimosúdnom vyrovnaní“, na
základe ktorej mu bola poskytnutá suma 13 277,57 € (400 000 Sk) a to formou uskutočnenia
stavebných prác a dodania stavebného materiálu. Rovnako upriamil pozornosť na to, ţe
v roku 2006 bol ţalobca vlastníkom dvojizbového bytu č. 5 na ul. A. R.R., Ţ., ktorý taktieţ
prenajímal, avšak v dobe rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov bola, podľa
výpisu z katastra nehnuteľností, vlastníkom predmetného bytu uţ tretia osoba.
Mal za to, ţe pri súčasnom príjme domácnosti ţalobcu vo výške 631,20 €, zvýšené
výdavky na lieky (ktoré však nepreukázal) spolu s ďalšími nepreukázanými výdavkami
ţalobcu na chod domácnosti, nemôţu tieto predstavovať takú poloţku, ktorá by
znemoţňovala ţalobcovi zaplatiť súdny poplatok bez toho, aby bola ohrozená jeho výţiva
a výţiva jeho manţelky s tým, ţe nedostatočné preukázanie tvrdených výdavkov pripísal na
ťarchu ţalobcu dôvodiac povahou konania o oslobodení od súdnych poplatkov, ktoré je
návrhových konaním a riadi sa dispozičnou zásadou, t.j. ţalobca je povinný nielen tvrdiť
relevantné skutočnosti, ale ich aj preukázať.
Záverom uznal, ţe príjmy z prenájmu a prevodu nehnuteľností mal ţalobca
k dispozícii v minulosti a momentálne môţe poberať len dôchodkové dávky, avšak v tejto
súvislosti mal za to, ţe nemoţno vnímať odôvodnenosť oslobodenia od súdnych poplatkov
len z pohľadu momentálnej situácie ţalobcu, pričom súčasný príjem domácnosti ţalobcu
nevyhodnotil za neprimerane nízky, pokiaľ je nepochybné, ţe ţalobca v nedávnej minulosti
mal značný príjem, hlavne z predaja spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností na B. ulici.
Z vyššie uvedených dôvodov, ţiadosť ţalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov
zamietol.
K ţiadosti ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov poukázal na to, ţe
ustanovenie advokáta je moţné len po tom, čo účastník konania, ktorý ţiada o ustanovenie
zástupcu na ochranu jeho záujmov preukáţe, ţe na jeho strane sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov a v prípade, ak účastník neţiada samostatne o oslobodenie
od súdnych poplatkov, súd túto otázku posudzuje iba ako predbeţnú. V intenciách uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţo/180/2010 sa preto zaoberal aj druhou
kumulatívnou podmienkou a to, či u ţalobcu nie je daná zvýšená potreba právnej ochrany
vzhľadom k predmetu konania. Uviedol, ţe je nepochybné, ţe v súdenom prípade sa jedná
o právne zloţitú vec súvisiacu s prieskumom postupu ţalovaného pri úprave príjmov
a výdavkov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a taktieţ aj s prieskumom
procesného postupu správcu dane v priebehu daňovej kontroly, pričom zvýšená potreba
právnej ochrany je daná aj v súvislosti s tým, ţe v preskúmavanej veci sa jedná o prípad, ktorý
spadá pod povinné právne zastúpenie. Uviedol ďalej, ţe ţiadosť ţalobcu posúdil aj s ohľadom
na to, či sú príjmy ţalobcu postačujúce na úhradu sluţieb právnej pomoci, zohľadnil aj
sociálne pomery ţalobcu a jeho zdravotný stav.
Konštatujúc, ţe nie sú naplnené predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov doplnil, ţe príjmy ţalobcu postačujú na úhradu právnych sluţieb a na tejto
skutočnosti nič nezmenia ani jeho sociálne a zdravotné pomery, ktoré nie sú takého
charakteru, aby znemoţnili ţalobcovi prístup k súdnej ochrane.
Z uvedeného dôvodu preto ţiadosť ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov
zamietol.
Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
argumentoval tým, ţe dôvody pre podanie ţiadosti o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov a o ustanovenie zástupcu z radov advokátov spočívajú v jeho
a manţelkinej súčasnej príjmovej mizérií, keďţe sú odkázaní za sťaţeného ich zdravotného
stavu len na príjmy zo starobného resp. invalidného dôchodku. Dôvodil, ţe krajskému súdu
predloţil o uvedených skutočnostiach doklady v takom rozsahu, v akom ich od neho
poţadoval, t.j. na súdom predloţenej predlohe – predtlači. Preto za nenáleţité povaţuje
tvrdenie prvostupňového súdu o tom, ţe svoje výdavky nedostatočne preukázal domnievajúc
sa, ţe pokiaľ súdu ním tvrdené skutočnosti nepostačovali, mal ho vyzvať na ich preukázanie.
K odvolaniu preto doloţil výpisy zo zdravotnej dokumentácie a taktieţ doklady preukazujúce
nevyhnutné základné ţivotné výdavky jeho domácnosti, ktoré celkovo mesačne predstavujú
sumu 509,79 €, bez nákladov na ošatenie, na cestovné za zdravotnou starostlivosťou a na
stravu.
Namietal krajským súdom jednostranné posudzovanie prevodu nehnuteľností na B.
ulici v Ţ. na tretiu osobu, o ktorej skutočnosti sa mal krajský súd dozvedieť zo súdneho spisu
(sp. zn. 21S/21/2011), keď krajský súd uviedol iba kúpnu cenu pripadajúcu na ţalobcu, avšak
nebral do úvahy skutočnosť, ţe samotnému prevodu predchádzali nadobúdacie náklady,
výdavky na stavebné rekonštrukcie, úpravy, výdavky na rôzne zariadenia, vybavenia, údrţbu
a opravy, ktoré sú taktieţ súčasťou uvedeného spisu, no prvostupňovým súdom zostali
nepovšimnuté. Poukázal na skutočnosť, ţe z prílohy č. 90 „Platobný výmer č.
894/230/69156/10/Rem – rozvinutie dôvodu odvolania“ zo dňa 5. januára 2011 vyplýva
vyčíslenie nákladov na dosiahnutie príjmu 123 291,71 € (3 714 286 Sk), pričom tieto náklady
sú vyčíslené na sumu 125 668,80 € (3 785 898,40 Sk), to znamená, ţe tieto boli vyššie ako
kúpna cena za prevod spoluvlastníckeho podielu. Uviedol ďalej, ţe rovnako sa v uvedenom
spise nachádza aj peňaţný denník, v ktorom nie sú zaznamenané len príjmy, ako ich
jednostranne uviedol krajský súd, ale aj výdavky spojené s prenájmom tejto nehnuteľnosti,
pričom v príslušnom roku 2006 oproti príjmom vo výške 6151,12 € (185 308,60 Sk) činili
výdavky 7082,25 € (213 359,80 Sk), teda opätovne ide o stratovú záleţitosť. Uviedol, ţe
rovnaká situácia bola aj v prípade prenájmu bytu na ul. A. R. v Ţ., keď v príslušnom roku
2006 príjmy predstavovali sumu 2539,33 € (76 500 Sk) a výdavky sumu 4560,82 €
(137 399,20 Sk). Pokiaľ ide o „Dohodu o mimosúdnom vyrovnaní“ k tejto uviedol, ţe ňou
došlo len k čiastkovej kompenzácii nerentabilných prenájmov, aj to len v naturálnej podobe.
Mal za to, ţe jediným dôvodom pre zamietnutie ţiadosti o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov boli jeho vyššie uvedené príjmy z minulosti, ktoré spadajú do obdobia
spred piatich rokov poukazujúc zároveň na to, ţe tieto skutočnosti však odporujú obsahu ním
predloţeného Potvrdenia, nakoľko toto neobsahuje ţiadnu časť, ktorá by sa týkala minulosti.
Nesúhlasiac s názorom prvostupňového súdu, ţe príjem jeho domácnosti nie je neprimerane
nízky vyhodnotil jeho rozhodnutie za pokus o porušenie – zásah do jeho základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Proti výroku o zamietnutí jeho ţiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov
argumentoval krajským súdom nezadefinovanou výškou odmeny za poskytnutie právnej
sluţby, ktorá je podľa jeho názoru v porovnaní s výškou súdneho poplatku mnohonásobná.
Dôvodil ďalej tým, ţe prvostupňový súd ich bez náleţitej špecifikácie označil za také, ktoré
neznemoţňujú jeho prístup k súdnej ochrane.
Záverom poukázal na vady konania zakladajúce, podľa jeho názoru, neplatnosť
napadnutého uznesenia od samého začiatku a to, ţe bolo vydané na základe neúčinného
zákonného ustanovenia, keďţe sa v ňom cituje ustanovenie § 30 OSP v znení účinnom
do 31. decembra 2009 a ďalej, ţe napadnuté uznesenie vydala samosudkyňa JUDr. Veronika
Poláčková, aj keď je podpísaná ako predsedníčka senátu, avšak napadnuté uznesenie
neobsahuje ţiadny odkaz na zákonné ustanovenie, na základe ktorého by sudkyňa mohla
konať samostatne ako samosudca, t.j. podľa § 246 ods. 2 OSP a z uvedeného dôvodu mal za
to, ţe vo veci konal súd, ktorý nebol správne obsadený.
Na základe týchto skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby mu priznal oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov a ustanovil mu zástupcu z radov advokátov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe
odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Ţalobou sa ţalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
ţalovaného č. I/228/80-37893/2011/993202-r zo dňa 24. marca 2011, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Ţilina II č. 894/230/69156/10/Rem zo dňa 5. októbra 2010,
ktorým prvostupňový správny orgán vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzických osôb
podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení ku dňu vydania rozhodnutia za
zdaňovacie obdobie 2006 v sume 18 686,01 €.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho
práva v konaní ide.
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto piatej časti, sa pouţijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona tohto zákona (§ 246c ods. 1
veta prvá OSP).
Podľa § 138 ods. 1 OSP na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k majetkovým
a sociálnym pomerom ţalobcu, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výške súdneho
poplatku a povahe spoplatňovaného úkonu.
Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu,
aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať
alebo brániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové (ak je ţiadateľom
fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálny a zdravotné), ktoré nie sú len dočasnej alebo
prechodnej povahy, a odôvodňujú záver, ţe poplatník nemôţe (celkom alebo sčasti) splniť
poplatkovú povinnosť alebo ţe jej splnenie súd nemôţe od neho spravodlivo ţiadať.
Pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je súčasne
rozhodujúce, či účastník svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni svoje
práva.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe ţalobca predloţil prvostupňovému súdu riadne
vyplnené Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a taktieţ predloţil
prvostupňovému súdu potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške jeho a manţelkiných
dôchodkových dávok. Prvostupňový súd na základe predloţených potvrdení v spojení
s listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise priloţenom k súdnemu
konaniu (sp. zn. 21S/21/2011) ţiadosti ţalobcu zamietol, pričom okrem iného dôvodil aj tým,
ţe ţalobca svoje tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave a výdavkov domácnosti
nepreukázal ţiadnymi listinnými dokladmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“)
z obsahu súdneho spisu zistil, ţe prvostupňový súd ţalobcu na predloţenie dôkazov
preukazujúcich nepriaznivý zdravotný stav jeho manţelky nevyzval a taktieţ ho nevyzval na
vyčíslenie výdavkov pripadajúcich na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti. Rovnako
odvolací súd, posúdiac obsah Potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch
zistil, ţe toto neobsahuje časť, v ktorej by účastník konania mal uviesť iné nevyhnuté výdavky
s výzvou na ich preukázanie (napr. na domácnosť alebo na zdravotnú starostlivosť) alebo
príjmy získané v minulosti.
Odvolací súd, nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe ţalobca ako účastník
konania mal mať vedomosť o svojej povinnosti vierohodne preukázať výdavky na zdravotnú
starostlivosť a na riadny chod domácnosti prvostupňovému súdu, na účely rozhodovania
o návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, keďţe sa jedná o návrhové
konanie ovládané dispozičnou zásadou, t.j. ţalobca je povinný nielen tvrdiť relevantné
skutočnosti, ale ich aj preukázať. V tejto súvislosti nedá odvolaciemu súdu neuviesť, ţe práve
naopak, za účelom náleţitého posúdenia splnenia zákonných podmienok vymienených
v ustanovení § 138 ods. 1 OSP s dôrazom na to, aby rozhodnutím súdu nebolo arbitrárne
zasiahnuté do ústavného práva občana na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného v čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky, bolo povinnosťou prvostupňového súdu, aby po zistení
skutočností o nepriaznivom zdravotnom stave ţalobcu a jeho manţelky, ţalobcu vyzval na
doplnenie jeho ţiadosti predloţením príslušných správ o ich zdravotnom stave, prípadne na
predloţenie dokladov preukazujúcich nevyhnutné mesačné výdavky jeho domácnosti a aţ po
ich posúdení rozhodnúť o návrhu ţalobcu. Rovnako bolo povinnosťou prvostupňového súdu
po zistení, ţe ţalobca bol vlastníkom bytu na ulici R. vyzvať ho na predloţenie zmluvy,
ktorou ţalobca previedol vlastnícke právo k predmetnému bytu na tretiu osobu a to za účelom
zistenia, kedy k samotnému prevodu vlastníckeho práva došlo a za akých podmienok.
Odvolací súd rovnako nesúhlasí s postupom prvostupňového súdu, ktorý pri
posudzovaní príjmu ţalobcu prihliadal aj na jeho príjmy z roku 2007, t. j. z obdobia z pred
viac ako štyroch rokov, pričom ako správne namietal ţalobca vo svojom odvolaní neprihliadol
aj na jeho výdavky spojené s prevádzkou prenajímaných a prevádzaných nehnuteľností.
Podľa § 30 ods. 1 OSP účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom
oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho
ţiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa
osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd
účastníka poučí.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladmi na ustanovenie zástupcu
z radov advokátov sú:
- ţiadosť účastníka konania,
- účastník spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov na základe
rozhodnutia súdu podľa § 138 ods. 1 OSP, t. j. či také rozhodnutie odôvodňujú pomery
účastníka a (kumulatívne) a či nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
či bránenie práva.
- potreba ochrany záujmov účastníka konania v priamej spojitosti s predmetom
konania, bez ohľadu na to, či ide o spor alebo inú právnu vec alebo verejné súdnictvo.
Potreba ochrany záujmov účastníka konania sa posudzuje individuálne a spravidla
bude súvisieť so skutkovou a právnou zloţitosťou veci. Zmyslom ustanovenia zástupcu
z radov advokátov účastníkovi konania, včítane osobitnej poučovacej povinnosti, je plniť
pozitívny záväzok štátu voči osobám (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) na právnu
pomoc v konaní pred súdom. Preto súd pri posudzovaní splnenia podmienok ustanovenia § 30
OSP musí zohľadniť aj okolnosť, či takáto pomoc je pre účastníka nevyhnutná a bez nej by sa
sťaţilo uplatnenie základného práva na súdnu ochranu účastníka.
Prvostupňový súd pri posudzovaní ţiadosti ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov sa nezaoberal všetkými hore uvedenými hľadiskami a to napriek tomu, ţe
v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal niečo iné, dokonca odvolávajúc sa na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a iba jednostranne prihliadol na príjmy ţalobcu
a jeho manţelky, ktoré podľa jeho názoru postačujú na úhradu sluţieb právnej pomoci.
Z vyššie uvedených dôvodov musel preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1
písm. f/ a ods. 2 OSP), v ktorom prvostupňový súd ţiadosti ţalobcu posúdi aj s ohľadom
na to, či sú súčasné preukázané príjmy ţalobcu a jeho manţelky postačujúce na zaplatenie
súdneho poplatku a na úhradu sluţieb právnej pomoci, zohľadní aj sociálne pomery ţalobcu,
jeho a manţelkin zdravotný stav, ako aj potrebu zvýšenej právnej ochrany ţalobcu vzhľadom
k predmetu konania a aţ potom o ţiadostiach ţalobcu opätovne rozhodne.
Na záver odvolací súd poznamenáva, ţe procesné námietky, ktorými ţalobca
poukazoval na neplatnosť napadnutého uznesenia z dôvodu aplikácie neúčinného právneho
predpisu a z dôvodu nesprávneho obsadenia konajúceho súdu, vyhodnotil za nedôvodné.
Prvostupňový súd síce vo svojom uznesení skutočne uvádzal ustanovenie § 30 OSP v znení
účinnom do 31. decembra 2009, avšak táto skutočnosť by sama o sebe nemala vplyv
na zákonnosť napadnutého uznesenia. Rovnako vo vzťahu v poradí k druhej procesnej
námietke je potrebné uviesť, ţe napadnuté uznesenie bolo vydané v súlade s ustanovením
§ 168 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keďţe sa jedná o procesné
rozhodnutie, ktoré vyhlasuje predseda senátu (§ 36d ods. 1 OSP).
10 8Sžf/38/2011
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. mája 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská