Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/33/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. W., A., so sídlom K.,

K., zastúpený advokátom J.. D. A., AK so sídlom Z., K., proti žalovanému Finančné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/10964-72756/2010/990057-r z 18. júna 2010,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -48 zo 4.

mája 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -48 zo dňa 4. mája 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu,

ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/223/10964-72756/2010/990057-r

z 18. júna 2010 a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie daňového úradu Košice IV

č. /Pav zo 16. marca 2010 a ktorým bol žalobcovi vyrúbený rozdiel DPH

za obdobie máj 2008 v sume 25 865 Eur. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa

tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

2

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že námietku vo veci miestne

nepríslušného daňového úradu súd neakceptuje, keďže daňová kontrola bola vykonaná v roku

2008 a Nález Ústavného súdu SR č. -61 z 10. decembra 2009 nemá povahu

retroaktivity na predchádzajúce daňové kontroly a že bol zmenený

s účinnosťou od 30. decembra 2010. Zároveň krajský súd

uviedol, že žalovaný viedol dokazovanie v súlade s právnou úpravou a na základe čoho potom

prijal aj správny právny záver. Podľa súdu žalobca nesplnil zákonné podmienky na priznanie

odpočtu DPH, keďže nepreukázal, že deklarované služby boli dodané.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc

sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zruší,

dôvodiac tým, že daňovú kontrolu vykonali pracovníci daňového úradu Košice – okolie

a platobný výmer vydal správca dane – Daňový úrad Košice IV. a že nebol vypočutý konateľ

spoločnosti D., S. p. O. B..

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi

uvedenými v odvolaní žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne

a právne správnych dôvodov potvrdiť. Uviedol, že u žalobcu bola vykonaná riadna daňová

kontrola na DPH za obdobie máj 2008, výsledkom ktorej bol dodatočný platobný výmer.

Žalobca nevyužil svoju možnosť doložiť predmetné doklady na preukázanie svojich tvrdení,

ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o skutočnej realizácii predmetných služieb

a tovarov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta

prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ods. 2 , a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že rozsudok

vrátane je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

3

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Najvyšší súd z a súdneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím č. I/223/10964-

-72756/2010/990057-r z 18. júna 2010 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne

potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice IV č. /Pav zo 16. marca

2010, ktorým bol žalobcovi vyrúbený rozdiel DPH za obdobie máj 2008 v sume 25 865 Eur.

Poverením riaditeľa Daňového úradu Košice IV z 11. februára 2009, č.

/Sep/Zage v zmysle .

a poveril I.. A. S. a E. Z. vykonať u žalobcu kontrolu DPH za

obdobie január – december 2008.

Poverením riaditeľa pracoviska Košice - daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

z 9. marca 2009, č. v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ bod 7. zákona č.

a poveril I.. O. K. a I. B. O. vykonať u žalobcu

kontrolu DPH za obdobie január – december 2008.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

4

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny

prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov

je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na

nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok vykonáva.

Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad

nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť

odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu

rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi

účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu

musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať

odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na

všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti

závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové

okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo

neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

Z napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé, prečo krajský

súd ktorý zamietol žalobu žalobcu podľa v dôvodoch rozhodnutia uviedol,

že námietku vo veci miestne nepríslušného daňového úradu súd neakceptuje, keďže daňová

kontrola bola vykonaná v roku 2008 a Nález Ústavného súdu SR č. -61 z 10.

decembra 2009 nemá povahu retroaktivity na predchádzajúce daňové kontroly a že zákonom

č. bol zmenený s účinnosťou od 30.

decembra 2010, hoci z tohto nálezu vyplýva, že súd sa mal v svojom rozsudku vysporiadať

s tou skutočnosťou, že ktorí poverení pracovníci mali vykonať u žalobcu daňovú kontrolu, či

pracovníci Daňového úradu Košice IV na základe poverenia z 11. februára 2009, č.

/Sep/Zage, alebo pracovníci pracoviska daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky – pobočka Košice Slovenskej republiky na základe poverenia z 9. marca 2009, č.

5

. Toto však v rozsudku krajského súdu absentuje. Preto možno

konštatovať, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku nie je presvedčivé a v súlade

s ust. .

Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta,

t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a ktorý musí korešpondovať

s výrokom a musí umožniť každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako

rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie

prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje relevantné

odôvodnenie.

Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd

rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom

prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,

potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho

de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch

zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie žalovaného zrušil bez toho, aby

dôvody jeho rozhodnutia boli súladné výrokom rozhodnutia.

Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne

odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je

garantovaná každému .

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom

v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci

opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224

ods. 3 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa .

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. mája 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc.,v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská