Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a3e/384170.add9a8.pdf
PDF · 106.89 KB
No categories available
8Sžf/33/2011
Najvyšší súd 8Sžf/33/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. W., A., so sídlom K.,
K., zastúpený advokátom J.. D. A., AK so sídlom Z., K., proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/10964-72756/2010/990057-r z 18. júna 2010,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/13905/2010-48 zo 4.
mája 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 7S/13905/2010-48 zo dňa 4. mája 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/223/10964-72756/2010/990057-r
z 18. júna 2010 a ktorým bolo potvrdené rozhodnutie daňového úradu Košice IV
č. 698/230/21196/10/Pav zo 16. marca 2010 a ktorým bol žalobcovi vyrúbený rozdiel DPH
za obdobie máj 2008 v sume 25 865 Eur. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa
§ 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že námietku vo veci miestne
nepríslušného daňového úradu súd neakceptuje, keďže daňová kontrola bola vykonaná v roku
2008 a Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 118/06-61 z 10. decembra 2009 nemá povahu
retroaktivity na predchádzajúce daňové kontroly a že zákonom č. 494/2010 Z. z. bol zmenený
§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. s účinnosťou od 30. decembra 2010. Zároveň krajský súd
uviedol, že žalovaný viedol dokazovanie v súlade s právnou úpravou a na základe čoho potom
prijal aj správny právny záver. Podľa súdu žalobca nesplnil zákonné podmienky na priznanie
odpočtu DPH, keďže nepreukázal, že deklarované služby boli dodané.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc
sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zruší,
dôvodiac tým, že daňovú kontrolu vykonali pracovníci daňového úradu Košice – okolie
a platobný výmer vydal správca dane – Daňový úrad Košice IV. a že nebol vypočutý konateľ
spoločnosti D., S. p. O. B..
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi
uvedenými v odvolaní žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne
a právne správnych dôvodov potvrdiť. Uviedol, že u žalobcu bola vykonaná riadna daňová
kontrola na DPH za obdobie máj 2008, výsledkom ktorej bol dodatočný platobný výmer.
Žalobca nevyužil svoju možnosť doložiť predmetné doklady na preukázanie svojich tvrdení,
ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o skutočnej realizácii predmetných služieb
a tovarov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 OSP, a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že rozsudok
vrátane je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Najvyšší súd z a súdneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím č. I/223/10964-
-72756/2010/990057-r z 18. júna 2010 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice IV č. 698/230/21196/10/Pav zo 16. marca
2010, ktorým bol žalobcovi vyrúbený rozdiel DPH za obdobie máj 2008 v sume 25 865 Eur.
Poverením riaditeľa Daňového úradu Košice IV z 11. februára 2009, č.
698/320/7666/2009/Sep/Zage v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ bod 7. zákona č. 150/2001 Z. z.
a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. poveril I.. A. S. a E. Z. vykonať u žalobcu kontrolu DPH za
obdobie január – december 2008.
Poverením riaditeľa pracoviska Košice - daňového riaditeľstva Slovenskej republiky
z 9. marca 2009, č. VI/320/116/1638/2009 v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ bod 7. zákona č.
150/2001 Z. z. a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. poveril I.. O. K. a I. B. O. vykonať u žalobcu
kontrolu DPH za obdobie január – december 2008.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že efektívny súdny
prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov
je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.
Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na
nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.
Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad
nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť
odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu
rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi
účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu
musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať
odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na
všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti
závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové
okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo
neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.
Z napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé, prečo krajský
súd ktorý zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 OSP v dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že námietku vo veci miestne nepríslušného daňového úradu súd neakceptuje, keďže daňová
kontrola bola vykonaná v roku 2008 a Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 118/06-61 z 10.
decembra 2009 nemá povahu retroaktivity na predchádzajúce daňové kontroly a že zákonom
č. 494/2010 Z. z. bol zmenený § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. s účinnosťou od 30.
decembra 2010, hoci z tohto nálezu vyplýva, že súd sa mal v svojom rozsudku vysporiadať
s tou skutočnosťou, že ktorí poverení pracovníci mali vykonať u žalobcu daňovú kontrolu, či
pracovníci Daňového úradu Košice IV na základe poverenia z 11. februára 2009, č.
698/320/7666/2009/Sep/Zage, alebo pracovníci pracoviska daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky – pobočka Košice Slovenskej republiky na základe poverenia z 9. marca 2009, č.
VI/320/116/1638/2009. Toto však v rozsudku krajského súdu absentuje. Preto možno
konštatovať, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku nie je presvedčivé a v súlade
s ust. § 157 ods. 2 OSP.
Najdôležitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta,
t. j. právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a ktorý musí korešpondovať
s výrokom a musí umožniť každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako
rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je možné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie
prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje relevantné
odôvodnenie.
Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd
rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom
prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,
potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho
de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch
zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie žalovaného zrušil bez toho, aby
dôvody jeho rozhodnutia boli súladné výrokom rozhodnutia.
Takéto rozhodnutie možno považovať za arbitrárne, pretože aj nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie súdu môže zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je
garantovaná každému Ústavou Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom
v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, vo veci
opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224
ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní podľa § 157 ods. 2 OSP.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 17. mája 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc.,v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská