Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)282/435527.24a626.pdf
PDF · 110 KB
No categories available
5Obo/80/2011
Najvyšší súd 5 Obo 80/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D., spol. s r. o., K.B.K.,
IČO: X. proti ţalovanému: C., a. s., U.B., IČO: X., zastúpený Advokátska kancelária R.-S., s.
r. o., R.B., IČO: X., za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalovaného: 1/ S.-M.S., M.B.,
IČO: X., zastúpený: JUDr. M.K., advokát, G.B., 2/ T., a. s., Š.B., IČO: X., zastúpený: JUDr.
O.K., advokát, Z.B., o zaplatenie 286 515,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2011, č. k. 17Cb 119/2003-417, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 25. mája 2011, č. k.
17Cb 119/2003-417 sa p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil, aby do konania vedeného
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 17Cb 119/2003 vstúpila spoločnosť T., spoločnosť
s ručením obmedzeným, V.D.N., IČO: X. (ďalej len „T.“) ako ţalovaný 2/.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, ţe pôvodný ţalobca Ing. Š.M. sa
ţalobou zo 17. decembra 2003 domáhal voči ţalovanému náhrady škody v sume 10 000 Sk
s príslušenstvom. Na základe postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, súd
rozhodol o zmene účastníkov konania a na stranu ţalobcu vstúpil súčasný ţalobca. Na základe
návrhu ţalobcu súd prvého stupňa pripustil zmenu ţalobného návrhu tak, aby súd zaviazal
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 8 631 566 Sk s príslušenstvom. Súd prvého stupňa
poukázal na § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu na vstup ďalšieho účastníka na stranu
ţalovaného dospel k záveru, ţe v danom prípade ide o rozporné záujmy spoločnosti T. so
záujmami ţalovaného, čoho dôkazom sú prebiehajúce súdne konania
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 17Cb 115/2003, kde sa spoločnosť T. domáha voči
ţalovanému náhrady škody na tom istom základe, ako v tomto konaní a súčasne spoločnosť
T. spoločne s právnym predchodcom ţalobcu vedie súdne konanie pod sp. zn. 17Cb 122/2003
voči ţalovanému. Ak by bolo uvedenému návrhu vyhovené, súd prvého stupňa dospel
k záveru, ţe pripustenie vstúpenia spoločnosti T. ako účastníka konania na strane ţalovaného
v 2/ rade, ktorí nezdieľajú rovnaké názory na podstatu konania, by si vynútilo potrebu
vykonania ďalšieho dokazovania, čo by viedlo k neopodstatnenému a neodôvodnenému
predlţovaniu konania. Súd povaţuje krok ţalobcu za účelový v snahe oddialiť rozhodnutie vo
veci samej a zmariť konanie. Podstata nároku ţalobcu, ktorý uplatňuje voči ţalovanému
a voči spoločnosti T., je totiţ rozdielny a nie je dôvod riešiť dva rozdielne nároky v jednom
súdnom konaní.
Proti napadnutému uzneseniu podal ţalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. f) O. s. p., podľa ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe je dispozičným právom ţalobcu určovať okruh ţalovaných. Aj po začatí
konania mu toto právo zostáva zachované, je len oslabené tým, ţe ak chce rozšíriť okruh
účastníkov o ďalších ţalobcov, môţe tak urobiť len so súhlasom súdu. Pokiaľ ţalobca podá
návrh súdu o pripustenie ďalšieho účastníka na strane ţalovaného, je to riziko ţalobcu,
ţe v konaní proti ďalšiemu ţalovanému nebude úspešný a bude musieť znášať následky
neúspechu v konaní v podobe náhrady trov konania, ktoré bude musieť ţalovaným nahradiť.
Podľa názoru ţalobcu súd prvého stupňa v tomto štádiu nemôţe konštatovať, ţe krok ţalobcu
je účelový v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci samej a zmariť konanie. Najmä nie po tom,
keď ţalobca uţ bol v konaní raz úspešný a súd prvého stupňa rozsudkom zo 7. marca 2007
ţalobe vyhovel. K záveru súdu prvého stupňa, ţe sa v danom prípade jedná o rozporné
záujmy spoločnosti T. so záujmami ţalovaného, čoho dôkazom sú prebiehajúce súdne
konania pred Krajským súdom v Bratislave, uviedol, ţe ţalobcu predsa nemusí zaujímať, či
ţalovaní medzi sebou vedú súdne spory. Ţalobca poţaduje od súdu rozhodnutie, či ním
označení ţalovaní budú súdom zaviazaní zaplatiť mu náhradu škody. Ak súd rozhodne,
ţe ţalovaní nie sú povinní zaplatiť, ţalobca bude rozhodnutie súdu rešpektovať a znášať
dôsledky podania ţaloby.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe ţalobca v odôvodnení
odvolania uviedol, ţe je jeho dispozičným právom určovať okruh ţalovaných.
Toto dispozičné právo však napadnutým uznesením nebolo obmedzené ani porušené. Súd má
v zmysle § 92 ods. 1 O. s. p. právo rozhodovať o tom, či vstup ďalšieho účastníka do konania
povolí alebo nie, pričom tak súd nerobí na základe ľubovôle, ale po dôkladnom zváţení
opodstatnenosti návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a následkov, ktoré toto
pristúpenie môţe spôsobiť. Keďţe sa jedná o oprávnenie súdu rozhodovať, ktoré je
ustanovené zákonom, nemôţe toto zákonné oprávnenie súčasne spôsobovať porušenie
dispozičného práva ţalobcu. Ide o zákonné obmedzenie dispozičného práva, ktoré je súčasťou
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Rozhodovacie právo súdu má eliminovať
podávanie neopodstatnených návrhov na pristúpenie ďalších účastníkov do konania,
v dôsledku čoho je súd nielen oprávnený, ale aj povinný zaoberať sa všetkými okolnosťami,
ktoré môţu jeho rozhodnutie ovplyvniť. Je nepochybné, ţe protichodné záujmy spoločnosti
T. sú podstatnou okolnosťou pre rozhodnutie súdu o návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka
do konania. Ak má ţalobca za to, ţe jeho nárok na náhradu škody voči spoločnosti T. je
oprávnený, môţe sa svojho nároku voči tejto spoločnosti domáhať v samostatnom konaní.
Pristúpenie spoločnosti T. do konania na strane ţalovaného ako ţalovaný 2/ je neopodstatnené
a rozhodne by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a viedlo by
k neodôvodnenému predlţovaniu konania a vymoţeniu práva. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil.
Vedľajší účastník v 2/ rade na strane ţalovaného, spoločnosť T., a. s. vo vyjadrení
k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe sa stotoţňuje s názorom súdu prvého stupňa,
ţe v prípade rozšírenia pôvodného návrhu proti ďalšiemu subjektu bude nevyhnutné, aby súd
začal nové dokazovanie aj vo vzťahu k novému subjektu konania. Podľa názoru vedľajšieho
účastníka, umoţnenie vstupu ďalšieho účastníka do konania je vzhľadom k dĺţke konania
a stavu, v ktorom sa nachádza, v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
Ţalobca má moţnosť uplatniť si svoj nárok voči novému subjektu - spoločnosť T. -
samostatnou ţalobou, a preto nie je dôvod, aby vstupoval do tohto konania. Spoločnosť T.
vystupuje v pozícii navrhovateľa v konaní s rovnakým predmetom konania, vedenom na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 17Cb 115/2003. Rovnako sa domáha vyplatenia od
ţalovaného náhrady škody z dôvodu, ţe nevykonal opravu v evidencii cenných papierov, čím
mu mala vzniknúť škoda titulom následne nevyplatených dividend spoločnosti T., a. s. Je teda
zrejmé, ţe záujmy ţalobcu a spoločnosti T. sú totoţné. V prípade, ak by súd návrhu na vstup
ďalšieho účastníka do konania vyhovel, vznikol by stav, keď argumentačné tvrdenia
účastníkov, vystupujúcich na jednej strane a sporu, budú vzájomne si odporujúce. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Vedľajší účastník v 1/ rade S.-M.S. vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe sa
pridrţiava svojej predošlej argumentácie a napadnuté rozhodnutie povaţuje za správne.
K odvolaciemu dôvodu uvedenému ţalobcom - nesprávne právne posúdenie veci uviedol, ţe
súd môţe rozhodovať v konaní autonómne a pokiaľ je jeho rozhodnutie v súlade so zákonom,
nemôţe ísť o nesprávne právne posúdenie veci. Ustanovením § 92 ods. 1 O. s. p. je dispozičné
právo ţalobcu obmedzené a podmienené práve rozhodnutím súdu, pričom je na zváţení súdu,
či rozšírenie okruhu účastníkov povaţuje za správne, hospodárne a racionálne. Práve fakt,
ţe v tomto konaní uţ došlo k vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré bolo rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR zrušené, je jedným z dôvodov správnosti nepripustenia vstupu ďalšieho
účastníka do konania. Predmetné konanie proti ţalovanému trvá od roku 2003, prebehlo celé
štádium dokazovania. Ak by mal v súčasnosti súd rozhodovať o ďalšom nároku na náhradu
škody voči novému účastníkovi konania, pričom právny základ takéhoto nároku zatiaľ vôbec
nie je z návrhu ţalobcu zrejmý, určite dôjde k podstatnému oddialeniu vynesenia konečného
rozhodnutia vo veci. Ţalobca môţe podať samostatný návrh voči spoločnosti T. a domáhať sa
náhrady škody v osobitnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti napadnutého uznesenia,
ktorým súd prvého stupňa nepripustil vstup spoločnosti T. do konania na strane ţalovaného
ako ţalovaný 2/.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca podaním z 20. apríla 2011 rozšíril svoj návrh proti
ďalšiemu ţalovanému, a to spoločnosti T.. Tento svoj návrh odôvodnil tým,
ţe aj spoločnosť T. svojim konaním spôsobila, ţe ţalobca bol nútený začať toto súdne
konanie a domáhať sa náhrady škody z titulu nevyplatených dividend za rok 2002 v zmysle
navrhovaného petitu. Uviedol, ţe súhlas ţalovaného v 2/ rade (T.) v zmysle § 92 ods. 1 O. s.
p. nie je potrebný. Ţalovaný a vedľajší účastníci so vstupom spoločnosti T. do konania
nesúhlasili a boli názoru, ţe vstupom spoločnosti T. do konania dôjde k predlţovaniu sporu
a záujmy ţalovaného a spoločnosti T. sú protichodné.
Podľa § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môţe súd pripustiť, aby do konania
vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má
vystupovať na strane navrhovateľa.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, súd môţe po začatí konania na návrh účastníka
pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to na strane navrhovateľa alebo odporcu.
Toto ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní.
Táto zásada sa prejavuje aj v tom, ţe ak má do konania vstúpiť účastník na strane
navrhovateľa, je potrebný jeho súhlas. Súhlas účastníka, ktorý má vystupovať na strane
odporcu, nie je potrebný. Zákon nestanovuje dôvody, za splnenie ktorých má vstup ďalšieho
účastníka do konania pripustiť alebo nepripustiť. Bude to záleţať od úvahy súdu, vzhľadom
na konkrétne skutočnosti v danom konkrétnom prípade. Podľa judikatúry súd spravidla
nepripustí vstup ďalšieho účastníka do konania, ak by pripustenie bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť,
ak navrhovateľ nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do konania
vstúpiť.
V danom prípade súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, keď vstup
spoločnosti T. do konania na stranu ţalovaného nepripustil.
Ţalovaný v predmetnej veci nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti spoločnosti
T.. V návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania uviedol, ţe spoločnosť T. svojim
konaním spôsobila, ţe navrhovateľ začal toto súdne konanie, ţe nevyuţila všetky dostupné
právne prostriedky, ktoré mala k dispozícii, aby u ţalovaného zabezpečila zapísanie právneho
predchodcu navrhovateľa do zoznamu akcionárov, ktorý vedie ţalovaný. Z tohto tvrdenia
ţalobcu nie je zrejmé, na akom skutkom základe sa voči spoločnosti domáha náhrady škody.
Rovnako nešpecifikoval konanie spoločnosti T., na základe ktorého ţalobcovi vznikla škoda.
Pripustenie spoločnosti T. by si v danom štádiu konania vyţiadalo vykonanie úplne nového
dokazovania a opätovné vykonanie uţ doposiaľ vykonaných dôkazov vo vzťahu k spoločnosti
T.. Vykonanie takéhoto dokazovanie nie je účelné, vzhľadom aj na skutočnosť, ţe súd prvého
stupňa uţ v predmetnom konaní raz rozhodol, avšak jeho rozhodnutie bolo odvolacím súdom
zrušené. Je potrebné prihliadnuť aj na dĺţku predmetného konania, ktoré prebieha od roku
2003. Pripustenie spoločnosti T. ako ďalšieho účastníka, ako ţalovaného 2/ do konania, by
bolo nepochybne v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania podľa § 6 O. s. p.
Rovnako sa odvolací súd stotoţnil aj so záverom súdu prvého stupňa, ţe záujmy spoločnosti
T. a ţalovaného sú protichodné vzhľadom na prebiehajúce súdne konania na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 17Cb 115/2003, kde sa spoločnosť T. domáha voči ţalovanému
náhradu škody na tom istom skutkovom základe ako ţalobca voči ţalovanému a súčasne
spoločnosť T. spoločne s právnym predchodcom ţalobcu vedie súdne konanie pod sp. zn.
17Cb 122/2003 voči ţalovanému. Je potrebné uviesť, ţe z nálezu Ústavného súdu SR
z 11. decembra 2007, č. II.ÚS 159/07-37 okrem iného vyplýva, ţe predmetné akcie boli
nadobudnuté v exekúcii, išlo o spoločnosť T. a 110 ks akcií. V tom istom exekučnom konaní
nadobudol 46 ks akcií i právny predchodca ţalobcu. Z toho vyplýva,
ţe záujmy ţalobcu a spoločnosti T. sú totoţné. Tvrdenie ţalobcu, ţe ide o jeho riziko, ţe
v konaní proti ďalšiemu účastníkovi nebude úspešný a bude znášať následky neúspechu, nie
je vo vzťahu k predmetnému konaniu opodstatnené. Ţalobca môţe spoločnosť T. ţalovať
v novom samostatnom konaní a v prípade neúspechu znášať následky neúspechu. Tvrdenie
ţalobcu, ţe je jeho dispozičným právom určovať okruh účastníkov a zostáva mu zachované aj
po začiatku konania, je len oslabené, ţe treba súhlas súdu. Nemoţno dispozičné právo ţalobcu
povyšovať nad zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania a tým predlţovať predmetné konanie
a zvyšovať trovy ostatných účastníkov konania. Dispozičné právo ţalobcovi nezaniklo,
kedykoľvek môţe ţalovať spoločnosť T. v samostatnom konaní.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. mája 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová