Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/13/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Szaba

na neverejnom zasadnutí 22. mája 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného

P. B. , pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. (zákon

č. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005), o dovolaní

obvineného podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. Š., proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove zo 17. februára 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného P. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 13. septembra 2010, č. k. -469,

bol obvinený P. B. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu skrátenia dane

a poistného podľa , Tr. zák. ( v znení neskorších

predpisov účinných do 31. decembra 2005, ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe,

že

dňa 07. februára 2002 na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej

na ul. P. v S. previedol na svoju osobu 50% obchodného podielu J. T. a 50% obchodného

podielu Y. R. spoločnosti D.D., vtedajších spoločníkov a konateľov tejto spoločnosti,

v úmysle predať liehoviny rôznych značiek v celkovom objeme 49.757,2 litra vyrobené

2

spoločnosťou D.D., čím sa stal jediným spoločníkom a 100% vlastníkom tejto spoločnosti,

následne na základe notárskej zápisnice ako súčasti Dodatku k spoločenskej zmluve D. zo dňa

07. februára 2002 zmenil obchodné meno a sídlo tejto spoločnosti na spoločnosť B.B.B.,

pričom v dňoch 15. mája 2002 a 16. mája 2002 prostredníctvom neznámych osôb prepravil

skladové zásoby liehovín rôznych značiek v celkovom objeme 49.757,2 litra z pôvodného

sídla spoločnosti D., do nového sídla spoločnosti B.B. a následne ich predal neznámym

osobám, pričom časť liehovín dňa 16. mája 2002 bola vyložená na presne nezistenom mieste

do presne nezistených priestorov katastri obce V., okr. G. a zvyšná časť liehovín po tom,

čo mu bola dňa 30. októbra 2002 vrátená vyšetrovateľom Okresného úradu justičnej polície

PZ Humenné po zaistení pri dopravnej nehode zo dňa 15. mája 2002 v obci D., okres S., bola

odvezená na neznáme miesto, čím mu vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 9 písm. d/

o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, daňová

povinnosť v zmysle ust. o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov a daňová povinnosť podľa v znení

neskorších predpisov, ktoré porušil tým, že spotrebnú daň z liehu a ani daň z pridanej hodnoty

nezahrnul do daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2002 a tiež skrátil daň z príjmov

právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2002, čím spôsobil Slovenskej republike škodu

vo výške 142.859,16 eur (4.303.775,-Sk) nepriznaním a nezaplatením spotrebnej dane z liehu,

škodu vo výške 58.569,24 eur (1.764.457,- Sk) nepriznaním a nezaplatením dane z pridanej

hodnoty a škodu vo výške 63.151,43 eur (1.902.500,-Sk) nepriznaním a nezaplatením dane

z príjmov právnických osôb, celkom skrátil daň vo výške 264.579,83 eur (7.970.732,-Sk)

Za to bol obvinenému P. B. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák.

uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol podľa

§ 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa§ 38

ods. 3 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste odňatia slobody

a spôsobe jeho výkonu v rozsudku Okresného súdu Galanta z 15. novembra 2006, sp. zn.

, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 14. júna 2007, sp. zn.

, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov

so zaradením pre jeho výkon do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo 17. februára 2011, sp. zn. , bolo

odvolanie obvineného P. B. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa

ako nedôvodné zamietnuté.

3

Obvinený P. B. písomným podaním z 10. januára 2012, podal prostredníctvom

splnomocneného obhajcu JUDr. Ľ. Š. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/

a i/ a navrhol, aby dovolací súd podľa napadnuté uznesenie,

ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa prikázal súdu prvého

stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl v zásadnom

porušení práva na obhajobu, spočívajúceho v neprimeranej dĺžke trestného konania, nakoľko

od údajného spáchania skutku uplynulo viac ako 9 rokov a od začatia konania vnútroštátnych

orgánov SR viac ako 8 rokov. Uviedol, že neprimeranou dĺžkou konania boli porušené jeho

práva uvedené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

v článku 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd a v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky. V tejto súvislosti argumentoval rozsudkom Európskeho súdu

pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) Pretto proti Taliansku z 8. decembra 1983,

v ktorom ESĽP podľa dovolateľa uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi

orgánmi vo výnimočných prípadoch 6 rokov.

Dovolací dôvod uvedený v bol podľa dovolateľa

naplnený tým, že v jeho konaní nemožno vidieť ani priamy, ani nepriamy úmysel

(§ 4 Tr. zák.) dopustiť sa trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 5

Tr. zák., pre trestnosť ktorého sa podľa § 3 ods. 3 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie.

Uviedol, že hoci bol v období od 7. mája 2002 do 3. marca 2003 spoločníkom a konateľom

v spoločnosti B. (predtým D.), nie je pravdou, že by sa mal stať spoločníkom tejto spoločnosti

v úmysle predať v nej vyrobené liehoviny spôsobom uvedeným v obžalobe. Do vedenia

spoločnosti ani do rozhodovania o jej fungovaní nikdy nijako nezasahoval, nemal vplyv

na účtovníctvo spoločnosti, daňové priznania za ňu nemohol podávať a preto odmieta niesť

zodpovednosť za ich nepodanie a následné určenie dane daňovým úradom na základe

pomôcok. V jeho prípade teda absentuje subjektívna stránka trestného činu skrátenia dane

a poistného, pričom konajúce súdy jednoznačne pochybili, pokiaľ ho uznali vinným z jeho

spáchania a porušili tak hmotnoprávne ustanovenia uvedené v § 3 Tr. zák., § 4 Tr. zák.

a § 148 ods. 1, 5 Tr. zák.

4

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie okresnej prokuratúre Humenné. Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom

vyjadrení zo 7. februára 2012 uviedol, že s dôvodmi dovolania sa nestotožňuje, nakoľko

rozhodnutia oboch súdov vychádzajú zo zákonného právneho posúdenia zisteného

skutkového stavu a v konaní bolo jednoznačne preukázané, že obvinený P. B. naplnil všetky

zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa

§ 148 ods. 1, 5 Tr. zák. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného zamietol

ako nedôvodné.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu je prípustné (, a )

a bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej

lehote ( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až

, ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom

namietané dovolacie dôvody uvedené v a v posudzovanom

prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak

- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

5

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného P. B. naplnenie

dovolacieho dôvodu uvedeného v , treba podotknúť,

že dôvodom pre podanie dovolania podľa písm. c/ je, že zásadným

spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva

na obhajobu mal zákonodarca na mysli, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia

o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený

po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány

činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného

konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním

napadnuté.

Právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru

ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým

protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13 (ďalej len „Dohovor“), porušením ktorého

argumentuje dovolateľ je síce súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6

Dohovoru, avšak nie je totožné s právom obvineného na obhajobu, nakoľko toto je zakotvené

v článku 6 ods. 3 Dohovoru. Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote preto

samo osebe nezakladá aj porušenie práva na obhajobu a vice versa.

Obvinenému P. B. bolo 9. mája 2008 oznámené vznesenie obvinenia pre trestný čin

skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. (uznesenie z 27. marca 2008, ČVS:

KRP-112/OEK-NR-2003) a nakoľko u neho počas celého trestného konania nebol daný

žiaden z dôvodov povinnej obhajoby v zmysle , nemohlo ani prísť k porušeniu

práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle

Hoci nie je úlohou dovolacieho súdu skúmať v konaní o dovolaní, či prišlo

aj k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote, považuje za potrebné

podotknúť, že v posudzovanej veci trvalo trestné konanie od vznesenia obvinenia

až do právoplatného skončenia celkovo 2 roky, 9 mesiacov a 21 dní, a to najmä v dôsledku

správania sa obvineného P. B., ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu opakovane

nedostavoval na hlavné pojednávania okresného súdu, resp. verejné zasadnutia krajského

súdu.

6

Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že argumentácia dovolateľa

rozsudkom ESĽP vo veci Pretto proti Taliansku je celkom zjavne nepriliehavá nakoľko

z konkrétnych okolností prípadu Pretto proti Taliansku (rozsudok z 8. decembra 1983,

sťažnosť č. 7984/77) vyplýva, že ESĽP v danom prípade posudzoval primeranosť dĺžky

občianskoprávneho konania a pomerom hlasov štrnásť ku jednému rozhodol, že k porušeniu

práva na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru nedošlo.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného P. B. vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína,

že tento dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Formuláciou uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené

na dovolacom dôvode podľa je určené k náprave právnych chýb

rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo

iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že právna kvalifikácia posudzovaného skutku

v rozsudku okresného súdu je správna, čo napokon v napadnutom uznesení potvrdil i krajský

súd. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací

súd povinný prezumovať.

Pokiaľ obvinený P. B. ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti B.

v inkriminovanom období porušil zákonom stanovenú povinnosť tým, že spotrebnú daň z

liehu a daň z pridanej hodnoty nezahrnul do daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj

2002, ako aj tým, že skrátil daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2002

bolo jeho konanie s ohľadom na výšku spôsobenej škody správne právne kvalifikované

ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák.

V súvislosti s dovolacími námietkami obvineného P. B. o nenaplnení subjektívnej

stránky trestného činu skrátenia dane a poistného dovolací súd pripomína, že podľa § 2

7

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke

zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho

sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je

nevyvrátiteľná. Vzhľadom na nevyvrátiteľnosť domnienky o znalosti právnych predpisov

vyhlásených v Zbierke zákonov možno uzavrieť, že obvinený konal prinajmenšom v úmysle

nepriamom ( § 4 písm. b/ Tr. zák.), nakoľko vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo

ohroziť záujem štátu na správnom vymeraní dane a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený.

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného rozhodol

na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. mája 2012

JUDr. Emil B d ž o c h , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová