Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b11/386935.edafda.pdf
PDF · 136.43 KB
No categories available
4Tdo/13/2012
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 13/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Petra Szaba
na neverejnom zasadnutí 22. mája 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného
P. B. , pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. (zákon
č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005), o dovolaní
obvineného podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľ. Š., proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove zo 17. februára 2011, sp. zn. 6 To 2/11, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného P. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 13. septembra 2010, č. k. 1 T 7/2010-469,
bol obvinený P. B. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu skrátenia dane
a poistného podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov účinných do 31. decembra 2005, ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe,
že
dňa 07. februára 2002 na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej
na ul. P. v S. previedol na svoju osobu 50% obchodného podielu J. T. a 50% obchodného
podielu Y. R. spoločnosti D.D., vtedajších spoločníkov a konateľov tejto spoločnosti,
v úmysle predať liehoviny rôznych značiek v celkovom objeme 49.757,2 litra vyrobené
spoločnosťou D.D., čím sa stal jediným spoločníkom a 100% vlastníkom tejto spoločnosti,
následne na základe notárskej zápisnice ako súčasti Dodatku k spoločenskej zmluve D. zo dňa
07. februára 2002 zmenil obchodné meno a sídlo tejto spoločnosti na spoločnosť B.B.B.,
pričom v dňoch 15. mája 2002 a 16. mája 2002 prostredníctvom neznámych osôb prepravil
skladové zásoby liehovín rôznych značiek v celkovom objeme 49.757,2 litra z pôvodného
sídla spoločnosti D., do nového sídla spoločnosti B.B. a následne ich predal neznámym
osobám, pričom časť liehovín dňa 16. mája 2002 bola vyložená na presne nezistenom mieste
do presne nezistených priestorov katastri obce V., okr. G. a zvyšná časť liehovín po tom,
čo mu bola dňa 30. októbra 2002 vrátená vyšetrovateľom Okresného úradu justičnej polície
PZ Humenné po zaistení pri dopravnej nehode zo dňa 15. mája 2002 v obci D., okres S., bola
odvezená na neznáme miesto, čím mu vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 9 písm. d/
zák. č. 229/1995 Z.z. o spotrebnej dani z liehu v znení neskorších predpisov, daňová
povinnosť v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. b/ zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov a daňová povinnosť podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, ktoré porušil tým, že spotrebnú daň z liehu a ani daň z pridanej hodnoty
nezahrnul do daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2002 a tiež skrátil daň z príjmov
právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2002, čím spôsobil Slovenskej republike škodu
vo výške 142.859,16 eur (4.303.775,-Sk) nepriznaním a nezaplatením spotrebnej dane z liehu,
škodu vo výške 58.569,24 eur (1.764.457,- Sk) nepriznaním a nezaplatením dane z pridanej
hodnoty a škodu vo výške 63.151,43 eur (1.902.500,-Sk) nepriznaním a nezaplatením dane
z príjmov právnických osôb, celkom skrátil daň vo výške 264.579,83 eur (7.970.732,-Sk)
Za to bol obvinenému P. B. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák.
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol podľa
§ 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa§ 38
ods. 3 Tr. zák. bol súčasne zrušený výrok o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu v rozsudku Okresného súdu Galanta z 15. novembra 2006, sp. zn.
3 T 123/2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 14. júna 2007, sp. zn.
6 To 2/2007, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov
so zaradením pre jeho výkon do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Uznesením Krajského súdu v Prešove zo 17. februára 2011, sp. zn. 6 To 2/11, bolo
odvolanie obvineného P. B. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté.
Obvinený P. B. písomným podaním z 10. januára 2012, podal prostredníctvom
splnomocneného obhajcu JUDr. Ľ. Š. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/
a i/ Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 Tr. por. napadnuté uznesenie,
ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu prvého
stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. videl v zásadnom
porušení práva na obhajobu, spočívajúceho v neprimeranej dĺžke trestného konania, nakoľko
od údajného spáchania skutku uplynulo viac ako 9 rokov a od začatia konania vnútroštátnych
orgánov SR viac ako 8 rokov. Uviedol, že neprimeranou dĺžkou konania boli porušené jeho
práva uvedené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
v článku 38 ods. 2 Listiny základných ľudských práv a slobôd a v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. V tejto súvislosti argumentoval rozsudkom Európskeho súdu
pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) Pretto proti Taliansku z 8. decembra 1983,
v ktorom ESĽP podľa dovolateľa uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi
orgánmi vo výnimočných prípadoch 6 rokov.
Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. bol podľa dovolateľa
naplnený tým, že v jeho konaní nemožno vidieť ani priamy, ani nepriamy úmysel
(§ 4 Tr. zák.) dopustiť sa trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 5
Tr. zák., pre trestnosť ktorého sa podľa § 3 ods. 3 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie.
Uviedol, že hoci bol v období od 7. mája 2002 do 3. marca 2003 spoločníkom a konateľom
v spoločnosti B. (predtým D.), nie je pravdou, že by sa mal stať spoločníkom tejto spoločnosti
v úmysle predať v nej vyrobené liehoviny spôsobom uvedeným v obžalobe. Do vedenia
spoločnosti ani do rozhodovania o jej fungovaní nikdy nijako nezasahoval, nemal vplyv
na účtovníctvo spoločnosti, daňové priznania za ňu nemohol podávať a preto odmieta niesť
zodpovednosť za ich nepodanie a následné určenie dane daňovým úradom na základe
pomôcok. V jeho prípade teda absentuje subjektívna stránka trestného činu skrátenia dane
a poistného, pričom konajúce súdy jednoznačne pochybili, pokiaľ ho uznali vinným z jeho
spáchania a porušili tak hmotnoprávne ustanovenia uvedené v § 3 Tr. zák., § 4 Tr. zák.
a § 148 ods. 1, 5 Tr. zák.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie okresnej prokuratúre Humenné. Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom
vyjadrení zo 7. februára 2012 uviedol, že s dôvodmi dovolania sa nestotožňuje, nakoľko
rozhodnutia oboch súdov vychádzajú zo zákonného právneho posúdenia zisteného
skutkového stavu a v konaní bolo jednoznačne preukázané, že obvinený P. B. naplnil všetky
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa
§ 148 ods. 1, 5 Tr. zák. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného zamietol
ako nedôvodné.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému
uzneseniu krajského súdu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.)
a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej
lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373
Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľom
namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por. v posudzovanom
prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),
- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného P. B. naplnenie
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., treba podotknúť,
že dôvodom pre podanie dovolania podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, že zásadným
spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva
na obhajobu mal zákonodarca na mysli, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia
o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený
po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány
činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného
konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním
napadnuté.
Právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru
ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým
protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13 (ďalej len „Dohovor“), porušením ktorého
argumentuje dovolateľ je síce súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6
Dohovoru, avšak nie je totožné s právom obvineného na obhajobu, nakoľko toto je zakotvené
v článku 6 ods. 3 Dohovoru. Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote preto
samo osebe nezakladá aj porušenie práva na obhajobu a vice versa.
Obvinenému P. B. bolo 9. mája 2008 oznámené vznesenie obvinenia pre trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák. (uznesenie z 27. marca 2008, ČVS:
KRP-112/OEK-NR-2003) a nakoľko u neho počas celého trestného konania nebol daný
žiaden z dôvodov povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por., nemohlo ani prísť k porušeniu
práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Hoci nie je úlohou dovolacieho súdu skúmať v konaní o dovolaní, či prišlo
aj k porušeniu práva na prejednanie veci v primeranej lehote, považuje za potrebné
podotknúť, že v posudzovanej veci trvalo trestné konanie od vznesenia obvinenia
až do právoplatného skončenia celkovo 2 roky, 9 mesiacov a 21 dní, a to najmä v dôsledku
správania sa obvineného P. B., ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu opakovane
nedostavoval na hlavné pojednávania okresného súdu, resp. verejné zasadnutia krajského
súdu.
Navyše Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že argumentácia dovolateľa
rozsudkom ESĽP vo veci Pretto proti Taliansku je celkom zjavne nepriliehavá nakoľko
z konkrétnych okolností prípadu Pretto proti Taliansku (rozsudok z 8. decembra 1983,
sťažnosť č. 7984/77) vyplýva, že ESĽP v danom prípade posudzoval primeranosť dĺžky
občianskoprávneho konania a pomerom hlasov štrnásť ku jednému rozhodol, že k porušeniu
práva na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru nedošlo.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného P. B. vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína,
že tento dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Formuláciou uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené
na dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb
rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo
iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že právna kvalifikácia posudzovaného skutku
v rozsudku okresného súdu je správna, čo napokon v napadnutom uznesení potvrdil i krajský
súd. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní
(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný
(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací
súd povinný prezumovať.
Pokiaľ obvinený P. B. ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti B.
v inkriminovanom období porušil zákonom stanovenú povinnosť tým, že spotrebnú daň z
liehu a daň z pridanej hodnoty nezahrnul do daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj
2002, ako aj tým, že skrátil daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2002
bolo jeho konanie s ohľadom na výšku spôsobenej škody správne právne kvalifikované
ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 5 Tr. zák.
V súvislosti s dovolacími námietkami obvineného P. B. o nenaplnení subjektívnej
stránky trestného činu skrátenia dane a poistného dovolací súd pripomína, že podľa § 2
zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho
sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je
nevyvrátiteľná. Vzhľadom na nevyvrátiteľnosť domnienky o znalosti právnych predpisov
vyhlásených v Zbierke zákonov možno uzavrieť, že obvinený konal prinajmenšom v úmysle
nepriamom ( § 4 písm. b/ Tr. zák.), nakoľko vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo
ohroziť záujem štátu na správnom vymeraní dane a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.
Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného rozhodol
na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. mája 2012
JUDr. Emil B d ž o c h , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová