Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a74/383906.3dca09.pdf
PDF · 103.31 KB
No categories available
3Tost/18/2012
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 18/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Milana Lipovského
v trestnej veci vyžiadanej osoby E. E. pre trestný čin obchodovania s ľuďmi
s priťažujúcou okolnosťou plurality poškodených podľa čl. 113 – 2, 132 – 71, 225 – 4 – 1,
225 – 4 – 2, 225 – 20 a 225 - 21 francúzskeho Trestného zákonníka, prerokoval
na neverejnom zasadnutí dňa 23. mája 2012 v Bratislave sťažnosť vyžiadanej osoby E. E.
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. apríla 2012, sp. zn. Ntc 14/2012,
a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby E. E., nar. X. v Z.
(Sýria), sýrskeho štátneho občana, bytom F., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby v Košiciach sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27. apríla 2012, sp. zn. Ntc 14/2012,
rozhodol tak, že podľa § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom
rozkaze (ďalej len EZR) sa sýrsky štátny občan E. E. berie do vydávacej väzby, ktorá bude
spočívať.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal E. E., prostredníctvom svojho
obhajcu, sťažnosť, v ktorej uviedol, že uznesenie krajského súdu nepovažuje za správne,
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nespáchal, vo Francúzsku bol odsúdený v neprítomnosti,
a to na základe jediného dôkazu (výpovede jeho manželky). Uviedol tiež, že konaním
francúzskych orgánov bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Preto navrhol,
aby Najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach vo svojom vyjadrení k sťažnosti
vyžiadanej osoby uviedla, že túto nepovažuje za dôvodnú. Posudzovanie otázky viny
vyžiadanej osoby nie je predmetom rozhodovania o väzbe v rámci konania o európskom
zatýkacom rozkaze ani predmetom rozhodovania o vykonaní európskeho zatýkacieho
rozkazu, pričom justičné orgány Slovenskej republiky sú v rámci konania o európskom
zatýkacom rozkaze oprávnené posudzovať len splnenie podmienok na rozhodnutie
o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu podľa príslušných zákonných ustanovení.
K námietke E. E., že rozhodnutie francúzskeho súdu, ktoré je podkladovým rozhodnutím
európskeho zatýkacieho rozkazu, bolo vydané v jeho neprítomnosti, poukázala na záruku
obsiahnutú v európskom zatýkacom rozkaze, že v prípade vydania do Francúzskej republiky,
môže vyžiadaná osoba predmetné rozhodnutie napadnúť a bude opätovne súdená.
Na základe podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému bola sťažnosť
podaná a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby E. E.
nie je dôvodná.
Z predložených písomných materiálov vyplýva, že prokurátor Republiky pri Súde
vyššej inštancie v Boulogne sur Mer európskym zatýkacím rozkazom, sp. zn. 1007700053,
zo dňa 29. marca 2012 žiada o vydanie E. E. do Francúzskej republiky na výkon trestu
odňatia slobody v trvaní šesť rokov uloženého v neprítomnosti rozsudkom Súdu vyššej
inštancie v Boulogne sur Mer zo dňa 27. marca 2012 pre trestný čin obchodovania s ľuďmi
s priťažujúcou okolnosťou plurality poškodených podľa čl. 113 – 2, 132 – 71, 225 – 4 – 1,
225 – 4 – 2, 225 – 20 a 225 - 21 francúzskeho Trestného zákonníka spáchaný na tom
skutkovom základe, že
dňa 16. marca 2010 v prístave C. A. F., slovenská štátna príslušníčka ušla z autobusu
pred jeho odjazdom a informovala anglickú imigračnú službu. Tvrdila,
že bola unesená zo Slovenska za účelom predaja v Anglicku dvomi cestujúcimi autobusu,
V. B. a L. E., rod. M.. Vyšetrovaním sa podarilo zistiť, že V. B. bola tiež poškodená, lebo
súhlasila s tým, aby bola predaná v Anglicku za účelom sobáša a tiež za účelom
tarifikovaných (platených) sexuálnych vzťahov. L. M. priznala, že jej manžel E. E., ktorý
organizoval tento obchod už dva roky ju násilím nútil jazdiť na Slovensko a hľadať ženy
a privážať ich do Anglicka. Týmto spôsobom E. E. zarábal 6 000 libier sterling za každé
predané dievča. Manželka sa snažila vziať vinu na seba, lebo sa bála o deti, ktoré zostali
s otcom v Anglicku.
Na základe predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu podala Krajská prokuratúra
v Košiciach dňa 26. apríla 2012 pod sp. zn. 2 KPt 35/2012, návrh Krajskému súdu
v Košiciach na vzatie do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať E. E. v zmysle § 17 ods. 1
zákona o EZR. Miestna príslušnosť Krajskej prokuratúry v Košiciach na vykonanie
predbežného vyšetrovania v tejto veci je daná skutočnosťou, že E. E. sa v súčasnosti nachádza
v Ústave na výkon väzby v Košiciach na základe rozhodnutia Okresného súdu v Trebišove,
sp. zn. 3T 181/2008, zo dňa 4. decembra 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 4 Tos 97/2011, zo dňa 20. decembra 2011 v trestnej veci vedenej
na Okresnej prokuratúre v Trebišove pod sp. zn. 2 Pv 328/08, v ktorej je E. E. obvinený
zo zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Rozhodnutiu o vzatí
do väzby E. E. predchádzalo jeho vydanie do Slovenskej republiky zo Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska na základe európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného
súdu v Trebišove, sp. zn. 3T 181/2008, zo dňa 31. mája 2011 v tejto trestnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
je v súlade so zákonom a je teda správne.
V zmysle § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti
vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky
alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského
súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné
vyšetrovanie.
V zmysle § 17 ods. 1 zákona o EZR ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe
v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, súd po doručení originálu
európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje,
vezme vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.
V zmysle § 17 ods. 2 zákona o EZR ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu
uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon
vydávacej väzby. Podľa § 17 ods. 3 zákona o EZR je na konanie podľa odseku 1 príslušný
krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia
slobody.
Námietka E. E., že predmetný skutok, pre ktorý sa žiada jeho vydanie do Francúzskej
republiky, nespáchal, je z hľadiska posudzovania dôvodov vydávacej väzby irelevantná.
Inštitút vydávacej väzby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze (§ 16 zákona
o Európskom zatýkacom rozkaze) má iný charakter než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej
hlave prvej časti Trestného poriadku. Súd nemôže skúmať ani dôvodnosť podozrenia
zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná a správnosť právnej kvalifikácie tohto činu
z hľadiska práva štátu pôvodu. Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky otázku
právnej kvalifikácie skúma až pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu
podľa § 22 ods. 3 až ods. 5, a to v súvislostiach použitia § 23 zákona o EZR.
K jeho námietke, že rozhodnutie francúzskeho súdu bolo vydané v jeho neprítomnosti,
možno poukázať na záruku obsiahnutú v európskom zatýkacom rozkaze, že v prípade vydania
do Francúzskej republiky môže vyžiadaná osoba predmetné rozhodnutie napadnúť a bude
opätovne súdená. Avšak, ako správne uviedla vo svojom vyjadrení k predmetnej sťažnosti
prokurátorka krajskej prokuratúry, poskytnutie takejto záruky nie je predpokladom
rozhodnutia o vzatí do vydávacej väzby; existencia takejto záruky je predmetom skúmania
pri rozhodovaní o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu v zmysle § 23 ods. 3 zákona
o EZR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia, preto sťažnosť vyžiadanej osoby E. E. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová