Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/141/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľov: 1./ A., bytom H., 2./ O., bytom H., obaja zastúpení

advokátom JUDr. A., AK so sídlom v P., proti odporcovi : Obvodný pozemkový úrad

v Nitre, Štefánikova trieda 88, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

odporcu číslo: 2011/00366-1588/04-R-I zo dňa 8. februára 2011, konajúc o odvolaní

navrhovateľov v prvom a druhom rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

č. k. -20 zo dňa 1. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č.k.19Sp/14/2011-20 zo dňa 1.júla 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. -20 zo dňa 1. júla 2011 Krajský súd v Nitre

potvrdil rozhodnutie odporcu Obvodného pozemkového úradu v Nitre číslo: 2011/00366-

1588/04-R-I zo dňa 8. februára 2011, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 2

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol v reštitučnej veci

navrhovateľov A. a O., rod. V., ktorí si uplatnili reštitučný nárok v zastúpení advokátom

JUDr. A., Š. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. M., na pôvodné parc. č. X.

22

– zastavaná plocha a dom vo výmere 1 641 m, parc. č. X. – roľa vo výmere 927 ma parc.

2

č. X. – vinica vo výmere 6 200 m, v podiele 1/1 tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky

reštitučného nároku podľa v spojení s . Nepriznaním

vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam ďalej nemajú právo na náhradu v zmysle § 6

ods. 2 .

Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na znenie ustanovení § 2

ods. 1, a . Rozhodnutie odporcu

o nesplnení podmienok reštitučného nároku podľa v spojení s

a nepriznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle žiadosti oprávnených osôb a

tiež nepriznania práva na náhradu v zmysle § 6 ods. 2 zákona považoval za vecne správne a

zákonné.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v prvom a druhom rade prostredníctvom

svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie v súlade s § 205 ods. 2

písm. f/ a navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že rozhodnutie odporcu

zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.

Uviedli, že uplatnený nárok sa týka nehnuteľností evidovaných v kat. úz. M., ktoré

navrhovatelia nadobudli riadnou kúpnou zmluvou – notárskou zápisnicou N., N. spísanou dňa

9. októbra 1978 notárkou E. od pôvodného majiteľa K.. Táto zmluva bola zaregistrovaná pod

č. RI 722/78 dňa 15. novembra 1978 a na základe toho boli predmetné nehnuteľnosti pôvodne

3

2

zapísané do LV č. X. ako parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere 1 641 m, parcela č. X. –

2 2

dvor vo výmere 168 ma parcela č. X. - vinica vo výmere 504 m. Podľa písomného

vyjadrenia Správy katastra v Nitre zo dňa 2. novembra 2009 bol zápis kúpnej zmluvy

vykonaný pod č. zmeny 8/79 dňa 3. januára 1979. Na základe geometrického plánu č. 243-

2510-173-82 pod č. zmeny 93/82 po prešetrení, zameraní a vypočítaní v rámci komplexnej

2

údržby boli výmery parciel opravené, a to na parcelu č. X. o výmere 959 mzastavaná plocha

2

a parcelu č. X. – orná pôda vo výmere 1 988 m. Parcely č. X. a X. boli zrušené. Následne pod

č. zmeny 92/84 bol list vlastníctva č. X. zrušený a to na základe rozsudku NS SR sp. zn. 2Cz

156/81, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Štátneho notárstva v Nitre z 15. novembra 1978

o zaregistrovaní kúpnej zmluvy č. RI 722/78. V roku 1981 boli navrhovatelia rozsudkom OS

v Nitre sp. zn. uznaní vinní z trestného činu opustenia republiky a bol im uložený

trest prepadnutia majetku štátu. LV č. X. založený na základe kúpnej zmluvy registrovanej

notárskym úradom pod č. RI 722/78 zo dňa 15. novembra 1978 bol zrušený, nakoľko samotná

registrácia bola zrušená na základe rozsudku NS SR sp. zn. . Rozhodnutie štátneho

notárstva v Nitre č. RI 696/82 nadobudlo právoplatnosť dňa 30. apríla 1984.

Poukázali na to, že z právneho hľadiska sa Krajský súd v Nitre rovnako ako i Obvodný

pozemkový úrad v Nitre pri svojom rozhodovaní dostatočne nevysporiadali so skutočnosťou,

že trestnoprávny rozsudok, ktorým majetok navrhovateľov v prvom a druhom rade prepadol

v prospech štátu nadobudol právoplatnosť dňa 19. januára 1982 a rozhodnutie Štátneho

notárstva v Nitre, ktoré zamieta registráciu predmetnej zmluvy bolo právoplatné až dňa

30. apríla 1984. Navrhovatelia sa stali vlastníkmi uvedených nehnuteľností pred prepadnutím

majetku štátu, preto mohol ich majetok prejsť v rozhodnom období na štát.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.gov.sk

a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 23. mája 2012 ( a v spojení s veta prvá ).

4

Z obsahu súdneho spisu ako i administratívneho spisu vyplýva, že navrhovatelia

v prvom a druhom rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu si žiadosťou

zo dňa 31. decembra 2004 uplatnili u odporcu nárok podľa

na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. M., parcela č. X. – zastavaná plocha a dom

22

vo výmere 1 641 m, parcela č. X. – roľa vo výmere 927 ma parcela č. X. – vinica vo

2

výmere 6 200 mv súlade s ustanoveniami , a

s prihliadnutím na jeho ods. 2. Uplatnený nárok sa týka nehnuteľností evidovaných v k.ú. M.,

ktoré žiadatelia nadobudli kúpnou zmluvou – notárskou zápisnicou N 495/78, NZ 519/78

spísanou dňa 9. októbra 1978 notárkou E. od pôvodného majiteľa K.

Ako uviedol odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, Najvyšší súd SR potvrdil,

že celá kúpna zmluva bola v rozpore s vtedy platnými zákonmi. V danom prípade si potom

správny orgán musel ujasniť, či tento majetok vzhľadom na existenciu právoplatného

trestného rozsudku prešiel na štát, alebo ako nulitný právny akt od počiatku zostal majetkom

predávajúceho. Je preukázateľné, že tento konkrétny majetok neprešiel na štát a štát ani s ním

nenakladal ako so svojim vlastníctvom, naopak vrátil sa do vlastníctva pôvodného vlastníka

predávajúceho K. tak, ako to bolo pred uzavretím kúpnej zmluvy.

Podľa názoru odporcu, vysloveného v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc

z relevantných podkladov navrhovatelia sa nestali vlastníkmi uvedených nehnuteľností

pred prepadnutím majetku štátu v trestnom konaní. Pozemok v rozhodnom období neprešiel

na štát podľa žiadneho reštitučného titulu uvedeného v ustanovení

Z.z. a teda navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami v zmysle

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie obvodného

pozemkového úradu o reštitučnom nároku podľa

upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo

vydané podľa osobitného predpisu. Aj cieľom tohto zákona je spolu s ostatnými reštitučnými

zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd,

ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému

okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.

5

Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanoveniach § 5 ods. 2

zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu – pozemkového

úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva na náhradu

za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu

oprávnenej osoby podľa . Podľa zákona sa

na konanie podľa odseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

To znamená, že povinnosťou pozemkového úradu pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2

je postupovať podľa jednotlivých ustanovení

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a pri ich

aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku).

Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách

ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy

hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne

vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti.

Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci.

Podľa právo na navrátenie vlastníctva k pozemku

podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na jej území a ktorej majetok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu

v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“)

spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku výroku

o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne

v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa

osobitných predpisov.

Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi

konania nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. zo dňa

10. decembra 1981 boli navrhovatelia uznaní vinnými z trestného činu opustenia republiky

podľa . Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. januára

1982.

6

Uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky oznámilo dňa 27. februára 1987 oprávneným osobám – navrhovateľom,

že prezident Československej socialistickej republiky použijúc svoje právo dané mu ,

odpustil rozhodnutím zo dňa 6. februára 1987 A. a O. nepodmienečný trest odňatia slobody

v trvaní 2 rokov, ktorý im bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn.

zo dňa 10. decembra 1981 za trestný čin opustenia republiky. Ďalej bolo preukázané, že

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. marca 1982

bolo rozhodnuté o porušení zákona rozhodnutím Štátneho notárstva v Nitre zo dňa

15. novembra 1978 č.k. R I 722. Toto rozhodnutie bolo zrušené, vec vrátená Štátnemu

notárstvu v Nitre na ďalšie konanie. Dôvodom pre takýto postup súdu bola skutočnosť, že

„predmetom kúpnej zmluvy bola poľnohospodárska pôda, a to roľa v intraviláne obce, parc.

22

č. X. vo výmere 927 m, parc. č X. – vinica o výmere 6 200 ma okrem toho rodinný domček

2

vystavaný na parc. č. X. vo výmere 1 641 m. Veľkosť tejto parcely bola postačujúca na to,

aby si na nej kupujúci zriadili záhradku i vinicu pre potreby svojej rodiny a domácnosti. Išlo

tu teda o zrejmé hromadenie poľnohospodárskych pozemkov nad mieru osobnej potreby

rodiny a domácnosti a teda v rozpore so záujmom spoločnosti ( ). Z tohto

dôvodu však štátne notárstvo kúpnu zmluvu neskúmalo, hoci aj v zmysle ods. 15 písm. h/

registračnej smernice je štátne notárstvo povinné vždy preskúmať splnenie

občianskoprávnych záležitostí platného zmluvného vzťahu aj z hľadiska, či nadobúdateľ

nehromadí nehnuteľnosti toho istého druhu nad mieru jeho osobnej potreby, potreby jeho

rodiny a domácnosti. Štátne notárstvo nezistilo tiež účelové určenie parciel č. X. a X.

nachádzajúce sa v intraviláne.

Z vyjadrenia Správy katastra v Nitre vyplynulo, že na základe rozsudku NS SR sp. zn.

, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Štátneho notárstva v Nitre zo dňa

15. novembra 1978 o zaregistrovaní kúpnej zmluvy RI 722/78 bol LV č. X. zrušený. Následne

pod č. RI 696/82 Štátne notárstvo v Nitre registráciu zmluvy RI 722/78 zamietlo. Na základe

žiadosti pôvodného vlastníka K. boli nehnuteľnosti znovu zapísané do LV č. X. tak, ako bolo

evidované na LV č. X. Podľa stanoviska Správy katastra Nitra nehnuteľnosti neprešli na štát.

Podľa názoru krajského súdu na základe vyššie uvedeného dokazovania vyplynulo,

že nehnuteľnosti, ktoré navrhovatelia nadobudli na základe kúpnej zmluvy spísanej

do notárskej zápisnice neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku výroku

7

o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne

v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov a výrok nebol zrušený podľa

osobitných predpisov. Za osobitné je potrebné považovať

o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. To znamená, že k prepadnutiu

majetku navrhovateľov nedošlo v dôsledku ich spáchania trestného činu opustenia republiky

z júla 1980, kedy vycestovali na povolený pobyt do Juhoslávie, avšak v stanovenom termíne

sa naspäť do ČSSR nevrátili a tak sa od 27. júla 1980 bez povolenia zdržiavali v zahraničí.

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 15. novembra 1978

č. RI 722/78 boli iné zákonné dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nebude preto opakovať odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani nebude opakovať odôvodnenie rozsudku

krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 1, 2

v znení účinnom od 15. októbra 2008).

V súdnom preskúmavacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by

bolo potrebné sa znovu zaoberať.

Odvolací súd naviac poukazuje na to, že z dikcie ustanovenia § 2 ods. 1 zákona

č. jednoznačne vyplýva, že právo na navrátenie vlastníctva, okrem iných

stanovených podmienok, môže uplatniť oprávnená osoba, ktorej majetok prešiel na štát alebo

na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom

uvedeným v ustanovení § 3.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver udáva (zhodne s názorom správneho

orgánu ako i krajského súdu), že navrhovatelia sa nestali vlastníkmi predmetných

nehnuteľností, ktorých vlastníctvo žiadajú vydať a to s poukazom na rozsudok sp. zn.

zo dňa 26. marca 1982 Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil, že rozhodnutím

Štátneho notárstva v Nitre z 15. novembra 1978 č.k. RI 722/78 bol porušený zákon.

Predmetné nehnuteľnosti tak nikdy neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby

spôsobom uvedeným v .

Odvolací súd sa preto s právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu

stotožnil a postupujúc podľa veta druhá a

ods.1, 2 rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

8

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom

konaní neúspešným navrhovateľom, úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal (§ 250k

ods. 1 v spojení s , a

veta prvá ), nakoľko navrhovatelia nemali v konaní úspech

a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková