Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4df/384679.136a1c.pdf
PDF · 151.26 KB
No categories available
10Sžr/141/2011
Najvyšší súd 10Sžr/141/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľov: 1./ A., bytom H., 2./ O., bytom H., obaja zastúpení
advokátom JUDr. A., AK so sídlom v P., proti odporcovi : Obvodný pozemkový úrad
v Nitre, Štefánikova trieda 88, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
odporcu číslo: 2011/00366-1588/04-R-I zo dňa 8. februára 2011, konajúc o odvolaní
navrhovateľov v prvom a druhom rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
č. k. 19Sp/14/2011-20 zo dňa 1. júla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k.19Sp/14/2011-20 zo dňa 1.júla 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom č. k. 19Sp14/2011-20 zo dňa 1. júla 2011 Krajský súd v Nitre
potvrdil rozhodnutie odporcu Obvodného pozemkového úradu v Nitre číslo: 2011/00366-
1588/04-R-I zo dňa 8. februára 2011, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 2
zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“) rozhodol v reštitučnej veci
navrhovateľov A. a O., rod. V., ktorí si uplatnili reštitučný nárok v zastúpení advokátom
JUDr. A., Š. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. M., na pôvodné parc. č. X.
22
– zastavaná plocha a dom vo výmere 1 641 m, parc. č. X. – roľa vo výmere 927 ma parc.
2
č. X. – vinica vo výmere 6 200 m, v podiele 1/1 tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky
reštitučného nároku podľa § 3 v spojení s § 2 zákona č. 503/2003 Z.z.. Nepriznaním
vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam ďalej nemajú právo na náhradu v zmysle § 6
ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z..
Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na znenie ustanovení § 2
ods. 1, § 3 ods. 1 písm. a/ a § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.. Rozhodnutie odporcu
o nesplnení podmienok reštitučného nároku podľa § 3 v spojení s § 2 zákona č. 503/2003 Z.z.
a nepriznanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zmysle žiadosti oprávnených osôb a
tiež nepriznania práva na náhradu v zmysle § 6 ods. 2 zákona považoval za vecne správne a
zákonné.
Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia v prvom a druhom rade prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie v súlade s § 205 ods. 2
písm. f/ OSP a navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. ho zmenil tak, že rozhodnutie odporcu
zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.
Uviedli, že uplatnený nárok sa týka nehnuteľností evidovaných v kat. úz. M., ktoré
navrhovatelia nadobudli riadnou kúpnou zmluvou – notárskou zápisnicou N., N. spísanou dňa
9. októbra 1978 notárkou E. od pôvodného majiteľa K.. Táto zmluva bola zaregistrovaná pod
č. RI 722/78 dňa 15. novembra 1978 a na základe toho boli predmetné nehnuteľnosti pôvodne
2
zapísané do LV č. X. ako parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere 1 641 m, parcela č. X. –
2 2
dvor vo výmere 168 ma parcela č. X. - vinica vo výmere 504 m. Podľa písomného
vyjadrenia Správy katastra v Nitre zo dňa 2. novembra 2009 bol zápis kúpnej zmluvy
vykonaný pod č. zmeny 8/79 dňa 3. januára 1979. Na základe geometrického plánu č. 243-
2510-173-82 pod č. zmeny 93/82 po prešetrení, zameraní a vypočítaní v rámci komplexnej
2
údržby boli výmery parciel opravené, a to na parcelu č. X. o výmere 959 mzastavaná plocha
2
a parcelu č. X. – orná pôda vo výmere 1 988 m. Parcely č. X. a X. boli zrušené. Následne pod
č. zmeny 92/84 bol list vlastníctva č. X. zrušený a to na základe rozsudku NS SR sp. zn. 2Cz
156/81, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Štátneho notárstva v Nitre z 15. novembra 1978
o zaregistrovaní kúpnej zmluvy č. RI 722/78. V roku 1981 boli navrhovatelia rozsudkom OS
v Nitre sp. zn. 5T 231/81 uznaní vinní z trestného činu opustenia republiky a bol im uložený
trest prepadnutia majetku štátu. LV č. X. založený na základe kúpnej zmluvy registrovanej
notárskym úradom pod č. RI 722/78 zo dňa 15. novembra 1978 bol zrušený, nakoľko samotná
registrácia bola zrušená na základe rozsudku NS SR sp. zn. 2Cz 156/81. Rozhodnutie štátneho
notárstva v Nitre č. RI 696/82 nadobudlo právoplatnosť dňa 30. apríla 1984.
Poukázali na to, že z právneho hľadiska sa Krajský súd v Nitre rovnako ako i Obvodný
pozemkový úrad v Nitre pri svojom rozhodovaní dostatočne nevysporiadali so skutočnosťou,
že trestnoprávny rozsudok, ktorým majetok navrhovateľov v prvom a druhom rade prepadol
v prospech štátu nadobudol právoplatnosť dňa 19. januára 1982 a rozhodnutie Štátneho
notárstva v Nitre, ktoré zamieta registráciu predmetnej zmluvy bolo právoplatné až dňa
30. apríla 1984. Navrhovatelia sa stali vlastníkmi uvedených nehnuteľností pred prepadnutím
majetku štátu, preto mohol ich majetok prejsť v rozhodnom období na štát.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.gov.sk
a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 23. mája 2012 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ).
Z obsahu súdneho spisu ako i administratívneho spisu vyplýva, že navrhovatelia
v prvom a druhom rade prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu si žiadosťou
zo dňa 31. decembra 2004 uplatnili u odporcu nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z.
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. M., parcela č. X. – zastavaná plocha a dom
22
vo výmere 1 641 m, parcela č. X. – roľa vo výmere 927 ma parcela č. X. – vinica vo
2
výmere 6 200 mv súlade s ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. f/, i/ a o/ zákona č. 503/2003 Z.z.
s prihliadnutím na jeho ods. 2. Uplatnený nárok sa týka nehnuteľností evidovaných v k.ú. M.,
ktoré žiadatelia nadobudli kúpnou zmluvou – notárskou zápisnicou N 495/78, NZ 519/78
spísanou dňa 9. októbra 1978 notárkou E. od pôvodného majiteľa K.
Ako uviedol odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia, Najvyšší súd SR potvrdil,
že celá kúpna zmluva bola v rozpore s vtedy platnými zákonmi. V danom prípade si potom
správny orgán musel ujasniť, či tento majetok vzhľadom na existenciu právoplatného
trestného rozsudku prešiel na štát, alebo ako nulitný právny akt od počiatku zostal majetkom
predávajúceho. Je preukázateľné, že tento konkrétny majetok neprešiel na štát a štát ani s ním
nenakladal ako so svojim vlastníctvom, naopak vrátil sa do vlastníctva pôvodného vlastníka
predávajúceho K. tak, ako to bolo pred uzavretím kúpnej zmluvy.
Podľa názoru odporcu, vysloveného v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc
z relevantných podkladov navrhovatelia sa nestali vlastníkmi uvedených nehnuteľností
pred prepadnutím majetku štátu v trestnom konaní. Pozemok v rozhodnom období neprešiel
na štát podľa žiadneho reštitučného titulu uvedeného v ustanovení § 3 zákona č. 503/2003
Z.z. a teda navrhovatelia nie sú oprávnenými osobami v zmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z.z.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie obvodného
pozemkového úradu o reštitučnom nároku podľa zákona č. 503/2003 Z.z.
Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo
vydané podľa osobitného predpisu. Aj cieľom tohto zákona je spolu s ostatnými reštitučnými
zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd,
ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému
okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.
Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ustanoveniach § 5 ods. 2
zákona č. 503/2003 Z.z. zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu – pozemkového
úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku alebo o priznaní práva na náhradu
za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu
oprávnenej osoby podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.. Podľa § 5 ods. 3 zákona sa
na konanie podľa odseku 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
To znamená, že povinnosťou pozemkového úradu pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2
zákona č. 503/2003 Z.z. je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a pri ich
aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku).
Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách
ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy
hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne
vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti.
Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky
s trvalým pobytom na jej území a ktorej majetok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu
v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“)
spôsobom uvedeným v § 3.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku výroku
o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne
v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa
osobitných predpisov.
Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5T 231/81 zo dňa
10. decembra 1981 boli navrhovatelia uznaní vinnými z trestného činu opustenia republiky
podľa § 109 ods. 2 Trestného zákona. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. januára
1982.
Uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky oznámilo dňa 27. februára 1987 oprávneným osobám – navrhovateľom,
že prezident Československej socialistickej republiky použijúc svoje právo dané mu ústavou,
odpustil rozhodnutím zo dňa 6. februára 1987 A. a O. nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 2 rokov, ktorý im bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5T 231/81
zo dňa 10. decembra 1981 za trestný čin opustenia republiky. Ďalej bolo preukázané, že
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cz 156/81 zo dňa 26. marca 1982
bolo rozhodnuté o porušení zákona rozhodnutím Štátneho notárstva v Nitre zo dňa
15. novembra 1978 č.k. R I 722. Toto rozhodnutie bolo zrušené, vec vrátená Štátnemu
notárstvu v Nitre na ďalšie konanie. Dôvodom pre takýto postup súdu bola skutočnosť, že
„predmetom kúpnej zmluvy bola poľnohospodárska pôda, a to roľa v intraviláne obce, parc.
22
č. X. vo výmere 927 m, parc. č X. – vinica o výmere 6 200 ma okrem toho rodinný domček
2
vystavaný na parc. č. X. vo výmere 1 641 m. Veľkosť tejto parcely bola postačujúca na to,
aby si na nej kupujúci zriadili záhradku i vinicu pre potreby svojej rodiny a domácnosti. Išlo
tu teda o zrejmé hromadenie poľnohospodárskych pozemkov nad mieru osobnej potreby
rodiny a domácnosti a teda v rozpore so záujmom spoločnosti (§ 130 ods. 2 OZ). Z tohto
dôvodu však štátne notárstvo kúpnu zmluvu neskúmalo, hoci aj v zmysle ods. 15 písm. h/
registračnej smernice je štátne notárstvo povinné vždy preskúmať splnenie
občianskoprávnych záležitostí platného zmluvného vzťahu aj z hľadiska, či nadobúdateľ
nehromadí nehnuteľnosti toho istého druhu nad mieru jeho osobnej potreby, potreby jeho
rodiny a domácnosti. Štátne notárstvo nezistilo tiež účelové určenie parciel č. X. a X.
nachádzajúce sa v intraviláne.
Z vyjadrenia Správy katastra v Nitre vyplynulo, že na základe rozsudku NS SR sp. zn.
2Cz 156/81, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Štátneho notárstva v Nitre zo dňa
15. novembra 1978 o zaregistrovaní kúpnej zmluvy RI 722/78 bol LV č. X. zrušený. Následne
pod č. RI 696/82 Štátne notárstvo v Nitre registráciu zmluvy RI 722/78 zamietlo. Na základe
žiadosti pôvodného vlastníka K. boli nehnuteľnosti znovu zapísané do LV č. X. tak, ako bolo
evidované na LV č. X. Podľa stanoviska Správy katastra Nitra nehnuteľnosti neprešli na štát.
Podľa názoru krajského súdu na základe vyššie uvedeného dokazovania vyplynulo,
že nehnuteľnosti, ktoré navrhovatelia nadobudli na základe kúpnej zmluvy spísanej
do notárskej zápisnice neprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku výroku
o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne
v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov a výrok nebol zrušený podľa
osobitných predpisov. Za osobitné je potrebné považovať zákon č. 119/1990 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. To znamená, že k prepadnutiu
majetku navrhovateľov nedošlo v dôsledku ich spáchania trestného činu opustenia republiky
z júla 1980, kedy vycestovali na povolený pobyt do Juhoslávie, avšak v stanovenom termíne
sa naspäť do ČSSR nevrátili a tak sa od 27. júla 1980 bez povolenia zdržiavali v zahraničí.
Dôvodom na zrušenie rozhodnutia Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 15. novembra 1978
č. RI 722/78 boli iné zákonné dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nebude preto opakovať odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani nebude opakovať odôvodnenie rozsudku
krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 1, 2
Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 účinnom od 15. októbra 2008).
V súdnom preskúmavacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by
bolo potrebné sa znovu zaoberať.
Odvolací súd naviac poukazuje na to, že z dikcie ustanovenia § 2 ods. 1 zákona
č. 503/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že právo na navrátenie vlastníctva, okrem iných
stanovených podmienok, môže uplatniť oprávnená osoba, ktorej majetok prešiel na štát alebo
na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom
uvedeným v ustanovení § 3.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver udáva (zhodne s názorom správneho
orgánu ako i krajského súdu), že navrhovatelia sa nestali vlastníkmi predmetných
nehnuteľností, ktorých vlastníctvo žiadajú vydať a to s poukazom na rozsudok sp. zn.
2 Cz 156/81 zo dňa 26. marca 1982 Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil, že rozhodnutím
Štátneho notárstva v Nitre z 15. novembra 1978 č.k. RI 722/78 bol porušený zákon.
Predmetné nehnuteľnosti tak nikdy neprešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby
spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 písm. a zákona č. 503/2003 Z.z..
Odvolací súd sa preto s právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu
stotožnil a postupujúc podľa § 250ja ods. 3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku a § 219
ods.1, 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom
konaní neúspešným navrhovateľom, úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal (§ 250k
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2, § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1
veta prvá Občianskeho súdneho poriadku), nakoľko navrhovatelia nemali v konaní úspech
a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková