Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/81/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: MUDr. J. O., trvale

bytom D., zastúpenej advokátkou: JUDr. D. H., Advokátska kancelária so sídlom v K.,

proti ţalovanému: Katastrálny úrad Košice, Správa katastra Košice, Juţná trieda č. 72,

za účasti: 1/ MUDr. J. A. a 2/ Ing. M. A., obaja bytom M., 3/ Mgr. M. M., bytom M., 4/ E. K.,

bytom M., zastúpená opatrovníkom JUDr. R. T., zamestnancom Krajského súdu v Košiciach,

5/ A. K., bytom M., zastúpený advokátom JUDr. Ing. R. H., Advokátska kancelária so sídlom

v K., 6/ Z. L. a 7/ Š. L., obaja bytom F., 8/ P. K. a 9/ E. K., obaja bytom N., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. V 4589/08 zo dňa 24. apríla 2008, na odvolanie

ţalobkyne a účastníka konania v 5. rade proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-129 zo dňa 17.marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -129 zo dňa 17. marca 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. a/

(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného

č. V 4589/08 zo dňa 24.4.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyššie označeným rozhodnutím ţalovaný správny orgán povolil vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu A. o povolenie vkladu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti identifikovanej v zmluve o výstavbe bytu do podkrovia bytového domu M.

zo dňa 26.2.2007 uzavretej medzi spoluvlastníkmi 1-7 bytu, nebytových priestorov a

rozostavaného bytu v bytovom dome nachádzajúcom sa na M. v k.ú. S., obec K., zapísanom

na LV č. X. ako bytový dom s. č. 467 v prospech nadobúdateľa A. K.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ustanovenia § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov , z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, ţe zmluvou o vstavbe uzatvárajú doterajší

vlastníci bytov a nebytových priestorov na jednej strane a stavebník výstavby na strane

druhej. Preto ak zákon určuje okruh vlastníkov v gramatickom výklade – „doterajší“ vlastník,

potom k podpisu zmluvy sú oprávnení všetci vlastníci a nie iba 2/3 väčšina ako pri hlasovaní

na schôdzi vlastníkov, ak rozhodujú aj o zmluve o vstavbe bytov, čo upravuje § 14 ods. 3

zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné od seba navzájom rozlíšiť samotné hlasovanie a aj

následky z takého hlasovania, čo vyplýva z § 14 ods. 3 zákona a uzatváranie uţ samotnej

zmluvy o vstavbe, čo vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona.

Ustanovenie § 14 vo svojom znení umoţňuje orgánu verejnej moci na základe súhlasu

časti vlastníkov bytov a nebytových priestorov nakladať s vlastníckymi právami ostatných

spoluvlastníkov, čím významnou mierou zasahuje do vlastníckych práv, ktorých ochrana je

zaručená v SR a podľa obmedziť vlastnícke právo je moţné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Preto podľa názoru súdu 2/3-nová väčšina hlasov všetkých vlastníkov nebytových priestorov

v dome by mala postačovať iba pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov o zmluve o vstavbe bytu,

ale samotnú zmluvu o vstavbe bytu stavebník uţ musí uzavrieť so všetkými vlastníkmi bytov

a nebytových priestorov v dome, lebo uzavretím takejto zmluvy sa zmení aj ich vlastnícky

3

podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, spoločných nebytových priestoroch,

príslušenstve domu a pozemku.

V danom prípade správa katastra povolila návrh na vklad podľa predloţenej zmluvy

o vstavbe bytu do podkrovia bytového domu, pričom zmluva bola podpísaná stavebníkom

na strane jednej ale na druhej strane nebola podpísaná ţalobkyňou ako výlučnou vlastníčkou

2

štvorizbového bytu č. 1 na prízemí o výmere 124,16 ma bezpodielovými spoluvlastníkmi

2

nebytového priestoru č. 2 na prízemí bytového domu o výmere 21,56 mP. K. a E. K.

V konkrétnom prípade aj keď sa dosiahla 2/3 väčšina hlasov na to, aby návrh zmluvy

o vstavbe nebytového priestoru mohol byť uskutočnený, nebolo rešpektované vlastnícke

právo všetkých spoluvlastníkov, zaručené aj v SR.

Ustanovenie v znení neskorších predpisov

upravuje vznik vlastníctva bytov a nebytových priestorov v dome. Na základe zmluvy

2

o vstavbe mal byť v podkroví vytvorený podkrovný byt o výmere 41,88 m, ktorý sa mal

pričleniť k uţ existujúcemu bytu č. 5, na základe čoho vznikne mezonetový byt o celkovej

2

výmere 105,13 mvo vlastníctve A. K. v podiele 1/1, pričom u všetkých spoluvlastníkov sa

zmenila výška spoluvlastníckeho podielu k pozemku zastavaným bytovým domom na parc. č.

X. a tieţ sa zmenil spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a

spoločných nebytových priestoroch domu. Ak správa katastra povolila vklad na základe

zmluvy nepodpísanej všetkými vlastníkmi bytov nebytových priestorov, potom obmedzila

vlastnícke práva tých spoluvlastníkov, ktorí uvedenú zmluvu nepodpísali v prospech

stavebníka. Preto má súd za to, ţe sa ţalovaný dôsledne neriadil ustanovením § 31 ods. 1

katastrálneho zákona a keďţe rozhodnutie o povolení vkladu sa písomne nevyhotovuje a tým

ani neodôvodňuje, nedá sa zistiť, ako sa ţalovaný vysporiadal s otázkou, ţe zmluvu

o výstavbe bytu so stavebníkom nepodpísali – neuzavreli všetci vlastníci bytov a nebytových

priestorov.

Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvostupňový súd dospel

k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci a preto rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

4

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa a priznal úspešnej

ţalobkyni náhradu v sume 361,48 Eur.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podala dňa 26.4.2011

odvolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby Najvyšší súd SR, ako odvolací súd, po prejednaní veci

nezákonné a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a

priznal jej náhradu trov konania vo výške 591,10 € vrátane 20 % DPH za 6 úkonov právnej

sluţby. Uviedla, ţe dôvody rozhodnutia o trovách konania povaţuje za nesprávne, a to

z dôvodu, ţe podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb v platnom znení advokátovi patrí odmena za úkony právnej

sluţby, okrem iných aj za písomné podanie na súd alebo orgán vo veci samej, pričom

doplnenie podania zo dňa 2.3.2009 ako aj vyjadrenie zo dňa 17.2.2011 za také úkony

povaţuje. Čo sa týka úkonu vyjadrenia zo dňa 17.2.2011 je toho právneho názoru,

ţe ţalobkyňa mala právo vyjadriť sa k námietkam ţalovaného k podanej ţalobe.

Proti rozsudku krajského súdu podal zároveň odvolanie aj účastník konania v 5. rade

A. K., zastúpený JUDr. Ing. R. H. dňa 29.4.2011. V odvolaní namietal, ţe sa nestotoţnil

s výkladom a , nakoľko podľa jeho názoru

hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o vstavbe či nadstavbe a následné

uzavretie zmluvy bolo v súlade s platným ustanovením § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve

bytov, pričom práve znenie tohto ustanovenia je základným podkladom na zistenie okruhu

účastníkov zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe na strane vlastníkov. Ak by tomu tak nebolo,

tak ustanovenie § 14 ods. 3 zákona, ktoré zakotvuje postačujúcu 2/3 väčšinu by bolo úplne

zbytočné. V praxi by to vyzeralo asi tak, ţe schôdza vlastníkov by na základe súhlasu napr.

5 z celkového počtu 7 vlastníkov rozhodla o tom, ţe vstavba sa uskutoční, ale ak by bol

prijatý súdom prezentovaný záver, aj tak by sa nemohla uskutočniť, pretoţe dvaja vlastníci by

zmluvu nepodpísali. Uviedol, ţe práve takýto zámer zákonodarcu je nepravdepodobný,

pretoţe pri novelizácii ustanovenia ods. bol práve zámer

odstrániť rozpory vo výkladoch dovtedajšieho znenia. Ak by zmluvu o vstavbe alebo

nadstavbe museli podpísať všetci vlastníci bytov, nemalo by 2/3 rozhodnutie vlastníkov

ţiaden význam. Z daného výkladu moţno uzavrieť, ţe sám zákonodarca dáva hlasovanie

vlastníkov bytov a nebytových priestorov do nerozlučnej spojitosti s následkami zmluvy

o vstavbe alebo nadstavbe, medzi ktoré patrí i zmena spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ak sa dosiahne 2/3 väčšina, dôjde

5

k zmenšeniu uvedených spoluvlastníckych podielov na základe zmluvy o vstavbe alebo

nadstavbe, ktorú podľa výsledkov hlasovania vlastníkov uzavrie logicky len 2/3 väčšina

vlastníkov. Výklad ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o výstavbe bytov, v zmysle ktorého

zmluvu o vstavbe alebo nadstavbe uzatvárajú na strane vlastníkov bytov a nebytových

priestorov len tí, ktorí v rámci zákonom stanovenej väčšiny vyjadrili svoj súhlas na schôdzi

vlastníkov, podporuje aj znenie ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, v ktorom

je zakotvená moţnosť, aby sa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru domu

obrátil v prekluzívnej 15 dňovej lehote od hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol inak.

Takýmto spôsobom sa prehlasovaní vlastníci môţu brániť pred platným uzatvorením zmluvy

o stavbe alebo nadstavbe prostredníctvom väčšiny vlastníkov. Týmito námietkami sa však

prvostupňový súd vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal

s tvrdeniami ţalovaného v 1. rade, na základe čoho povaţuje rozhodnutie súdu

za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa v tom zmysle, ţe ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

v 1. rade zamietne v celom rozsahu a zaviaţe ţalobkyňu na náhradu trov konania vrátane trov

právneho zastúpenia.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe pri rozhodovaní o povolení

vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 3 zákona

č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, ako aj z

ods. 4 citovaného zákona, pričom z uvedených predpisov vyplýva, ţe práve prehlasovaný

vlastník bytu, resp. nebytového priestoru v dome má právo domáhať sa ochrany svojich práv

na súde v zákonom stanovenej lehote, a teda ak toto svoje právo v stanovenej lehote

nevyuţije, môţu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome konať podľa rozhodnutia 2/3

vlastníkov. Poukázal na to, ţe ak by sa prijal výklad ustanovenia zákona o prevode vlastníctva

bytov a nebytových priestorov, ktorý uviedol v rozsudku krajský súd, ustanovenie § 14 ods. 3

zákona by nemalo pre vlastníkov bytov, resp. nebytových priestorov ţiaden význam a bolo by

pre hlasujúcu väčšinu diskriminačné vzhľadom k tomu, ţe v kaţdom zákonom uvádzanom

prípade nasleduje ďalší právny úkon, t.j. zmluva o úvere, záloţná zmluva, zmluva o vstavbe,

zmluva o spoločenstve. Tieto zmluvy by nebolo moţné uzatvoriť bez podpisov všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ustanovenie § 14 ods. 4 by bolo potom zbytočné,

pretoţe by stačilo, ak prehlasovaný vlastník nepodpíše príslušnú zmluvu a bolo by zmarené

hlasovanie ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

6

K odvolaniu účastníka konania v 5. rade sa vyjadrila aj ţalobkyňa; uviedla, ţe jeho

odvolanie nepovaţuje za dôvodné, nakoľko čo sa týka samotného rozhodnutia súdu v merite

veci, stotoţňuje sa s právnym názorom prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom

rozsudku. Má za to, ţe súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel k správnym skutkovým

zisteniam, úplne zistil skutkový stav veci a tým napadnuté rozhodnutie vychádza

zo správneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, ţe ak ţalovaný povolil vklad

vlastníckeho práva na základe zmluvy o vstavbe bytu do podkrovia, ktorá je predmetom tohto

konania, aj keď táto nebola podpísaná všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov,

došlo z jeho strany k porušeniu zákona. Nebolo rešpektované vlastnícke právo všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok

Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil

a priznal jej náhradu trov prvostupňového konania vo výške 519,10 € a priznal jej aj trovy

odvolacieho konania vrátane DPH.

Podaním zo dňa 30.03.2012, doručeným odvolaciemu súdu dňa 19.4.2012, oznámil

účastník konania v 5. rade vznik nových rozhodujúcich skutočností. Uviedol, ţe po podaní

odvolania došlo na strane ţalobkyne MUDr. J. O. k zmene v jej postavení ako ţalobcu,

nakoľko dňa 8.3.2012 uzavrela ţalobkyňa ako predávajúca kúpnu zmluvu s kupujúcimi

manţelmi Š. L. a Z. L., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 1

na prízemí domu na M. vrátane prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a

zariadeniach domu, ako aj podielu na príslušných pozemkoch. Následne rozhodnutím

katastrálneho úradu bol povolený vklad tejto kúpnej zmluvy pod č. V-1228/12, v.z. 201/12.

Týmto došlo k zmene postavenia ţalobkyne, ktorá uţ nie je vlastníčkou ţiadneho bytu a

nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome a súčasne nový majiteľ nadobudol

kupovaný byt spolu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a

zariadeniach vo veľkosti podľa rozhodnutia, ktoré bolo ţalobou napadnuté, takţe vyššie

uvedený právny záujem ţalobkyne zanikol. Účastníci zmluvy Š. L. a manţelka Z. L. vstúpili

do postavenia ţalobkyne, avšak v zmysle vyššie uvedeného vyjadrenia súhlasu so zmluvou

o stavbe de facto preukázali, ţe na jej platnosti trvajú a nemôţu mať záujem na zrušení

napádaného rozhodnutia, ktorým bol povolaný vklad. Vzhľadom na uvedené ţiadal, aby

odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného zamietne v celom rozsahu a zaviaţe ţalobkyňu na náhradu trov

konania vrátane trov právneho zastúpenia.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací , preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( veta prvá a ) bez nariadenia pojednávania a

jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné a ţe rozsudok súdu prvého stupňa je

potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je

v súlade s právnym poriadkom SR.

Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie ţalovaného

v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe. Ţalobkyňa v ţalobe tvrdila, ţe rozhodnutie

ţalovaného o povolení vkladu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia; má za to,

ţe správny orgán nesprávne posúdil ustanovenie ,

keď nevyţadoval na zmluve o vstavbe podpisy všetkých vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome. Krajský súd sa s týmto právnym názorom stotoţnil bez toho, aby sa

dostatočne zaoberal právnymi námietkami ţalovaného vo vyjadrení k ţalobe, predovšetkým

s argumentáciou, ţe ustanovenie § 22 ods. 2 zákona treba vykladať v spojitosti s ustanovením

§ 14 ods. 3 a 4 zákona, v ktorom je upravená moţnosť prehlasovaného vlastníka obrátiť sa

v stanovenej lehote na súd (čo ţalobkyňa v danom prípade nevyuţila).

Z uvedeného vyplýva, ţe krajský súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil

( ). Takéto rozhodnutie súdu nemoţno povaţovať za správne a vydané

v súlade so zákonom, pretoţe ním bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu

(napr. ) krajský súd bol povinný zaoberať sa účinne námietkami, ktoré majú

význam pre rozhodnutie. Výsledkom dodrţania zákonných ustanovení by malo byť

presvedčivé a preskúmateľné rozhodnutie.

Okrem toho zúčastnená osoba v 5. rade oznámila v odvolacom konaní novú relevantnú

skutočnosť, ktorá môţe mať vplyv na skúmanie podmienok konania (prípadnej aktívnej

legitimácie ţalobkyne), s čím sa bude musieť krajský súd v novom konaní zaoberať.

8

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe rozsudok krajského súdu treba povaţovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a

preto musel napadnutý rozsudok podľa v spojení s

veta prvá zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Vzhľadom na procesnoprávny charakter vady konania, pre ktorú došlo k zrušeniu

napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecou meritórne nemohol zaoberať.

Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania sa odvolací súd nerozhodol o odvolaní

ţalobkyne proti výroku o trovách konania. S uplatnenými námietkami sa bude zaoberať

krajský súd v ďalšom konaní v závislosti od úspešnosti podanej ţaloby.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho

konania ( v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková