Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/25/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci ţalobcu: Krajská prokuratúra v Košiciach, so sídlom Mojmírova

č. 5, Košice, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný

inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, so sídlom

Kuzmányho č. 8, Košice za účasti: V., bytom V., v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. p.: KRP-184/DI-1-2008 zo dňa 19.12.2008, na odvolanie

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -56 zo dňa

24. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -56 zo dňa 24. februára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie ţalovaného –

Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia

bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií zo dňa 19.12.2008 č.j.: KRP-184/DI-1-

2008 ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného

inšpektorátu v Michalovciach zo dňa 29.9.2008 č.p.: ORP-675/DI-M-2008 a vrátil vec

ţalovanému na ďalšie konanie.

Proti rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru podal protest prokurátor

Krajskej prokuratúry v Košiciach pod sp. zn.: zo dňa 14.6.2010 v zmysle § 22a

nasl. o prokuratúre. Prezídium Policajného zboru v zmysle ust.

ods. 3 zákona o prokuratúre ako orgán príslušný na rozhodovanie o proteste prokurátora

prejednal a rozhodnutím sp. zn.: PPZ-ODP-684-002/2010 zo dňa 10.9.2010 nevyhovel

protestu prokurátora.

Ţalobca sa ţalobou domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č.p.: KRP-184/DI-

1-2008 zo dňa 19.12.2008, ktorým ţalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu tak, ţe z výrokovej časti a odôvodnenia predmetného

rozhodnutia vypustil časť textu v znení „... kde nerešpektoval dopravnú značku B57A pešia

zóna“ a nahradil ho textom „ ... kde nerešpektoval dopravnú značku D57A ... pešia zóna“.

Ostatné časti predmetného rozhodnutia o priestupku ponechal bez zmeny.

Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím o priestupku zo dňa 29.9.2008 uznal

V. vinným zo spáchania priestupku podľa , za čo

mu uloţil sankciu vo výške 1.000,- Sk.

Prvostupňový súd z administratívnych spisov zistil, ţe k spáchaniu priestupku V.

došlo tak, ţe priestupca dňa 23.8.2008 mal zaparkované osobné motorové vozidlo značky

Škoda 120L evid. č. X. v Michalovciach na ulici Pasáţ, kde nerešpektoval dopravnú značku

D57 pešia zóna, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 2 zákona

o priestupkoch. Za tento priestupok mu bola uloţená pokuta 500,- Sk, ktorú odmietol zaplatiť.

Vec bola preto postúpená na OR PZ SR, Oddelenie dopravnej polície.

3

Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe správne orgány pri uloţení sankcie nedostatočne

rešpektovali zákonné ustanovenie zákona o priestupkoch. Ţalovaný sa nedostatočne

vysporiadal s povinnosťou, ktorú mu ukladá správny poriadok v § 47 ods. 3, ako aj v čase

rozhodovania platný právny predpis – v ustanovení .

Rozhodnutie o uloţení pokuty za porušenie zákonných povinností odôvodnené len

konštatovaním, ţe bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho

následkov je v tejto časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľné rozhodnutie súd v zmysle

(ďalej len „OSP“) zrušil s tým,

ţe správny orgán sa musí dôsledne vysporiadať aj s tým, či pri priestupku, ktorého sa mal

dopustiť V. dňa 23.8.2010, boli skutočne naplnené materiálne znaky priestupku stanovené

v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach -56 zo dňa 24.2.2011 sa

odvolal ţalovaný. Namietal, ţe pri rozhodovaní o priestupku vychádzal zo spoľahlivo

zisteného a zdokumentovaného skutkového stavu a stavu veci. Druh a výška sankcie boli

dostatočne odôvodnené. Uviedol tieţ, ţe § 37 ods. 3 Správneho poriadku neukladá správnemu

orgánu povinnosť určiť v rozhodnutí o uloţení sankcie, ktorý z pouţiteľných druhov sankcie a

v akej výške uloţiť. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové

konanie.

Na základe výzvy súdu sa k odvolaniu vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe rozsudok

prvého stupňa povaţuje za správny a zákonný a navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v medziach podaného odvolania v spojení s veta

prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s a veta prvá ) a jednomyseľne dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, štátnej správy,

4

orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických

osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho

práva v konaní ide.

Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti je

preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu

v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní

skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné

orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné

hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy

je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových

podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti

s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi

a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, resp. v opravnom

prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou

vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia.

Z obsahu predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe predmetom

preskúmavania krajským súdom bolo rozhodnutie ţalovaného Krajského riaditeľstva

policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a

5

dopravných evidencií Košice č.: KRP-184/DI-1-2008 zo dňa 19.12.2008. Týmto rozhodnutím

druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ

v Michalovciach č.: ORP-675/DI-M-2008 zo dňa 29.9.2008 v časti, ktorou bol V. uznaný

vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona

č. o priestupkoch, za čo mu podľa zákona o priestupkoch uloţil

sankciu pokutu vo výške 1.000,- Sk a zároveň mu uloţil povinnosť uhradiť trovy konania

vo výške 500,- Sk.

Podľa o premávke na pozemných komunikáciách

(ktorý sa vzťahuje na prejednávanú vec v zmysle o cestnej

premávke), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto

zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ().

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie

je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich

vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa účastník cestnej premávky je povinný

dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecnom právnom

predpise vydanom na jeho vykonanie.

Podľa o priestupkoch účinného

do 31.12.2008, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním neţ ako je uvedené v písm. a/ aţ

h/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

6

Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmere sa

prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky

a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu

páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo

disciplinárnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania

proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého

rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219

ods. 2 v spojení s veta prvá nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa

odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu s právnou citáciou dotknutých

právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu povaţujúc právne posúdenie

právnej veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe

fakty v prejednávanej veci, spolu so správnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku k námietkam odvolateľa dopĺňa nasledovné:

Ustanovenie Správneho poriadku jednoznačne ukladá správnemu orgánu povinnosť

v rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu

úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vysporiadal

s námietkami a návrhmi účastníkov. Pri uloţení sankcie je správny orgán povinný určiť,

ktorý z pouţiteľných druhov sankcií a v akej výške uloţil, pričom musí uviesť, akými

úvahami sa pri ukladaní týchto sankcií spravoval. Správny orgán sa nespravoval § 12 ods. 1

zákona o priestupkoch, nedostatočne uviedol, ako prihliadol na závaţnosť priestupku, najmä

na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a

na pohnútky a osobu páchateľa. Rozhodnutie o uloţení pokuty za porušenie zákonných

povinností odôvodnil len konštatovaním, ţe bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho

konania a na rozsah jeho následkov, čo je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Správny orgán mal v danej veci skúmať sociálne pomery priestupcu, okolnosti

za ktorých sa priestupku dopustil, konkrétny zdravotný stav priestupcu, to či obrana, ţe okrem

preukazu občana so zdravotným postihnutím mal nohu čerstvo pred dvoma dňami zranenú a

potreboval primeranú obuv, je opodstatnená. Vo veci je potrebné prihliadnuť aj

7

na skutočnosť, ţe zákonodarca v neskoršom období zohľadnil osobitné pomery osoby ťaţko

zdravotne postihnutej a upravil

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

dôvody uvedené v odvolaní ţalovaného za nespôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci a

preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá a , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

, v spojení s veta prvá a

ods. 1 tak, ţe účastníkom konania nepriznal ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková