Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
14c/384669.cb5eca.pdf
PDF · 139.23 KB
No categories available
10Sžd/25/2011
Najvyšší súd 10Sžd/25/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci ţalobcu: Krajská prokuratúra v Košiciach, so sídlom Mojmírova
č. 5, Košice, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný
inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, so sídlom
Kuzmányho č. 8, Košice za účasti: V., bytom V., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. p.: KRP-184/DI-1-2008 zo dňa 19.12.2008, na odvolanie
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19793/2010-56 zo dňa
24. februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/19793/2010-56 zo dňa 24. februára 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie ţalovaného –
Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia
bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií zo dňa 19.12.2008 č.j.: KRP-184/DI-1-
2008 ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného
inšpektorátu v Michalovciach zo dňa 29.9.2008 č.p.: ORP-675/DI-M-2008 a vrátil vec
ţalovanému na ďalšie konanie.
Proti rozhodnutiu Krajského riaditeľstva Policajného zboru podal protest prokurátor
Krajskej prokuratúry v Košiciach pod sp. zn.: KD156/10 zo dňa 14.6.2010 v zmysle § 22a
nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Prezídium Policajného zboru v zmysle ust. § 26
ods. 3 zákona o prokuratúre ako orgán príslušný na rozhodovanie o proteste prokurátora
prejednal a rozhodnutím sp. zn.: PPZ-ODP-684-002/2010 zo dňa 10.9.2010 nevyhovel
protestu prokurátora.
Ţalobca sa ţalobou domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č.p.: KRP-184/DI-
1-2008 zo dňa 19.12.2008, ktorým ţalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu tak, ţe z výrokovej časti a odôvodnenia predmetného
rozhodnutia vypustil časť textu v znení „... kde nerešpektoval dopravnú značku B57A pešia
zóna“ a nahradil ho textom „ ... kde nerešpektoval dopravnú značku D57A ... pešia zóna“.
Ostatné časti predmetného rozhodnutia o priestupku ponechal bez zmeny.
Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím o priestupku zo dňa 29.9.2008 uznal
V. vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb., za čo
mu uloţil sankciu vo výške 1.000,- Sk.
Prvostupňový súd z administratívnych spisov zistil, ţe k spáchaniu priestupku V.
došlo tak, ţe priestupca dňa 23.8.2008 mal zaparkované osobné motorové vozidlo značky
Škoda 120L evid. č. X. v Michalovciach na ulici Pasáţ, kde nerešpektoval dopravnú značku
D57 pešia zóna, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 2 zákona
o priestupkoch. Za tento priestupok mu bola uloţená pokuta 500,- Sk, ktorú odmietol zaplatiť.
Vec bola preto postúpená na OR PZ SR, Oddelenie dopravnej polície.
Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe správne orgány pri uloţení sankcie nedostatočne
rešpektovali zákonné ustanovenie zákona o priestupkoch. Ţalovaný sa nedostatočne
vysporiadal s povinnosťou, ktorú mu ukladá správny poriadok v § 47 ods. 3, ako aj v čase
rozhodovania platný právny predpis – zákon č. 372/1990 Zb. v ustanovení § 12 ods. 1.
Rozhodnutie o uloţení pokuty za porušenie zákonných povinností odôvodnené len
konštatovaním, ţe bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania a na rozsah jeho
následkov je v tejto časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľné rozhodnutie súd v zmysle
§ 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil s tým,
ţe správny orgán sa musí dôsledne vysporiadať aj s tým, či pri priestupku, ktorého sa mal
dopustiť V. dňa 23.8.2010, boli skutočne naplnené materiálne znaky priestupku stanovené
v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 6S/19793/2010-56 zo dňa 24.2.2011 sa
odvolal ţalovaný. Namietal, ţe pri rozhodovaní o priestupku vychádzal zo spoľahlivo
zisteného a zdokumentovaného skutkového stavu a stavu veci. Druh a výška sankcie boli
dostatočne odôvodnené. Uviedol tieţ, ţe § 37 ods. 3 Správneho poriadku neukladá správnemu
orgánu povinnosť určiť v rozhodnutí o uloţení sankcie, ktorý z pouţiteľných druhov sankcie a
v akej výške uloţiť. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové
konanie.
Na základe výzvy súdu sa k odvolaniu vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe rozsudok
prvého stupňa povaţuje za správny a zákonný a navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v medziach podaného odvolania § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156
ods. 1 a 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a jednomyseľne dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických
osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých
sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,
ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu
ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať
autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho
práva v konaní ide.
Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti OSP je
preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní
skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových
podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, resp. v opravnom
prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.
Z obsahu predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe predmetom
preskúmavania krajským súdom bolo rozhodnutie ţalovaného Krajského riaditeľstva
policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a
dopravných evidencií Košice č.: KRP-184/DI-1-2008 zo dňa 19.12.2008. Týmto rozhodnutím
druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ
v Michalovciach č.: ORP-675/DI-M-2008 zo dňa 29.9.2008 v časti, ktorou bol V. uznaný
vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch uloţil
sankciu pokutu vo výške 1.000,- Sk a zároveň mu uloţil povinnosť uhradiť trovy konania
vo výške 500,- Sk.
Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách
(ktorý sa vzťahuje na prejednávanú vec v zmysle § 143 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.).
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný
dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecnom právnom
predpise vydanom na jeho vykonanie.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1991 Zb. o priestupkoch účinného
do 31.12.2008, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním neţ ako je uvedené v písm. a/ aţ
h/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmere sa
prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky
a na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu
páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo
disciplinárnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania
proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého
rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu s právnou citáciou dotknutých
právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu povaţujúc právne posúdenie
právnej veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe
fakty v prejednávanej veci, spolu so správnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku k námietkam odvolateľa dopĺňa nasledovné:
Ustanovenie Správneho poriadku jednoznačne ukladá správnemu orgánu povinnosť
v rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu
úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vysporiadal
s námietkami a návrhmi účastníkov. Pri uloţení sankcie je správny orgán povinný určiť,
ktorý z pouţiteľných druhov sankcií a v akej výške uloţil, pričom musí uviesť, akými
úvahami sa pri ukladaní týchto sankcií spravoval. Správny orgán sa nespravoval § 12 ods. 1
zákona o priestupkoch, nedostatočne uviedol, ako prihliadol na závaţnosť priestupku, najmä
na spôsob jeho spáchania, na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a
na pohnútky a osobu páchateľa. Rozhodnutie o uloţení pokuty za porušenie zákonných
povinností odôvodnil len konštatovaním, ţe bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho
konania a na rozsah jeho následkov, čo je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Správny orgán mal v danej veci skúmať sociálne pomery priestupcu, okolnosti
za ktorých sa priestupku dopustil, konkrétny zdravotný stav priestupcu, to či obrana, ţe okrem
preukazu občana so zdravotným postihnutím mal nohu čerstvo pred dvoma dňami zranenú a
potreboval primeranú obuv, je opodstatnená. Vo veci je potrebné prihliadnuť aj
na skutočnosť, ţe zákonodarca v neskoršom období zohľadnil osobitné pomery osoby ťaţko
zdravotne postihnutej a upravil § 44 ods. 7 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval
dôvody uvedené v odvolaní ţalovaného za nespôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci a
preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja
ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. d/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k
ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom konania nepriznal ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková