Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/36/2010

Najvyšší súd 1ObdoV/36/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. K. a. s., C., B., IČO:

X., proti žalovanému: F. X., a. s. v likvidácii, M., B., IČO: X. (predtým M., a. s., D., B.),

zastúpeného Advokátskou kanceláriou K. a P., s. r. o., V., B., o neúčinnosť právneho

úkonu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

zo dňa 26. februára 2010, právoplatného dňa 12. apríla 2010, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, rozsudkom č. k. -514

zo dňa 5. septembra 2008, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti

právneho úkonu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal určenia, že

zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti P. M., a. s., uzavretá dňa 23. februára 1998 medzi

zakladateľmi P. S., a. s., P. S. F., a. s., P. S. E., a. s., P. S. L. M., a. s., P. S. P., a. s., P. S. P., a.

s., P. S. V., a. s., na základe ktorej spoluzakladateľ P. S., a. s., previedol svoj hnuteľný

a nehnuteľný M. na spoločnosť P. M., a. s., je voči žalobcovi právne neúčinná. Súd prvého

stupňa zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -465 zo dňa 18.

2

júla 2006 došlo k zmene návrhu na začatie konania tak, že vklad hnuteľného a nehnuteľného

majetku uvedených spoločností do spoločnosti P. M., a. s., je voči konkurzným veriteľom

úpadcu právne neúčinný. Žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty majetok, ktorý

P. S., a. s., vložili do spoločnosti P. M., a. s., v zmysle zakladateľskej zmluvy zo dňa 23.

februára 1998, a ktorý bol ocenený znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou

organizáciou P., s. r. o., Ž., zapísaným v znaleckom denníku pod č. 247-47/1997 zo dňa 16.

decembra 1997 a znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou B., a. s., B.

B., zapísaným v znaleckom denníku pod č. 277-4/1998 zo dňa 11. februára 1998, prípadne, ak

to nie je možné, poskytnúť v prospech konkurznej podstaty úpadcu P. S., a. s., peňažnú

náhradu. Odkazujúc na ustanovenie a o konkurzne

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, prvostupňový súd konštatoval, že pre úspešnosť

predmetnej žaloby sa vyžaduje, aby sa odporovalo právnemu úkonu urobenému v lehote troch

rokov pred začatím konkurzu. Jedná sa o lehotu hmotnoprávnu. Nedodržanie tejto lehoty má

za následok zamietnutie žaloby, pretože lehota zanikla a súd je povinný skúmať túto

skutočnosť z úradnej povinnosti. Z obsahu spisu mal súd prvého stupňa za preukázané, že

trojročná hmotnoprávna lehota bola dodržaná. Zakladateľská zmluva, neúčinnosti ktorej sa

žalobca domáha, bola uzavretá dňa 23. februára 1998 a konkurz na majetok úpadcu bol

vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. mája 2000. Žalovaný vzniesol

v priebehu konania námietku premlčania. Pre podanie odporovacej žaloby platí všeobecná

trojročná premlčacia lehota a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz,

v spornom prípade nasledujúci deň po vyhlásení konkurzu. Žaloba bola podaná dňa 5. júna

2000, zmena žaloby však bola pripustená dňa 18. júla 2006. Keďže zmena bola podaná po

uplynutí premlčacej lehoty, súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa tak, že neúspešného žalobcu zaviazal k náhrade trov konania v sume

10.958.763,- Sk úspešnému žalovanému.

Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

rozsudkom č. k. zo dňa 26. februára 2010, právoplatného dňa

12. apríla 2010, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. S poukazom na ustanovenia ,

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, dospel k záveru, že v danom prípade zo

žalobcovho návrhu zo dňa 5. júna 2000 jednoznačne vyplýva, že sa domáha určenia

neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je prevod hnuteľného a nehnuteľného majetku

spoločnosti P. S., a. s., P. B., do spoločnosti žalovaného. Úpravami navrhovaného petitu

3

žalobca konkretizoval svoj návrh vo vzťahu k ustanoveniu

Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktoré upravuje právne dôsledky

určenia neúčinnosti právneho úkonu. Odvolací súd vyslovil, že prvostupňový súd preto nemal

dôvod rozhodnúť o jeho podaní zo dňa 4. júla 2006 ako o zmene žaloby v zmysle

ustanovenia . Z tohto dôvodu skonštatoval, že v konaní pred súdom prvého stupňa

došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho je

daná existenciu žalobcom namietaného odvolacieho dôvodu podľa .

Dôvodnosť odvolania žalobcu vzhliadal i v jeho namietaní nesprávnosti rozhodnutia súdu

prvého stupňa v časti výroku o trovách konania, a to ohľadom určenia základu pre výpočet

tarifnej odmeny právneho zástupcu žalovaného, ktorému bola priznaná odmena podľa

ustanovení príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb spôsobom, ktorým sa postupuje v prípade, ak je predmetom konania

oceniteľné plnenie. Odvolací súd ozrejmil, že konanie o neúčinnosti právneho úkonu je aj

z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku konaním, ktorého predmet nie je možné vyjadriť

v peniazoch. Uložil preto súdu prvého stupňa vychádzať aj pri určení tarifnej odmeny

právneho zástupcu z rovnakého princípu. Vzhľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalovaný.

Dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu a jeho podanie odôvodnil

ustanovením tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

videl v nesprávnej interpretácii ustanovenia . Mal za to, že podanie žalobcu zo dňa

4. júla 2006 treba posudzovať ako návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu, nakoľko

týmto podaním dochádza ku kvalitatívnej aj kvantitatívnej zmene petitu oproti pôvodnému

žalobnému návrhu zo dňa 31. mája 2000. Dovolacím petitom sa domáhal zmeny napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu tak, že dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí.

K dovolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

4

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné, a keďže nevykazuje ani žiadne z vád podľa , je potrebné ho

odmietnuť podľa veta prvá v spojení s .

Podľa veta prvá , ustanovenia , ,

a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 platí, že ak bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, je dovolanie proti nemu

prípustné, ak:

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).

Podľa , dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd svojím uznesením zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je nepochybné, že prípustnosť dovolania

žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovení .

5

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia. Ak je totiž konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g) , možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolateľ nepoukázal na existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenú v ustanoveniach , a ani dovolací súd v rámci svojej zákonnej povinnosti

vyplývajúcej mu z ustanovenia veta druhá , nezistil žiadne vady konania

upravené v , pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

zrušiť.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno

napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné

vecné nesprávnosti rozhodnutia. Z tohto dôvodu sa dovolací súd nezaoberal

opodstatnenosťou, resp. neopodstatnenosťou, dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu

podľa /rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci/.

Konštatujúc, že v danom prípade dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je

podľa prípustné, a vady konania uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovaného odmietol ako neprípustné podľa § 243b ods. 5

veta prvá v spojení s .

So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/

), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

6

V dovolacom konaní vzniklo úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho

konania podľa v spojení s a veta prvá .

Keďže žalobcovi v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, dovolací súd mu ich náhradu

nepriznal.

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 23. mája 2012

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.