Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/87/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: 1./ Ing. V. C., bytom

Z., prechodne bytom P., 2./ P. A., bytom N., 3./ Mgr. M. Š., bytom N., 4./ Mgr. art. P. Š.,

ArtD., bytom B., všetci zastúpení JUDr. L. C., so sídlom v P., proti odporcovi: Obvodný

pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova trieda 88, Nitra, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia zo dňa 6.10.2010, č. 2010/00069-572/04-R-II., na odvolanie navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -15 zo dňa 13. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -15 zo dňa 13. apríla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konania.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie odporcu

č. 2010/00069-572/04-R-II zo dňa 6.10.2010. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku súd

dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nebol dôvodný.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovatelia v 1/ a 4/ rade si

15.12.2004 uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. Z. zapísaným v PKV

82, 83 a 476. Uviedli, že pôvodným vlastníkom pozemkov bol Š. A., ich právny predchodca,

ktorý zomrel 2.2.1969. Správny orgán si zadovážil doklady, z ktorých vyplynulo, že

predmetné pozemky boli skonfiškované podľa § 2 Nariadenia 104/1945 Sb. J. K. k 1.3.1945.

2

Dňa 28.5.1948 miestna roľnícka komisia v Z. pridelila poľnohospodárske majetky

z konfiškátu J. K. prídelcom. Pôdu obhospodaroval na základe nájomnej zmluvy zo dňa

31.10.1928 R. A. Výmerom poľnohospodárskej rady ONV č. 11032/1956 zo dňa 23.3.1956

bolo Š. A. a spol. odobraté užívacie právo na poľnohospodárske pozemky v k.ú. Z. proti

ktorému podal opravný prostriedok. 24.8.1956 bol tento výmer zrušený pre formálne chyby a

výmerom zo dňa 27.9.1956 bola uvalená na roľnícku usadlosť Š. A. národná správa, proti

ktorej sa Š. A. a spol. odvolali. Odbor poľnohospodárstva napadnutý výmer schválil dňa

22.5.1957. V dôsledku opravného prostriedku rada KNV správa poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva dňa 24.9.1957 predmetné rozhodnutie potvrdila. Navrhovatelia nepredložili

napriek výzve správneho orgánu žiaden doklad o tom, že by predmetné nehnuteľnosti patrili

do vlastníctva ich právneho predchodcu Š. a ani nepreukázali akým spôsobom eventuálne

prešli na štát.

Podľa o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a

doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (

Zb. v znení neskorších predpisov). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a)

poľnohospodársky pôdny fond, b) lesný fond.

Podľa § 2 ods. 1 právo na vrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže

uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej

pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.2.1948 do 1.1.1990

spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 2 ods. 2 ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodnom období

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3

zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto

lehoty vyhlásená za mŕtvu sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto

poradí:

a) Dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé

dedičstvo.

b) Dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé

3

veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len pre určité časti pozemku,

na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) Deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 sú na jeho mieste oprávnenými

osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) Rodičia osoby uvedenej v ods. 1,

e) Súrodenci osoby uvedenej v ods. 1, ak niektorý z nich zomrel sú na jeho mieste

oprávnenými osobami jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená

osoba do 31.12.2004 na obvodnom pozemkovom úradu, v ktorého obvode vlastnila pozemok

a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Podľa názoru krajského súdu navrhovatelia v danom prípade nepreukázali jednak ani

vlastníctvo ich právneho predchodcu Š. k predmetným nehnuteľnostiam a nepreukázali ani

v zmysle - t/ akým spôsobom prešlo vlastníctvo

nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu.

Námietky navrhovateľov uvádzané v opravnom prostriedku posúdil ako ireleventné,

pretože sa s nimi dostatočne zaoberal správny orgán.

Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. zo dňa 13.4.2011 sa odvolali

navrhovatelia. V dôvodoch odvolania uviedli, že právny predchodca navrhovateľov

nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel s J. K. Absencia

písomnej kúpnej zmluvy nemôže byť dôvodom na prijatie záveru, že k riadnej kúpnopredajnej

zmluve nedošlo. Súd nezohľadnil ďalšie dôkazy a to výpovede svedkov a čestné prehlásenia.

Uviedli ďalej, že proces konfiškácie ako konštatuje správny orgán aj súd, bol zavŕšený

rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady KNV v Nitre dňa

24.9.1957.

Navrhovatelia namietali, že predložili správnemu orgánu nepriame listinné dôkazy a to

dohodu uzatvorenú medzi J. K. ako predávajúcim a právnym predchodcom navrhovateľov

Š. A. ako kupujúcim zo dňa 29.3.1948, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu

o zmluve budúcej, ktorej predmetom boli sporné pozemky, a ďalej vyúčtovanie odmeny

4

právneho zástupcu predávajúceho JUDr. A. A. zo dňa 4.10.1952, kde si pod položkou 22

účtuje odmenu za kúpnopredajnú zmluvu a zároveň poznamenáva, že došlo k jej vyhotoveniu

avšak „pred pozemnoknižným prevedením bola vec zamietnutá“. Tento doklad preukazuje, že

došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej sa zaviazali zmluvné strany k zmluve

o zmluve budúcej a k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 600.000,- Sk a napokon čestné

prehlásenia týkajúce sa zaplatenia kúpnej ceny od A. B., Š. F. a H. D., ktorá bola prítomná

pri odovzdaní kúpnej zmluvy.

Oprávnenosť nároku podľa odvolateľov dokazuje skutočnosť, že právni nástupcovia

J. K. si reštitučný nárok neuplatnili.

Z uvedených dôvodov žiadali, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu

zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a

konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa a

v spojení s veta prvá a jednomyseľne dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konania.

Podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a

doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktorý neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon v znení

neskorších predpisov). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) Poľnohospodársky pôdny fond alebo do nej patria

b) Lesný fond

Podľa § 2 ods. 1 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže

uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej

pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom už

uvedeným v ustanovení § 3.

5

Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva

na náhradu podľa § 6 ods. 2, 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2, 4 možno podať opravný

prostriedok na súd.

Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu súd zistil, že navrhovatelia v 1/

a 4/ rade po uplatnení reštitučného nároku podali proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového

úradu v Nitre č. 2010/00069-572/04-R-II zo dňa 6.10.2010 odvolanie, v ktorom namietali,

že správny orgán nesprávne vyhodnotil skutkový stav čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu.

Uviedli, že správny orgán svojim rozhodnutím nepriznal navrhovateľom vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam čo odôvodňuje tým, že navrhovatelia nepredložili riadnu kúpnopredajnú

zmluvu medzi Š. A. a J. K. Navrhovatelia však tvrdia, že predložili správnemu orgánu dohodu

uzatvorenú medzi J. K. ako predávajúcim a právnym predchodcom navrhovateľov Š. A. ako

kupujúcim zo dňa 29.3.1948, z ktorej obsahu jednoznačne vyplýva, že išlo o zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve predmetom ktorej boli sporné pozemky.

Ďalej predložili vyúčtovanie odmeny právneho zástupcu predávajúceho JUDr. A. A.

zo dňa 4.10.1952, kde si pod položkou 22 účtuje odmenu za kúpnopredajnú zmluvu a zároveň

poznamenáva, že došlo k jej vyhotoveniu avšak pred pozemnoknižným prevedením bola vec

zamietnutá. Z tohto dokladu navrhovatelia vyvodzujú, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,

k uzavretiu ktorej sa zaviazali kúpne strany v zmluve o zmluve budúcej a k zaplateniu kúpnej

ceny vo výške 600.000,- Sk.

Napokon navrhovatelia predložili čestné prehlásenia, týkajúce sa zaplatenia kúpnej

ceny od A. B., Š. F. a H. D., ktorá bola prítomná pri odovzdaní kúpnej ceny. Podľa ich názoru

ide o nepriame dôkazy, ktoré vo vzájomnej súvislosti smerujú k jednoznačnému záveru, že

medzi Š. A. a J. K. došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne predmetných nehnuteľností.

Dohoda zo dňa 29.3.1948 svedčí o vážnom úmysle oboch strán previesť vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam a vyúčtovanie odmeny JUDr. A. preukazuje, že kúpna

zmluva bola skutočne uzatvorená.

6

Navrhovatelia namietali, že ak správny orgán popiera túto skutočnosť len na základe

toho, že nepredložili 60 rokov starú zmluvu, tak v takomto prípade je jeho postup len ďalším

prehlbovaním už i tak dosť značných krívd páchaných na rodiny navrhovateľov a v žiadnom

prípade nemožno hovoriť o naplnení účelu reštitučného zákona.

Krajský súd v napadnutom rozsudku odôvodnil potvrdzujúci rozsudok iba tým,

že navrhovatelia nepreukázali jednak ani vlastníctvo ich právneho predchodcu Š. A.

k predmetným nehnuteľnostiam, ani nepreukázali akým spôsobom prešlo vlastníctvo

nehnuteľností na štát, alebo inú právnickú osobu, pričom námietky navrhovateľov,

ktoré uvádzajú v opravnom prostriedku sú právne irelevantné, pretože týmito sa dostatočne

zaoberal správny orgán vo svojom rozhodnutí, kde ich aj náležite odôvodnil. Správny orgán

sa podľa názoru krajského súdu dôsledne zaoberal vecou, vyvodil správne skutkové a právne

závery, s ktorými sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva z a

znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho

porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.

Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto

porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie obsiahnutého v základnom práve

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a Dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutia

správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj keď

s ohľadom na judikatúru tohto súdu netreba zdôvodňovať každý argument účastníkov

konania, súdne konania musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky

argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované

s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na predchádzajúce rozhodnutia

správnych orgánov.

7

Súd by v odôvodnení rozhodnutia mal vo svojej argumentácii zabezpečiť

konzistentnosť s výrokom a argumenty v odôvodnení musia podporiť príslušný záver.

Súčasne musí tiež dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, t.j. aby premisy zvolené

v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli

pre právnickú ale aj laickú verejnosť racionálne a presvedčivé. V prejednávanom prípade sa

krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s relevantnými

námietkami, ktoré uplatnil žalobca v žalobe (zmluvou o zmluve budúcej, vyúčtovaním

odmeny právneho zástupcu, čestnými prehláseniami). S ohľadom na preskúmateľnosť

rozhodnutia a možnosť podania odvolania, účastník má v konkrétnej prejednávanej veci právo

na dostatočne odôvodnený názor súdu a nestačí len odkazovať na predchádzajúce rozhodnutia

správnych orgánov.

Keďže v prejednávanom prípade nedal v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky

relevantné námietky žalobcu a v podstate ich v odôvodnení ani neuviedol, z odôvodnenia nie

je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri uzatváraní záveru, skutkovom stave,

prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu, resp. prečo považuje jeho

námietky za neopodstatnené, treba považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný

pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky preto, že bol vydaný spôsobom,

ktorý by zabezpečil ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa v spojení s a s

veta druhá zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podaného opravného

prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami žalobcu a znova o ňom rozhodne

a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224

ods. 3 v spojení s veta prvá ).

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková