Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/102/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. K., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. J. T., advokátom v P., proti žalovanému Obvodnému úradu Prešov, so

sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, o zaplatenie 2 310,99 € s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 98,70 € k rukám alebo na účet JUDr. J. T., advokáta v P.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. decembra 2010 č. k.

-134 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 220,04 € s 8,5 % ročným

úrokom z omeškania od 4. júna 2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a

zastavil konanie o zaplatenie 90,95 €. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal

zaplatenia 2 310,99 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej mu žalovaným

porušením jeho právnej povinnosti podľa . Keďže žalobca zobral žalobu v časti

o zaplatenie 90,95 € späť, súd konanie v tejto časti zastavil ( ). Vo zvyšnej časti

2 220,04 € posúdil žalobu ako dôvodnú, lebo mal za splnené všetky podmienky zodpovednosti

žalovaného ako zamestnávateľa za škodu podľa . Vychádzal zo zistenia,

2

že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že v rozpore s ustanovením dal

žalobcovi výpoveď, neprideľoval mu prácu i napriek tomu, že žalobca oznámil svoj záujem

o ďalšie zamestnávanie a podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Tým, že súd

rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie, kedy s ním

neplatne rozviazal pracovný pomer, nie sú dotknuté jeho nároky na náhradu škody, ktorá mu

vznikla protiprávnym konaním žalovaného. Z vypracovaného znaleckého posudku podľa súdu

prvého stupňa vyplynulo, že žalobcovi vznikla škoda tým, že jednorazovým vyplatením náhrady

mzdy za obdobie, kedy ho zamestnávateľ neodôvodnene nezamestnával, mu vznikla daňová

povinnosť, ktorá bola o žalovanú sumu vyššia, ako by bola za predpokladu, keby bol žalobca

riadne zamestnaný a daň by platil priebežne. Mal za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pretože ak by nedošlo k neplatnému skončeniu

pracovného pomeru, žalobca by aj naďalej pracoval u žalovaného a tento by mu vyplácal mzdu

priebežne a táto by bola tiež zdaňovaná priebežne, čím by potom, ako mu bola jednorázovo

vyplatená náhrada mzdy vrátane príslušenstva, nevzniklo daňové zaťaženie vyššie o žalovanú

sumu. Súd v zmysle , priznal žalobcovi i požadované

úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 4. júna 2008 do zaplatenia, nakoľko mal za

preukázané, že žalobca výzvou z 27. mája 2008 vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy,

na ktorú však žalovaný nereflektoval. Rozhodnutie o trovách konania súd s poukazom na § 151

ods. 3 vyhradil až na rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 25. mája

2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem

výrokov o zastavení konania a o trovách konania, ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci boli splnené podmienky zodpovednosti

žalovaného za škodu podľa . Aj podľa odvolacieho súdu žalovaný porušil

, ktorý predpokladá pravidelné poskytovanie náhrady mzdy

zamestnancovi, ktorý je v spore so zamestnávateľom o skončenie pracovného pomeru. V tejto

súvislosti skonštatoval, že i v zmysle dostupnej judikatúry a literatúry vzťahujúcej sa na toto

ustanovenie je poskytovanie takejto náhrady mzdy pravidelné, teda v normálnych mesačných

lehotách podobne ako pri mzde a má sa poskytovať aj v situácii, pokiaľ zamestnávateľ neumožní

zamestnancovi vykonávať prácu. Odvolací súd – považujúc za podstatné to, že žalovaný tento

3

zdaniteľný príjem, ktorý je náhradou mzdy, nevyplácal v lehotách, ktoré sú odvoditeľné

z ustanovenia – uzavrel, že v tomto smere neobstojí argumentácia

žalovaného uvedená v odvolaní, že v zmysle sa príjem, ktorý je

náhradou mzdy za stratu zdaniteľného príjmu zdaňuje v čase výplaty tohto príjmu. O trovách

odvolacieho konania s poukazom na aplikáciu súdom prvého stupňa

nerozhodoval.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom žiadal

rozsudky oboch nižších súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci ( ).

Žalovaný tvrdil, že neporušil právnu povinnosť a že žalobcovi škoda nevznikla. Podľa názoru

žalovaného právny úkon skončenia pracovného pomeru sa stáva neplatným až na základe

právoplatného rozsudku súdu, ktorým sa neplatnosť skončenia pracovného pomeru deklaruje

s účinkami ex tunc. Teda až na základe takéhoto rozsudku vznikajú s účinkami ex tunc aj nároky

zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru. Mal za to, že sloveso „poskytnúť“

v ustanovení predpokladá ukončený, neopakujúci sa dej. Pravidelné

vyplácanie náhrady mzdy v mesačných intervaloch by tak bolo dôvodné len v prípade, ak by

zákonodarca ustanovil, že zamestnávateľ je povinný zamestnancovi „poskytovať“ náhradu mzdy.

Podľa dovolateľa nestanovuje ani povinnosť zamestnávateľa umožniť

zamestnancovi pokračovať v práci a vyplácať mu mesačne mzdu, preto sa nemôže žalobca

domáhať náhrady škody, odvolávajúc sa na porušenie povinnosti, ktorú

nestanovuje. Žalovaný tiež namietal, že u tvrdenia žalobcu, že ak by mu bola mzda vyplácaná

mesačne, bol by odviedol daň v inej výške, nebral sa už do úvahy fakt, že v takomto prípade by

mu neboli vyplatené úroky z omeškania. V tejto súvislosti poukázal, že rozdiel medzi výškou

vyplatených úrokov z omeškania (128 646 Sk) a žalovanou sumou je 59 025 Sk (1 959,27 €).

Napokon dovolateľ argumentoval aj , podľa ktorého právo veriteľa

na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením

peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi

z omeškania alebo poplatkom z omeškania.

4

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného ako neprípustné

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania má dovolanie osobitné

postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, nie však v každom prípade, ale iba ak podanie

dovolania pripúšťa zákon.

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôže obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom vymedzení zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú možnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil opodstatneným uplatnením

dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu

vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje aj

v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale len

z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). upravuje

tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie možno

odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b)

5

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd je

viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil;

dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa ich obsahu.

Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových

zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania; dovolací súd nie je

treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o

potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie je tiež prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil), a nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo

výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a , a v tejto veci

nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, že prípustnosť

dovolania žalovaného z ustanovenia až 3 vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne

6

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až

g/ , teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Vadu tejto povahy

dovolateľ nenamietal a jej existenciu po preskúmaní obsahu spisu nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ namietal, že rozhodnutia súdov obidvoch stupňov spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle –

nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis

a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

7

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods.

1 a ). Žalobca náhradu trov dovolacieho konania uplatnil a ich výšku vyčíslil.

Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ k tomu, že právny zástupca žalobcu

zastupoval tohto účastníka už v konaní pred obomi nižšími stupňami súdov. Žalobcovi preto

priznal náhradu trov dovolacieho konania iba za úkon právnej služby advokáta, ktorý poskytol

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu z 29. júla 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10

ods. 1 vyhlášky vo výške 91,29 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 7,41 € predstavuje potom trovy dovolacieho

konania žalobcu spolu v sume 98,70 €.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov X. : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Milan D e á k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta