Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)1fd/384088.b6cdf5.pdf
PDF · 117.26 KB
No categories available
8Sžf/35/2011
Najvyšší súd 8Sžf/35/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti T.
N. M., A., so sídlom v M., B., zastúpenej J.. M. O., advokátom so sídlom v Ţ., M. R. Š., proti
ţalovanému Daňovému úradu Martin, Jesenského 23, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného č. 666/231/79604/09/Sop zo dňa 5. októbra 2009,
o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/91/2009-32 zo dňa
19. apríla 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k.
21S/91/2009-32 zo dňa 19. apríla 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline podľa § 250j ods. 2 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutie
ţalovaného č. 666/231/79604/09/Sop zo dňa 5.10.2009, ktorým ţalovaný nevyhovel
reklamácii ţalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii
nadmerného odpočtu č. 666/231/75134/09/Sop zo dňa 14.9.2009, ktorým správca dane
oznámil ţalobkyni, ţe v zmysle § 63 ods. 8. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o správe daní) vykoná kompenzáciu (k 24.9.2009) nadmerného odpočtu vo výške
6022,92 € za zdaňovacie obdobie jún 2009 na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo
závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol ţalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti.
V napadnutom rozhodnutí správca dane s poukazom na ust. § 95 ods. 1 a 2 zákona o správe
daní argumentoval, ţe pri dani z príjmov zo závislej činnosti moţno hovoriť o daňovej
povinnosti za rok 2008 aţ odo dňa vykonania ročného zúčtovania na daň, najneskoršie však
od 1.4. roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Do tohto termínu hovoríme
len o preddavkoch na daň, ako to podporne vyplýva zo znenia § 35b ods. 1 písm. c/ zákona
o správe daní. Z uvedeného vyplýva, ţe ku dňu začatia reštrukturalizácie (6.3.2009)
nezaplatené preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 nenapĺňali
podmienku daňovej pohľadávky podľa § 95 ods. 1 zákona o správe daní a preto ich správca
dane nemohol uplatniť formou prihlášky.
Pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal z ustanovení zákona o správe daní,
z ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako aj z ustanovení zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 7/2005 Z. z.) a dospel k záveru, ţe pohľadávka
nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie t. j. pred. 8.4.2009 a teda mala byť
správcom dane prihlásená do reštrukturalizačného konania a ďalej sa na ňu viaţu účinky
§ 114 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z. To znamená, ţe pohľadávku, ktorá sa uplatňuje
reštrukturalizačnou prihláškou nemoţno voči dlţníkovi započítať. Krajský súd uviedol, ţe
postup ţalovaného je v rozpore s účelom a reţimom reštrukturalizačného konania, ktoré má
viesť k ozdraveniu obchodnej spoločnosti formou pomerného uspokojenia prihlásených
„starých“ pohľadávok. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci a preto bolo potrebné ţalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250j ods. 2
písm. a/ OSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe
v konaní úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 186,82 eura v zmysle § 11
ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pozostávajúcej
z trov právneho zastúpenia za 2 právne úkony právnej pomoci 2 x po 53,46 eura a dvakrát
paušál po 6,95 eura ako aj náhradu za súdny poplatok 66 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný ţiadajúc, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne.
Uviedol, ţe súhlasí so záverom súdu, ţe predmetná daňová pohľadávka na dani
zo závislej činnosti za rok 2008 sa stala splatnou dňa 31.3.2009. Taktieţ sa vzhľadom
k obsahu ustanovenia § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. stotoţňuje so záverom súdu, ţe
reštrukturalizačné konanie sa v predmetnom prípade začalo dňa 7. 3. 2009 a reštrukturalizácia
bola povolená dňa 8.4.2009. Ţalovaný zastáva názor, ţe predmetnú pohľadávku si správca
dane nemohol uplatniť prihláškou a preto sa na ňu nevzťahovali ani účinky § 114 písm. f/
zákona č. 7/2005 Z. z. Poukazoval pritom na ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.,
pohľadávky, ktoré vznikli voči dlţníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu
a nepeňaţné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné
pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného
konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaţe s tým ich veritelia súhlasia.
Poukazoval na to ţe právna úprava zákona o správe daní (§ 95), podľa ktorej správca dane
prihlási kaţdú pohľadávku, ktorá vznikla pred povolením reštrukturalizácie, si odporuje
s právnou úpravou ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Vzhľadom k tomu, ţe si tieto
ustanovenia v tejto časti odporujú, aplikuje sa úprava obsiahnutá v ust. § 120 ods. 2 zákona
č. 120/2005 Z. z., nakoľko tento zákon je vo vzťahu k reštrukturalizácii zákonom špeciálnym.
Správca dane prihlasuje prihláškou tie daňové pohľadávky, ktoré vznikli do dňa vydania
rozhodnutia o začatí reštrukturalizačného konania (v konkrétnom prípade do 6.3.2009)
a takýto výklad podporuje aj doterajšia prax daňových úradov. Na základe uvedeného má
ţalovaný za to, ţe predmetnú pohľadávku, ktorá vznikla 31.3.2009 si správca dane nemohol
uplatniť prihláškou a preto sa na ňu nevzťahovali účinky § 114 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z.
a táto skutočnosť nemohla byť prekáţkou pre správcu dane pri započítaní predmetnej daňovej
pohľadávky, ktorá vznikla na dani zo závislej činnosti za rok 2008 s nadmerným odpočtom,
ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009.
Ţalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Uviedla, ţe odvolanie ţalovaného povaţuje za nedôvodné a rozsudok krajského súdu za vecne
správny. Súčasne si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,91 eura.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
ţalovaného /§ 212 ods. 1 OSP/, vec prejednal s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovanej je opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového
úradu Martin č. 666/231/79604/09/Sop zo dňa 5.10.2009, ktorým nevyhovel reklamácii
ţalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho z Oznámenia o kompenzácii
nadmerného odpočtu č. 666/231/75134/09/Sop zo dňa 14.9.2009.
V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca je platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti
svojich zamestnancov – daňovníkov, ţe zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a splatnosť
daňovej povinnosti nastala dňom 31.3.2009 a ţe správny orgán započítal nedoplatok tejto
dane na ţalobcom uplatnený nadmerný odpočet, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2009. Z hľadiska právneho reţimu zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii v spojení so špeciálnymi ustanoveniami § 95 zákona o správe
daní bolo potrebné posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť predmetnú
pohľadávku z titulu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti v rámci
reštrukturalizačného konania. Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných ustanovení,
z ktorých vyplýva, ţe správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa
stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel krajský súd k záveru, ţe v danom prípade
pohľadávku, ktorá nadobudla splatnosť pred povolením reštrukturalizácie (t. j. pred 8.4.2009),
mal správca dane prihlásiť do reštrukturalizačného konania a ţe sa na ňu viaţu účinky § 114
ods. 1 písm. f/ zákona č. 7/2005 Z. z., preto ju nebolo moţné započítať, ako to urobil
ţalovaný.
Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu
v Ţiline č. k. 21S/91/2009-32 zo dňa 19. apríla 2011, ktorým prvostupňový súd zrušil
rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prejednávanej veci bolo sporné,
či správne orgány rozhodli zákonne, keď nevyhoveli reklamácii ţalobkyne proti postupu
správcu dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu, v rámci
ktorého správca dane oznámil ţalobkyni, ţe v zmysle § 63 ods. 8 zákona o správe daní
vykoná kompenzáciu k 22.8.2009 nadmerného odpočtu vo výške 6022,92 eura za zdaňovacie
obdobie jún 2009 na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008,
ktorý nebol ţalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti. Podľa právneho názoru ţalobkyne
takémuto postupu bránilo začatie reštrukturalizačného konania zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 6.3.2009 a následné rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie zverejnené
7.4.2009, v dôsledku čoho mal správny orgán uplatniť svoju pohľadávku prihláškou
v reštrukturalizácii. S týmto právnym názorom sa stotoţnil aj krajský súd, keď v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, ţe pohľadávka správcu dane nadobudla splatnosť pred povolením
reštrukturalizácie a preto mala byť prihlásená do reštrukturalizačného konania. Tento záver
povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací za predčasný.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval všetky zákonné ustanovenia,
ktoré sú pre rozhodnutie relevantné, preto v tomto smere odkazuje odvolací súd na
odôvodnenie napadnutého rozsudku.
To, ktoré pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň na ne
nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemoţnosť
započítania pohľadávky voči dlţníkovi, upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa
v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a ktoré môţe vymedziť len zákon upravujúci
reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120 ods. 2
tohto zákona okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlţníkovi počas reštruktura-
lizačného konania.
V zmysle § 113 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o začatí reštrukturalizačného konania
rozhodne súd po zistení, ţe návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané
náleţitosti a reštrukturalizačné konanie začína zverejnením rozhodnutia v Obchodnom
vestníku. Do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania súd rozhodne o tom, či
reštrukturalizáciu povolí alebo reštrukturalizačné konanie zastaví. Zákonná terminológia je
v tomto smere celkom jednoznačná a dôsledne rozlišuje medzi začatím reštrukturalizačného
konania a povolením reštrukturalizácie, pričom existenciu prednostných pohľadávok, ktoré sa
v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí
reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ustanovenie § 95 ods. 5 zákona
č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň povolenia
reštrukturalizácie alebo po povolení reštrukturalizácie sa povaţuje za daňovú pohľadávku
vzniknutú po povolení reštrukturalizácie.
Nie je sporné, ţe v prejednávanej veci začalo reštrukturalizačné konanie dňa 6.3.2009,
preto pokiaľ pohľadávka správcu dane vznikla po tomto termíne, nemusela byť uplatnená
prihláškou a neplatil by pre ňu ani zákaz jej započítania s pohľadávkou ţalobcu. Z hľadiska
zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je relevantné, kedy sa
pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní bola zatiaľ riešená iba otázka splatnosti
predmetnej pohľadávky, pričom nebolo sporné, ţe sa stala splatnou 31.3.2009. Avšak
vzhľadom k tomu, ţe súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho posúdenia, nezaoberal sa
uţ námietkou ţalobkyne, uplatnenou v ţalobe, ţe odporuje zákonu tvrdenie ţalovaného, ţe
o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 moţno hovoriť aţ odo dňa
31.3.2009, pretoţe daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu uţ uplynutím kalendárneho
roka (t.j. 31.12.2008 o 24,00 hod). Krajský súd sa preto bude musieť vysporiadať s touto
námietkou a v závislosti od ustálenia vzniku predmetnej pohľadávky prijať záver, či sa jedná
o pohľadávku prednostnú so všetkými dôsledkami s tým spojenými alebo nie.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. mája 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská