Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/35/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobkyne Ing. Z. R., bytom v T., A. H., zastúpenej JUDr. R. C., advokátom,

so sídlom v T., H., proti žalovanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom

v Trnave, J. Bottu 4, zastúpeného JUDr. D. K., advokátkou, so sídlom v Trnave, Kapitulská 5,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8190-ODV-I/2009 zo dňa 21.

septembra 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.

-35 zo dňa 5. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-35 zo dňa 5. mája 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 8190-ODV-

-I/2009 zo dňa 21. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 132 €, na

účet jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa

domáhala preskúmania v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, zamietajúceho jej

odvolanie a potvrdzujúceho rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava

č. 8190 zo dňa 21. júla 2009 o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním dňom

21. júla 2009 podľa o štátnej službe a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že uložil žalobkyni zaplatiť ich náhradu

vo výške 261,82 € žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že správne orgány v rámci svojho rozhodovania

postupovali zákonným spôsobom, riadne vyhodnotili všetky dôkazy a podklady dôležité pre

rozhodnutie, rozhodnutia sú riadne odôvodnené a je z nich zrejmé, akými úvahami sa riadili

a takisto je dostatočne zdôvodnená použitá právna úprava, na základe ktorej vydali napadnuté

rozhodnutia, a preto žalobu považujúc ju za nedôvodnú zamietol. Konštatoval, že

v predchádzajúcom súdnom konaní bolo zrušené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,

ktorým bola žalobkyňa odvolaná zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodu jeho zrušenia

dňom 1. októbra 2005, pretože pred doručením rozhodnutia o skončení štátnozamestna-

neckého pomeru sa nekonalo o trvalom preložení žalobkyne v zmysle podmienok § 29 ods. 4

, pričom rozhodnutie krajského súdu bolo potvrdené rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2009, sp. zn. .

Vyhodnotil požiadavku žalobkyne, aby žalovaný aj krajský súd rešpektovali vyslovený názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že žalovaný je povinný pri zrušení

štátnozamestnaneckého miesta ponúknuť jej iné štátnozamestnanecké miesto nielen v tom

istom služobnom úrade, ale aj v inom služobnom úrade, a dokonca i do iného odboru štátnej

služby, za nezodpovedajúcu zákonnej úprave v znení účinnom v čase vydania

preskúmavaných rozhodnutí, a to s poukazom na

Z. z., z ktorého plynie povinnosť ponúknuť voľné štátnozamestnanecké miesto len v rámci

konkrétneho služobného úradu. Poukázal na zápisnicu z prerokovania skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, spísanú dňa 21. júla 2009, z ktorej vyplynulo, že

služobný úrad nemal možnosť zaradiť žalobkyňu na vykonanie štátnej služby na žiadne voľné

štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe v tom istom, resp. inom odbore štátnej

služby, čo nebolo žalobou relevantne spochybnené. Nepovažoval za dôvodnú žalobnú

námietku ohľadne nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu žalovaným v súvislosti

3

s prejaveným záujmom žalobkyne o ponúknuté štátnozamestnanecké miesto v dočasnej

štátnej službe na dobu určitú s ohľadom na existenciu možnosti prijať ho s výhradou

zachovania štatútu zamestnanca v stálej štátnej službe, nakoľko bol toho názoru, že ak

žalobkyňa nedala jednoznačný súhlas s preložením na ponúknuté štátnozamestnanecké miesto

v dočasnej štátnej službe v rámci služobného úradu, nemožno to považovať za dôvod

nezákonnosti rozhodnutia o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, nakoľko

žalobkyňou daný súhlas s výhradou je právne irelevantný. Podľa názoru krajského súdu

vychádzajúc z nemohol služobný úrad žalobkyni

ponúknuť voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré je vyhlásené výberové konanie, ako sa

to stalo v jej prípade, a preto sa stotožnil so závermi žalovaného správneho orgánu, že

prvostupňový správny orgán pochybil, keď ponúkol žalobkyni štátnozamestnanecké miesto

v dočasnej štátnej službe, keďže z ustanovenia

jednoznačne vyplýva, že takéto miesto možno obsadzovať len na základe výberového

konania. Krajský súd mal za to, že aj keď v súvislosti s ponukou voľného miesta v dočasnej

štátnej službe došlo k pochybeniu služobného úradu, jednalo sa o pochybenie, ktoré nebolo

neprospech žalobkyne a ani nemalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto naň

neprihliadol. Výrok o náhrade trov konania procesne úspešnému žalovanému odôvodnil

poukazom na (ďalej len ,,“) v spojení

s , keďže špeciálna úprava v ustanovení rieši iba

prípad, keď bol procesne úspešný žalobca. Trovy pozostávali z odmeny advokátky vo výške

261,82 € za dva úkony právnej služby po 123,50 € (prevzatie zastúpenia a účasť na

pojednávaní) a dvakrát režijný paušál po 7,41 €.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok podľa z dôvodu uvedeného v

písm. f/ zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná jej náhradu trov tak prvostupňového ako

aj odvolacieho konania, zastávajúc názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nepovažovala za správny názor krajského súdu, že

služobný úrad jej nebol povinný ponúknuť iné voľné štátnozamestnanecké miesto i mimo

služobného úradu a do iného odboru štátnej služby, a to s poukazom na právnu úpravu

obsiahnutú v a jeho súvislosť s ustanovením

citovaného zákona, účinných k 1. januáru 2009, a tiež na odôvodnenie rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci sp. zn. . Zastávala

názor, že nemožnosť zamestnávať zamestnanca znamená, že zamestnávateľ nemá pre

4

zamestnanca žiadne také miesto výkonu štátnej služby, aké predpokladá právna úprava

taxatívne uvedená v , pričom splnenie tejto podmienky

musí preukázať zamestnávateľ. Rovnako nepovažovala za správny názor krajského súdu,

v zmysle ktorého je treba považovať jej súhlas s preložením na ponúknuté

štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe v rámci služobného úradu za právne

irelevantný z dôvodu, že išlo o súhlas s výhradou. V ostatnom odkázala na dôvody uvedené

v žalobe zo dňa 23. novembra 2009.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, nakoľko krajský súd náležite zistil skutkový

stav veci, ktorý správne posúdil, keď žalobu zamietol. Súčasne uplatnil náhradu trov

odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s vetou prvou ) preskúmal napadnutý rozsudok

krajského súdu súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( v spojení

s vetou prvou ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ods. 2 vety prvej , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s vetou prvou a

ods. 2 ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok

súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení

s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho

pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvádzaný žalobkyňou podľa

že „rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“,

Najvyšší súd k tomu predovšetkým všeobecne poznamenáva, že nesprávnym právnym

posúdením právnej otázky môže byť omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený

5

skutkový stav, pritom o mylnú aplikáciu právnej normy ide vtedy, keď súd na zistený

skutkový stav použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo inú právnu

normu (iné konkrétne pravidlo) inak správne použitého právneho predpisu, než ktorú mal za

daného skutkového stavu správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis (správnu

právnu normu), ale dopustil sa nesprávnosti pri výklade.

Právnou otázkou, ktorá mala byť podľa názoru žalobcu v konaní pred krajským súdom

posúdená nesprávne, bol jeho názor, že služobný úrad v zmysle právnej úpravy obsiahnutej

v nebol povinný ponúknuť žalobkyni iné voľné

štátnozamestnanecké miesto i mimo služobného úradu a do iného odboru štátnej služby.

Podľa , účinného v čase skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej

službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu zrušenia

jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké

miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný

úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto

obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne

náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer

štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške

trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2

písm. c/.

Podľa , účinného v čase skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, štátneho zamestnanca možno na základe jeho

písomného súhlasu trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby

a) v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby,

b) do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby,

c) do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby,

d) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis

činností štátnozamestnaneckého miesta, alebo

e) v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení

pravidelné miesto výkonu štátnej služby.

6

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

nepostupovali dôsledne v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemožno

považovať za skutkovo podložené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto

nerozhodol v danej veci vecne správne, keď žalobu zamietol.

Zákonným predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2

písm. a/ je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca.

Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne nebolo sporné, avšak obsahom spisu

správneho orgánu nebolo preukázané. V prvostupňovom rozhodnutí uvádzaná Zmena

systemizácie schválená vedúcou služobného úradu Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny a generálnym riaditeľom, ktorá mala byť platná od 1. októbra 2005, nie je ako

podklad rozhodnutia súčasťou administratívneho spisu.

Ďalšou podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40

ods. 2 písm. a/ je preukázanie nasledovných skutočností, a to:

- že štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 zákona

o štátnej službe, alebo

- že služobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo

- že voľné štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje výberovým konaním.

Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

odvolaním zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ v riadnom

procesnom postupe, na ktorý sa vzťahoval v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru správny poriadok, pričom rozhodnutie musí tiež obsahovať náležitosti podľa § 46

a § 47 správneho poriadku.

Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a aj zo spisovej dokumentácie

vyplýva, že po zrušení prv vydaných rozhodnutí správneho orgánu a vrátení veci na ďalšie

konanie bola žalobkyni ponúknutá s poukazom na

Z. z. možnosť trvalého preloženia v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej

služby, t.j. funkciu samostatného radcu v dočasnej štátnej službe na dobu určitú do

31. decembra 2010. Žalovaný vyhodnotil túto ponuku ako pochybenie, keďže žalobkyni

ponúknuté štátnozamestnanecké miesto odborníka bez povinnosti absolvovať výberové

konanie ustanovenie nepripúšťa, nepovažujúc

však túto vadu za takú, ktorá by odôvodňovala zmenu prvostupňového rozhodnutia, s čím sa

7

stotožnil aj krajský súd majúc za to, že toto pochybenie nebolo v neprospech žalobkyne a ani

nemalo vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

S týmto záverom odvolací súd nemôže súhlasiť. Pokiaľ ponuka voľného

štátnozamestnaneckého miesta nebola v súlade so zákonom, nemožno považovať za

preukázanú podmienku ustanovená v , že štátny

zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 citovaného zákona.

Z rozhodnutia správneho orgánu a ani zo spisovej dokumentácie nevyplynulo, že by sa

bol žalovaný, vrátane konania na prvom stupni, zaoberal otázkou ďalších možností preloženia

žalobkyne podľa

Odvolací súd dospel k záveru, že je relevantná požiadavka žalobkyne na zistenie

a preukázanie takých skutočností, ktoré vylučujú aplikáciu § 29 ods. 5 zákona, t. j. možnosť

jej trvalého preloženia. Také dôkazy (okrem vyššie uvedenej ponuky) v konaní nielenže

neboli preukázané, ale príslušný orgán rozhodujúci vo veci sa touto možnosťou preukázateľne

ani nezaoberal, a to ani v rozhodnutí o odvolaní žalobkyne. Tvrdenie žalovaného, že nemal

voľné štátnozamestnanecké miesta nevyčerpáva celý predmet úpravy danej uvedeným

ustanovením zákona.

Z logického a aj z gramatického výkladu ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona

č. jednoznačne vyplýva zákonodarcom sledovaný cieľ, že zamestnávateľ musí

so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer, viesť aktívny dialóg

o jeho ďalšom možnom zotrvaní v štátnozamestnaneckom pomere. V prvom rade musí

zamestnanca vyzvať, či je alebo nie je ochotný prejsť na iné pre neho vhodné miesto výkonu

štátnej služby, čo sa v danom prípade zákonným spôsobom nestalo.

Rovnako by nepostačovalo, že zamestnávateľ oznámi zamestnancovi s ktorým chce

skončiť štátnozamestnanecký pomer podľa , že

voľné miesto (bližšie nekonkretizované) sa obsadzuje výberovým konaním, ale voľné

štátnozamestnanecké miesto sa v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí reálne

obsadzovať výberovým konaním, inak je nutné považovať takého miesto za miesto voľné

a zamestnávateľ je povinný ho ponúknuť zamestnancovi s ktorým chce skončiť

štátnozamestnanecký pomer.

8

Iný výklad ustanovenia nemožno

pripustiť, nakoľko by sa takýmto zúženým výkladom prakticky znemožnil postup podľa

ustanovenia a išlo by o obsolentnú právnu úpravu.

Zamestnávateľ v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o štátnej službe musí totiž ponúknuť

zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej služby, ktoré má k dispozícii v dobe

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu

činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, ale aj do iného služobného úradu toho

istého alebo aj iného odboru štátnej služby, a v tomto je potrebné súhlasiť s názorom

žalobkyne ; záleží len na zamestnancovi, či ponuku prijme alebo ju odmietne. Ustanovením

sledoval pritom zákonodarca legitímny cieľ, a to v prvom

rade ochranu štátnych zamestnancov pred stratou zamestnania, ak je ochotný zamestnanec

pracovať aj na inom mieste v štátnej službe, a taktiež následnú hospodárnosť nakladania so

štátnymi prostriedkami.

Keďže preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru podľa , nemohol

nastať ani zákonom predpokladaný následok, platné skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru odvolaním podľa

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a keďže súd prvého stupňa

žalobu zamietol, s poukazom na vetu prvú rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

O trovách konania, odvolacieho aj prvostupňového, rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s vetou prvou tak, že priznal žalobkyni,

ktorá mala v konaní úspech, právo na ich náhradu podľa vety prvej

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa si v žalobe a aj v odvolaní uplatnila

náhradu trov, ktoré však v lehote podľa nevyčíslila, a preto jej odvolací

súd v súlade s ustanovením priznal náhradu trov konania vyplývajúcich

zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, a to náhradu súdneho poplatku zo žaloby

a z odvolania, t. j. dvakrát po 66 €, s výnimkou trov právneho zastúpenia.

9

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. mája 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská