Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/13/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu: J. J., D.

S., H., proti žalovanému: T – M. S., a. s., V., B., o nariadenie predbežného opatrenia,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Najvyššieho súdu v Bratislave č. k. -140 z 31. januára 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutým uznesením zo dňa 31. januára 2012,

č. k. -140 dovolanie žalobcu odmietol.

V odôvodení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že v konaní,

predmetom ktorého bol návrh žalobcu (podanie) na nariadenie predbežného opatrenia, súd

prvého stupňa uznesením č. k. -29 z 24. novembra 2008 odmietol podľa § 43

ods. 2 (pre nedoplnenie chýbajúcich náležitostí návrhu). Uznesením č. k. 22Cb/95/08-

37 z 09. januára 2009 nevyhovel návrhu žalobcu, aby mu bol ustanovený zástupca z radov

advokátov. Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaní žalobcu uznesením z 20. februára

2009 č. k. -52 ( a ) obe uvedené uznesenia potvrdil

2

a zároveň rozhodol o námietke zaujatosti sudkyne Okresného súdu Bratislava III

JUDr. Boženy Richtárikovej tak, že táto nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania

v predmetnej veci. O dovolaní žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -83 zo 14. decembra 2009 tak, že

dovolanie odmietol.

Ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení, v priebehu konania

uznesením č. k. -77 zo 17. júla 2009 súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť

zaplatiť súdu 66,- eur súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti. Krajský súd

v Bratislave, ako súd odvolací uznesením č. k. z 08. júla 2010, rozhodujúc

o odvolaní žalobcu, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie odvolacieho

súdu nadobudlo právoplatnosť 16. augusta 2010. Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalobca

dovolanie nepodal.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa 12. augusta 2009 žalobca požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa uznesením č. k. -95

z 13. mája 2010 žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. V odvolaní okrem

iného namietal, že vyšší súdny úradník robí prieťahy v konaní, čo je dôvodom pre vznesenie

námietky zaujatosti. Uviedol, že sa tým poškodzuje jeho osoba a jeho ústavné práva. Je toho

názoru, že vyššieho súdneho úradníka nemajú zaujímať iné spory, ktoré sa na súde vedú.

Konanie súdu považuje za porušenie nariadenia EÚ z 20. decembra 2007. Z uvedeného

dôvodu má zato, že napadnuté uznesenia za bezpredmetné. Mieni podať námietku zaujatosti

na všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III, z dôvodu porušenia jeho ústavných práv

garantovaných článkami 47 ods. 2, 48 ods. 2, 127 ods. 1 a 2, 141 ods. 1 a 144 ods. 1

Slovenskej republiky.

Odvolací súd uznesením č. k. -125 z 13. septembra 2011 rozhodnutie

súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dôvody uvádzané

v odvolaní sú pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov irelevantné.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom uviedol, že

odvolací súd rozhodnutím porušil všetky jeho základné práva upravené Slovenskej

3

republiky a predpismi Európskej únie. Rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore s právom,

je zmätočné a nerešpektuje nové znenie účinné od 1. januára 2010. Pretože

v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, žiadal, aby mu bol ustanovený zástupca

z radov advokátov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastníkom konania ( ), skôr ako pristúpil

k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), predovšetkým skúmal, či napadnuté rozhodnutie je možné dovolaním

napadnúť.

Najvyšší súd Slovenskej repuliky ako súd dovolací poukázal v odôvodnení uznesenia

na ustanovenia a a viedol, že v prejednávanej veci nejde

o žiaden z uvedených prípadov a preto proti predmetnému rozsudku ustanovenie § 238

prípustnosť dovolania nezakladá. Ďalej však dovolací súd uviedol, že dovolanie je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je daný niektorý z dôvodov

taxatívne uvedených v . okrem iných je to aj prípad, ak bola účastníkovi konania

odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Tohto dôvodu prípustnosti sa

dovoláva žalobca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vo svojom odôvodnení ďalej

poukázal na to, že pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Súd však v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že v prejednávanej veci

napadnutým rozhodnutím nedošlo k porušeniu procesných práv dovolateľa a vzhľadom

k procesnej situácii k poškodeniu práv dôjsť ani nemohlo.

Ako sa v odôvodnení ďalej uvádza, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-52 z 20. februára 2009 ( a ) bolo právoplatne

rozhodnuté o predmete konania, ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia tak, že

návrh bol odmietnutý. Keďže aj dovolanie proti uzneseniu odvolacieho konania bolo

odmietnuté (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. -83 zo 14. decembra 2009),

4

už neexistuje ďalší procesný prostriedok, ktorým by mohol byť uvedený stav zvrátený. Tým

bol vyčerpaný predmet konania a vo veci samej už nie je o čom konať a rozhodovať.

Ďalšie konanie sa týkalo už len poplatkovej povinnosti dovolateľa, o ktorej však bolo

tiež právoplatne rozhodnuté. Stalo sa tak uznesením č. k. -77 zo 17. júla 2009,

ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdu 66,- Eur súdneho

poplatku, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -108 z 8. júla

2010, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené. Proti uzneseniu odvolacieho

súdu v zákonom stanovenej lehote žalobca dovolanie nepodal. Povinnosť zaplatiť súdny

poplatok 66,- eur tak bola žalobcovi právoplatne uložená a nemôže už byť procesnými

prostriedkami zmenená. Tým bola aj poplatková časť konania právoplatne skončená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v odôvodnení ďalej poukazuje na

to, že konanie o veci samej bolo skončené a neprichádza už do úvahy vznik ďalšej

poplatkovej povinnosti dovolateľa. Návrh na oslobodenie od poplatku sa tak stal

bezpredmetným. Oslobodenie pre konanie, v ktorom už poplatková povinnosť vzniknúť

nemôže, nemá zmysel. Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu, rozhodnutie odvolacieho

súdu o nepriznaní oslobodenia od poplatkov, ktoré je predmetom dovolacieho konania

(uznesenie č. k. -125 z 13. septembra 2011), i keby bolo vecne nesprávne, nie je

procesnou chybou, ktorej dôsledkom by bolo odňatie možnosti dovolateľa konať pred súdom.

Dovolací súd sa navyše stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že dôvody uvádzané

žalobcom v odvolaní nemôžu byť pre rozhodovanie o oslobodení od poplatkov významné.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ako neprípustné podľa § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Dovolateľ v konaní nebol

zastúpený advokátom tak, ako to predpisuje . Keďže zjavnú

neopodstatnenosť dovolania nemohlo zmeniť ani zastúpenie dovolateľa advokátom, dovolací

súd o dovolaní rozhodol (nezastavil dovolacie konanie) bez toho, aby trval na jeho zastúpení.

Z rovnakého dôvodu považoval za bezpredmetnú aj žiadosť dovolateľa o ustanovenie

zástupcov z radov advokátov, ktorú podal súčasne s dovolaním, pretože zastúpenie

v dovolacom konaní nebolo pre ochranu jeho záujmov potrebné ( v zneniach

účinných do 30. decembra 2011) a pre konanie vo veci samej neprichádzalo do úvahy, keďže

už bolo skončené.

5

Proti uzneseniu č. k. -140 z 31. januára 2012 podal žalobca dovolanie.

Uviedol, že uznesenie je úplne v rozpore s ústavným , ktorým sa

uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon a porušuje práva fyzickej osoby

podľa čl. 1, čl. 3 ods. 3, čl. 10 ods. 1, čl. 36 ods. 1, 2, 3, 4, čl. 37 ods. 2 a 3. Zároveň namietal

aj porušenie práv upravených SR a to v , 2, 4, a 4,

ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2, 3, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2. Súčasne s dovolaním podal žalobca aj

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, nakoľko on nemá právnické

vzdelanie, spor považuje po právnej stránke za komplikovaný a vyžaduje si to ochrana jeho

záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže

konať v zmysle ustanovenia a dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba dovolacie konanie

zastaviť.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky

konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov

konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania

vyplývajúci zo základných ustanovení (prvá hlava prvej

časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú

jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je

nepochybne aj funkčná príslušnosť súdu, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je

príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na

prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Ustanovenie ukladá súdu povinnosť kedykoľvek za konania prihliadať

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak

v konaní vyjde najavo taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví ( ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

6

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť iba právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, teda len rozhodnutia, ktoré sú výsledkom prieskumnej činnosti

odvolacieho súdu. Občianske súdne konanie je dvojinštančné konanie; riadny opravný

prostriedok môže byť uplatnený len u jediného súdu vyššieho stupňa.

Funkčná príslušnosť súdov v druhom stupni súdneho konania je upravená tak, že

o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov rozhodujú krajské súdy (§ 10 ods. 1

) a o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa

(v konaniach uvedených v ) rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky

( ). Iné rozhodnutia krajských súdov alebo najvyššieho súdu nie sú preto

spôsobilými predmetmi dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

ani neupravuje funkčnú príslušnosť súdu, ktorý by

rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, ktoré neboli vydané odvolacím súdom

v inštančnom postupe. Funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky určuje

len na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských

súdov ako súdov prvého stupňa ( ), ďalej na rozhodovanie o dovolaniach

proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích ( ), na

rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

súdu odvolacieho ( ), na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti

rozhodnutiam súdov ( ) a napokon na rozhodovanie o mimoriadnych

dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu (§ 10a ods. 4

).

O žiadny z vyššie uvedených prípadov v predmetnej veci nejde. Opravný prostriedok

totiž smeruje proti uzneseniu, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalobcu; nerozhodol tu teda ako súd, ktorého rozhodnutie by bolo spôsobilé tvoriť predmet

ďalšieho dovolacieho konania, resp. odvolacieho konania v zmysle citovaných zákonných

ustanovení.

So zreteľom na uvedené treba vyvodiť, že na prejednanie dovolania podaného

žalobcom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky chýba funkčná príslušnosť. Keďže

chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania,

dovolacie konanie bolo treba zastaviť podľa v spojení s .

7

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zastavení konania nemohlo

zmeniť ani zastúpenie žalobcu advokátom, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol bez

toho, aby trval na jeho zastúpení. Žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov,

ktorú podal súčasne s dovolaním, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za

bezpredmetnú, keďže zastúpenie nebolo pre ochranu jeho práv potrebné a pre konanie vo veci

samej neprichádzalo do úvahy, pretože konanie už bolo skončené.

Výrok o trovách konania sa zakladá na ustanovení ,

a , vzhľadom nato, že dovolacie konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

5 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 24. mája 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.