Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1c1/384169.5d2665.pdf
PDF · 107.81 KB
No categories available
8Sžo/29/2011
Najvyšší súd 8Sžo/29/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: U. B. S., S., so sídlom Š.,
X. B., proti ţalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, P.O.BOX
155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.
TKR/254/RL/29/2009 zo dňa 7. júla 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 3S 223/2009-59 zo dňa 22. februára 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S 223/2009-59 zo dňa 22. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu,
ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. TKR/254/RL/29/2009 zo 7. júla 2009
v správnom konaní vedeným pod č. 66-LO/O-1070/2009. O náhrade trov konania rozhodol
krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi ich náhradu
nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe námietku týkajúcu sa
oprávnenia vykonávaného telekomunikačným úradom na základe poverenia ţalovaného je
v danom prípade neopodstatnená poukazujúc pritom na ust. § 1 ods. 2 a § 2 a 5 zákona č.
610/2003 Z. z. s odkazom na § 68 zákona č. 308/2000 Z. z. krajský súd taktieţ poukázal
zákonnú povinnosť ţalobcu podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/200 Z. z. na
presadzovanie týchto cieľov v povinnosti MÚST CARRY a dospejúc k záveru, ţe
rozhodnutie ţalovaného vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu a ţe bolo vydané
v súlade so zákonom ţalobu zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc
sa jeho zmeny v podobe, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zruší,
dôvodiac tým, ţe súd nerozhodol o celom návrhu ţalobcu, keď vôbec v rozhodnutí nedôvodil
prečo nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b / OSP
uvedeného v ţalobe pod bodom IX poukazujúc na ust. čl. 20 Ústavy SR a § 128 ods. 2
Občianskeho zákonníka s tým, ţe ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zákona je v rozpore s týmito
ustanoveniami. Podľa jeho názoru krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Namietal, ţe ţalovaný
konal v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal taktieţ, ţe v konaní bola
zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a celé konanie
a to z dôvodu, ţe ţalovaný pouţil v konaní tak dôkazy, ktoré boli získané v rozpore
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, vykonané telekomunikačným úradom, ktorý
konal nad rámec svojich kompetencií. Ţiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť
ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi
uvedenými v odvolaní ţalobcu a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne
a právne správnych dôvodov potvrdiť. Uviedol, ţe ţalobcovi bola uloţená sankcia –
upozornenie za porušenie § 17 ods. 1 písm. h/ zákona č. 308/2000 Z. z. poukazujúc na ust.
§ 6 ods. 3 písm. n/ a § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách a ust. § 44 Správneho poriadku. Poukázal na to , ţe telekomunikačný úrad
nekonal nad rámec zákona o elektronickej komunikácii,, poukazujúc na skutočnosť ţe rada
zodpovedá za obsahovú reguláciu programových sluţieb a odkázal na rozsudok NS SR
č. 1Sţ-o-NS/93/2004. Podľa názoru ţalovaného bolo v konaní jednoznačne preukázané
porušenie ust. § 17 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z. z. a to svojvoľným vyradením
programovej sluţby Televízia Trenčín z povinnosti MUST CARRY.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja
ods. 2 OSP, a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, ţe rozsudok
vrátane je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Najvyšší súd z a súdneho spisu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaný uloţil
ţalobcovi sankciu – upozornení, za porušenie ust. § 17 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní
a retransmisii a to vyradeným Televízie Trenčín z programovej ponuky sluţieb.
Z podanej ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca ţiadal okrem preskúmania napadnutého
rozhodnutia, aby krajský súd rozhodol o jeho návrhu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP
uvedeného v jeho ţalobe pod bodom IX poukazujúc na ust. čl. 20 Ústavy SR a § 128 ods. 2
Občianskeho zákonníka s tým, ţe ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zákona je v rozpore s týmito
ustanoveniami domáhajúc sa, aby sa súd obrátil na Ústavný súd SR, či je ust. § 17 ods. 1
písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. v rozpore s ústavou SR.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe efektívny súdny
prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov
je základným prvkom systému ochrany ľudských práv.
Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky spočíva v tom, ţe kaţdý sa môţe domáhať ochrany svojich práv
na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.
Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad
nesmie byť arbitrárny a musí byť náleţite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť
odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé na základe čoho súd dospel k svojmu
rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi
účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu
musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať
odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na
všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti
závisí od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové
okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo
neadekvátnosť v odôvodnení môţe viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov.
Z napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, nie je vôbec zrejmé, prečo krajský
súd, ktorý zamietol ţalobu ţalobcu podľa § 250j ods. 1 OSP sa ani v dôvodoch svojho
rozhodnutia vôbec nevyporiadal s jeho návrhom podaným v ţalobe podľa § 109 ods. 1
písm. b/ OSP, ţe ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. je v rozpore s ust. čl. 20
Ústavy SR a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Preto moţno konštatovať, ţe odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku nie je presvedčivé a v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP.
Najdôleţitejšou časťou odôvodnenia akéhokoľvek rozsudku je tzv. právna veta, t. j.
právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a ktorý musí korešpondovať
s výrokom a musí umoţniť kaţdému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako
rozhodol. Pri nedostatku právnej vety nie je moţné dospieť ani k záveru, či je rozhodnutie
prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďţe výroku nekorešponduje relevantné
odôvodnenie.
Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd
rozhodol vo veci tak ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom
prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral,
potom by váţnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho
de facto obral o moţnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch
zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď rozhodnutie ţalovaného zrušil bez toho, aby
dôvody jeho rozhodnutia boli súladné výrokom rozhodnutia.
Takéto rozhodnutie moţno povaţovať za arbitrárne, pretoţe aj nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie súdu môţe zasiahnuť do práva na súdnu ochranu, ktorá je
garantovaná kaţdému Ústavou Slovenskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom
v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného, vo veci
opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224
ods. 3 OSP a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodní podľa § 157 ods. 2 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. mája 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská