Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)9b0/385302.5dbc3b.pdf
PDF · 217.68 KB
No categories available
7Cdo/29/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 29/2012
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R. , a. s. , so sídlom
v K. IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D. B. s. r. o., so sídlom v K.,
v mene a na účet ktorej koná advokát JUDr. D. B., proti povinnej L. A. bývajúcej v L., pre
vymoženie 469, 29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10
Er 1102/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.
júna 2011 sp. zn. 1 CoE 293/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
sumy 469, 29 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu v Košiciach zo 7. mája 2010 sp. zn. 3 C 89/2009 . Súdny exekútor doručil
24. novembra 2010 Okresnému súdu Lučenec podľa § 44 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov ( ďalej len Exekučný poriadok ) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Okresný súd Lučenec uznesením zo 16.marca 2011 č. k. 10 Er 1102/2010 – 23 žiadosť
súdneho exekútora ( JUDr. M. J. ) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Vyslovil záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve
z 29. marca 2008 ( vo všeobecných poistných podmienkach časť XV bod 2 ). Poukázal na
ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/12 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
2
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka , čl. 144 ods. 1, čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , § 2 písm.
b/ , § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení
a ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora ( rozsudok z 27. júna 2000 , Oceáno Grupo
Editorial a Salvat Editores , C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941 ) s tým, že predmetnou
rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že oprávnená od počiatku
sledovala v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku
sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené v mieste jej sídla za účelom minimalizácie
nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka
bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku
neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka . Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný
v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením z 23. júna 2011
sp. zn. 1 CoE 293/2011 uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. ) ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1 O. s. p. ).
Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré poukázal. Dodal, že
v danom prípade rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi oprávnenou a povinnou v časti všeobecné obchodné podmienky bod XV. nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci , ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným
obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu , ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Podľa názoru odvolacieho súdu je neprijateľná zmluvná podmienka , ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa , aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní ( § 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka ) . Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom
a výkon práva a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Odkaz na
3
ustanovenie § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka a konštatovanie, že zmluva o úvere
patrí medzi absolútne obchody nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka , medzi ktoré patrí aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa . Odvolací súd poukázal aj na Smernicu rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách , ktorá bola prevzatá aj do § 53
Občianskeho zákonníka , keď podľa ods. 1 citovaného ustanovenia zákona spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V ods. 3 citovaného ustanovenia
sú príkladom uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách , pričom podľa
ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho podala dovolanie oprávnená. Navrhla napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy v danom prípade rozhodovali vo
veci, ktorá nepatrí do ich právomoci a tým zaťažili konanie vadou podľa § 237 písm. a/
O. s. p. Podľa názoru oprávnenej rozhodcovský súd rozhodoval v súlade so zákonom na
základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné súdy nemajú vo vzťahu
k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a preto v zásade nie sú
oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke. Ustanovenie § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. umožňuje v tam vymenovaných prípadoch exekučné konanie zastaviť, nie
však zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Skúmanie ( ne ) platnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v exekučnom
konaní nemá žiadnu oporu v relevantných právnych predpisoch. Okrem toho namietala, že
súdy jej nesprávnym postupom odňali možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) .
I keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti nevykonáva dokazovanie , súdy predsa len
vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi , avšak bez toho, aby nariadili pojednávanie. Tým
ju v rámci dokazovania vylúčili z možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež
vysvetliť, ktoré z predložených listín v ich vzájomnej väzbe viedli k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy. Napokon namietal aj nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p. ).
Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.
4
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpená advokátom
( § 241 ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. )
skúmala, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. V zmysle § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa , ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla dovolaním oprávnená, nevykazuje znaky
ani jedného z uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie
súdu prvého stupňa, ale dovolanie nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v
§ 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Preto prípustnosť dovolania oprávnenej z ustanovenia
§ 239 O. s. p. nemožno vyvodiť.
Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzalo do úvahy len
vtedy , ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných
v ustanovení § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu ( rozsudku či uzneseniu ) , ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
5
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát . Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. , možno ním napadnúť aj
rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné ( pozri napr. R 117/1999,
R 34/1995 , rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 38/1998, č. 23/1998 ). Pre záver o prípustnosti dovolania podľa § 237
O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení, rozhodujúcim je zistenie, že k takejto procesnej vade skutočne
došlo.
Oprávnená procesné vady konania podľa § 237 písm. b/ až e/ a g/ O. s. p. nenamietala
a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Dovolateľka namietala vady konania uvedené v § 237 písm. a/ a f/ O. s. p. , t. j. , že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a že postupom súdov jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom.
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných , rodinných , obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány ( § 7 ods.
1 O. s. p. ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy ( pozri bližšie § 7 ods. 2 O. s. p. ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú
súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( § 7 ods. 3 O. s. p. ).
Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá
má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je
daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.
V danej veci oprávnená procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O. s. p.
nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať
v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že v rozpore so zákonom a Smernicou
6
93/13/EHS preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke t. j. preskúmali právoplatné
exekučné tituly a že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali
prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Oprávnená teda namieta , že
rozhodnutia súdov nižšieho stupňa spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení
zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska ( pozri § 41 ods. 2 O. s. p. ) nejde zo strany
oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú, ktorú oprávnená
uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov ( ich
právneho posúdenia veci ) , na ktorých založili v danom prípade svoje rozhodnutia.
Takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov ( § 237 písm. a/
O. s. p. ) oprávnená nedostatočne zohľadňuje skutočnosť , že ňou napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu ( ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa ) bolo vydané v exekučnom
konaní, v ktorom rozhodovanie súdov jednoznačne vyplýva priamo zo zákona ( pozri napr.
ustanovenia § 29, § 38 ods. 3, § 44 ods. 1 Exekučného poriadku ).
Vzhľadom na to, nie je opodstatnenou námietka dovolateľky o existencii vady konania
podľa § 237 písm. a/ O. s. p. Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci .
Podľa názoru oprávnenej súdy jej tiež odňali možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/
O. s. p. )
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia , je procesne
nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní , ktorým sa účastníkovi konania odníme
možnosť konať pred ním a uplatňovať ( realizovať ) procesné oprávnenia účastníka
občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv.
Podľa tvrdenia dovolateľky k procesnej vade konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
došlo postupom súdov tým, že vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia
pojednávania a bez jej účasti, čím jej znemožnili k vykonaným dôkazom sa vyjadriť.
V danej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia zákonom
stanovených procesných predpokladov , za ktorých súd poverí súdneho exekútora
vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané práve v tomto štádiu
exekučného konania.
7
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia , návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom ( okrem iného ) skúma , či návrh na vykonanie
exekúcie má všetky náležitosti , či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou
o jeho vykonateľnosti , či je exekučný titul materiálne vykonateľný , či sú oprávnený
a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky
konania podľa § 103 O. s. p. V štádiu, v ktorom súd skúma , či žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú
v rozpore so zákonom ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ) , sa vychádza z tvrdení
oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd
nevykonáva dokazovanie ( ako procesnú činnosť osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až
§ 124 O. s. p. , lebo postačujúce je , ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane listín v ňom založených ). Vzhľadom na to, sa
oboznamovanie s obsahom listín, ktoré sú zamerané na posúdenie splnenia podmienok
konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie , nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania
( oprávneného a povinného ).
Ak potom dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania podľa § 237
písm. f/ O. s. p. z toho, že súdy vykonali dokazovanie bez nariadenia pojednávania a bez jej
prítomnosti , ide o námietku neopodstatnenú . Namietaným postupom jej preto nebola
znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.
Dovolateľka napokon namietala nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 2 písm.
c/ O. s. p. ).
Právnym posúdením je činnosť súdu , pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav . Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a nespôsobuje
8
zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,
mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť
dovolania podľa ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo
skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,
keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo.
Na základe uvedeného možno uzavrieť, že dovolanie oprávnenej nie je prípustné
podľa ustanovenia § 239 O. s. p., ani podľa ustanovenia § 237 O. s. p. Preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné, odmietol ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ).
Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou
napadnutého uznesenia.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala. Najvyšší súd Slovenskej republiky jej ale
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože žiadne trovy tohto konania jej nevznikli
( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta