Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e86/384930.de9687.pdf
PDF · 210.01 KB
No categories available
7Cdo/121/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 121/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. M., bývajúcej
v K., zastúpenej JUDr. F. B., advokátkou v K., proti odporkyni N. s. r. o., so sídlom v B.,
zastúpenej JUDr. A. Š. advokátkou v Bratislave, Saratovská 2/A, o 1 659, 70 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45 C 108/2008 ,
o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2011 sp. zn. 3
Co 207/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 31. marca 2011 sp. zn. 3 Co 207/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 19. novembra 2008 č. k. 45 C 108/2008-78
návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporkyni zaplatenia sumy 50 000 Sk
( 1 659, 70 €) zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov
konania 12 360 Sk ( 410,28 € ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po dôkladnom
zvážení všetkých okolností danej veci a so zreteľom na obsah , zmysel a účel citovaných
ustanovení, dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Uviedol, že navrhovateľka bola
oboznámená s obsahom zmluvy o sprostredkovaní ( uzavretou s odporkyňou 6. marca 2007),
ktorej predmetom bolo sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti – bytu , ako aj s listom
vlastníctva týkajúcim sa predmetnej nehnuteľnosti, vrátane ťarchy na nej viaznucej a s
možnosťou výmazu záložného práva. Zmluvu nemusela podpísať, alebo sa mohla pred jej
podpisom poradiť so svojou matkou. V konaní nebolo preukázané, že k uzavretiu kúpnej
2
zmluvy nedošlo zavinením odporkyne a podľa platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní
má preto nárok na zmluvnú pokutu . O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 31. marca 2011
sp. zn. 3 Co 207/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyni uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1 659, 70 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
od 31. mája 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania 2 396, 06 € , všetko do troch dní.
Uviedol , že účastníci dňa 6. marca 2007 uzavreli zmluvu o sprostredkovaní , ktorej
predmetom bol záväzok odporkyne ( sprostredkovateľa ) obstarať navrhovateľke
( záujemcovi ) uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti – bytu – garsónky č.
52 , nachádzajúcej sa na V. poschodí obytného domu v Bratislave , Nezábudková ul. č. 38
s dohodnutou kúpnou cenou 1 700 0000 Sk ( 56 429,66 € ) a záväzok odporkyne zaplatiť
odporkyni províziu ( čl. I. ) vo výške 50 000 Sk ( 1 659, 70 € ). V konaní nebolo sporné, že
navrhovateľka províziu odporkyni zaplatila a že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo.
Súčasťou zmluvy o sprostredkovaní ( čl. V ods. 5. 6 ) sa stalo vyhlásenie navrhovateľky
o zmluvnej pokute ( príloha č. 1 ) ako jednostranný právny úkon ( navrhovateľkou
podpísaný ) . Netvorilo však písomné dojednanie zmluvnej pokuty podľa § 544 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie prijatia návrhu na uzavretie dohody o zmluvnej
pokute s odporkyňou. Teda dohoda o zmluvnej pokute medzi účastníkmi uzavretá nebola.
Poukázal na to, že v zmluve o sprostredkovaní nie je pri špecifikácii nehnuteľnosti
uvedená ťarcha na nej viaznuca napriek tomu, že ku dňu podpisu zmluvy bola
navrhovateľka oboznámená s aktuálnym stavom , podľa ktorého bola nehnuteľnosť
predmetom záložného práva. Navrhovateľka ani nemala záujem kúpiť nehnuteľnosť
zaťaženú záložným právom a návrh kúpnej zmluvy , ktorý jej bol predložený, bol v rozpore
so zmluvou o sprostredkovaní ( nehnuteľnosť zaťažená záložným právom a nižšia kúpna
cena 1 000 000 Sk - 33 193,92 € nezodpovedala kúpnej cene dohodnutej v zmluve ). Preto
odporkyni nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty , ani nárok na zaplatenie provízie
, z ktorého dôvodu jej na úkor navrhovateľky vzniklo bezdôvodné obohatenia v uplatnenej
výške ( vo výške zaplatenej provízie ), ktoré je povinná vydať. O úrokoch z omeškania
rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z. a o trovách konania podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom odvolacieho súdu , ktorý
3
svoje rozhodnutie založil na celkom inom právnom názore ako súd prvého stupňa , jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Inú vadu konania , ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci videla v nesplnení osobitnej poučovacej
povinnosti podľa § 213 ods. 2 O. s. p. ) vytýkala aj nesprávne právne posúdenie veci ( § 241
ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. ). Trvala na tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola medzi
účastníkmi uzavretá platne. Názor odvolacieho súdu, že k písomnému dojednaniu zmluvnej
pokuty podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nedošlo pre absenciu prijatia návrhu
na uzavretie dohody o zmluvnej pokute považovala za absurdný už len z dôvodu, že bola to
ona , kto predložil návrh zmluvy v uzavretej podobe a navrhovateľka ho bez výhrad
akceptovala. Vôľou zmluvných strán , ktorá bola výslovne zakotvená v čl. V bod 5. 6 zmluvy
o sprostredkovaní , bola dohoda o zmluvnej pokute. Vlastný obsah tejto dohody bol potom
vyjadrený v prílohe č. 1 – „Vyhlásenie záujemcu“, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy
nielen podľa tohto článku, ale tiež na základe samotného vyhotovenia zmluvy ( zopnutie,
číslovanie strán ). Konštatovala, že navrhovateľka v čase uzatvárania zmluvy
o sprostredkovaní mala vedomosť o záložnom práve a vzhľadom na požiadavku jej matky
vyvinula značné úsilie na zrušenie záložného práva na predmetný byt tak, aby to čo najviac
vyhovovalo navrhovateľke. Kúpna cena uvedená v návrhoch kúpnych zmlúv ( 1 000 000 Sk )
bola predmetom dohody spoluvlastníka bytu s navrhovateľkou. Teda navrhovateľka
nepristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy zo subjektívnych dôvodov a zjavne svojvoľne. Za
nesprávne považovala aj rozhodnutie o úrokoch z omeškania
Navrhovateľka k dovolaniu navrhla dovolanie pre neexistenciu dovolacích dôvodov
zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po
zistení, že dovolanie podal účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom
( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods.
1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru , že ho treba zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 a nasl. O. s. p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu , ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ).
4
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 2 O. s. p.).
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov konania . Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa , ak nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( § 219 O. s. p.) , ani na jeho zrušenie
( § 220 ods. 1 O. s. p. ).
Ak odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje
sám ( § 213 ods. 3 O. s. p. ).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
založených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takom prípade je teda
skutočnosť, že odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého
dospeje k skutkovému stavu , odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým
súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( jeho doplnenie ).
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods.
3 O. s .p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre
odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Len takýto postup je v súlade so zásadou
priamosti a ústnosti civilného procesu, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely
Občianskeho súdneho poriadku vykonané zákonom č. 273/2007 Z. z. vrátane novely
uskutočnenej zákonom č. 384/2008 Z. z. Je neprípustné , aby odvolací súd k svojim odlišným
5
skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľkou
dospel na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci dôsledne nepostupoval.
Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa ,
na základe ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam , z ktorých vyvodil iný právny
záver bez toho, aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Predmetom konania bol peňažný nárok uplatnený navrhovateľkou v sume 1 659, 70 €
( s príslušenstvom ). Nebolo v konaní sporné, že túto sumu zaplatila navrhovateľka odporkyni
na základe zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi nimi 6. marca 2007 titulom dohodnutej
provízie ( čl. IV. bod 4. 2. ) a že nebol naplnený predmet zmluvy ( uzavretie kúpnej
zmluvy v zmysle čl. I. ). Pri závere o ( ne ) dôvodnosti uplatneného nároku súdy nižších
stupňov vychádzali z rozdielneho posúdenia otázky nároku odporkyne na zmluvnú pokutu
v tejto sume ako sankcie zakotvenej v prílohe č. 1 zmluvy ( vyhlásenie záujemcu ). Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že odporkyňa nijako nezavinila, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo, že má podľa platne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní nárok na zmluvnú
pokutu v sume zaplatenej navrhovateľkou bez toho, aby sa zmluvnou pokutou z hľadiska
platnosti jej dojednania bližšie zaoberal. V porovnaní s ním odvolací súd , vychádzajúc zo
skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, dospel k záveru, že nedošlo k platnému
dojednaniu zmluvnej pokuty v písomnej forme, pretože za takéto nemožno považovať
vyhlásenie navrhovateľky ( prílohu č. 1), ktoré sa ako jednostranný právny úkon stalo
súčasťou zmluvy o sprostredkovaní. Navrhovateľka podľa jeho názoru zmluvu ani
neporušila, pretože odporkyňa jej návrh kúpnej zmluvy v súlade s ňou nepredložila. Preto
je odporkyňa povinná vrátiť jej uplatnenú sumu titulom bezdôvodného obohatenia , ktoré
získala plnením (navrhovateľky) z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( uplatnená suma bola
zložená ako záloha na províziu ).
Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu z pojednávania dňa 31. marca 2011 ( čl. 101 ) ,
na ktorom došlo aj ku konečnému rozhodnutiu nevyplýva, že by bolo doplnené dokazovanie
potrebné na preukázanie nároku uplatneného navrhovateľkou vo vzťahu k preukázaniu
nároku odporkyne na zmluvnú pokutu a k relevancii ( ne ) porušenia zmluvných
povinností účastníkmi konania . Odvolací súd nezopakoval ani výsluch svedka R., napriek
6
tomu, že ( aj ) z tohto dôkazu pri svojom závere o dôvodnosti nároku uplatneného
navrhovateľkou vychádzal.
Krajský súd pre odlišný skutkový záver , že nedošlo k dojednaniu zmluvnej pokuty
vedúci k záveru o dôvodnosti uplatneného nároku ( titulom bezdôvodného obohatenia ) ,
nedoplnil dokazovanie na okolnosti týkajúce sa oprávnenosti tvrdení účastníkov pri
dôslednom zvážení všetkých aspektov a osobitostí danej veci.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery týkajúce sa získania bezdôvodného obohatenia odporkyňou na úkor
navrhovateľky plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, predčasné a dovolaciemu súdu
neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Odvolací súd na pojednávaní poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa zmluvnej pokuty
a prečítal ustanovenia § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka , ktoré v odôvodnení svojho
rozsudku však citoval aj súd prvého stupňa. Preto nešlo o ustanovenia, ktoré by pri
rozhodovaní vo veci neboli doteraz použité. Absentujú ale ustanovenia týkajúce sa
právneho záveru o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty. Totiž podľa § 213 ods. 2 O. s. p.
ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Z tohto
hľadiska je rozhodnutie odvolacieho súdu aj nepreskúmateľné.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) . K takejto
vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keby nebola uplatnená ako dôvod prípustného
dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s .p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
7
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta