Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/103/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A.A., bývajúcej v L.,

v dovolacom konaní zastúpenej Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v P.,

Sládkovičova č. 8, 2/ M. N., bývajúceho v P., 3/ I.O., bývajúcej v B. 4/ J.N.,

bývajúceho v L., proti ţalovaným 1/ A. Č., bývajúcej v L. a 2/ A.O., bývajúcej v P.,

o vrátenie daru a vypratanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. , o dovolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 15. februára 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. februára 2011, sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (v poradí druhým) rozsudkom z 12. marca 2010 č.k.

-335 určil, ţe ţalobkyňa 1/ a jej nebohý manţel J.N. sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 32, katastrálne územie L.,

a to rodinný dom súpisné číslo X. stojací na parcele KN č. X. s príslušenstvom (kôlňa, garáţ,

stodola, studňa kopaná, ploty, brána a bránka, vonkajšie úpravy), parcela KN číslo X.

zastavaná plocha vo výmere X. m², parcela KN číslo X. zastavaná plocha vo výmere X. m²,

parcela KN číslo X. záhrada vo výmere X. m², v celosti (ďalej tieţ nehnuteľnosti);

v zostávajúcej časti ţalobu zamietol a ţalovanej 1/ uloţil povinnosť nahradiť ţalobcom trovy

konania 4 674,59 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzajúc z ustanovenia §

630 (ďalej len „“) a dospel k záveru, ţe „vzájomnú komunikáciu

ţalobkyne a ţalovanej moţno charakterizovať ako správanie hrubo porušujúce dobré

mravy“, podľa názoru súdu nevhodné správanie ţalovanej k nevhodnému správaniu

2

ţalobkyne bolo v hrubom nepomere, pretoţe ţalovaná si neplnila záväzok vyplývajúci

z darovacej zmluvy umoţniť darcom bezplatné uţívať darovanú nehnuteľnosť a zabezpečiť

im pomoc v chorobe a v starobe (v ich doopatrovaní od roku 2008), najmä pokiaľ ide

o ţalobcu J.N. (narX.), ktorému ţalovaná 1/ vzhľadom na jeho váţny zdravotný stav

neposkytla ani minimálnu pomoc pri beţných ţivotných úkonoch a pri zabezpečení potrieb

s prepravou na lekárske vyšetrenia. Za preukázané súd povaţoval poranenie palca ţalobkyne

nedbanlivostným konaním ţalovanej 1/ 14. septembra 2007, čomu predchádzala uráţlivá

nadávka ţalobkyne voči ţalovanej 1/; ţalovaná 1/ od roku 2007 neuhrádzala poplatky

spojené s uţívaním nehnuteľností – za odber plynu, vody, elektriny , odvoz komunálneho

odpadu, daň z nehnuteľnosti. Za nepreukázaný dôvod vrátenia daru súd povaţoval poranenie

nosa ţalobkyne 1/ ţalovanou 1/. Z tohto dôvodu súd ţalobe o vrátenie daru (nehnuteľností)

vyhovel, v časti o vyprataní darovaných nehnuteľností ţalobu zamietol z dôvodu, ţe tieto

ţalovaná 1/ neuţíva, dobrovoľne ich opustila. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.

3

Na odvolanie ţalovanej 1/ Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. februára 2011

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobu

zamietol a ţalovaným nepriznal náhradu trov konania. Vychádzajúc zo skutkových zistení

súdom prvého stupňa a doplnením dokazovania pred odvolacím súdom výsluchom ţalobcov

M.N., I.O., J.N. a ţalovanej A.O., dospel k odlišnému právnemu záveru v hodnotení konania

obdarovanej (ţalovanej 1/), ktorej správanie nepovaţoval za hrubé porušenie dobrých mravov

voči darcom a čelnom ich rodiny v zmysle ustanovenia ,

zakladajúceho jej povinnosť vrátiť predmet daru. Na vysvetlenie uviedol, ţe i keď boli

evidentne vzťahy medzi ţalobkyňou (1/) a ţalovanou 1/ konfliktné, vyúsťujúce do

vzájomných nadávok i fyzických útokov, bolo potrebné zohľadniť princíp vzájomnosti (i

správanie sa darkyne voči obdarovanej) a zohľadniť i to, ţe správanie sa ţalovanej 1/

v dotknutých prípadoch bolo reakciou na správanie sa ţalobkyne 1/, ktorá na adresu

ţalovanej pouţívala hrubé výrazy (čo ţalovaná 1/ riešila opustením domu, kde bývala),

preto intenzitu správania sa obdarovanej nemoţno hodnotiť v miere, ktorá by kvalifikovaným

spôsobom zakladala hrubé porušenie dobrých mravov. Pokiaľ ide o osobný záväzok

obdarovanej z darovacej zmluvy (poskytnúť darujúcim potrebnú pomoc v starobe, chorobe

a doopatrovať ich), tohto plnenia podľa odvolacieho súdu sa môţe ţalobkyňa domáhať

prostredníctvom ţaloby na súde, nesplnenie tohto záväzku nemoţno vyhodnotiť ako dôvod

3

vrátenia daru. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa 1/. Ţiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe

postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ), ţe konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) Namietala nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktoré (podľa jej názoru) nespĺňa zákonné poţiadavky podľa ustanovenia

v tom, ţe súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s jej argumentáciou

pokiaľ ide o skutkovú ale aj právnu stránku veci. Najmä nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal

s výpoveďou J.N. (pôvodne ţalobcu 1/) zo 4. novembra 2009 v tej časti, ktorá opisuje

konflikt medzi ţalovanou 1/ a ţalobkyňou 1/ z januára 2009 a kde sa konštatuje, ţe koncom

roku 2008 ţalovaná 1/ nechodila so ţalobcom k lekárovi a obaja darcovia sú chorí, čo

potvrdila vo svojej výpovedi i ţalobkyňa. Ak mal súd o uvedených skutočnostiach

pochybnosť, mal v odvolacom konaní opakovane vypočuť i ţalobkyňu 1/, čo sa nestalo.

Odvolací súd však uzavrel, ţe tieto skutočnosti z výpovedí ţalobcov a ţalovanej nevyplývajú.

Ďalej z odôvodnenia nevyplýva, či a prípadne ako bol súdom vyhodnotený zvukový záznam

o vulgárnom správaní sa ţalovanej 1/ k ţalobkyni 1/ samostatne ale i vo vzťahu k iným

dôkazom najmä k výpovediam svedkyne G., ani to ako sa súd vysporiadal s ostanými

dôkazmi pred súdom prvého stupňa a ako navzájom konfrontoval vlastné skutkové zistenia

so zisteniami pred súdom prvého stupňa. Za odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľka

povaţuje tieţ postup odvolacieho súdu, ktorý doplnil dokazovanie (výsluchom ţalobcov 2/ aţ

4/ a ţalovanej 2/, ktorí uţ boli v konaní vypočutí ako svedkovia) bez toho, aby všetkých

účastníkov primerane poučil podľa v spojení s

Nepovaţoval za správny postup odvolacieho súdu, ktorý (podľa jej názoru) nemal právnu

moţnosť meniť súdom prvého stupňa zistený skutkový stav a za týmto účelom sám vo veci

vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov (ţalobcov 2/ aţ 4/ i ţalovanej 2/), pretoţe

občiansko-súdne konanie je dvojinštančné a odvolacie konanie je vo vzťahu

k prvostupňovému prieskumným. Odvolací súd získal neregulárnym spôsobom rozhodné

skutkové zistenia, v dôsledku toho nemôţe byť správne ani jeho právne posúdenie veci.

Odvolací súd svojím postupom porušil zásadu dvojinštančnosti v občianskom súdom konaní

a zásadu predvídateľnosti rozhodnutia, ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym

4

právnym posúdením veci. Predvídateľným by bol taký postup, ktorým by došlo k zrušeniu

rozhodnutia súdu prvého stupňa a vráteniu veci na ďalšie konanie; odvolací súd mal so

svojím odlišným právnym názorom oboznámiť účastníkov a dať im moţnosť sa k nemu

vyjadriť. Za nesprávny povaţovala názor odvolacieho súdu, ţe plnenie si osobného záväzku

obdarovanou zo zmluvy o darovaní (poskytnúť darujúcim potrebnú pomoc v starobe, chorobe

a doopatrovať ich) nie je dôvodom na vrátenie daru. Dovolateľka nesplnenie osobnej

povinnosti obdarovanou (i jej odsťahovanie z domu v decembri 2008), ublíţenie na zdraví

ţalobkyni 1/, nezabezpečenie bezplatného uţívania nehnuteľnosti, verbálne útoky na

ţalobkyňu 1/ spĺňajúce znaky priestupku povaţuje za hrubé porušenie dobrých mravov v

zmysle odôvodňujúce vrátenie daru.

Ţalovaná 1/ navrhla dovolanie zamietnuť, nesúhlasila s tvrdeniami uvedenými

v dovolaní, ku ktorým sa podrobne v konaní vyjadrila, pre úplnosť zhrnula (podľa nej

podstatné) okolnosti prípadu a zdôraznila, ţe zachovanie dobrých vzťahov je vecou

vzájomnej tolerancie účastníkov. Postup odvolacieho súdu i jeho rozhodnutie povaţovala za

správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ods. l ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. l ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie je

dôvodné.

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno úspešne napadnúť

(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, aj to však nie v kaţdom prípade, ale iba

ak podanie dovolania pripúšťa zákon ( ). V danom prípade je dovolaním

napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu; dovolanie ţalobkyne 1/ je v dôsledku toho

procesne prípustné ( ).

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

5

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté dovolaním nemôţe obstáť z aspektu opodstatnenosti

v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je v uvedenom zmysle zároveň

procesný prostriedok (nástroj), ktorým zákon vytvára účastníkovi konania procesnú moţnosť,

aby v prípadoch (a za podmienok) v zákone uvedených spochybnil (opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu) správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, ţe účastník konania nemôţe úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale

len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu).

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia dovolanie

moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, ţe dovolací súd

je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo

vymedzil; dovolacie dôvody neposudzuje podľa toho, ako ich označil dovolateľ, ale podľa

ich obsahu.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, ţe dovolanie nie

je „ďalším odvolaním“ a nemoţno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

niţších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá moţnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, ţe (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) zakladá existencia procesnej vady konania v zmysle , na ktorú poukazuje

ustanovenie , nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho

opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) na rozdiel od toho nezakladá prípustnosť

6

dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho opodstatneného uplatnenia

vedie k zrušeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia. Na existenciu procesných vád konania

tejto povahy ( a ) musí dovolací súd vziať vţdy zreteľ – či uţ

bolo na ne v dovolaní poukázané alebo nie (viď veta druhá ). V prípade

nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré je v zmysle tretím

dovolacím dôvodom), je situácia iná. Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá

prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje § 242 ods. 1 veta druhá

Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol jeho

výrok napadnutý ( veta prvá ), pričom (ako uţ bolo uvedené vyššie)

je viazaný tým, ako účastník konania vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti dovolania má v prípade dovolania, v ktorom bol

uplatnený dovolací dôvod v zmysle , osobitný význam práve

úplné, vecne správne a efektívne vymedzenie dovolacieho dôvodu. Pri tomto dovolacom

dôvode totiţ dovolací súd preskúmava správnosť právneho posúdenia veci niţšími súdmi len

z aspektov uvedených a dostatočne vysvetlených v dovolaní; nad rámec toho, čo dovolateľ

uplatnil v dovolaní ako nesprávnosť právneho posúdenia, nie je dovolací súd oprávnený ani

povinný skúmať.

1. K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza,

ţe o procesnú vadu konania v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré

vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo

nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania

podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej

z procesných vád v zmysle nie je významný subjektívny názor účastníka, ţe

v konaní došlo k takejto vade, ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou

z taxatívne vymenovaných vád.

7

Existencia vád v zmysle aţ e/ a nebola v dovolaní namietaná

a v dovolacom konaní nevyšla najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola dovolateľke odňatá moţnosť konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizáciu tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva.

Pokiaľ ţalobkyňa 1/ namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jej námietkami (skutkovej

i právnej povahy) , treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou

je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov

práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán

(avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na

odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v

odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však

nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v

odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania,

z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Vychádzajúc z toho dospel

dovolací súd k záveru, ţe právo ţalobkyne 1/ na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a

záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, ale tieţ primerané právne posúdenie týchto záverov.

8

Ţalobkyňa namieta procesný postup odvolacieho súdu, v ktorom vidí porušenie

princípu dojinštančnosti a zároveň predvídateľnosti jeho konania (postupu) i výsledku

(rozhodovania).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe po vyhlásení rozsudku okresným súdom, ktorým bolo

ţalobe o vrátenie daru vyhovené (určením, ţe vlastníkom daru sú J.N. a A. N.), zomrel X.

J.N. (ţalobca 1/) a na jeho miesto vstúpili v priebehu odvolacieho konania dedičia, ktorí so

vstupom na strane ţalobcu súhlasili. A. O. (dcéra poručiteľa) si neosvojila ţalobu svojho

právneho predchodcu a nevstúpila do konania na jeho miesto (oznámenie z 15. decembra

2010 - č.l. 394 spisu). Rozsudok súdu prvého stupňa napadla 14. mája 2010 odvolaním

ţalovaná 1/ z dôvodu, ţe súd neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Odvolací súd 13. januára 2010 nariadil súdne pojednávanie na deň 15. februára

2011 o 8.30 hod. na ktoré predvolal aj A. N. ako účastníčku konania (viď vzor predvolania č.

14 – č.l. 405 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 15. februára

2011 vyplýva, ţe právny zástupca ţalobcov do zápisnice uviedol, ţe A.O. označuje ako

ţalovanú 2/. V ďalšom priebehu odvolací súd na pojednávaní ako vypočul ţalobcov M.N.,

I.O., J.N. a ţalovanú 2/ A.O.. Následne odvolací súd vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil

zmenu ţaloby ako ju predniesol zástupca ţalobcov v spojení s podaním z 20. júla 2010“ (t.j.

určil, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou daru v podiele ½ a ţe do dedičstva po poručiteľovi Jánovi

Novotnom patrí zostávajúci spoluvlastnícky podiel daru v ½) a nadväzne na to vyhlásil

zamietavý rozsudok.

Z uvedeného moţno dedukovať, ţe strata spôsobilosti byť účastníkom konania na

strane pôvodného ţalobcu J.N. bola v odvolacom konaní príčinou 1/ jednak zmeny okruhu

účastníkov konania na strane ţalobcu ako univerzálnych sukcesorov za ich súhlasu so

vstupom do konania (porovnaj R 33/1994) a súčasne bola dôvodom 2/ pre podanie návrhu na

zmenu ţaloby v zmysle , ktorá spočívala v zmene a/ ţalobného petitu (

) a b/ pristúpení ďalšej účastníčky do konania A.O. ako ţalovanej 2/ (

). Odvolací súd navrhovanú zmenu ţaloby pripustil, vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov konania, ktorí vstúpili na miesto pôvodného účastníka konania i výsluchom

účastníčky, ktorá pristúpila ako ţalovaná 2/ do konania.

9

Pokiaľ ide o prípad zmeny ţaloby dotýkajúci sa len (zmeny) ţalobného petitu, je

potrebné uviesť, ţe ustanovenie nevylučuje aplikáciu

pre odvolacie konanie. Úvahu súdu v zmysle , či

výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe, súvisí

s predbeţným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia súdu a jeho

myšlienkového postupu; správnosť tejto úvahy z hľadiska výskytu vady v zmysle § 237 písm.

f/ dovolací súd nemôţe prehodnocovať (obdobne Uznesenie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Pripustená zmena ţaloby v odvolacom konaní

v danom prípade nie je novým nárokom, t.j. nárokom, ktorý nemá ţiadnu skutkovú súvislosť

so skôr uplatneným nárokom v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd (identicky

ako súd prvého stupňa) posudzoval predmetný nárok na skutkovom základe, ktorý zakladá

uplatnenie práva na vrátenie daru – čo nemoţno povaţovať za porušenie zásady

dvojinštančnosti. Ani zmena rozsudku súdu prvého stupňa v odvolacím konaní sama o sebe

nezakladá „prekvapivosť“, pretoţe je zákonom prezumovaným postupom odvolacieho súdu

vyplývajúceho z

K tomuto dovolaciemu dôvodu uplatnenému dovolateľkou je treba dodať, ţe súd

neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe (prípadne) nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môţe byť síce z tohto dôvodu vecne

nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle Pokiaľ dovolateľka namieta, ţe súdy pri rozhodovaní

vychádzali z neúplných skutkových zistení, ak vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili alebo

na niektoré z vykonaných dôkazov neprihliadali, prípadne nesmeli vykonať ďalšie (tzv. nové

dôkazy) ide po stránke obsahovej o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej (neţ v § 237

vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

takáto dovolateľom tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným

dovolacím dôvodom ( ), sama o sebe by ale nezakladala

prípustnosť dovolania v zmysle

2. K dovolaciemu dôvodu v zmysle dovolací súd uvádza,

ţe tzv. inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

10

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

V dovolacom konaní vada uvedenej povahy vyšla najavo (§ 241 ods. 2 písm. b/

), preto bolo povinnosťou dovolacieho súdu na túto prihliadať ( ).

Zo zákona je v odvolacom konaní vylúčenie pristúpenie ďalšieho účastníka do konania

v zmysle ( ). Uvedené znamená, ţe v odvolacom konaní

nemôţe ţalobca navrhnúť, aby do konania vstúpil ďalší účastník konania. Pokiaľ odvolací

súd v rozpore s ustanovením pripustil vstup ďalšieho účastníka do

konania, konanie zaťaţil inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§

241 ods. 2 písm. b/ ). Práve touto vadou odvolací súd zaťaţil konanie, keď rešpektoval

návrh ţalobcov a pripustil (v rámci zmeny ţaloby) do odvolacieho konania A.O. ako

ţalovanú 2/.

Námietka dovolateľky o nesprávnom postupe odvolacieho súdu pri vykonaní dôkazov

výsluchom ţalobcov 2/ aţ 4/ a ţalovanej 2/ ako účastníkov konania smeruje k rozsahu

prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. V prejednávanom prípade postup odvolacieho súdu

predurčovali uplatnené odvolacie dôvody – mimo iného spochybňujúce najmä úplnosť a teda

i správnosť zisteného skutkového stavu veci a zároveň aj správnosť právneho posúdenia veci

( ). V takom prípade je odvolaciemu súdu umoţnené zopakovať

i doplniť dokazovanie postup podľa a Výsluch účastníkov konania

v odvolacom konaní, ktorí boli v konaní pred súdom prvého stupňa vypočutí v procesnom

postavení svedkov (M.N. – č.l. 266 spisu, J.N. – č.l. 321 spisu, I.O. – č.l. 114 spisu),

nemoţno povaţovať (zamieňať) za doplnenie dokazovania vykonaním nových dôkazov.

Novým dôkazom je taký dôkaz, ktorý doteraz ako dôkazný prostriedok nebol vôbec

vykonaný. Pokiaľ však bola určitá fyzická osoba v konaní vypočutá na okolnosti vzťahujúce

sa k jeho predmetu najprv ako svedok ( ) a neskôr bola k rovnakým okolnostiam

vypočutá ako účastník konania ( ), nejedná sa o vykonanie nového (iného)

dôkazu vzhľadom na zachovanie totoţnosti subjektu, ktorý je výsluchaný ale i obsah

(predmet) výsluchu – jedná sa o identický dôkazný prostriedok. Odlišnou je v takom prípade

iba otázka vyhodnotenia dôkazu súdom z hľadiska tzv. dôkaznej sily (t.j. vierohodnosti

vykonaného dôkazu), čo však ale nesúvisí s otázkou oprávneného opakovania dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa ani s vykonaním nových (doteraz v konaní neuplatnených

dôkazov) v odvolacom konaní.

11

Námietku dovolateľky spočívajúcu v nesprávnom postupe odvolacieho súdu pre

nezachovanie povinnosti podľa dovolací súd nepovaţuje za opodstatnenú,

pretoţe pre svojou originalitu (špecifickosť) prichádza jej uplatnenie do úvahy len

v súvislosti s procesným postupom súdu prvého stupňa; jej iné uplatnenie napr. v odvolacom

konaní nenachádza právne opodstatnenie z dôvodu, ţe právne účinky s ňou spájané nemoţno

zohľadňovať po skončení odvolacieho konania, keďţe v konaní iniciovanom mimoriadnymi

opravnými prostriedkami sa dokazovanie nevykonáva - čím je vylúčená moţnosť predkladať

alebo označovať dôkazné prostriedky k vecnej stránke prípadu ( ).

3. V dovolaní sa namieta, ţe napadnutý výrok zamietajúceho rozsudku odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový aplikuje príslušnú právnu

normu a pri ktorej zo svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery.

Dovolateľkou napadnutý rozsudok nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu nemohli byť v dovolacom konaní (vzhľadom na uţ spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočným podkladom.

4. Z dôvodov uvedených vyššie pod 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. mája 2012

12

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta