Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/154/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. V., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. I. J., advokátom v P., proti ţalovaným 1/ Ing. I. M., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. J. D., advokátom v P., 2/ Ing. J. T., bývajúceho v Prešove,., 3/ M. R.,

bývajúcej v P., 4/ P. Ď., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. J. D., advokátom v P., 5/ B. L.,

bývajúceho v P., 6/ RNDr. J. K., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. J. D., advokátom v P.,

7/ Ing. M. K., bývajúcej v P., 8/ P. N., bývajúceho v P., 9/ J. H., bývajúceho v P., 10/ J. O.,

bývajúcej v P., o vpratanie nebytových priestorov, vedenej na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. , o dovolaní ţalovaných 1/, 4/ a 6/ proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 21. februára 2011 sp. zn. , , , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaných 1/, 4/ a 6/ o d m i e t a .

Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 25. septembra 2009 č.k. -285 zamietol

návrh ţalovaného 2/ na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného

na tomto súde pod sp. zn. , a uloţil povinnosť do 60 dní vypratať ţalovanému 1/

garáţ č. 10, ţalovanému 2/ garáţ č. 13, ţalovanej 3/ garáţ č. 12, ţalovanému 4/ garáţ č. 11,

ţalovanému 5/ garáţ č. 9, ţalovanému 6/ garáţ č. 3, ţalovanej 7/ garáţ č. 2, ţalovanému 8/

garáţ č. 26, ţalovanému 9/ garáţ č. 15, nachádzajúce sa všetky v x v budove súp. č. X.

2

postavenej na parc. č. CKN č. X. – zast. plochy a nádvoria o výmere 1023 m, zap. na LV č.

X., k.ú. x, ţalobu voči ţalovanej 10/ zamietol, náhradu trov konania medzi ţalobcom

a ţalovanou 10/ nepriznal a o trovách konania medzi ţalobcom a ţalovanými 1/ aţ 9/ si

vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v konaní nebolo sporné, ţe ţalovaným, resp. ich právnym

2

predchodcom boli pridelené garáţe na V., pričom tieto skutočnosti vyplývajú jednak

z rozhodnutí o pridelení garáţí býv. Mestského národného výboru v Prešove a tieţ z dohôd

o zmene nájomných zmlúv. Ţalobca sa na základe kúpnej zmluvy z 22. októbra 1996 stal

výlučným vlastníkom o.i. aj budovy súp. č. X. na V. a následne na základe výpovedí z nájmu

z 15. novembra 1996 vypovedal ţalovaným nájomné zmluvy, ktoré boli ţalovaným doručené

do konca novembra 1996, preto trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1. decembra

1996 a uplynula 28. februára 1997, ţalovaní však garáţe dobrovoľne nevypratali.

Na odvolanie ţalovaných 1/, 2/, 4/, a 6/ Krajský súd v Prešove rozsudkom

z 21. februára 2011 sp. zn. , ,

1/ potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch, t. j. vo výrokoch,

ktorými bola uloţená povinnosť ţalovaným 1/, 2/, 4/ a 6/ vypratať nebytové priestory garáţí,

2/ o trovách odvolacieho konania medzi ţalobcom a ţalovanými 1/, 2/, 4/ a 6/ uloţil

rozhodnúť súdu prvého stupňa,

3/ potvrdil uznesenie z 5. marca 2010 č.k. -321, ktorým súd prvého stupňa

nepriznal ţalovanému 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov,

4/ potvrdil uznesenie z 10. novembra 2009 č.k. -297, ktorým súd prvého stupňa

uloţil ţalovanému 2/ poplatkovú povinnosť za odvolanie.

Svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa veci samej odôvodnil ustanovením ,

a tým, ţe dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa sú správne a presvedčivé vo vzťahu

k ţalobcovi a ţalovaným 1/, 2/, 4/ a 6/, súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal

s námietkami, ktoré títo v konaní učinili a uviedli ich tieţ v podanom odvolaní. Išlo

predovšetkým o námietky, ţe medzi právnym predchodcom ţalobcu V. a Mestom Prešov

došlo k reálnej deľbe, na základe ktorej V. reálne ako vlastník uţíval administratívnu budovu

a Mesto Prešov vlastnil a spravoval garáţe, či námietka, ţe v čase, keď ţalobca podával

výpovede jednotlivým nájomníkom nebol majiteľom celého sporného objektu a nemal právo

na podanie výpovedí. Aj právne posúdenie veci súdom prvého stupňa povaţoval odvolací súd

za správne a preto dôvody uvedené v jeho rozsudku poloţil ako základ aj pre svoje

rozhodnutie.

3

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (do časti týkajúcej sa povinnosti vypratania

nebytových priestorov – vychádzajúc z ustanovenia ) podali dovolanie len

ţalovaní 1/, 4/ a 6/, navrhli napadnutý rozsudok a tieţ rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnili

ustanovením , pretoţe podľa ich názoru celé súdne konanie trpí hrubými

procesnými vadami uţ od počiatku, tieto vady však bliţšie nekonkretizovali. Dalo by sa len

z obsahu dovolania usudzovať, ţe zrejme namietali vykonané hodnotenie dôkazov súdmi

niţších stupňov. Ďalej vo svojom dovolaní zopakovali podstatný obsah odôvodnenia

rozhodnutí súdov niţších stupňov, zopakovali skutkový stav veci, priebeh celého konania,

svoje stanovisko k prejednávanej veci uvádzané pred súdom prvého stupňa a tieţ

vo svojom odvolaní a zdôraznili na záver, ţe konanie súdov je postihnuté inou vadou ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tým, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd nedostatočne vyhodnotil ich odvolacie

dôvody a následne aj dôvody nesprávneho zistenia skutkového stavu vo veci samej, aj tu však

všetko bez bliţšie konkretizovaných dôvodov.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaných 1/, 4/ a 6/ uviedol, ţe námietky ţalobcov

neobstoja, naviac dovolanie v prejednávanej veci nie je prípustné, preto ho navrhol

odmietnuť.

Ţalovaní 2/, 3/, 5/, 7/ aţ 10/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom

prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len

na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa vety prvej , účastník môţe podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

teda v odseku 1 stanovuje okruh osôb oprávnených podať

dovolanie (tzv. subjektívnu podmienku dovolania). Dovolanie môţe podať pôvodný účastník

konania, resp. jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Kto je účastníkom

konania, vymedzuje v ustanoveniach a . Z povahy

dovolania ako opravného prostriedku plynie, ţe oprávnenie ho podať nepatrí tomu

účastníkovi, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach a v ktorého

neprospech rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo. Pokiaľ napriek tomu podá dovolanie

účastník konania, ktorý takýmto rozhodnutím na svojich právach dotknutý nebol, dovolací

súd musí odmietnuť dovolanie ako podané osobou, ktorá na jeho podanie nie je oprávnená.

V posudzovanej veci odvolací súd na odvolanie ţalovaných 1/, 2/, 4/ a 6/ potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola samostatne kaţdému z týchto

účastníkov uloţená povinnosť vypratať ním uţívaný nebytový priestor – garáţ, ku ktorej mali

uzatvorené samostatné nájomné zmluvy. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali

ţalovaní 1/, 4/ a 6/ dovolanie, v ktorom nevymedzili rozsah svojho dovolania, bolo preto

potrebné vychádzať z predpokladu, ţe dovolanie smeruje voči rozsudku odvolacieho súdu

vo veci samej (povinnosti vypratania predmetných garáţí) v rozsahu, v akom bola vec

predmetom odvolacieho konania.

Pri samostatnom spoločenstve ( ) sa oprávnenie kaţdého účastníka

podať dovolanie posudzuje samostatne. V tom prípade práva ostaných účastníkov dotknuté

nie sú, preto účastník môţe dovolaním napadnúť len ten samostatný výrok, ktorý sa jeho týka,

a iba ten z nich, ktorý nemal vo veci úspech. Pri nerozlučnom spoločenstve (§ 91 ods. 2

) je podanie dovolania ako procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov účinné aj

vo vzťahu k ostatným spoločníkom. Vyplýva to z procesných dôsledkov tohto spoločenstva,

ktoré zakladajú nerozlučnosť práv a povinností spoločníkov a rovnakú participáciu

na výsledku konania.

V prejednávanej veci sa jednalo o samostatné spoločenstvo, pretoţe kaţdému

z účastníkov (ţalovaných) bola samostatným výrokom uloţená osobitná povinnosť. Ak

napriek tomu ţalovaní 1/, 4/ a 6/ podali dovolanie proti celému výroku rozsudku odvolacieho

súdu ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, t.j. aj proti výroku, ktorým

bol rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalovanému 2/ potvrdený, ide v tejto časti

o dovolanie podané niekým, kto na dovolanie v tejto časti (týkajúcej sa ţalovaného 2/) nie je

oprávnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v tejto časti dovolanie ţalovaných 1/, 4/ a 6/

odmietol podľa v spojení s ako dovolanie,

ktoré bolo podané niekým, kto na dovolanie nie je oprávnený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej skúmal, či dovolanie v ostatnej časti týkajúcej

sa ţalovaných 1/, 4/ a 6/ smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil

prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci samej

dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné,

je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných z ustanovenia aţ 3

vyvodiť nemoţno.

6

So zreteľom na to by dovolanie ţalovaných mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané porušenie ustanovenia § 237

písm. f/ , ktorého sa mal dopustiť súd niţšieho stupňa, sa dovolací súd osobitne zaoberal

otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv, napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( ) a pod.]. Dovolací

súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalovaným realizáciu ich procesných práv.

Dovolatelia v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namietali porušenie ich práva na spravodlivý súdny proces aj poukazom na

. Podľa kaţdý má

právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

Dovolatelia konkrétne namietajú nesprávne hodnotenie dôkazov súdmi niţších stupňov.

Dovolací súd v tej súvislosti uvádza, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde

o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa Hodnotením dôkazov sa

rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou sa vykonaným dôkazom prisudzuje hodnota

určitej závaţnosti a dôleţitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich

závaţnosti a dôleţitosti súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie

a či sú tieto dôkazy pouţiteľné pre zistenie rozhodujúceho skutkového stavu. Táto

myšlienková činnosť súdu nemôţe znemoţniť realizáciu procesných oprávnení účastníka

občianskeho súdneho konania a nemôţe mať za následok odňatie moţnosti účastníka konať

pred súdom v zmysle Z tohto dôvodu nemôţe zaloţiť prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolací súd poznamenáva, ţe správnosť vyhodnotenia

dokazovania vykonaného súdmi niţších stupňov nepreskúmava dovolací súd ani vtedy, keď je

rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté procesne prípustným dovolaním (viď tieţ R

42/1993).

Rovnako prípadné nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom,

ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (viď R 37/1993). Rozhodovanie

o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí totiţ výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ). O prípad uvedený v teda

nejde.

Ţalovaní dovolanie odôvodnili (nekonkrétne) tieţ odkazom na ustanovenie § 241 ods. 2

písm. b/ (t.j., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci), ako aj odkazom na ustanovenie (t.j., ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom,

ktorý moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne

došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané

napadnuté rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ , nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. ). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je

Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. ), zároveň je

ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , pretoţe (ani

9

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje

realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ). I keby podľa názoru dovolateľov (vychádzajúc

z obsahu dovolania – por. ustanovenie , podľa ktorého kaţdý úkon

posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený) išlo o nesprávne

právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

pouţil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie

ţalovaných nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom ( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaných v tejto

časti podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre pouţitie , nakoľko ţalobcom uplatnené trovy dovolacieho konania,

ktoré mu vznikli v súvislosti s vyjadrením k neprípustnému dovolaniu nemoţno povaţovať za

trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a ostatným účastníkom

v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

10

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová