Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/203/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. E., zastúpenej

JUDr. E. Borovskou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova 7, proti odporcovi B.,

o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 14. apríla 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo 14. apríla 2010 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. júna 2009 č.k. -61 nahradil

prejav vôle odporcu B., IČO : x, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava

I, vloţka číslo , na Zmluve číslo 19658/05 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu – člena

bytového druţstva v prospech kupujúcej navrhovateľky E. E., štátnej občianky SR, ktorá je

pripojená k rozsudku a tvorí súčasť rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uloţil

povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyne

v sume 532,71 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodnutí vychádzal zo

skutkového zistenia, ţe navrhovateľka bola výlučnou nájomníčkou druţstevného bytu v B., č.

bytu , na poschodí, súp. č.a dňa 10. novembra 2005 uzavrela s odporcom zmluvu č. 19658/05

o prevode vlastníctva bytu

na nájomcu – člena bytového druţstva, ktorá bola podpísaná štatutárnymi zástupcami

druţstva Ing. O. D. a Ing. P. R., členmi predstavenstva, ktoré podpisy nie sú úradne overené,

čo je podmienkou zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Účastníci si v zmluve

dohodli, ţe navrhovateľka zaplatí 20 307 Sk ako nesplatenú časť investičného úveru do 30 dní

od podpisu zmluvy jednorazovo, ku dňu podpisu zmluvy nevykazovala nedoplatky na

úhradách za plnenia poskytnuté s uţívaním a prevádzkou bytu a podľa bodu 3.1. zmluvy sa

navrhovateľka zaviazala prispieť na náklady na prevádzku a správu druţstva súvisiace

s prevodom vlastníctva bytu 1100 Sk ako zálohu

ku dňu podpisu zmluvy. Podľa bodu 3.4. zmluvy predávajúci, teda odporca mal právo

od zmluvy jednostranne odstúpiť, ak nadobúdateľ si nesplnil povinnosti zakotvené v bodoch

2.1. a 3.1. zmluvy, podľa bodu 3.7. zmluvy odporca sa zaviazal podať návrh na zápis vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností do jedného mesiaca od podpísania zmluvy

a uhradenia pohľadávok podľa bodov 2.1. a 3.1. zmluvy. Navrhovateľka po podpise zmluvy

mala problémy so zamestnaním, finančné problémy, ako aj s rodinnými príslušníkmi

a nakoľko ţila vo veľkom zmätku, neregistrovala, ţe by mala nejakú dlţobu u odporcu,

nemala ani vedomosť, ţe jej bola doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu, ani o tom, ţe

prebehlo konanie o vypratanie bytu a podala proti rozsudku odvolanie so ţiadosťou

o odpustenie zmeškania lehoty, pričom spis sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

Následne vyrovnala aj svoj dlh voči odporcovi, dňa 11. júna 2004 zaplatila odporcovi aj sumu

1100 Sk v zmysle bodu 3.1. zmluvy. Prvostupňový súd mal za to, ţe pokiaľ účastníci uzavreli

zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 10. novembra 2005, teda do 10. novembra 2008 mohla

byť predloţená katastru na vklad vlastníckeho práva, pričom podľa dohody zmluvných strán

o vklad poţiada odporcu do jedného mesiaca od podpísania zmluvy a uhradenia pohľadávok

(kúpnej ceny a preddavku na náklady so zmluvou). Ani jeden z účastníkov si svoje povinnosti

zo zmluvy nesplnil, avšak ani jeden z nich od zmluvy neodstúpil. Navrhovateľka sa

v trojročnej lehote domáhala vlastníckeho práva, avšak zmluva nemohla byť zavkladovaná

z dôvodu, ţe podpisy predávajúceho neboli úradne overené. V tejto súvislosti nepovaţoval

súd za dôvodné tvrdenie odporcu, ţe v súčasnosti nemôţe overiť podpisy, nakoľko tí, ktorí

zmluvu podpísali, uţ nie sú štatutárnymi zástupcami odporcu, pretoţe odporca od zmluvy

neodstúpil a mohol tak technicky zabezpečiť overenie podpisov na zmluve so súčasnými

štatutárnymi zástupcami. Dospel k záveru, ţe ak došlo k zhode vôle zmluvných strán

o obsahu zmluvy tým, ţe riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo

účinnosť, zmluva je uzavretá a overenie podpisov na zmluve o prevode nehnuteľnosti nie je

podmienkou platnosti zmluvy. Túto zmluvu povaţoval za platnú, pretoţe ani jedna

zo zmluvných strán od uzavretej zmluvy neodstúpila do troch rokov od jej uzavretia.

Konštatoval, ţe navrhovateľka si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splnila, i keď

oneskorene, avšak nesplnenie povinností, na ktoré sa zaviazala, nerobí zmluvu neplatnou,

dáva účastníkom len moţnosť od nej odstúpiť, čo si aj zmluvne dohodli. Zamietnutie návrhu

navrhovateľky v časti petitu, ktorým sa domáhala vyslovenia, ţe zmluva sa povaţuje

za uzatvorenú, odôvodnil tým, ţe túto časť výroku povaţoval za nadbytočnú. O náhrade trov

konania rozhodol podľa z dôvodu neúspechu navrhovateľky v nepatrnej

časti.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom zo 14. apríla 2010 sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh navrhovateľky

zamietol. Navrhovateľke uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume

99,50 € do troch dní. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe po doplnení dokazovania

oboznámením sa so spisom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. dospel

k záveru, ţe odvolanie odporcu je dôvodné. Poukázal na to, ţe podľa

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pri aplikácii tohto ustanovenia treba

pokladať za rozhodujúci aj stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Zo spisu

Okresného súdu Bratislava V sp.zn. mal preukázané, ţe v uvedenom konaní

išlo o vypratanie predmetného bytu navrhovateľkou na základe výpovede danej jej odporcom

dňa 9. júna 2006 podľa a rozsudkom zo dňa

11. decembra 2007 č.k. -27 bola navrhovateľke aj uloţená povinnosť vypratať

3-izbový druţstevný byt č. 41, nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu súp. č. 7 na ul.

W. bez nároku na bytovú náhradu. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní v konaní

o vypratanie bytu síce nevzal do úvahy, ţe výpoveď z nájmu bytu nebola navrhovateľke

účinne doručená, vec prejednal bez prítomnosti a vypočutia navrhovateľky vo veci, avšak

ţiadosti navrhovateľky o odpustenie zmeškania lehoty

na podanie odvolania uznesením zo dňa 10. marca 2009 č.k. -56 (správne č.k.

má zrejme byť -56 – pozn. dovolacieho súdu) v spojení s uznesením Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 29. mája 2009 č.k. -76 nebolo vyhovené a uznesením

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. mája 2009 č.k. -78 bolo odvolanie

navrhovateľky odmietnuté, z ktorého dôvodu sa stal rozsudok právoplatným. Z tohto dôvodu

navrhovateľka uţ stratila aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku voči odporcovi

a súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením dňa 8. júna 2009 vydal

napadnutý rozsudok, v ktorom len konštatoval, ţe navrhovateľka nezaregistrovala dlh

u odporcu, nemala vedomosť o konaní o vypratanie bytu a napadla rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o vyprataní predmetného bytu s tým, ţe spis sa nachádza

na Krajskom súde v Bratislave, keďţe navrhovateľka namietala právoplatnosť rozsudku

a ţiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. V čase rozhodnutia súdu

prvého stupňa však uţ navrhovateľka vzhľadom na uvedené právoplatné rozhodnutie súdu

nebola osobou oprávnenou v zmysle v znení neskorších

predpisov na prevod vlastníctva k predmetnému bytu. O náhrade trov konania rozhodol podľa

v spojení s a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka

z dôvodov podľa a Ţiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe

rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje a odporca je povinný nahradiť jej trovy konania.

V dôvodoch dovolania odvolaciemu súdu vytkla, ţe prekročil rámec svojej právomoci, keď

rozhodoval o spôsobilosti uzatvoriť zmluvu, ktorá v čase rozhodovania prvostupňového súdu

bola uţ štyri roky uzatvorená a jej uzatvorenie ţiadna zo zmluvných strán nenamietala, teda

odvolací súd rozhodoval o niečom, čo predmetom sporu ani len nebolo a opomenul

rozhodovať o samotnom uplatňovanom nároku. Poukázala na to, ţe podľa

Z.z. vznikla odporcovi povinnosť previesť na člena druţstva byt, ak o to poţiada.

Navrhovateľka poţiadala o prevod vlastníctva a k uzatvoreniu zmluvy došlo dňa

10. novembra 2005, keď navrhovateľka ako nadobúdateľka a členka druţstva, posledná

zo zmluvných strán, predmetnú zmluvu podpísala. Odvolací súd opomenul rozhodujúcu

skutočnosť, ţe pokiaľ odporca od zmluvy neodstúpil, zmluva bola uzatvorená platne a všetky

zmluvné strany sú povinné plniť si svoje povinnosti, ktoré im zo zmluvy vyplývajú.

Navrhovateľka si splnila všetky zmluvné povinnosti, pričom to bol odporca, ktorý svoju

povinnosť – overiť svoje podpisy na zmluve nesplnil, čím nemohlo dôjsť k účinnému prevodu

vlastníckeho práva na navrhovateľku, čo bol dôvod, pre ktorý bola zmluva uzatvorená. Je tak

nepochybné, ţe odvolací súd nielenţe nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, ţe

navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na uzatvorenie zmluvy v čase vyhlásenia rozsudku

súdu prvého stupňa, ale vôbec sa nezaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode bytu

č. 19658/05 zo dňa 14. októbra 2005 tým čoho sa navrhovateľka domáhala, čo bolo

predmetom konania a ţe podstatou sporu a uplatňovaným nárokom navrhovateľky bolo len

dosiahnuť plnenie platnej zmluvy, t.j. aby bola nahradená vôľa odporcu osvedčiť podpisy

na zmluve, ktorá nebola ţiadnou zo zmluvných strán spochybnená, aby mohol byť podaný

návrh na vklad do katastra nehnuteľností a tak došlo k naplneniu predmetnej zmluvy, t.j.

k prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľku.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal rozsudok odvolacieho súdu „potvrdiť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátkou (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel

k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

a existencia týchto vád ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľka, ako je uţ vyššie uvedené, uplatnila dva dovolacie dôvody, a to ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne úkony.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) byt, ktorého nájomcom je

fyzická osoba, môţe vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi,

ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné

právo spoluvlastníka domu.

Ak nájomca druţstevného bytu, garáţe alebo ateliéru poţiadal bytové druţstvo

o prevod vlastníctva bytu, garáţe alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové druţstvo

povinné previesť vlastníctvo bytu, garáţe alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto

zákona; ak sa nájomca druţstevného bytu, garáţe alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým

druţstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové druţstvo vlastníctvo bytu,

garáţe alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote ( ).

Ak bytové druţstvo neuzavrelo s nájomcom, ktorý poţiadal o prevod vlastníctva bytu

podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu

v lehote ustanovenej týmto zákonom, je pri uzatváraní zmluvy aj po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty povinné previesť vlastníctvo bytu za nesplatený investičný úver

s príslušenstvom ku dňu prevodu vlastníctva bytu ( ).

Nájomcovi bytu, ktorý poţiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká

právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa

tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju ţiadosť

o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím ţiadosti nezaniká

nájomcovi právo podať ďalšiu ţiadosť o prevod vlastníctva bytu (§ 29b ods. 3 zákona

č. ).

Vychádzajúc z citovaných ustanovení by právny záver

odvolacieho súdu, podľa ktorého po tom, ako navrhovateľke na základe výpovede nájmu bytu

danej jej odporcom podľa , bola právoplatným

súdnym rozhodnutím uloţená povinnosť predmetný byt vypratať bez nároku na bytovú

náhradu, navrhovateľka uţ stratila aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku, keďţe

v danej veci v čase rozhodnutia prvostupňového súdu nebola osobou oprávnenou v zmysle

(bez uvedenia ktorého odseku) na prevod vlastníctva bytu, bol

správny za predpokladu, ţe by k prevodu vlastníctva bytu na navrhovateľku ešte nedošlo.

V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiţ

nepochybne vyplýva, ţe k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi účastníkmi

došlo 14. októbra 2005, resp. 10. novembra 2005. Táto zmluva je platná a účinná (na jej

platnosť nemá vplyv oneskorené splnenie povinnosti navrhovateľky v zmysle bodu 2.1. a 3.1.

tejto zmluvy ani to, ţe na zmluve nie sú úradne overené podpisy predávajúceho, t.j. odporcu),

pričom ani jeden z účastníkov od tejto zmluvy neodstúpil, akurát nenastali vecnoprávne

následky zmluvy, keďţe nedošlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Ide tak skutkovo o úplne inú situáciu, v ktorej posudzovanie aktívnej

legitimácie navrhovateľky v danom súdnom spore bezprostredne súvisí s vyriešením otázky

zachovania obligačnoprávnych účinkov platne uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva bytu,

keď medzičasom, skôr ako nastali aj vecnoprávne následky tejto zmluvy, navrhovateľka

stratila status nájomcu bytu. Nakoľko odvolací súd takto vec neposudzoval, napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pokiaľ ide o druhý z uplatnených dovolacích dôvodov, a to dovolací dôvod podľa

, inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj

vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

Navrhovateľka dovolací dôvod podľa nekonkretizovala.

Ak však za inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

navrhovateľka povaţovala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu „...nakoľko

z neho nie je zrejmé, prečo bol návrh navrhovateľky zamietnutý a v čom spočíva nesprávnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa“, treba uviesť, ţe nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia

pre neexistenciu alebo nedostatok dôvodov, podľa názoru dovolacieho súdu zakladá procesnú

vadu v zmysle , ale ako je uţ uvedené vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia, existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo. V tejto súvislosti sa

pre úplnosť patrí dodať, ţe napriek skutočnosti, ţe odôvodnenie napadnutého zmeňujúceho

rozsudku odvolacieho súdu je pomerne stručné, vyplýva z neho, prečo nepovaţoval rozsudok

súdu prvého stupňa za správny a z akého dôvodu návrh navrhovateľky zamietol.

V danom prípade je však konanie pred odvolacím súdom postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z iného dôvodu. Ako vyplýva z obsahu

spisu, navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala vydania rozsudku ukladajúceho vyhlásenie

vôle ( ). Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typické rozsudky, ktoré

ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon

(veľmi frekventované sú v prípadoch tzv. zmluvy o budúcej zmluve podľa Občianskeho

zákonníka alebo ). Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť napr.

uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, ţe právny

úkon (napr. zmluva) sa povaţuje za uzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia. Vydanie

rozsudku ukladajúceho vyhlásenie vôle predpokladá správne formulovanie petitu návrhu.

V preskúmavanej veci je z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé, ţe sám mal

pochybnosti o správnej formulácii ţalobného petitu, či potrebe nahradenia vyhlásenia vôle

podľa „ “, keď uviedol, ţe „...Tento prejav vôle odporcu v danom prípade vyplýva

uţ zo samotnej zmluvy č. 19658/05 zo dňa 14. októbra 2005 o prevode vlastníctva bytu

na nájomcu – člena bytového druţstva, v ktorej ako nadobúdateľka bola uvedená

navrhovateľka a túto podpísali vtedajší členovia Predstavenstva druţstva, takţe nahradenie

vyhlásenia vôle nebolo potrebné, avšak nedošlo k vkladu vlastníckeho práva na základe tejto

zmluvy“. Ak teda mal odvolací súd pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo zrozumiteľnosti

podania navrhovateľky, ktoré podľa obsahu spĺňa náleţitosti návrhu na začatie konania, bolo

potrebné zabezpečiť odstránenie týchto nedostatkov postupom podľa Pokiaľ

tak odvolací súd neurobil a napriek tomu vo veci rozhodol, je otázne, o čom vlastne rozhodol,

čím zaťaţil konanie tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ).

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

zrušil ( ) a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová