Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
76f/384479.465832.pdf
PDF · 122.7 KB
No categories available
4Cdo/203/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 203/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. E., zastúpenej
JUDr. E. Borovskou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova 7, proti odporcovi B.,
o nahradenie prejavu vôle, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn.
6 C 127/2008, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo 14. apríla 2010, sp.zn. 4 Co 275/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 14. apríla 2010 sp.zn. 4 Co 275/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. júna 2009 č.k. 6 C 127/2008-61 nahradil
prejav vôle odporcu B., IČO : x, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, vloţka číslo , na Zmluve číslo 19658/05 o prevode vlastníctva bytu na nájomcu – člena
bytového druţstva v prospech kupujúcej navrhovateľky E. E., štátnej občianky SR, ktorá je
pripojená k rozsudku a tvorí súčasť rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uloţil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyne
v sume 532,71 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodnutí vychádzal zo
skutkového zistenia, ţe navrhovateľka bola výlučnou nájomníčkou druţstevného bytu v B., č.
bytu , na poschodí, súp. č.a dňa 10. novembra 2005 uzavrela s odporcom zmluvu č. 19658/05
o prevode vlastníctva bytu
na nájomcu – člena bytového druţstva, ktorá bola podpísaná štatutárnymi zástupcami
druţstva Ing. O. D. a Ing. P. R., členmi predstavenstva, ktoré podpisy nie sú úradne overené,
čo je podmienkou zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Účastníci si v zmluve
dohodli, ţe navrhovateľka zaplatí 20 307 Sk ako nesplatenú časť investičného úveru do 30 dní
od podpisu zmluvy jednorazovo, ku dňu podpisu zmluvy nevykazovala nedoplatky na
úhradách za plnenia poskytnuté s uţívaním a prevádzkou bytu a podľa bodu 3.1. zmluvy sa
navrhovateľka zaviazala prispieť na náklady na prevádzku a správu druţstva súvisiace
s prevodom vlastníctva bytu 1100 Sk ako zálohu
ku dňu podpisu zmluvy. Podľa bodu 3.4. zmluvy predávajúci, teda odporca mal právo
od zmluvy jednostranne odstúpiť, ak nadobúdateľ si nesplnil povinnosti zakotvené v bodoch
2.1. a 3.1. zmluvy, podľa bodu 3.7. zmluvy odporca sa zaviazal podať návrh na zápis vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností do jedného mesiaca od podpísania zmluvy
a uhradenia pohľadávok podľa bodov 2.1. a 3.1. zmluvy. Navrhovateľka po podpise zmluvy
mala problémy so zamestnaním, finančné problémy, ako aj s rodinnými príslušníkmi
a nakoľko ţila vo veľkom zmätku, neregistrovala, ţe by mala nejakú dlţobu u odporcu,
nemala ani vedomosť, ţe jej bola doručená výpoveď z nájmu predmetného bytu, ani o tom, ţe
prebehlo konanie o vypratanie bytu a podala proti rozsudku odvolanie so ţiadosťou
o odpustenie zmeškania lehoty, pričom spis sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave.
Následne vyrovnala aj svoj dlh voči odporcovi, dňa 11. júna 2004 zaplatila odporcovi aj sumu
1100 Sk v zmysle bodu 3.1. zmluvy. Prvostupňový súd mal za to, ţe pokiaľ účastníci uzavreli
zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 10. novembra 2005, teda do 10. novembra 2008 mohla
byť predloţená katastru na vklad vlastníckeho práva, pričom podľa dohody zmluvných strán
o vklad poţiada odporcu do jedného mesiaca od podpísania zmluvy a uhradenia pohľadávok
(kúpnej ceny a preddavku na náklady so zmluvou). Ani jeden z účastníkov si svoje povinnosti
zo zmluvy nesplnil, avšak ani jeden z nich od zmluvy neodstúpil. Navrhovateľka sa
v trojročnej lehote domáhala vlastníckeho práva, avšak zmluva nemohla byť zavkladovaná
z dôvodu, ţe podpisy predávajúceho neboli úradne overené. V tejto súvislosti nepovaţoval
súd za dôvodné tvrdenie odporcu, ţe v súčasnosti nemôţe overiť podpisy, nakoľko tí, ktorí
zmluvu podpísali, uţ nie sú štatutárnymi zástupcami odporcu, pretoţe odporca od zmluvy
neodstúpil a mohol tak technicky zabezpečiť overenie podpisov na zmluve so súčasnými
štatutárnymi zástupcami. Dospel k záveru, ţe ak došlo k zhode vôle zmluvných strán
o obsahu zmluvy tým, ţe riadne a včasné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo
účinnosť, zmluva je uzavretá a overenie podpisov na zmluve o prevode nehnuteľnosti nie je
podmienkou platnosti zmluvy. Túto zmluvu povaţoval za platnú, pretoţe ani jedna
zo zmluvných strán od uzavretej zmluvy neodstúpila do troch rokov od jej uzavretia.
Konštatoval, ţe navrhovateľka si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splnila, i keď
oneskorene, avšak nesplnenie povinností, na ktoré sa zaviazala, nerobí zmluvu neplatnou,
dáva účastníkom len moţnosť od nej odstúpiť, čo si aj zmluvne dohodli. Zamietnutie návrhu
navrhovateľky v časti petitu, ktorým sa domáhala vyslovenia, ţe zmluva sa povaţuje
za uzatvorenú, odôvodnil tým, ţe túto časť výroku povaţoval za nadbytočnú. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. z dôvodu neúspechu navrhovateľky v nepatrnej
časti.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom zo 14. apríla 2010 sp.zn.
4 Co 275/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh navrhovateľky
zamietol. Navrhovateľke uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume
99,50 € do troch dní. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe po doplnení dokazovania
oboznámením sa so spisom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 32 C 354/2006 dospel
k záveru, ţe odvolanie odporcu je dôvodné. Poukázal na to, ţe podľa § 154 ods. 1 O.s.p.
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pri aplikácii tohto ustanovenia treba
pokladať za rozhodujúci aj stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Zo spisu
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 32 C 354/2006 mal preukázané, ţe v uvedenom konaní
išlo o vypratanie predmetného bytu navrhovateľkou na základe výpovede danej jej odporcom
dňa 9. júna 2006 podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka a rozsudkom zo dňa
11. decembra 2007 č.k. 32 C 354/2006-27 bola navrhovateľke aj uloţená povinnosť vypratať
3-izbový druţstevný byt č. 41, nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu súp. č. 7 na ul.
W. bez nároku na bytovú náhradu. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní v konaní
o vypratanie bytu síce nevzal do úvahy, ţe výpoveď z nájmu bytu nebola navrhovateľke
účinne doručená, vec prejednal bez prítomnosti a vypočutia navrhovateľky vo veci, avšak
ţiadosti navrhovateľky o odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania uznesením zo dňa 10. marca 2009 č.k. 32 C 3554/2006-56 (správne č.k.
má zrejme byť 32 C 354/2006-56 – pozn. dovolacieho súdu) v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 29. mája 2009 č.k. 12 Co 89/2009-76 nebolo vyhovené a uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. mája 2009 č.k. 12 Co 88/2009-78 bolo odvolanie
navrhovateľky odmietnuté, z ktorého dôvodu sa stal rozsudok právoplatným. Z tohto dôvodu
navrhovateľka uţ stratila aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku voči odporcovi
a súd prvého stupňa v rozpore s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p. dňa 8. júna 2009 vydal
napadnutý rozsudok, v ktorom len konštatoval, ţe navrhovateľka nezaregistrovala dlh
u odporcu, nemala vedomosť o konaní o vypratanie bytu a napadla rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o vyprataní predmetného bytu s tým, ţe spis sa nachádza
na Krajskom súde v Bratislave, keďţe navrhovateľka namietala právoplatnosť rozsudku
a ţiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. V čase rozhodnutia súdu
prvého stupňa však uţ navrhovateľka vzhľadom na uvedené právoplatné rozhodnutie súdu
nebola osobou oprávnenou v zmysle § 29b zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších
predpisov na prevod vlastníctva k predmetnému bytu. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka
z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Ţiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe
rozsudok súdu prvého stupňa sa potvrdzuje a odporca je povinný nahradiť jej trovy konania.
V dôvodoch dovolania odvolaciemu súdu vytkla, ţe prekročil rámec svojej právomoci, keď
rozhodoval o spôsobilosti uzatvoriť zmluvu, ktorá v čase rozhodovania prvostupňového súdu
bola uţ štyri roky uzatvorená a jej uzatvorenie ţiadna zo zmluvných strán nenamietala, teda
odvolací súd rozhodoval o niečom, čo predmetom sporu ani len nebolo a opomenul
rozhodovať o samotnom uplatňovanom nároku. Poukázala na to, ţe podľa zákona č. 182/1993
Z.z. vznikla odporcovi povinnosť previesť na člena druţstva byt, ak o to poţiada.
Navrhovateľka poţiadala o prevod vlastníctva a k uzatvoreniu zmluvy došlo dňa
10. novembra 2005, keď navrhovateľka ako nadobúdateľka a členka druţstva, posledná
zo zmluvných strán, predmetnú zmluvu podpísala. Odvolací súd opomenul rozhodujúcu
skutočnosť, ţe pokiaľ odporca od zmluvy neodstúpil, zmluva bola uzatvorená platne a všetky
zmluvné strany sú povinné plniť si svoje povinnosti, ktoré im zo zmluvy vyplývajú.
Navrhovateľka si splnila všetky zmluvné povinnosti, pričom to bol odporca, ktorý svoju
povinnosť – overiť svoje podpisy na zmluve nesplnil, čím nemohlo dôjsť k účinnému prevodu
vlastníckeho práva na navrhovateľku, čo bol dôvod, pre ktorý bola zmluva uzatvorená. Je tak
nepochybné, ţe odvolací súd nielenţe nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, ţe
navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na uzatvorenie zmluvy v čase vyhlásenia rozsudku
súdu prvého stupňa, ale vôbec sa nezaoberal otázkou platnosti zmluvy o prevode bytu
č. 19658/05 zo dňa 14. októbra 2005 tým čoho sa navrhovateľka domáhala, čo bolo
predmetom konania a ţe podstatou sporu a uplatňovaným nárokom navrhovateľky bolo len
dosiahnuť plnenie platnej zmluvy, t.j. aby bola nahradená vôľa odporcu osvedčiť podpisy
na zmluve, ktorá nebola ţiadnou zo zmluvných strán spochybnená, aby mohol byť podaný
návrh na vklad do katastra nehnuteľností a tak došlo k naplneniu predmetnej zmluvy, t.j.
k prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľku.
Odporca vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal rozsudok odvolacieho súdu „potvrdiť“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného
dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie
odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale
podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
O.s.p. a existencia týchto vád ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľka, ako je uţ vyššie uvedené, uplatnila dva dovolacie dôvody, a to ţe
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne úkony.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) byt, ktorého nájomcom je
fyzická osoba, môţe vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi,
ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné
právo spoluvlastníka domu.
Ak nájomca druţstevného bytu, garáţe alebo ateliéru poţiadal bytové druţstvo
o prevod vlastníctva bytu, garáţe alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové druţstvo
povinné previesť vlastníctvo bytu, garáţe alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto
zákona; ak sa nájomca druţstevného bytu, garáţe alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým
druţstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové druţstvo vlastníctvo bytu,
garáţe alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote (§ 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.).
Ak bytové druţstvo neuzavrelo s nájomcom, ktorý poţiadal o prevod vlastníctva bytu
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, zmluvu o prevode vlastníctva bytu
v lehote ustanovenej týmto zákonom, je pri uzatváraní zmluvy aj po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty povinné previesť vlastníctvo bytu za nesplatený investičný úver
s príslušenstvom ku dňu prevodu vlastníctva bytu (§ 29b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z.).
Nájomcovi bytu, ktorý poţiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného predpisu alebo s ktorým bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká
právo na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa
tohto zákona alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju ţiadosť
o prevod vlastníctva bytu písomne nevzal späť; týmto späťvzatím ţiadosti nezaniká
nájomcovi právo podať ďalšiu ţiadosť o prevod vlastníctva bytu (§ 29b ods. 3 zákona
č. 182/1993 Z.z.).
Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. by právny záver
odvolacieho súdu, podľa ktorého po tom, ako navrhovateľke na základe výpovede nájmu bytu
danej jej odporcom podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, bola právoplatným
súdnym rozhodnutím uloţená povinnosť predmetný byt vypratať bez nároku na bytovú
náhradu, navrhovateľka uţ stratila aktívnu legitimáciu na uplatňovanie svojho nároku, keďţe
v danej veci v čase rozhodnutia prvostupňového súdu nebola osobou oprávnenou v zmysle
§ 29b (bez uvedenia ktorého odseku) zákona č. 182/1993 Z.z. na prevod vlastníctva bytu, bol
správny za predpokladu, ţe by k prevodu vlastníctva bytu na navrhovateľku ešte nedošlo.
V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiţ
nepochybne vyplýva, ţe k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi účastníkmi
došlo 14. októbra 2005, resp. 10. novembra 2005. Táto zmluva je platná a účinná (na jej
platnosť nemá vplyv oneskorené splnenie povinnosti navrhovateľky v zmysle bodu 2.1. a 3.1.
tejto zmluvy ani to, ţe na zmluve nie sú úradne overené podpisy predávajúceho, t.j. odporcu),
pričom ani jeden z účastníkov od tejto zmluvy neodstúpil, akurát nenastali vecnoprávne
následky zmluvy, keďţe nedošlo k zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Ide tak skutkovo o úplne inú situáciu, v ktorej posudzovanie aktívnej
legitimácie navrhovateľky v danom súdnom spore bezprostredne súvisí s vyriešením otázky
zachovania obligačnoprávnych účinkov platne uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
keď medzičasom, skôr ako nastali aj vecnoprávne následky tejto zmluvy, navrhovateľka
stratila status nájomcu bytu. Nakoľko odvolací súd takto vec neposudzoval, napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Pokiaľ ide o druhý z uplatnených dovolacích dôvodov, a to dovolací dôvod podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj
vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní.
Navrhovateľka dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nekonkretizovala.
Ak však za inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
navrhovateľka povaţovala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu „...nakoľko
z neho nie je zrejmé, prečo bol návrh navrhovateľky zamietnutý a v čom spočíva nesprávnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa“, treba uviesť, ţe nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia
pre neexistenciu alebo nedostatok dôvodov, podľa názoru dovolacieho súdu zakladá procesnú
vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale ako je uţ uvedené vyššie v odôvodnení tohto
rozhodnutia, existencia tejto vady nevyšla v dovolacom konaní najavo. V tejto súvislosti sa
pre úplnosť patrí dodať, ţe napriek skutočnosti, ţe odôvodnenie napadnutého zmeňujúceho
rozsudku odvolacieho súdu je pomerne stručné, vyplýva z neho, prečo nepovaţoval rozsudok
súdu prvého stupňa za správny a z akého dôvodu návrh navrhovateľky zamietol.
V danom prípade je však konanie pred odvolacím súdom postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z iného dôvodu. Ako vyplýva z obsahu
spisu, navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala vydania rozsudku ukladajúceho vyhlásenie
vôle (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typické rozsudky, ktoré
ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon
(veľmi frekventované sú v prípadoch tzv. zmluvy o budúcej zmluve podľa Občianskeho
zákonníka alebo Obchodného zákonníka). Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť napr.
uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, ţe právny
úkon (napr. zmluva) sa povaţuje za uzavretú dňom právoplatnosti rozhodnutia. Vydanie
rozsudku ukladajúceho vyhlásenie vôle predpokladá správne formulovanie petitu návrhu.
V preskúmavanej veci je z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé, ţe sám mal
pochybnosti o správnej formulácii ţalobného petitu, či potrebe nahradenia vyhlásenia vôle
podľa „§ 161 O.s.p.“, keď uviedol, ţe „...Tento prejav vôle odporcu v danom prípade vyplýva
uţ zo samotnej zmluvy č. 19658/05 zo dňa 14. októbra 2005 o prevode vlastníctva bytu
na nájomcu – člena bytového druţstva, v ktorej ako nadobúdateľka bola uvedená
navrhovateľka a túto podpísali vtedajší členovia Predstavenstva druţstva, takţe nahradenie
vyhlásenia vôle nebolo potrebné, avšak nedošlo k vkladu vlastníckeho práva na základe tejto
zmluvy“. Ak teda mal odvolací súd pochybnosti o správnosti, úplnosti alebo zrozumiteľnosti
podania navrhovateľky, ktoré podľa obsahu spĺňa náleţitosti návrhu na začatie konania, bolo
potrebné zabezpečiť odstránenie týchto nedostatkov postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ
tak odvolací súd neurobil a napriek tomu vo veci rozhodol, je otázne, o čom vlastne rozhodol,
čím zaťaţil konanie tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová