Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/197/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., IČO : zastúpeného

JUDr. Petrom Pihorňom, advokátom v Košiciach, Cyklistická 15, proti žalovaným 1/ O. H.,

2/ M. I., o určenie neplatnosti dohôd o plate a dodatkoch k pracovnej zmluve, vedenej na

Okresnom súde Košice II

pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 23. septembra 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti dohôd o plate uzatvorených

17. júla 2000 a neplatnosti dohôd o dodatku k pracovnej zmluve o manažérskych výhodách

a povinnostiach uzatvorených taktiež 17. júla 2000, ktoré uzatvoril právny predchodca

žalobcu T. I. so žalovanými 1/, 2/. Naliehavosť právneho záujmu

na požadovanom určení žalobca odôvodňoval tým, že v čase podania žaloby prebiehalo

na Okresnom súde Košice II i Krajskom súde v Košiciach niekoľko súdnych konaní,

v ktorých si žalovaní 1/, 2/ proti žalobcovi uplatňovali finančné nároky, ktoré mali právny

základ práve v predmetných dohodách, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca v tomto konaní

domáha.

Okresný súd Košice II rozsudkom (v poradí druhým) z 19. novembra 2009 č.k.

-289 žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že nie je významné, ako

sa mylne domnieva žalobca, aké konania medzi procesnými stranami prebiehali a aké

ohrozenie práva, resp. právna neistota žalobcu existovala v čase podania žaloby o určenie

neplatnosti dohôd, keďže naliehavý právny záujem musí existovať v dobe, keď súd vyhlasuje

rozsudok o veci. V čase vyhlásenia rozsudku je exekučné konanie vedené proti žalobcovi ako

povinnému, začaté pred súdnym exekútorom Mgr. R. D., pod sp.zn. EX 147/06, ako uviedol

samotný žalobca od roku 2006 zastavené. Predbežné opatrenie vydané Okresným súdom

Košice II zo dňa 18. januára 2006, č.k. -210, ktoré bolo v uvedenej veci

exekučným titulom, bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2006 sp.zn.

zrušené. Vychádzajúc tak zo zastavenia exekučného konania, zrušenia

exekučného titulu, u žalobcu z týchto dôvodov nemôže existovať ohrozenie jeho právneho

postavenia. V konaniach vedených pred Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn.

a boli v prospech žalovaných vydané zmenkové platobné rozkazy,

ktoré nadobudli právoplatnosť. Žalobca zmenkovými platobnými rozkazmi žalovaným

priznané nároky už aj vyplatil. Ak by aj súd žalobe o určenie neplatnosti dohôd vyhovel,

uvedené rozhodnutie by nič nemenilo na právoplatnosti zmenkových platobných rozkazov,

pretože ich zmenu by bolo možné dosiahnuť len prostredníctvom mimoriadnych opravných

prostriedkov podľa tretej a štvrtej hlavy , nie prostredníctvom

žaloby o určenie podľa ustanovenia Preto by sa právny stav žalobcu k už

vydaným právoplatným zmenkovým platobným rozkazom vyhovením žalobe o určenie

neplatnosti nezmenil. Ani dosiaľ neskončené konanie o vydanie zmenkových platobných

rozkazov, vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. , v ktorom sa

žalovaní 1/, 2/ domáhajú od žalobcu zaplatenia 33 193,92 € a to na základe zmeniek, ktoré

zabezpečujú nároky žalovaných z uzatvorených dohôd, ktorých platnosť sa napáda žalobou

na určenie, nedáva dôvod naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby podľa ustanovenia

Pokiaľ už bola zo strany žalovaných proti žalobcovi daná žaloba

na plnenie, prevencia vo forme určenia neplatnosti uzatvorených dohôd stráca svoje

opodstatnenie. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že dohody sú neplatné, resp. že nároky

na zaplatenie uplatnených peňažných súm tu nie sú, prostredníctvom námietok proti

zmenkovému platobnému rozkazu sa v spore o plnenie zo zmeniek bude riešiť ako predbežná

otázka aj platnosť dohôd, čím nie je daná podmienka prípustnosti určovacej žaloby,

spočívajúca v tom, že k náprave neistoty alebo ohrozenia práva nie je možné dospieť iným

právnym prostriedkom, resp. že žaloba na určenie je účinnejšia, ako iné právne prostriedky

(prípadný záver súdu o určení neplatnosti dohôd nie je totiž záväzným pre súd, ktorý bude

v konaní na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. posudzovať oprávnenosť

žalovaných súm zo zmenky). Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15. novembra

2006 č.k. -111 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. -123 bol

právoplatne zamietnutý návrh žalovaných, ktorí sa domáhali od žalobcu vyplatenia

jednorazového odškodného a zaplatenia zmluvných pokút za oneskorené vyplatenie

odškodného. Teda ani vo vzťahu k tomuto konaniu nemožno u žalobcu uvažovať o ohrození

jeho práva alebo právnej neistote, keďže o predmetnom nároku súd právoplatne rozhodol

a jeho výrok ohľadom uplatneného nároku sa stal medzi účastníkmi záväzný (§ 159 ods. 2

). V závere rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobca neuviedol žiadne

konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z uplatnenia ďalších nárokov na plnenie

zo strany žalovaných na základe dohôd o plate a dohôd o dodatku k pracovnej zmluve

o manažérskych výhodách a povinnostiach. Nakoľko žalobca nepreukázal naliehavosť

právneho záujmu na požadovanom určení, súd platnosť právnych úkonov neposudzoval.

O trovách konania rozhodol v zmysle

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 23. septembra 2010 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2

skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia s tým, že na zdôraznenie

jeho správnosti na podporu neodôvodnenosti naliehavosti právneho záujmu žalobcu

na požadovanom určení poukázal na prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Košice

II pod sp.zn. , v ktorom sa žalobca domáha náhrady škody v sume 53 546,27 €

s príslušenstvom, spôsobenej neoprávneným podpísaním dohôd o plate a dohôd o dodatku

k pracovnej zmluve o manažérskych výhodách a povinnostiach zo dňa 17. júla 2000.

O trovách odvolacieho konania nerozhodoval v zmysle

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, žiadal ho

zmeniť a svojej určovacej žalobe vyhovieť. Dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď odvolací súd

poukazoval pri nedostatku naliehavého právneho záujmu na vzťahy predmetného konania

k iným dvom prebiehajúcim konaniam medzi účastníkmi tohto konania (konanie o vydanie

zmenkového platobného rozkazu vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.

a konanie o náhradu škody vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.

, kde sa žalobca domáha priamo plnenia), no tieto vzťahy posúdil po právnej

stránke nesprávne, tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem.

Na základe zhrnutia, čo je predmetom oboch vyššie uvedených konaní vedených na Krajskom

súde v Košiciach a Okresnom súde Košice II žalobca uviedol, že v danom prípade naliehavý

právny záujem na podaní určovacej žaloby bol v čase rozhodovania súdu o prípustnosti

návrhu na začatie konania daný a pretrval do dnešného dňa. Žalobca síce podal žalobu

na plnenie, ale tá nie je prekážkou na konanie vo veci určenia neplatnosti dohôd, keďže stále

existuje riziko, že žalovaným 1/, 2/ bude vyplatená zmenková suma, ktorej vyplatenia sa

dožadujú v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. . Len

rozhodnutie o určení, či sú predmetné právne úkony platné alebo nie, je spôsobilé odstrániť

objektívny stav neistoty a vytvoriť základ pre rozhodnutie v ďalších konaniach, a síce vznikne

základ pre námietku v zmenkovom konaní a rozhodne sa o prejudiciálnej otázke, ktorú je

potrebné vyriešiť v rozhodnutí o náhrade škody. V závere dovolania žalobca vyslovil názor,

že dôvodom pre pripustenie dovolania je okrem iného aj skutočnosť, že odvolací súd v tomto

konaní nerešpektoval rozhodnutia dovolacieho súdu v obdobných veciach a pri posudzovaní

procesnej otázky – preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcom sa odchýlil

od ustálenej judikatúry „najvyšších, teda dovolacích súdov“.

Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa §, 153 ods. 3 a 4 ), je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z až 3 nemožno vyvodiť.

Na práve uvedenom závere nič nemení ani názor dovolateľa, podľa ktorého dôvodom

pre pripustenie dovolania je okrem iného aj skutočnosť, že odvolací súd v tomto konaní

nerešpektoval ustálenú judikatúru dovolacieho súdu v obdobných veciach. Pre prípustnosť

dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia totiž

rozhodujúcou skutočnosťou je to, že dovolací súd už v prejednávanej veci vyslovil právny

názor vo svojom zrušovacom rozhodnutí a odvolací súd sa od neho odchýlil vo svojom

novom rozhodnutí. Ak teda v danom prípade rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo

zrušovacie rozhodnutie dovolacieho súdu, v ktorom už dovolací súd vyslovil právny názor,

skutočnosť, že sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí odchýlil od právneho názoru

vysloveného dovolacím súdom v iných (obdobných) veciach, nie je prípustnosť dovolania

rozhodujúcou.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , pričom samotný

dovolateľ nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle a ani

dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení.

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci

( )považuje za prípustný dovolací dôvod

(ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie

veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z

a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v až g/ , Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a s tým, že žalovaným 1/, /, ktorí mali v tomto

konaní úspech, žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová