Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/212/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. G., s.r.o., so sídlom v

H., proti ţalovanému M., a.s., so sídlom v B., zastúpenému Advokátskou kanceláriou I., B.,

s.r.o., so sídlom v K., o zaplatenie 155 052,05 Eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo 4. augusta 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 26. apríla 2011, č.k. -141, zamietol

návrh, ktorým sa ţalovaný domáhal, aby súd prerušil konanie z dôvodu, ţe na Okresnom súde

Humenné prebiehajú konania vo veciach ţalobcu M., a.s. proti ţalovanému M. G., s.r.o.

o zaplatenie 331 939,20 Eur (), 134 047,60 Eur (), 35 753,34

Eur (), 47 753,34 Eur () a 8 457,63 Eur (),

ktorých predmetom sú pohľadávky, ktoré ţalobca v rozsahu, v akom ich uznáva, t.j. vo výške

328 28,98 Eur, započítal proti svojej pohľadávke 483 341,93 Eur. Súd prvého stupňa dospel

k záveru, ţe tieto ţaloby vedené na Okresnom súde Humenné nie sú dôvodom na prerušenie

konania podľa , pretoţe predmetom tohto konania je nárok ţalobcu

titulom zhodnotenia predmetu nájmu po započítaní uznaných pohľadávok ţalovaného a súd

bude dôvodnosť uplatneného nároku posudzovať čo do základu aj výšky.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením zo 4. augusta 2011,

sp. zn. , rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ako vecne

správne potvrdil, keď sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotoţnil.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ţiadal napadnuté

uznesenie a tieţ uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2

V dovolaní namietal nesprávnosť oboch rozhodnutí súdov niţších stupňov. Podrobne opísal

skutkový stav veci tak, ako ho uvádzal vo svojich doterajších podaniach a tieţ v odvolaní

proti uzneseniu súdu prvého stupňa a prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237

písm. f/ , ktorý dôvod spočívajúci v odňatí moţnosti konať pred súdom ţiadnym

spôsobom bliţšie nešpecifikoval.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ) alebo uzneseniu,

ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ),

alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných

v ( veta druhá ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či

3

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené. Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v Nezistil, ani podmienky prípustnosti dovolania podľa

Treba uviesť, ţe z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Ţalovaný existenciu procesných vád konania

v zmysle okrem písm. f/ netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom

konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolací

súd sa preto zameral na dovolateľom vytýkanú vadu konania odňatia moţnosti konať

pred súdom.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi

odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva .

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na to, aby im

bol doručený rozsudok do vlastných rúk ( )]. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe

by oba niţšie súdy v prejedávanej veci v prípade ţalovaného nerešpektovali niektoré z týchto

práv. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe rozhodnutím oboch súdov o neprerušení konania

mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Ustanovenie uvádza prípady, (procesné situácie), v ktorých pokiaľ

súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť. Okrem iného tak môţe urobiť

vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie

súdu ( ).

Súdy niţších stupňov vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia dospeli k záveru

o nedôvodnosti návrhu na prerušenie konania, s náleţitým odôvodnením svojho právneho

názoru, keď poukázali na predmet konania v prejednávanej veci a v nadväznosti naň

na moţnosť samostatného riešenia prejudiciálnej otázky, bez viazanosti, na jej vyriešenie

v inom konaní.

Odňatie moţnosti pred súdom konať nemoţno vidieť v právnych záveroch, na ktorých

prvostupňový ako aj odvolací súd zaloţili svoje rozhodnutie. Ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne

posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod

prípustnosti dovolania podľa , pretoţe súd neporušuje ţiadnu procesnú

povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle v prípade,

ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Keďţe v danom prípade nie je dovolanie podľa prípustné a vada konania

v zmysle zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalovaného podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný

odmietol. Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval

z dôvodu, ţe dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi

5

účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách

doterajšieho konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou

v

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová