Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/14/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., Š., právne zastúpený

Mgr. S., advokátkou, M. proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

Nová ulica 13, Banská Bystrica, adresa na doručovanie: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/226/10980-47154/2011/990618-r zo dňa 18.04.2011,

č. I/226/10980-47147/2011/990618-r zo dňa 18.04.2011 a č. I/226/10980-

47160/2011/990618-r zo dňa 18.04.2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -32 z 26. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -32 zo dňa 26. októbra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové

konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozsudkom krajského súdu boli zamietnuté ţaloby proti rozhodnutiam ţalovaného

identifikovaným v záhlaví rozsudku spisovou značkou a dátumom rozhodnutia. Výrok

rozsudku krajského súdu, ktorý znie „súd ţaloby zamieta“ však neobsahuje identifikáciu

jednotlivých rozhodnutí, ktoré boli predmetom preskúmania zákonnosti súdom. Krajský súd

ţaloby zamietol z nasledovných dôvodov:

2

Predmetom preskúmania sú rozhodnutia ţalovaného, ktorými potvrdil DPV zo dňa

12.04.2010 o vyrúbení rozdielu dane z pridanej hodnoty ţalobcovi za zdaňovacie obdobie

november 2006, september 2006 a január 2007. Z administratívnych spisov krajský súd zistil,

ţe ţalovaný vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu, ktorú ukončil protokolom a keďţe bolo

zistené, ţe ţalobcovi vznikla daňová povinnosť z nadobudnutia vajec od poľského

dodávateľa, ktorú nepriznal, čím porušil § 11 a § 20 ods. 1 zákona o DPH. Ţalobca nemal

zaúčtované faktúry, ani ich neevidoval v evidencii DPH od dodávateľa z iného členského

štátu, v ďalších prípadoch priznal niţšiu daňovú povinnosť ako uviedol v evidencii DPH,

keď si uplatnil odpočítanie DPH z nákupov vajec, ktoré sa neuskutočnili a nemohol si ani

uplatniť právo na odpočítanie DPH.

Dodávka vajec od dodávateľa z Poľska bola potvrdená aj doţiadaním o medzinárodnej

výmere daňových informácií, dodávateľ vystavil faktúry, tieto boli uhradené, ale ţalobca

nemal v evidencii DPH tieto faktúry, nemal ich ani zahrnuté v daňovom priznaní.

Pre uplatnenie odpočítania dane nesplnil ţalobca zákonnú podmienku ustanovenú v § 49 ods.

2 písm. c/ zákona o DPH, keď kontrolnej skupine nepredloţil faktúry, z ktorých mu vznikla

daňová povinnosť. V ďalších preskúmavaných veciach z dokazovania správcu dane

vyplynulo, ţe nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom F.F., pretoţe

tento nepodnikal a splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH nie je len vo

formálnej deklarácii – predloţením dokladov, ale obchody musí ţalobca aj preukázať.

K námietke ţalobcu o tom, ţe ţalovaný po vykonaní daňovej kontroly nemá právomoc

vyhotoviť protokol a k zachovaniu dvojinštančnosti daňového konania uviedol, ţe podľa § 3

ods. 6 písm. d/ a g/ je oprávnený vykonať daňovú kontrolu

a dvojinštančnosť je zachovaná tým, ţe v prvom stupni rozhoduje správca dane. Nedostatok

odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia odstránil ţalovaný vlastným rozhodnutím a DPV

zo dňa 12.04.2010 potvrdil.

Podstatná námietka sa týka priebehu a výkonu daňovej kontroly, jej ukončenia

protokolom a vydanie DPV, ktoré ţalobca povaţuje za rozporné so zákonom. V zmysle § 3

ods. 6 písm. g/ zákona daňové riaditeľstvo je oprávnené vykonať daňovú

kontrolu (toto oprávnenie vyplýva priamo zo zákona), ale je nesprávny výklad ust. § 4 ods. 3

písm. c/ uvedeného zákona ţalobcom, ţe daňové riaditeľstvo môţe daňovú kontrolu vykonať

3

len na doţiadanie správcu dane (ak by sa prijal tento výklad aj v ust. § 3 ods. 6 písm. g/

by zákonodarca musel uviesť, ţe daňové riaditeľstvo je oprávnené vykonať daňovú kontrolu

len na doţiadanie správcu dane). Zásadne nesprávne je tvrdenie ţalobcu, ţe daňová kontrola

je súčasťou daňového konania, pretoţe daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje

o právach a povinnostiach daňových subjektov (§ 1a písm. d/ zákona o správe daní

a poplatkov) a v priebehu daňovej kontroly sa o právach a povinnostiach daňových subjektov

nerozhoduje. ako osobitný zákon v ustanovuje

oprávnenie daňového riaditeľstva vykonať daňovú kontrolu podľa § 15 zákona o správe daní

a poplatkov, (keďţe v ods. 15 sa uvádza, ţe ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa

rovnako vzťahujú aj na orgány oprávnené vykonať daňovú kontrolu podľa osobitného

predpisu). Výkon daňovej kontroly v zmysle § 15 zákona o správe daní a poplatkov je proces

od začatia daňovej kontroly po jej ukončenie vyhotovením protokolu z nej a prerokovaním

protokolu s kontrolovaným subjektom (ods. 13). Ak teda daňové riaditeľstvo vykonalo

daňovú kontrolu, aby táto bola ukončená zákonným spôsobom, muselo vyhotoviť protokol

a tento prejednať so ţalobcom. Krajský súd na rozdiel od výkladu ust. § 15 zákona o správe

daní a poplatkov ţalobcom, je toho názoru, ţe nemá opodstatnenie tvrdenie ţalobcu,

ţe daňové riaditeľstvo nemá oprávnenie vyhotoviť protokol z daňovej kontroly,

pretoţe daňové riaditeľstvo je oprávnené konať len podľa § 15 ods. 1 – 9 uvedeného zákona

a následné ust. ods. 10 aţ 14 sa vzťahujú len na oprávnenia správcu dane. Takéto rozdelenie

oprávnení vyplývajúcich z § 15 zákona o správe daní a poplatkov nie je ničím odôvodnené,

umelo pouţité ţalobcom s úmyslom vyhnúť sa daňovej povinnosti a nie je ani v súdnej praxi

známe. Daňové orgány si správne vykladajú oprávnenia vyplývajúce z § 15 a rozhodne nejde

o extenzívny výklad. Pri aplikácii § 3 ods. 6 písm. g/ ods. 15 je priamy odkaz na vzťah

ustanovení o daňovej kontrole aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa

osobitných predpisov ().

Námietka o nezachovaní dvojinštančného konania je nedôvodná, pretoţe aj keď

daňovú kontrolu vykonalo daňové riaditeľstvo a ukončilo ju protokolom, ktorého doručením

sa začína vyrubovacie konanie (§ 44), vo vyrubovacom konaní rozhodol správca dane ako

prvostupňový orgán DPV a o odvolaní rozhodoval ţalovaný (§ 3 ods. 6 písm. d/, § 4 ods. 3

písm. c/ ). Tento zákon expressis verbis uvádza, kto je odvolacím

orgánom a výklad ust. § 15 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov tak, ţe odvolacím

orgánom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je úplne nepochopiteľný

a právne irelevantný. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe v danom prípade sa

4

daňová kontrola vykonávala na poţiadanie orgánov činných v trestnom konaní zo dňa

27.02.2009, i keď tento dôvod bol v zápisnici o začatí daňovej kontroly zo dňa 09.03.2009

uvedený len zákonným ustanovením, avšak dôvod nebol sporný medzi účastníkmi, čo ţalobca

nenamietal a ani prítomná právna zástupkyňa. Z tohto dôvodu nemoţno protokol z daňovej

kontroly povaţovať za dôkaz získaný nezákonne. Ţalobca o trestnom konaní vedel,

čo uviedol aj v ţalobe (domová prehliadka, zabezpečenie účtovných dokladov).

Ďalšia námietka sa týka splnomocnenia na zastupovanie, keď ţalobca namieta pouţitie

plnomocenstva zo dňa 10.04.2008 aj pre konanie, ktoré súd preskúmava pod spis. zn.

. Plnomocenstvo zo dňa 10.04.2008 je v podstate rozdelené na dve časti,

keď v prvej časti sa uvádza ... aby ma obhajovala resp. vo všetkých právnych veciach –

konaniach zastupovala ... a v ďalšej časti sa uvádza ... najmä ju splnomocňujem

na zastupovanie v daňovom konaní vo veci dorubenia dane z príjmov fyzických osôb za rok

2005 a v konaní o uloţení pokuty ... . Plnomocenstvo má úradne overený podpis, čím spĺňa

náleţitosti v zmysle § 9 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov. Ţalobca toto plnomocenstvo

doručil správcovi dane a keďţe aj do zápisnice zo dňa 06.05.2008 uviedol, ţe ide o všeobecnú

plnú moc v zmysle § 9 zákona o správe daní a poplatkov, správne daňové orgány počas

daňovej kontroly aj počas daňového konania konali s právnou zástupkyňou ţalobcu.

Zástupkyňa ţalobcu nenamietala, ţe nie je splnomocnená, zúčastňovala sa rokovaní, prijímala

písomnosti, ani ţalobca nevzniesol ţiadne námietky a nenamietal zastupovanie ani v odvolaní

proti DPV. Podľa názoru krajského súdu obsah plnomocenstva je jednoznačný v tom smere,

ţe ide o plnomocenstvo všeobecné (ak by sme ho povaţovali len za plnomocenstvo

pre uvedené daňové konania – daň z príjmov a konanie o pokute, nebolo by moţné sa

vyporiadať s prvou časťou plnomocenstva – zastupovanie vo všetkých veciach – konaniach

...).

V IV. časti ţaloby k právnemu a skutkovému stavu v procese dokazovania ţalobca

uvádza len ust. § 2 ods. 1, 2, 3, § 15, § 29 zákona o správe daní a poplatkov a ust. § 51 ods. 1,

2 zákona o DPH so záverom, ţe neuznanie odpočtu je v rozpore so zákonom, keďţe je

nesporné, ţe k dodaniu tovaru zo zahraničia došlo. Krajský súd po preskúmaní uvádza, ţe ide

o nekonkrétnu námietku, keď ţalobca neuviedol dôkazy, ktoré by závery daňových orgánov

vyvrátili. Ţalobca nepredloţil faktúry od poľského dodávateľa, nemal ich zahrnuté v evidencii

DPH, ani v daňovom priznaní, čím nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 20 zákona o DPH

5

a zákonnú podmienku pre uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ a § 51

ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Z týchto dôvodov krajský súd ţaloby ako nedôvodné zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie, v ktorom v časti II v zásade

opakuje výhrady voči procesnému postupu orgánov daňovej správy a v časti IV. namieta

neuznanie odpočtu za nákup vajec od spoločnosti F.F., spol. s r. o. a neuznanie dodania tovaru

spoločnosti F. a ţiadal zrušiť ţalobou napadnuté rozhodnutia.

Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

III.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je čiastočne dôvodné, pretoţe krajský súd sa v plnom rozsahu

nevysporiadal s dôvodmi jednotlivých ţalôb, spojených na spoločné prejednanie

a rozhodnutie.

Odvolací súd konštatoval, ţe odvolacie dôvody uvedené v bode II odvolania sú

v zásade obsahom všetkých troch konaní, ktoré pred krajským súdom začali pod spis. zn.

, a a týkajú sa právomoci Daňového riaditeľstva

vykonať daňovú kontrolu a s ktorými sa krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu

dostatočne vysporiadal, okrem tvrdenia ţalobcu, ţe dňa 05.11.2009 došlo k zrušeniu

poverenia na výkon daňovej kontroly, takţe nie je zrejmé, na základe čoho bol ţalovaný

oprávnený k vypracovaniu a prerokovaniu protokolu, ak by sa zrušenie poverenia na výkon

kontroly preukázalo. Odvolací súd pritom poukazuje na znenie Protokolu o výsledku zistenia

z daňovej kontroly z 12.02.2010 vyhotoveného Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky

– Odborom mimoriadnych kontrol, Oddelenie výkonu mimoriadnych kontrol Nitra – str. 2

ods. 1, z ktorého vyplýva, ţe dňa 05.11.22009 bolo Daňovým riaditeľstvom Slovenskej

republiky vydané zrušenie poverenia na výkon daňovej kontroly č. /LK.

Odvolací súd pritom konštatuje, ţe samotné vecné zdôvodnenie rozsudku krajského

súdu týkajúce sa moţnosti výkonu daňovej kontroly Daňovým riaditeľstvom týmto

6

rozhodnutím nespochybňuje, pričom nespochybňuje ani skutkové a právne dôvody

prvostupňového rozsudku vo vzťahu k splnomocneniu právnej zástupkyne ţalobcu.

Podľa zápisnice z pojednávania dňa 26. októbra 2011 krajský súd spojil na spoločné

konanie a rozhodnutie veci vedené pod spis. zn. , a

pod spoločné číslo . Odvolací súd konštatoval, ţe účastníci boli v kaţdej veci

spojenej na spoločné prejednanie samostatne predvolaní.

Odvolací súd je však nútený prvostupňovému súdu vytknúť, ţe v rozsudku spis. zn.

rozhodol jedným výrokom napriek tomu, ţe došlo k spojeniu troch vecí

so samostatným skutkovým základom (preskúmavanie troch rozhodnutí orgánov finančnej

správy, vzťahujúcich sa k trom odlišnými zdaňovacím obdobiam a k rozdielnym dôvodom

vyrubenia dane, pričom krajský súd ani v dôvodovej časti svojho rozsudku nerozlíšil dôvody

rozhodnutia vo vzťahu ku kaţdému jednotlivému preskúmavanému rozhodnutiu). Podľa

názoru odvolacieho súdu určitosť a zrozumiteľnosť výroku rozsudku v spojených veciach

týkajúcich sa viacerých rozhodnutí orgánov verejnej správy vyţaduje samostatné vyjadrenie

rozhodnutia súdu vo výroku a to vo vzťahu ku kaţdému preskúmavanému rozhodnutiu.

Odvolací súd z dôvodov procesnej ekonomiky (rovnakí účastníci konania, rovnaký

druh dane, jednota protokolu o kontrole) povaţuje spojenie vecí (preskúmanie troch

samostatných rozhodnutí) za dôvodné a vecne správne, avšak zastáva názor, ţe o kaţdom

preskúmavanom rozhodnutí mal krajský súd rozhodnúť samostatným výrokom a vo vzťahu

ku kaţdému rozhodnutiu uviesť samostatné dôvody zodpovedajúce obsahu ţaloby. To by

nebránilo krajskému súdu zaoberať sa jednotlivými ţalobami tak, aby dôvody, ktoré sa

v kaţdej ţalobe opakovali, posúdil v rámci jedného zdôvodnenia. Kaţdé z preskúmavaných

rozhodnutí však má samostatné hmotnoprávne dôvody ţaloby a týmito sa krajský súd

dostatočne nezaoberal.

Tak napr. vo veci pôvodne vedenej pod spis. zn. týkajúcej sa rozhodnutia

I/226/10980-47154/2011/990618-r z 18.04.2011 sa krajský súd nevysporiadal s tvrdeniami

ţalobcu, ţe neuznanie odpočtu je v rozpore so zákonom, nakoľko je nesporné, ţe k dodaniu

tovaru zo zahraničia došlo, čo bolo potvrdené aj v rámci výmeny medzinárodných informácií.

Odvolací súd nepovaţuje uvedenú námietku za nekonkrétnu, ako sa s ňou krajský súd

v skutočnosti vysporiadal, pretoţe vecné súvislosti neuznania odpočtu za dodávku z Poľska

7

a dôvod vyrubenia dane za november 2006 sú z platobného výmeru správcu dane dostatočne

zrejmé. Krajský súd sa pritom vôbec nezaoberal vecnými dôvodmi ţaloby vo vzťahu

k rozhodnutiam I/226/10980-47147/2011/990618-r (zdaňovacie obdobie september 2006)

a k rozhodnutiu I/226/10980-47160/2011/990618-r z 18.04.2011 (zdaňovacie obdobie január

2007).

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa a zrušil rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s dôvodmi ţaloby

vo vzťahu ku všetkým trom preskúmavaným rozhodnutiam, čo vyjadrí aj vo výroku

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2012

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková