Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/27/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného G. C. pre zločin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20

k 2005 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“), prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom 30. mája 2012 v Bratislave dovolanie obvineného

G. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 1. júna 2010, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného G. C. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno rozsudkom z 21. januára 2010, sp. zn. , uznal

obvineného G. C. za vinného zo zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva

podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obvinený G. C. spoločne s doposiaľ nestotožnenou osobou dňa

14. januára 2006 v čase okolo 20.45 hodiny v Komárne na Ulici Petöfiho na chodníku

pri pohostinstve LENA pristúpil k tam stojacemu poškodenému L. V.

pod zámienkou, že si od poškodeného vypýtajú cigaretu, pričom doposiaľ nestotožnená osoba

zozadu chytila ľavú ruku poškodeného a obvinený G. C. poškodeného udrel päsťou do

brucha, následkom ktorého úderu sa poškodený mierne zohol dopredu, pričom obvinený

G. C. spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou mu prehľadali vrecká, z ľavého vrecka nohavíc

poškodenému odcudzili peňaženku čiernej farby s nápisom BOSS, v ktorej mal

1 ks občiansky preukaz na meno L. V., 1 ks bankomatovú kartu Slovenskej sporiteľne, a.s.,

1 ks preukaz poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne a peňažnú hotovosť vo výške

2

3.600,- Sk, z ľavej ruky mu strhli náramkové hodiny značky Rena, následne poškodenému

odcudzili aj igelitovú tašku zavesenú na kormidle jeho bicykla, v ktorej mal poškodený

nákup, a to 1 ks fľaše masti, 1 ks ananás, 2 kg zemiakov, 1 ks jahodový kompót, výplatné

pásky vystavené na meno L. V., 2 ks potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. s PIN kódom

bankomatovej karty vystavené na meno L. V., 2 ks fotografie,

1 ks zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosti Provident Financial, a.s. vystavenej

na meno L. V., tikety KENO a LOTTO, 1 ks karty s uvedením čísla účtu Slovenskej

sporiteľne, a.s. pobočka Komárno a 4 ks rôznych šekov vystavených na meno I. M., čím

poškodenému odcudzením vecí spôsobili majetkovú škodu vo výške 4.650,- Sk

(čo je 154,35 EUR), pričom k zraneniu poškodeného nedošlo,

hoci obvinený G. C. bol:

1/ rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 22. apríla 1993, sp. zn.

ako obzvlášť nebezpečný recidivista právoplatne odsúdený za trestný čin pokusu

ublíženia na zdraví podľa k ,

číslo v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do tretej

nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest vykonal dňa 12. septembra 2002,

2/ rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 14. mája 1992, sp. zn.

ako obzvlášť nebezpečný recidivista právoplatne odsúdený za trestný čin lúpeže

v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1, § 41 odsek 1 Trestného

zákona číslo v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením do tretej

nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest aj vykonal a

3/ rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 13. februára 1986, sp. zn.

ako obzvlášť nebezpečný recidivista právoplatne odsúdený za trestný čin znásilnenia

podľa písmeno a), písmeno b),

v znení neskorších predpisov a trestný čin vydierania podľa § 235 odsek l, odsek 2

písmeno a) v znení neskorších predpisov, za ktorý

mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov so zaradením

do tretej nápravnovýchovnej skupiny, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený

rozhodnutím Okresného súdu Levice zo dňa 11. apríla 1991.

3

Okresný súd Komárno (ďalej tiež „okresný súd“) ho za to odsúdil podľa

§ 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. ho okresný súd

pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym

stupňom stráženia. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu Komárno z 30. júna 2009, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

Ďalej okresný súd obvineného G. C. podľa zaviazal titulom

náhrady škody zaplatiť poškodenému L. V., bytom K.,

H. č. X. (ďalej len „poškodený“), škodu v sume 152,69 Eur (4.600,- Sk).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o vine a treste

iba obvinený G. C.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej tiež „odvolací súd“) uznesením

z 1. júna 2010, sp. zn. , podľa odvolanie obvineného G. C. ako

nedôvodné zamietol.

Obvinený G. C. podal proti vyššie citovanému uzneseniu dovolanie.

Podal ho na Okresný súd Komárno 22. júla 2011 pôvodne sám a neskôr dovolanie doplnil

aj prostredníctvom súdom ustanovenej obhajkyne JUDr. Eleny Vavríkovej.

V dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa Argumentoval

tým, že skutok nespáchal, že ani nazhromaždené dôkazy nepreukazujú, že by sa igelitovej

tašky s vecami poškodeného zmocnil násilím. Pravdou je, že on igelitovú tašku s vecami

poškodeného našiel. Zdôraznil, že pri osobnej prehliadke príslušníkmi PZ krátko po čine

u neho neboli nájdené ani peniaze, ani hodinky. Poškodený si ho musel s niekým pomýliť.

Z dokazovania vyplynulo, že v čase skutku bol poškodený pod silným vplyvom alkoholu.

Obvinený G. C. ďalej namietal, že ho poškodený opoznal len zo „starej“ fotografie, lebo na

nej bol obvinený G. C. odfotografovaný vo veku 40 rokov. Ďalej namietal,

že nebola vykonaná rekognícia, ani konfrontácia. Na základe uvedeného obvinený

G. C. dospel k záveru, že súdy jeho konanie nesprávne právne posúdili, keď nanajvýš ho

4

mohli uznať za vinného z prečinu zatajenia veci podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., v žiadnom

prípade nie zo zločinu lúpeže.

Obvinený G. C. preto v petite dovolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyslovil, že bol porušený zákon v ustanovení § 188 ods. 1 Tr. zák. a aby zrušil

uznesenie Krajského súdu v Nitre z 1. júna 2010, sp. zn. a rozsudok Okresného

súdu Komárno z 21. januára 2010, sp. zn. a to podľa

a podľa prikázal Okresnému súdu Komárno, aby vec znovu prerokoval

a rozhodol.

Predseda senátu okresného súdu v zmysle zaslal rovnopis dovolania

ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, spolu

s výzvou, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili.

Vyjadrila sa iba okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno, ktorá navrhla

dovolanie podľa zamietnuť. Uviedla, že podľa jej názoru sú obe

rozhodnutia súdov založené na správnom a úplnom zistení skutkového stavu a i právna

kvalifikácia skutku ako zločinu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1

Tr. zák. je správna. Rovnako správne podľa jej názoru bol s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák.

uložený aj trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Spisový materiál Okresného súdu Komárno spolu s dovolaním obvineného G. C. bol

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne predložený na rozhodnutie

30. apríla 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvineného G. C. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou

( ), prostredníctvom súdom ustanovenej obhajkyne

( ), v zákonnom stanovenej lehote ( ) a na mieste,

kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ), ale zároveň

zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,

lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“) úvodom opäť

pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto

opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania

v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení

súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb.

Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom

v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom

konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích

dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané

len ako „ďalšie“ odvolanie.

V posudzovanej trestnej veci obvinený G. C. uplatnil dôvod dovolania uvedený

v ustanovení , podľa ktorého dovolanie možno podať,

ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolacie dôvody podľa až písm. g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti ( veta prvá ).

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné

uviesť, že tento je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto

dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečnými skutkovými zisteniami,

ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

6

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú

skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad

odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok

mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom.

Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného

hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností

vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčanie trestného stíhania

(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu,

spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) ako aj pri ukladaní trestu

obzvlášť nebezpečnému recidivistovi (§ 47 ods. 2 Tr. zák.). Ustanovenie § 371 ods. 1

písm. i/ sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov než Trestného

zákona, napr. , , zákona o konkurze

a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú vzťah k právnej kvalifikácii skutku.

Naopak, z dikcie je zrejmé, že dôvodom dovolania

nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi

prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu

ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému

v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho

charakteru, nikdy nie námietky skutkové.

Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým

zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov

súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových

zistení, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred

súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací

súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú

k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Z obsahu dovolania obvineného G. C. je evidentné, že tento všetky svoje dovolacie

námietky nasmeroval výlučne do roviny skutkových zistení, keď v dovolaní spochybňoval

súdmi ustálený skutkový stav poukazujúc pritom na rozsah vykonaného dokazovania

(námietka, že nebola vykonaná ani rekognícia, ani konfrontácia),

ako aj na samotné hodnotenie dôkazov súdmi oboch stupňov (námietky, že poškodený

sa pri fotorekognícii zmýlil, lebo bola použitá stará fotka, na ktorej obvinený vyzeral inak -

mladšie alebo, že výpoveď poškodeného je nedôveryhodná, lebo poškodený bol v čase skutku

značne opitý a tak si nemôže nič pamätať). Obvinený G. C. následne v dovolaní predostieral

vlastnú verziu skutkového deja založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov

(tvrdiac, že igelitovú tašku s vecami poškodeného našiel, nezmocnil sa jej násilím).

V súvislosti s týmito dovolacími námietkami je nutné podotknúť, že obvinený G. C.

v dovolaní v podstate len zopakoval svoju obhajobnú argumentáciu, ktorú uplatnil

aj v odvolacom konaní, pričom z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že tento

súd sa ňou zaoberal a náležitým spôsobom sa s ňou vyrovnal.

Dovolací súd posudzujúc v kontexte vyššie uvedeného teoretického výkladu obsah

dovolacích námietok obvineného G. C. konštatuje, že jeho námietky sú výlučne skutkového

charakteru, ktoré stoja zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu

podľa To platí aj pre námietku „posúdenia skutku nanajvýš

ako prečinu zatajenia veci“, lebo aj túto, na prvý pohľad právnu námietku, obvinený

G. C. primárne založil na iných ako súdmi oboch stupňov ustálených skutkových zisteniach,

pričom až následne, na podklade vlastnej verzie skutkového deja, sa domáhal zmeny právnej

kvalifikácie skutku zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. na prečin zatajenia veci

podľa § 236 ods. 1 Tr. zák. To ale v dovolacom konaní, z dôvodu viazanosti dovolacieho súdu

skutkovými zisteniami súdov nižších stupňov, nie je možné.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., kto proti inému použije násilie alebo hrozbu

bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri

roky až osem rokov.

Podľa § 20 Tr. zák., ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo

viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal

sám.

8

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že skutok popísaný v skutkovej vete výroku

rozsudku okresného súdu, bol správne právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., keďže

obvinený G. C. spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou použil násilie v úmysle zmocniť sa

cudzích vecí, konkrétne tých, ktoré mal poškodený L. V. v kritickom čase pri sebe.

V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu,

musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu

podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

odmietnuť podľa

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností

a právnych záverov konštatuje, že v trestnej veci obvineného G. C. dôvod dovolania upravený

v ustanovení evidentne splnený nie je, preto s použitím

písm. c/ jeho dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. mája 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová