Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f5d/385776.eac64c.pdf
PDF · 181.32 KB
No categories available
5Tdo/25/2012
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 25/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného P. H. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“)
a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 30. mája 2012 v Bratislave dovolanie
obvineného P. H. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2010,
sp. zn. 3To/36/2010, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. H. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 9. marca 2010,
sp. zn. 2 T 3/2008, uznal obvineného P. H. za vinného v bode 1/ výroku zo zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a v bode 2/ výroku
zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1) v presne nezistenej dobe na nezistenom mieste si obvinený P. H. zadovážil
dva igelitové sáčky s neznámou sušenou rastlinou, pričom v čase asi o 19.15 hod.
dňa 10. januára 2007 v Bratislave na Pečnianskej ul. pri kontrole hliadkou pohotovostnej
motorizovanej jednotky KR PZ Bratislava osádky motorového vozidla zn. Opel Astra,
EČ: BA-689LZ, šedej metalízy, ktorú tvorili V. J., nar. X.. M. X., trvale bytom B., ul. P. č. X.,
E. B., nar. X.. M. X., trvale bytom B., Z. č. X. a P. H., nar. X.. O. X., trvale bytom B., ul. K. č.
X., pri výkone oprávnení podľa zákona č. 171/93 Z. z. príslušníkmi PZ boli u P. H. nájdené v
igelitovej taške jeden kus igelitového sáčiku s neznámou sušenou rastlinou a v batožinovom
priestore uvedeného osobného motorového vozidla vo výreze reproduktoru subwofer jeden
kus igelitového sáčiku s obsahom neznámej zelenej rastliny. Kriminalisticko-expertíznym
skúmaním KEÚ PZ Bratislava pod číslom PPZ- 468/KEU-BA-EXP-2007 zo dňa 29. marca
2007 bolo zistené, že dva kusy plastových vreciek s tlakovým uzáverom obsahujú konope s
celkovou hmotnosťou v sáčku č. 1 (ozn. ako stopa č. 1) 2447 mg s priemernou koncentráciou
15,2 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu (účinná látka konope) obsahujúce 372 mg THC,
čo zodpovedá 12 - 25 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a v sáčku č. 2 (ozn. ako igelitový
sáčok) 641 mg s priemernou koncentráciou 22,9 % hmotnostného tetrahydrokanabinolu
(účinná látka konope) obsahujúce 147 mg THC, čo zodpovedá 5 - 6 obvykle jednorazovým
dávkam drogy, kde rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov do I. (prvej) skupiny omamných látok,
2) v presne nezistenej dobe na nezistenom mieste si obvinený P. H. zadovážil dvojhlavňovú
pištoľ čiernej farby s bielou rukoväťou s odstráneným výrobným číslom,
2 ks nábojov, ktoré sa nachádzali v hlavniach zbrane a 1 ks zelená krabička s označením
22 Long rifle SSB Club, zn. Selier&Bellot s obsahom 38 malorážkových nábojov, pričom
v čase asi o 19.15 hod. dňa 10. januára 2007 v Bratislave na Pečnianskej ul. pri kontrole
hliadkou pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Bratislava osádky motorového
vozidla zn. Opel Astra, EČ: BA-689LZ, šedej metalízy, ktorú tvorili V. J.,
nar. X.. M. X., trvale bytom B., ul P. č. X. , E. B.,
nar. X.. M. X., trvale bytom B., Z. č. X. a P. H.,
nar. X.. O. X., trvale bytom B., ul. K. č. X., pri výkone oprávnení podľa zákona č. 171/93 Z. z.
príslušníkmi PZ boli u P. H. nájdené v batožinovom priestore uvedeného osobného
motorového vozidla vo výreze reproduktoru subwofer
1 ks dvojhlavňová pištoľ čiernej farby s bielou rukoväťou, odstráneným výrobným číslom,
2 ks nábojov, ktoré sa nachádzali v hlavniach zbrane a 1 ks zelená krabička s označením
22 Long Rifle SSS Club, zn. Selier&Bellot s obsahom 38 malorážkových nábojov.
Kriminalisticko-expertíznym skúmaním KEÚ PZ Bratislava pod číslom PPZ-468/KEU-SA-
EXP-2007 zo dňa 10. apríla 2007 bolo v predloženej zbrani a nábojoch zistené, že sa jedná
o streľby schopnú dvojvýstrelovú pištoľ americkej výroby, zn. Cobra Interprises model
C22LR, kal. 22 Long Rifle s odstráneným výrobným číslom, kde v zmysle zákona o strelných
zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. sa jedná o strelnú zbraň podľa § 2 písm. a/ a v danom
prípade o zbraň kategórie A podľa § 4 ods. 2 písm. g/, zbraň s úpravami sťažujúcimi
jej kriminalistickú identifikáciu - odstránené výrobné číslo, teda o zbraň zakázanú,
u predložených 40 ks nábojov bolo zistené, že sa jedná o streľbyschopné náboje s okrajovým
zápalom kal. 22 Long Rifle, kde v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive
č. 190/2003 Z. z. ide o strelivo podľa § 2 písm. b/ a tieto môže nadobudnúť do vlastníctva
len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného
listu na trvalý vývoz podľa § 12 ods. 1.
Okresný súd Bratislava V (ďalej tiež „okresný súd“) obvineného P. H.
za to odsúdil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 41 ods. 2,
§ 42 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému a súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov
a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2 T 52/07 z 27. marca 2007,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému P. H. uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 (štyri) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému P. H. uložil trest prepadnutia veci
a to 1 ks dvojhlavňovej pištole čiernej farby s bielou rukoväťou americkej výroby zn. Cobra
Interprisses model C22LR, kal. 22 Long Rifle s odstráneným výrobným číslom, 2 ks nábojov
a 1 ks zelenej krabičky s označením 22 Long Rifle SSB Club
zn. Selier&Bellot s obsahom 38 malorážkových nábojov patriacich obvinenému
P. H.. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o vine a treste
iba obvinený P. H.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom
z 29. júna 2010, sp. zn. 3 To 36/2010, podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil prvostupňový
rozsudok v celom výroku u treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 323 ods. 3 Tr. por.
obvinenému P. H. uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/,
§ 37 písm. m/, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 39 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok
o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2 T 52/07 z 27. marca 2007,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému P. H. uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 (štyri) roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému P. H. uložil trest prepadnutia veci
a to 1 ks dvojhlavňovej pištole čiernej farby s bielou rukoväťou americkej výroby zn. Cobra
Interprisses model C22LR, kal. 22 Long Rifle s odstráneným výrobným číslom, 2 ks nábojov
a 1 ks zelenej krabičky s označením 22 Long Rifle SSB Club
zn. Selier&Bellot s obsahom 38 malorážkových nábojov patriacich obvinenému
P. H. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.
Obvinený P. H. podal proti vyššie citovanému rozsudku odvolacieho súdu
na okresný súd 10. novembra 2011 dovolanie. Podal ho sám, neskôr dovolanie doplnil
prostredníctvom súdom ustanoveného obhajcu JUDr. Michala Ciklaminiho.
V dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. tvrdiac,
že odvolací súd pri ukladaní súhrnného trestu porušil Trestný zákon, konkrétne ustanovenie
§ 42 ods. 2 Tr. zák., lebo zrušil len výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 2 T 52/07 z 27. marca 2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce a opomenul zrušiť vo výrokoch o treste aj rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0 T 283/07 a rozsudok Okresného súdu Bratislava I,
sp. zn. 6 T 108/2008, ako aj všetky rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce.
Podľa názoru obvineného P. H. trestný čin, ktorý bol prejednávaný odvolacím súdom v rámci
odvolania mal byť spáchaný skôr, ako bol voči obvinenému
P. H. vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V,
sp. zn. 0 T 283/07 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6 T 108/2008,
teda Krajský súd v Bratislave mal zrušiť aj tieto rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu obvinený P. H. v petite dovolania navrhol, aby „Najvyšší súd
Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 386 ods. 1, ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.“
K dovolaniu obvineného P. H. sa na výzvu predsedníčky senátu okresného súdu
vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V, ktorý navrhol toto dovolanie
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť, keďže podľa jeho názoru je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol spisový materiál spolu s dovolaním
obvineného P. H. riadne predložený na rozhodnutie 18. apríla 2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
dovolanie obvineného P. H. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods.
2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom ustanoveného obhajcu
(§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste,
kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale zároveň
zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom opäť pripomína, že dovolanie
je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku
ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku
je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých
najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie
dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi
zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované
podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích
dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané
len ako „ďalšie“ odvolanie.
Obvinený P. H. uplatnil dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. g/ Tr. por. nemožno použiť,
ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti (§ 371 ods. 4 veta prvá Tr. por.).
K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné
uviesť, že tento je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto
dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,
ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť
nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého
stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho
dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený
(subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú
alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok
nie je trestným činom.
Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného
hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností
vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania
(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu,
spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) a pod. Toto ustanovenie
sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov než Trestného zákona,
napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii
a pod., pokiaľ tieto majú vzťah k právnej kvalifikácii skutku.
Ako už bolo vyššie uvedené, obvinený P. H. v dovolaní namietal,
že odvolací súd v jeho trestnej veci nesprávne aplikoval ustanovenia Trestného zákona
týkajúce sa ukladania súhrnného trestu. V kontexte vyššie rozvedeného teoretického výkladu
je evidentné, že dovolacia námietka obvineného P. H. spadá pod ním uplatnený dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., lebo otázka ukladania súhrnného trestu
je primárne otázkou právneho posúdenia dvoch alebo viacerých skutkov z toho hľadiska,
či ide ale nejde v pomere medzi skutkami o súbeh.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,
uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného
trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej
hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu
činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie
§ 34 ods. 7.
Podľa § 42 ods. 3 Tr. zák., ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie
odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ
bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto
odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Skorší odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin páchateľa musí byť právoplatný.
Ak tento rozsudok ešte nie je právoplatný, súd, ktorý rozhoduje neskôr, vyčká s rozhodnutím,
kým skorší rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného
trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných
činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa
za iný trestný čin sa v zmysle § 42 rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin,
bez ohľadu na to, že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok
zrušený, pokiaľ sa toto opravné konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa.
Ak obvinený spáchal ďalší trestný čin po právoplatnosti prvého odsudzujúceho rozsudku súdu
prvého stupňa, hoci bol tento rozsudok v neskoršom konaní zrušený a v rovnakej veci
bol vyhlásený nový rozsudok, ktorému teda spáchanie ďalšieho trestného činu predchádzalo,
nepôjde o súbeh trestných činov, ale o recidívu, a preto uloženie súhrnného trestu je vylúčené.
Rovnakú povahu ako odsudzujúci rozsudok má aj trestný rozkaz. Účinky spojené
s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.
Ustanovenie o súhrnnom treste je potrebné vykladať so zreteľom na to, že vždy
ide o rozhodovanie pri ukladaní trestu za viac trestných činov spáchaných v súbehu.
Trestné právo predpokladá, že o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch obvineného
sa vykoná spoločné konanie a obvinenému sa za ne uloží úhrnný trest podľa § 41 Tr. zák.
Cieľom ustanovenia o súhrnnom treste podľa § 42 Tr. zák. je dosiahnuť, aby súhrnný
trest tvoril jednotu, akoby išlo o trest úhrnný. Obvinený pri ukladaní súhrnného trestu musí
byť v rovnakej situácii, ako keby mu súd ukladal trest úhrnný, v rámci ktorého by rozhodol
o všetkých trestných činoch obvineného v jednom konaní. Podmienkou je, aby sa všetky
zbiehajúce trestné činy stali skôr, ako bol za ktorýkoľvek z nich vyhlásený odsudzujúci
rozsudok.
Z pohľadu rozlíšenia inštitútu súhrnného a ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zák.
je nevyhnutné presne posúdiť okamih právoplatnosti rozhodnutia a okamih spáchania
trestného činu. Tento časový okamih je totiž kľúčový pre posúdenie a kvalifikovania konania
ako súbehu a jeho trestania podľa § 41 a § 42 Tr. zák. alebo recidívy podľa § 38 ods. 5,
ods. 6 Tr. zák., resp. nepravej recidívy podľa § 43 Tr. zák.
V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2 T 52/2007
bol obvinený P. H. trestným rozkazom z 27. marca 2007 uznaný za vinného z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.,
ktorého sa dopustil „dňa 19. júna 2006 v čase asi o 00.05 hod. v Bratislave na križovatke ulíc
Bratská – Smolenická ...“ Za to mu bol uložený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Zároveň mu súd uložil
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorového vozidlá akéhokoľvek
druhu po dobu 4 (štyri) roky. Trestný rozkaz bol obvinenému P. H. doručený
do vlastných rúk 12. apríla 2007. Právoplatným a vykonateľným sa trestný rozkaz stal
21. apríla 2007.
V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 0 T 283/2007
bol obvinený P. H. trestným rozkazom z 2. novembra 2007 uznaný za vinného z prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.,
ktorého sa dopustil „o 14.20 hodine dňa 1. novembra 2007...“ Trestný rozkaz bol
obvinenému P. H. doručený do vlastných rúk 2. novembra 2007, ktorým dňom sa stal trestný
rozkaz aj právoplatným a vykonateľným. Za tento skutok bol obvinenému P. H. uložený trest
odňatia slobody podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. v trvaní
8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného
P. H. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň mu súd uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť
motorového vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 5 (päť) rokov.
Nakoniec v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 6T 108/2008 bol obvinený P. H. trestným rozkazom zo 17. septembra 2008 uznaný za
vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustil „v čase od 2. februára 2008 do 3. marca 2008...“
Súd ho za to odsúdil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 43 Tr. zák. s použitím § 353 ods. 2 Tr. por.
k ďalšiemu trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol obvinenému P. H. doručený do
vlastných rúk 30. septembra 2008. Právoplatným a vykonateľným sa stal
14. novembra 2008.
Z hľadiska ukladania súhrnného trestu obvinenému P. H. (za skutky spáchané 10.
januára 2007 – pozn. súdu) bol v trestnej veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 3 To 36/2010 rozhodujúcim dátumom 12. apríl 2007, t. j. deň,
v ktorom bol obvinenému P. H. do vlastných rúk (s účinkami vyhlásenia rozsudku – pozn.
súdu) doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V
z 27. marca 2007, sp. zn. 2 T 52/2007, ktorým bol obvinený P. H. právoplatne odsúdený za
inú trestnú činnosť. Všetky skutky spáchané pred týmto dátumom bolo potrebné posúdiť ako
zbiehajúce sa trestné činy a uložiť za ne súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a s použitím
§ 42 ods. 2 Tr. zák. zrušiť výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 27.
marca 2007, sp. zn. 2 T 52/2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
V prípade skutkov spáchaných obvineným P. H. po 12. apríli 2007 už nešlo
o zbiehajúcu sa trestnú činnosť (o súbeh), ale o recidívu, dokonca rovnorodú, keďže sa
obvinený P. H. opakovane dopúšťal trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia,
hoci bol za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia
12. apríla 2007 už právoplatne odsúdený. V prípade recidívy je aplikácia ustanovení
o súhrnnom treste podľa § 42 Tr. zák. vylúčená. Recidíva sa posudzuje samostatne
a primerane sa k nej vzťahujú ustanovenia § 38 ods. 5, ods. 6 Tr. zák. resp. aj § 43 Tr. zák.
o ďalšom treste.
Z vyššie uvedeného je evidentné, že Krajský súd v Bratislave pri ukladaní súhrnného
trestu postupoval správne a v súlade so zákonom, a že dovolanie obvineného P. H. je zjavne
neopodstatnené.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
a právnych záverov konštatuje, že v trestnej veci obvineného P. H. dôvod dovolania upravený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. evidentne splnený nie je, preto s použitím § 382
písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. mája 2012.
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová