Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-2407-2021.pdf
PDF · 115.92 KB
Case nature
Subarea
41Ek/2407/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: C. G., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XXX/X, XXX XX P. P., o vymoženie pohľadávky vo výške 4 816,81 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Šutliak, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
II. Povinný nemá nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 23.06.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4 816,81 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 03.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.11.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 19.07.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi, so sídlom exekútorského úradu M. M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 05.08.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 11.08.2021. Dňa 26.08.2021 bol súdu a tiež exekútorskému úradu prostredníctvom e-mailu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.08.2021. Elektronické podanie povinného bolo následne doplnené listinne, podaním doručeným súdu dňa 30.08.2021, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 27.08.2021. Rovnako dňa 30.08.2021 bol návrh povinného na zastavenie exekúcie doručený aj exekútorskému úradu. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 17.09.2021.
4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného. Na základe žiadosti súdu súdny exekútor následne súdu predložil upovedomenie o začatí exekúcie s dokladom o jeho doručení povinnému. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný vo svojom podaní zo dňa 25.08.2021 označenom ako „Návrh na zastavenie exekúcie a námietky proti trovám konania“, uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a), b), d) Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Svoj návrh odôvodňuje tým, že rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 03.11.2020 nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože povinnému nebol doručený, tiež preto, že o právach a povinnostiach strán nerozhodoval zákonný sudca, ale vyšší súdny úradník, pričom bol porušený ústavný zákon, pretože bol povinný pri rozhodovaní odňatý zákonnému sudcovi. Porušenie čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky vidí povinný aj v tom, že poverenie na vykonanie exekúcie opäť vydal vyšší súdny úradník, čím bol povinný znovu odňatý zákonnému sudcovi. Povinný súdom vytýka, že konali výlučne formálne, namieta, že mu ako účastníkovi konania pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, čo odôvodňuje tým, že mu nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace práva, a tento nedostatok nebol napravený ani v konaní o udelenie poverenia. Uviedol, že pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a výšky, vymáhaný nárok je nárokom bez právneho dôvodu a nemožno ho nazvať inak ako úžera. Namieta neplatnosť právneho úkonu s poukazom na ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, uviedol, že oprávnený zamlčal povinnému, že splnomocňuje za seba osobu splnomocnenca, a že konanie oprávneného sa prieči dobrým mravom. Podľa tvrdenia povinného súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Vytýka súdu, že ignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Poukázal na povinnosť súdu skúmať, či sú skutočne splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a namieta, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti exekučného titulu, ktorý je v rozpore s unijným právom a právom Slovenskej republiky. Povinný namieta tiež aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného na vymáhanie nároku podľa exekučného titulu a vyjadril názor, že postúpenie pohľadávky na oprávneného je neplatné. Ďalej namieta trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie v sume 1 537,20 eur. Podľa vyjadrenia povinného nie je zo strany súdneho exekútora preukázateľné ani uvedené, z čoho tieto trovy, ktoré si uplatňuje, pozostávajú, nakoľko v exekučnom konaní urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie v podobe zaslania písomností poštou na adresu povinného. Podľa povinného nie sú preukázané skutočné náklady, a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie, preto žiada súd, aby výšku náhrady preskúmal z úradnej povinnosti. Povinný ďalej argumentuje tým, že súd nemal vydať platobný rozkaz, keďže ide o spotrebiteľský spor, s poukazom na ustanovenia § 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, a na § 299 Civilného sporového poriadku, pretože ide o obchádzanie zákona a zo strany sudcu o zneužitie právomoci verejného činiteľa. Poukázal na to, že súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcom predloženú Zmluvu a podrobiť ju súdnej kontrole s poukazom na úniové právo, najmä smernicu Rady 93/13/EHS z 5 apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, s poukazom na zákon na ochranu spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka. Povinný žiada súd, aby rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú, pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že v danej veci mala byť medzi dodávateľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, a povinným uzavretá spotrebiteľská Zmluva o splátkovom úvere dňa 23.11.2017, pričom dodávateľ postupoval voči povinnému bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, a boli porušené spotrebiteľské práva povinného najmä tým, že dodávateľ použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky a zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré zo zákona obsahovať má. Zmluva podľa tvrdenia povinného obsahuje neprijateľné podmienky, ktorými spotrebiteľ nie je viazaný a ako celok takáto zmluva nemôže obstáť ako platná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Namieta, že veriteľ neskúmal bonitu žalovaného podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej povinný namieta neurčitosť a nezrozumiteľnosť odplaty, ktorá je v zmluve vyjadrená niekoľkými spôsobmi, pričom všetky sú rozdielne. Povinný dal do pozornosti ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. o odplate, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Uviedol výpočet splácania poskytnutého úveru vo výške 4000,00 eur, z ktorého vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na 4 roky, t. j. 48 mesiacov, pričom podľa tohto výpočtu v piatom roku zostáva zaplatiť ešte sumu 343,77 eur. Povinný tiež uviedol, že priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny boli v
období 11/17 pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov vo výške 5,15 %, z čoho vyplýva, že odmena v zmluve vo výške 18 % ročne je neprimeraná, a teda výška dlhu je sporná. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie je pri vydaní rozhodnutia povinný podrobiť prieskumu dohodnutú odplatu, a to z hľadiska prípustnosti porovnaním s odplatami na finančnom trhu, a ak táto odplata prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, je odôvodnené konštatovať, že ide o úžeru a takéto konanie dodávateľa nie je v právnom štáte tolerované. Povinný tiež vyjadril presvedčenie, že predmetný úver nebol platne zosplatnený, pričom poukázal na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca neupozornil spotrebiteľa na omeškanie splátky a na uplatnenie práva zosplatniť úver, ale veriteľ ho len vyzval na splatenie celého zosplatneného úveru. Takéto zosplatnenie podľa povinného odporuje zákonu a jedná sa o neplatný právny úkon, na základe ktorého nevzniklo oprávnenému právo vymáhať od neho nárok uvedený v upovedomení o začatí exekúcie. Povinný žiada exekučný súd, aby v súlade s právnymi predpismi podrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, keďže takúto povinnosť si má súd plniť ex offo, a to v zmysle právnych predpisov EÚ, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi. Taktiež žiada, aby súd určil vo výroku rozhodnutia neprijateľné podmienky, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/27/2018. Záverom povinný zdôraznil, že úver podľa úverovej zmluvy je splatný v budúcnosti, a to ku dňu 30.11.2021, a to v splátkach, a nie je možné od neho žiadať zaplatiť astronomickú sumu uvedenú v upovedomení o začatí exekúcie. Tiež uviedol, že dodávateľ stanovil platenie úveru v splátkach, ktoré mal vypočítať podľa jeho zárobkových a majetkových pomerov. Preto žiada súd, aby exekúciu z úradnej moci zastavil s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. a), b), d), a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 17.09.2021 uviedol, že povinnému bola platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.11.2020 uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu uplatňovanú v konaní a vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Poukázal na znenie ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku a § 61n exekučného poriadku, ktoré vymenúvajú dôvody zastavenia exekúcie súdom, resp. súdnym exekútorom. Vyjadril sa, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Zároveň uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Vyjadril sa, že súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie na základe poverenia, nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie, a ak by súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodnutie, s hmotným právom, pôsobil by súdny exekútor ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie, čo je priam absurdné. Poukázal na to, že exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz a akékoľvek prostriedky obrany mohol povinný uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené oprávnený vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie.
7. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, ale taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
16. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
17. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že exekučný titul je nezákonný, tento nebol vydaný sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, rovnako ako aj poverenie na vykonanie exekúcie, čím podľa povinného došlo k porušeniu čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v upomínacom konaní (§ 5 ods. 1 písm. f), pričom platí, že vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému
zákon pripúšťa odvolanie (§ 5 ods. 2). Oprávnenie vyššieho súdneho úradníka konať a rozhodovať v exekučnom konaní zas vyplýva z ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného je rozhodovanie v upomínacom konaní, ako aj v exekučnom konaní zákonom zverené primárne vyššiemu súdnemu úradníkovi. Vzhľadom na uvedené o podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní a o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní rozhodoval vyšší súdny úradník v súlade so zákonnou úpravou.
18. Povinný namieta tiež, že mu exekučný titul nebol doručený. Exekučný súd sa oboznámil so spisom upomínacieho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 03.11.2020 spolu s prílohami bol povinnému doručený do vlastných rúk listinne dňa 12.11.2020 na adresu jeho trvalého pobytu (B. XXX/X, XXX XX P. P.), ako to vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v predmetnom súdnom spise.
19. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie 111 ods. 1 CSP upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010). Keďže povinný nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz spochybňujúci údaje na doručenke, alebo správnosť postupu pri doručovaní platobného rozkazu, má exekučný súd za to, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.11.2020, sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX bol povinnému riadne doručený do vlastných rúk a je tak spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu voči povinnému.
20. Ďalšia argumentácia povinného sa týka námietok povinného o nedostatku aktívnej legitimácie oprávneného v súvislosti s neplatnosťou postúpenia pohľadávky, o spornosti pohľadávky oprávneného, o neplatnosti zosplatnenia pohľadávky oprávneného, o nezrozumiteľnosti a neprimeranosti zmluvne dohodnutej odplaty, o porušení povinnosti dodávateľa podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z., a o neplatnosti zmluvy, na podklade ktorej vznikla pohľadávka oprávneného. Povinný namieta, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho platobný rozkaz nemal byť vydaný vzhľadom na § 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, a na § 299 Civilného sporového poriadku. Z uvedenej argumentácie povinného je zrejmé, že sa týka skutočností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Otázka aktívnej vecnej legitimácie oprávneného bola predmetom súdneho prieskumu už v základom konaní, a to v rámci skúmania podmienok, za ktorých súd môže konať (podmienok konania). Skutočnosť, že všeobecný súd konal so stranou v konaní v postavení žalobcu a žalobe vyhovel, znamená, že dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný. Nakoľko po vydaní exekučného titulu nedošlo k zmene osoby oprávnenej z exekučného titulu, a teda návrh na vykonanie exekúcie bol podaný osobou, ktorej svedčí právo v zmysle exekučného titulu, exekučný súd dospel k záveru o aktívnej vecnej legitimácii oprávneného v exekučnom konaní.
21. Exekučný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Preto pokiaľ povinný namieta neplatnosť postúpenia pohľadávky, či nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného ako žalobcu v základnom konaní, ide o skutočnosti, ktoré mali byť zo strany povinného tvrdené a preukazované v rámci základného konania, a ktoré neprináleží posudzovať exekučnému súdu v rámci exekučného konania.
22. Z vyššie uvedených dôvodov exekučnému súdu neprináleží skúmať ani povinným namietanú neplatnosť zosplatnenia pohľadávky, neplatnosť, či bezúročnosť zmluvy uzatvorenej medzi ním a právnym predchodcom oprávneného, na podklade ktorej vznikol nárok priznaný exekučným titulom, resp. podrobiť súdnej kontrole jednotlivé zmluvné dojednania, či vysloviť existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve. Argumentácia povinného týkajúca sa neprijateľných zmluvných podmienok a s tým súvisiacej namietanej spornosti pohľadávky oprávneného sa nepochybne týka skutočností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktoré mal povinný možnosť namietať už v základnom konaní.
23. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd teda len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Námietky uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní. Pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok zo spotrebiteľsko- dodávateľských vzťahov, sú spotrebitelia zákonom zvýhodnení a požívajú v klasickom súdnom konaní, ako aj v upomínacom konaní určité výsady. To však neznamená, že spotrebiteľ môže zostať v spore úplne nečinný a žiadať, aby jeho zmeškanú procesnú obranu v základnom konaní nahrádzal exekučný súd.
24. Povinný sa mohol voči exekučnému titulu - platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní, brániť podaním odporu. V zmysle prvej vety § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) platí, že „ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo“. Zároveň v zmysle § 11 ods. 6 ZoUK „platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku“. Keďže povinný právo na podanie odporu ako riadneho opravného prostriedku proti platobnému rozkazu nevyužil, tento sa stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý zakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
25. Súd ďalej uvádza, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný tak po stránke formálnej (ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok), ako aj po stránke materiálnej (ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom). Poverenie na vykonanie exekúcie teda bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
26. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 6 prvej vety Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia.
29. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.
30. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.
31. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
32. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
33. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
34. K povinnému namietanej výške trov exekúcie vyčíslenej súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie súd uvádza, že trovy exekúcie si súdny exekútor vypočítal v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a s vyššie citovanými ustanoveniami Vyhlášky. V súlade s právnou úpravou súdny exekútor určil výšku odmeny v prípade splnenia vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v sume 610,50 eur, ktorá predstavuje 10% výšky vymáhaného plnenia ako základu na jej určenie, a výšku náhrady hotových výdavkov v sume 30,00 eur. Paušálna náhrada hotových výdavkov zahŕňa náhradu nákladov, ktoré exekútor vynakladá v priebehu exekučného konania, a ktoré sú príkladmo vymenované v § 21 ods. 2 Vyhlášky (náklady na vedenie spisu, cestovné, poštovné, náklady na elektronickú komunikáciu a zisťovanie majetkových pomerov povinného a i.). Nakoľko súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, odmena exekútora, ako aj náhrada hotových výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V súlade s citovanou právnou úpravou je rovnako aj vyčíslenie odmeny súdneho exekútora vo výške 1221,00 eur + DPH, predstavujúcej 20% základu na jej určenie (§ 7 ods. 1 Vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov vo výške 60,00 eur + DPH (§ 22 ods. 1 Vyhlášky), na ktoré má exekútor nárok v prípade neuhradenia vymáhaného nároku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
35. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Z uvedených dôvodov súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
36. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
38. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
39. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
40. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
41. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
42. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, ako aj vzhľadom na to, že povinnému v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadne trovy nevznikli, povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Z tohto dôvodu súd o povinným uplatnenom nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že povinný nemá nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
43. Nakoľko oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.