Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b21/385924.0b65ad.pdf
PDF · 107.1 KB
No categories available
4Obdo/15/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obdo 15/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. T. – E., R., IČO: X.,
zastúpený sdvokátkou JUDr. L. D., D., proti žalovanému: D. Š. B., V., IČO: X., zastúpený
advokátom JUDr. P. D., M., o zaplatenie 12 758,91 eur
s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. 19 Cb 525/1999,
na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 263/2011-337
z 8. novembra 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 2 Cob 263/2011-348
z 20. decembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2 Cob 263/2011-337 z 8. novembra v znení opravného uznesenia č. k. 2 Cob 263/2011-348
z 20. decembra z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava III. rozsudkom č. k. 19 Cb 525/1999-179 zo dňa 29. 03. 2007
v znení opravného uznesenia č. k. 19 Cb 525/1999-218 zo dňa 23. 08. 2007
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania ročne
od 01. 11. 1998 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť doplatok súdneho
poplatku 1 530 Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia
384 375 Sk s príslušenstvom titulom zľavy z kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci
konkludentne uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka foriem. Žalovaný
požadované výrobky vyrobil a žalobcovi protokolárne dňa 09. 10. 1998 odovzdal. Žalobca
prostredníctvom leasingovej spoločnosti zaplatil žalovanému kúpnu cenu tovaru. Výrobky
od začiatku vykazovali vady a už dňa 16. 11. 1998 žalobca písomne žiadal ich odstránenie.
Zápisom zo dňa 27. 01. 1999 žalovaný uznal výskyt vád, ktoré sa zaviazal odstrániť do konca
februára 1999. Ďalšie reklamácie žalobcu boli odstraňované v apríli 1999 a odovzdané
žalobcovi dodacím listom z 30. 04. 1999 a 03. 05. 1999. Následne si žalobca uplatnil zľavu
z kúpnej ceny.
Súd prvého stupňa posúdil nárok žalobcu podľa § 436 až § 441 Obchodného
zákonníka a dospel k záveru, že dodané formy boli vadné a vzniklo právo na zľavu z ceny.
Tvrdenie žalovaného, že vady foriem si zapríčinil žalobca sám neodbornou obsluhou stroja
bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne P.. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že na
základe reklamácie žalobcu dochádzalo nie k oprave výrobkov
ale k ich úprave. Takéto tvrdenie je v rozpore s písomným oznámením závad na formách
zo dňa 16. 11. 1998, ako aju so zápisom z odstránenia vád zo dňa 27. 01. 1999 podpísaným
žalovaným. Podľa názoru súdu prvého stupňa zľava vo výške 50% z kúpnej ceny tovaru,
čo predstavuje 384 375 Sk, je neprimeraná a nezodpovedá cene výrobku s vadou. Ak by boli
výrobky vadné tak ako tvrdí žalobca, prvoradé by bolo odstránenie vád za účelom
bezvadných výliskov, nie odmietanie vydania foriem na opravu s odôvodnením,
že sú v prevádzke. Súd priznal žalobcovi zľavu z kúpnej ceny vo výške 192 178,50 Sk,
čo predstavuje polovicu žalovanej sumy. S odkazom na ustanovenia § 356, § 369 a § 502
Obchodného zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ).
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6 Cob 25/2006-244 zo dňa 27. 01. 2009
na odvolanie žalobcu aj žalovaného zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania
od 01. 11. 1998 tak, že žalobu zamietol a potvrdil výrok rozsudku, ktorým vo zvyšku žalobu
zamietol. Zmenil a výrok o trovách konania, tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy
prvostupňového konania žalovanému.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5 Obdo 35/2009 zo dňa
24. 02. 2011 na dovolanie žalobcu zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie s odôvodnením, že odvolací súd vyvodil z dôkazov vykonaných súdom prvého
stupňa iný skutkový záver o odstránení dodaného diela bez toho, aby dôkazy sám opakoval,
v dôsledku čoho je konanie postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tiež nedodržaním postupu podľa § 213 ods. 2 OSP odňal
možnosť účastníkom vyjadriť sa k možnému použitiu ustanovenia § 437 ods. 5 Obchodného
zákonníka, ktoré bolo pre rozhodnutie veci odvolacím súdom rozhodujúce.
Krajský súd v Bratislave vo veci opätovne konal a rozsudkom č. k. 2 Cob 263/2011-
337 zo dňa 08. 11. 2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania od 01. 11. 1998 tak,
že žalobu zamietol a potvrdil výrok rozsudku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol. Zmenil
aj výrok o trovách prvostupňového konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy
konania žalovanému a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
odvolacieho a dovolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že opätovne preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa, oboznámil sa s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, tieto zopakoval
a dal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k možnému použitiu iného ustanovenia
právneho predpisu. dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o nepodstatné porušenie
zmluvy lebo nebolo preukázané konanie vyjadrené v ustanovení § 345 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktoré zakladá podstatné porušenie zmluvy. Je teda namieste použitie ustanovenia
§ 437 ods. 5 Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalobca súdu nepreukázal postup v súlade
sú zákonným postupom uvedeným v Obchodnom zákonníku, čo malo za následok neunesenie
dôkazného bremena. O trovách prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v nadväznosti na § 142 ods. 1 OSP.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 18. 01. 2011.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s odkazom na ustanovenia
§ 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ OSP s odôvodnením, že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodne spočíva na nesprávnom právnom
posúdení.
Podľa názoru dovolateľa odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nedostatočné,
nezrozumiteľné a ako také nedáva podklad pre skutkové ako aj právne preskúmanie jeho
dôvodov. Odvolací súd len formalisticky uviedol, že považuje porušenie zmluvy zo strany
žalovaného za nepodstatné, pričom absolútne neuviedol, z ktorých konkrétnych vykonaných
dôkazov a skutočností ohľadne právneho záveru o nepodstatnom porušení zmluvy vychádzala
tiež nevysvetlil, z akých dôvodov ohľadne splnenia, resp. nesplnenia podmienok nároku
na zľavu z ceny vychádzal. Odvolací súd tvrdí, že opätovne vykonal celý rad dôkazov, avšak
v odôvodnení rozsudku absolútne neuviedol ohľadne vykonaných dôkazov čo z týchto
dôkazov zistil – následkom čoho je súhrnné skutkové zistenie, ktoré robí rozsudok
nepreskúmateľný. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd vyslovil právny záver, že zmluva
zo strany žalovaného bola porušená nepodstatným spôsobom a že neboli splnené podmienky
pre riadne uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela zo strany žalobcu, ktorý podľa
odvolacieho súdu neposkytol žalovanému primeranú lehotu a nárok na zľavu z ceny si voči
nemu neuplatnil. Dovolateľ tiež poukázal na porušenie § 212 ods. 1 OSP, keďže odvolací súd
rozhodol nad rámec odvolania podaného žalovaným. Ďalej uviedol, že odvolací súd absolútne
neuviedol svoje úvahy ohľadne skutkovej a právnej stránky rozhodnutia. Žalobca má za to,
že odvolací súd ustanovenie § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka čo do obsahu právnej normy
nesprávne interpretoval. Uviedol, že nárok na zľavu z ceny je klasickým nárokom na peňažné
plnenie a ohľadne uplatnenia nárokov na peňažné plnenie z akéhokoľvek titulu nielen teória
procesného práva ale aj judikatúra súdov za riadne uplatnenie takéhoto nároku formou
podania žaloby na súd. Odvolací súd vytýkal žalobcovi, že v konaní nepreukázal poskytnutie
primeranej lehoty žalovanému na odstránenie vád. Avšak z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný prostredníctvom zápisu zo dňa 27. 01. 1999 existenciu vád diela
preukázateľne uznal a zaviazal sa vady odstrániť v dohodnutých lehotách. Z toho vyplýva,
že žalobca poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád, ktoré však
žalovaný neodstránil a nemal ani záujem ich odstrániť. Z týchto dôvodov navrhol,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že formy vyrobil bez vád. Vady vznikli
neodbornou manipuláciou zo strany žalobcu, ktoré žalovaný odstránil v rámci reklamácie.
Ďalej uviedol, že žalobca si nikdy, písomne ani ústne, iné nároky ako odstránenie vád
neuplatnil. Odvolací súd vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav, a preto
navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 OSP ) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania v zákonom stanovenej lehote ( § 240 ods. 1 OSP ),
zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 OSP ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania
( § 243a ods. 1 OSP ) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa § 237 písm. f/ OSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom .
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadi, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Pri zmene rozhodnutia podľa § 220 OSP odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím
rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto riadne, úplné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku
nie je len formálnou požiadavkou. Aj odvolací súd sa musí v odôvodnení rozsudku v súlade
s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 OSP vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen
s poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
prijaté právne závery. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné
len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,
ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.
Ako odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení konštatoval, súd prvého
stupňa vychádzal zo skutkových zistení, že dodávka foriem bola vadná, že žalobca
reklamoval, že žalovaný sa zaviazal vady odstrániť do 27. 01. 1999 a opravy foriem
boli žalovaným vykonávané ešte v apríli 1999. Uplatnený nárok posúdil podľa § 436
ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len Obchodný
zákonník ).
Odvolací súd po čiastočnom opakovaní dokazovania posúdil uplatnený nárok žalobcu
podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka. Hoci rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje
odkaz na použitú normu, nevyplýva z neho proces úvah, na základe ktorých odvolací súd
dospel k inému skutkovému a právnemu záveru ako prvostupňový súd. Z napadnutého
rozsudku nie je zrejmé aké skutočnosti odvolací súd zistil z jednotlivých listinných dôkazov,
ktoré opakoval, ale obmedzil sa len na konštatovanie o opakovaní vymenovaných listinných
dôkazov so záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že postupoval v súlade
so zákonným postupom uvedeným v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ nemožno dodatočne
preskúmať správnosť aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav, odôvodnenie
rozhodnutia je z hľadiska náležitostí uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 OSP nedostatočné
a nezrozumiteľné, čo predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí
možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ OSP ), na ktoré je dovolací súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti ( § 242 ods. 1 OSP ).
So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní je záväzný. V novom rozhodnutí súd
znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d OSP ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Alena Priecelová v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: L. Blažíčková