Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/15/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. T. – E., R., IČO: X.,

zastúpený sdvokátkou JUDr. L. D., D., proti žalovanému: D. Š. B., V., IČO: X., zastúpený

advokátom JUDr. P. D., M., o zaplatenie 12 758,91 eur

s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. ,

na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -337

z 8. novembra 2011 v znení opravného uznesenia č. k. -348

z 20. decembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-337 z 8. novembra v znení opravného uznesenia č. k. -348

z 20. decembra z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom č. k. -179 zo dňa 29. 03. 2007

v znení opravného uznesenia č. k. -218 zo dňa 23. 08. 2007

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania ročne

od 01. 11. 1998 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť doplatok súdneho

poplatku 1 530 Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia

384 375 Sk s príslušenstvom titulom zľavy z kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania

mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci

konkludentne uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka foriem. Žalovaný

požadované výrobky vyrobil a žalobcovi protokolárne dňa 09. 10. 1998 odovzdal. Žalobca

prostredníctvom leasingovej spoločnosti zaplatil žalovanému kúpnu cenu tovaru. Výrobky

2

od začiatku vykazovali vady a už dňa 16. 11. 1998 žalobca písomne žiadal ich odstránenie.

Zápisom zo dňa 27. 01. 1999 žalovaný uznal výskyt vád, ktoré sa zaviazal odstrániť do konca

februára 1999. Ďalšie reklamácie žalobcu boli odstraňované v apríli 1999 a odovzdané

žalobcovi dodacím listom z 30. 04. 1999 a 03. 05. 1999. Následne si žalobca uplatnil zľavu

z kúpnej ceny.

Súd prvého stupňa posúdil nárok žalobcu podľa § 436 až § 441 Obchodného

zákonníka a dospel k záveru, že dodané formy boli vadné a vzniklo právo na zľavu z ceny.

Tvrdenie žalovaného, že vady foriem si zapríčinil žalobca sám neodbornou obsluhou stroja

bolo vyvrátené výpoveďou svedkyne P.. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že na

základe reklamácie žalobcu dochádzalo nie k oprave výrobkov

ale k ich úprave. Takéto tvrdenie je v rozpore s písomným oznámením závad na formách

zo dňa 16. 11. 1998, ako aju so zápisom z odstránenia vád zo dňa 27. 01. 1999 podpísaným

žalovaným. Podľa názoru súdu prvého stupňa zľava vo výške 50% z kúpnej ceny tovaru,

čo predstavuje 384 375 Sk, je neprimeraná a nezodpovedá cene výrobku s vadou. Ak by boli

výrobky vadné tak ako tvrdí žalobca, prvoradé by bolo odstránenie vád za účelom

bezvadných výliskov, nie odmietanie vydania foriem na opravu s odôvodnením,

že sú v prevádzke. Súd priznal žalobcovi zľavu z kúpnej ceny vo výške 192 178,50 Sk,

čo predstavuje polovicu žalovanej sumy. S odkazom na ustanovenia § 356, § 369 a § 502

priznal žalobcovi úrok z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol

podľa ( ďalej len ).

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -244 zo dňa 27. 01. 2009

na odvolanie žalobcu aj žalovaného zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania

od 01. 11. 1998 tak, že žalobu zamietol a potvrdil výrok rozsudku, ktorým vo zvyšku žalobu

zamietol. Zmenil a výrok o trovách konania, tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy

prvostupňového konania žalovanému.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa

24. 02. 2011 na dovolanie žalobcu zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie s odôvodnením, že odvolací súd vyvodil z dôkazov vykonaných súdom prvého

stupňa iný skutkový záver o odstránení dodaného diela bez toho, aby dôkazy sám opakoval,

v dôsledku čoho je konanie postihnuté vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

3

rozhodnutie vo veci. Odvolací súd tiež nedodržaním postupu podľa odňal

možnosť účastníkom vyjadriť sa k možnému použitiu ustanovenia § 437 ods. 5 Obchodného

zákonníka, ktoré bolo pre rozhodnutie veci odvolacím súdom rozhodujúce.

Krajský súd v Bratislave vo veci opätovne konal a rozsudkom č. k.

337 zo dňa 08. 11. 2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol žalovaný

zaviazaný zaplatiť žalobcovi 192 187,50 Sk s 20% úrokom z omeškania od 01. 11. 1998 tak,

že žalobu zamietol a potvrdil výrok rozsudku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol. Zmenil

aj výrok o trovách prvostupňového konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy

konania žalovanému a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy

odvolacieho a dovolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že opätovne preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa, oboznámil sa s dôkazmi vykonanými pred súdom prvého stupňa, tieto zopakoval

a dal možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k možnému použitiu iného ustanovenia

právneho predpisu. dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o nepodstatné porušenie

zmluvy lebo nebolo preukázané konanie vyjadrené v ustanovení § 345 ods. 2 Obchodného

zákonníka, ktoré zakladá podstatné porušenie zmluvy. Je teda namieste použitie ustanovenia

z dôvodu, že žalobca súdu nepreukázal postup v súlade

sú zákonným postupom uvedeným v , čo malo za následok neunesenie

dôkazného bremena. O trovách prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol

podľa , v nadväznosti na .

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 18. 01. 2011.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s odkazom na ustanovenia

, a s odôvodnením, že účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodne spočíva na nesprávnom právnom

posúdení.

Podľa názoru dovolateľa odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nedostatočné,

nezrozumiteľné a ako také nedáva podklad pre skutkové ako aj právne preskúmanie jeho

dôvodov. Odvolací súd len formalisticky uviedol, že považuje porušenie zmluvy zo strany

4

žalovaného za nepodstatné, pričom absolútne neuviedol, z ktorých konkrétnych vykonaných

dôkazov a skutočností ohľadne právneho záveru o nepodstatnom porušení zmluvy vychádzala

tiež nevysvetlil, z akých dôvodov ohľadne splnenia, resp. nesplnenia podmienok nároku

na zľavu z ceny vychádzal. Odvolací súd tvrdí, že opätovne vykonal celý rad dôkazov, avšak

v odôvodnení rozsudku absolútne neuviedol ohľadne vykonaných dôkazov čo z týchto

dôkazov zistil – následkom čoho je súhrnné skutkové zistenie, ktoré robí rozsudok

nepreskúmateľný. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd vyslovil právny záver, že zmluva

zo strany žalovaného bola porušená nepodstatným spôsobom a že neboli splnené podmienky

pre riadne uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela zo strany žalobcu, ktorý podľa

odvolacieho súdu neposkytol žalovanému primeranú lehotu a nárok na zľavu z ceny si voči

nemu neuplatnil. Dovolateľ tiež poukázal na porušenie , keďže odvolací súd

rozhodol nad rámec odvolania podaného žalovaným. Ďalej uviedol, že odvolací súd absolútne

neuviedol svoje úvahy ohľadne skutkovej a právnej stránky rozhodnutia. Žalobca má za to,

že odvolací súd ustanovenie čo do obsahu právnej normy

nesprávne interpretoval. Uviedol, že nárok na zľavu z ceny je klasickým nárokom na peňažné

plnenie a ohľadne uplatnenia nárokov na peňažné plnenie z akéhokoľvek titulu nielen teória

procesného práva ale aj judikatúra súdov za riadne uplatnenie takéhoto nároku formou

podania žaloby na súd. Odvolací súd vytýkal žalobcovi, že v konaní nepreukázal poskytnutie

primeranej lehoty žalovanému na odstránenie vád. Avšak z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že žalovaný prostredníctvom zápisu zo dňa 27. 01. 1999 existenciu vád diela

preukázateľne uznal a zaviazal sa vady odstrániť v dohodnutých lehotách. Z toho vyplýva,

že žalobca poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie vád, ktoré však

žalovaný neodstránil a nemal ani záujem ich odstrániť. Z týchto dôvodov navrhol,

aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že formy vyrobil bez vád. Vady vznikli

neodbornou manipuláciou zo strany žalobcu, ktoré žalovaný odstránil v rámci reklamácie.

Ďalej uviedol, že žalobca si nikdy, písomne ani ústne, iné nároky ako odstránenie vád

neuplatnil. Odvolací súd vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav, a preto

navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zákonom stanovenej lehote ( ),

5

zastúpený advokátom ( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom .

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadi, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,

aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Pri zmene rozhodnutia podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím

rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto riadne, úplné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku

nie je len formálnou požiadavkou. Aj odvolací súd sa musí v odôvodnení rozsudku v súlade

s citovaným ustanovením vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen

s poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

prijaté právne závery. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné

len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný

a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,

ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Ako odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení konštatoval, súd prvého

stupňa vychádzal zo skutkových zistení, že dodávka foriem bola vadná, že žalobca

reklamoval, že žalovaný sa zaviazal vady odstrániť do 27. 01. 1999 a opravy foriem

boli žalovaným vykonávané ešte v apríli 1999. Uplatnený nárok posúdil podľa § 436

ods. 1, 2 v znení neskorších zmien a doplnkov ( ďalej len Obchodný

zákonník ).

Odvolací súd po čiastočnom opakovaní dokazovania posúdil uplatnený nárok žalobcu

podľa . Hoci rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje

6

odkaz na použitú normu, nevyplýva z neho proces úvah, na základe ktorých odvolací súd

dospel k inému skutkovému a právnemu záveru ako prvostupňový súd. Z napadnutého

rozsudku nie je zrejmé aké skutočnosti odvolací súd zistil z jednotlivých listinných dôkazov,

ktoré opakoval, ale obmedzil sa len na konštatovanie o opakovaní vymenovaných listinných

dôkazov so záverom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že postupoval v súlade

so zákonným postupom uvedeným v . Pokiaľ nemožno dodatočne

preskúmať správnosť aplikácie právnej normy na zistený skutkový stav, odôvodnenie

rozhodnutia je z hľadiska náležitostí uvedených v ustanovení nedostatočné

a nezrozumiteľné, čo predstavuje závažné procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí

možnosti konať pred súdom ( ), na ktoré je dovolací súd povinný

prihliadať z úradnej povinnosti ( ).

So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní je záväzný. V novom rozhodnutí súd

znova rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Alena Priecelová v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L. Blažíčková