Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
844/385504.fb2fd9.pdf
PDF · 145.92 KB
No categories available
4Obo/31/2012
Najvyšší súd 4 Obo 31/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. R., trvale bytom: A.,
adresa na doručovanie: P., proti žalovanému: S. O. U. S., so sídlom: P. IČO: X., o zaplatenie
81 071,63 eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 9. októbra
2011, č. k. 20Cb/122/2002-218, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 9. októbra 2011, č. k. 20Cb/122/2002-218 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 09. 10. 2011, č. k.
20Cb/122/2002-218 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Súčasne zamietol
návrh žalobcu na ustanovenie bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na podanie
žalobcu zo dňa 23. 12. 2009, doplnené podaniami zo dňa 14. 07. 2011 a 15. 07. 2011,
z obsahu ktorého ustálil, že ide o dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. 05. 2007, č. k. 2Obo/110/2007-149 tak, ako to konštatoval aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom prípise zo dňa 28. 04. 2011, ktorým predmetné podanie
postúpil súdu prvého stupňa za účelom vykonania procesných úkonov. V tejto súvislosti sa
prvostupňový súd zaoberal žiadosťou žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
a návrhom na ustanovenie bezplatného právneho zástupcu.
Súd poukázal na ust. § 138 ods. 1 a § 30 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O. s. p.) a uviedol, že zákonnými predpokladmi pre ustanovenie bezplatného právneho
zástupcu v zmysle § 30 ods. 1 O. s. p. sú: 1/ žiadosť účastníka konania, 2/ skutočnosť, že
účastník spĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov rozhodnutím súdu
podľa § 138 ods. 1 O. s. p., t. j. že také rozhodnutie odôvodňujú pomery účastníka konania
a súčasne že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,
3/ potreba ochrany záujmov účastníka konania v priamej súvislosti s predmetom konania,
ktorá súvisí so skutkovou a právnou zložitosťou veci. Osobitne zdôraznil, že všetky uvedené
predpoklady pre ustanovenie bezplatného právneho zástupcu musia byť naplnené súčasne.
Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o oslobodení od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138
ods. 1 O. s. p. treba skúmať jednak pomery účastníka konania (spoločensko-ekonomické
podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové a zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré podľa
zákona vyživuje, jeho oprávnené potreby – bývanie, strava, uspokojovanie bežných
kultúrnych a iných hmotných potrieb) a jednak skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Súd prvého stupňa po preskúmaní veci dospel k záveru, že v prejednávanej veci
zákonné podmienky na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov žalobcovi
v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. splnené nie sú. Uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. 05. 2007, č. k. 2Obo/110/2007-149, proti ktorému dovolanie
žalobcu smeruje, nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 07. 2007, kým žalobca dovolanie podal až
dňa 23. 12. 2009 (následne doplnené podaniami zo dňa 14. 07. 2011 a 15. 07. 2011), teda viac
ako dva roky po uplynutí lehoty na podanie dovolania podľa § 240 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom
na túto skutočnosť, t. j. zmeškanie zákonnej lehoty na podanie dovolania, ide u žalobcu
o zrejme bezúspešné uplatňovanie, resp. bránenie jeho práva.
Rovnako súd zamietol návrh žalobcu na ustanovenie bezplatného právneho zástupcu
v dovolacom konaní podľa § 30 ods. 1 O. s. p. argumentujúc, že u žalobcu neexistujú
predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s . p.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žaloba v zákonnej lehote odvolanie (č. l.
223 - 224) dôvodiac nedostatočným zdôvodnením napadnutého rozhodnutia. Vo veci
konajúcim súdom (Okresný súd Trenčín, Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd Slovenskej
republiky) vytkol prieťahy v konaní a hrubé porušenie ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ a § 205a ods. 1 O. s. p.
Dňa 15. 03. 2012 žalobca súdu prvého stupňa doručil doplnenie svojho odvolania
(podaním zo dňa 13. 02. 2012), v ktorom v chronologickom slede poukázal na jednotlivé
úkony doteraz vo veci konajúcich súdov (Okresného súdu Žilina, Krajského súdu v Žiline,
Krajského súdu v Trenčíne, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), ako aj Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Poukázal na konanie vedené pôvodne na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 11 Cb 1717/96 o splnenie zmluvnej povinnosti, v ktorom účastníci konania
vystupovali v opačnom procesnom postavení a ktoré sa skončilo zastavením konania
na základe späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom (v tomto konaní vystupujúcim
na strane žalovaného – pozn. súdu), a to uznesením Krajského súdu v Žiline z 29. 05. 1998,
sp. zn. 20 Cob 394/97. Po tom, čo bolo toto konanie zastavené, podal žalobca žalobu
o splnenie zmluvnej povinnosti opäť najskôr na Okresný súd Žilina, ktorý ju z dôvodu vecnej
nepríslušnosti postúpil Krajskému súdu v Žiline a ten Krajskému súdu v Trenčíne, na ktorom
je vec vedená pod sp. zn. 20Cb/122/2002. V tejto súvislosti žalobca namietol, že súd
nesprávne posúdil jeho návrh, keď namiesto „žaloby o splnenie zmluvnej povinnosti“ koná
o „žalobe o zaplatenie zmluvnej povinnosti“, konkrétne „o zaplatenie 2 442 364,-- Sk“.
Vo veci konajúcej sudkyni vytkol viaceré procesné pochybenia, jej rozhodnutia označil
za nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné, ako aj zavádzajúce, vrátane uznesenia z 02. 04. 2007
o odmietnutí žalobcovho podania zo dňa 14. 03. 2001, č. k. 20Cb/122/2002-120, potvrdené
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 05. 2007, č. k. 2Obo/110/2007-149.
Vo vzťahu k odvolaním napadnutému uzneseniu namietol jeho zmätočnosť, nejasnosť
a nezrozumiteľnosť. Procesné pochybenia vidí žalobca nielen v doteraz vydaných
uzneseniach Krajského súdu v Trenčíne, ale tieto vzhliadol aj v uzneseniach Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, z dôvodu ktorého navrhol obnovu celého súdneho konania. Má za to, že
jeho návrh na obnovu konania spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona. Navrhuje, aby
v obnovenom konaní boli všetky doteraz vydané uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, ako aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené a vec 20Cb/122/2002 bola opätovne
prejednaná a rozhodnutá.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec podľa
§ 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Z doterajšieho priebehu súdneho konania vyplýva, že žalobca v konaní vedenom
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cb/1717/1996, vystupujúci v procesnom postavení
žalovaného, uplatnil voči žalovanému (v predmetnom konaní vystupujúci na strane žalobcu)
vzájomný návrh, ktorý uvedený súd uznesením z 23. 05. 2001, č. k. 11Cb/1717/96-127,
vylúčil na samostatné konanie a následne z dôvodu vecnej nepríslušnosti postúpil Krajskému
súdu v Žiline. Na základe jeho nesúhlasu s postúpením veci Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd nadriadený uznesením z 28. 06. 2002, sp. zn. Ndob 210/2002 rozhodol
o vecnej a miestnej príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne, ktorý po vykonaní úkonov
smerujúcich k odstráneniu nedostatkov predmetného návrhu, uznesením z 02. 04. 2007, č. k.
20Cb/122/2002-120 podanie žalobcu zo dňa 14. 03. 2001, doplnené podaniami z 28. 06. 2003
a 11. 01. 2007 podľa § 43 ods. 2 O. s. p. odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnuté uznesenie o odmietnutí
ako vecne správne podľa § 219 O. s. p. potvrdil (č. k. 2Obo/110/2007-149 z 31. 05. 2007).
Podanie žalobcu zo dňa 23. 12. 2009, označené ako ,,námietky“ proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 12. 01. 2010,
dovolací súd posúdil ako dovolanie a listom zo dňa 28. 04. 2011 vec odstúpil
prvostupňovému súdu na vykonanie úkonov podľa § 241 ods. 4 O. s. p.
V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa z 13. 06. 2011, č. k.
20Cb/122/2002-193 s výzvou na doplnenie žalobcovho podania z 23. 12. 2009, žalobca
podaním z 15. 07. 20011, prvostupňovému súdu doručeným dňa 19. 07. 2011 (č. l. 196),
požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie advokáta pre odvolacie
konanie (zrejme mal na mysli dovolacie konanie).
Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. platného a účinného do 31. 12. 2011 (t. j. v čase
rozhodovania prvostupňového súdu), na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo
sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa § 30 ods. 1 O. s. p. platného a účinného do 31. 12. 2011, účastníkovi, u ktorého
sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo
poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo
advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu
jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Z citovaného ustanovenia § 138 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov účastníkovi konania je podmienené súčasným splnením dvoch
podmienok, ktorými sú také majetkové a sociálne pomery účastníka, ktoré mu neumožňujú
zaplatiť súdny poplatok (s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a povahu
spoplatňovaného úkonu) a ďalej tá skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Zákon síce bližšie nedefinuje obsah pojmu pomery
účastníka, bezpochyby však musí ísť o také majetkové a ak je žiadateľom fyzická osoba, aj
rodinné, sociálne a zdravotné pomery, ktoré majú základ v okolnostiach, ktoré nie sú len
dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom alebo sčasti
nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo
žiadať.
O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, keď
zo skutkových tvrdení žiadateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je
(bez potreby vykonania dokazovania) nepochybné, že vo veci mu nemôže byť vyhovené.
Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon práva.
Podľa § 240 ods. 1 O. s. p., účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
Podľa § 240 ods. 2 O. s. p., zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.
Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom
súde.
Lehota na podanie dovolania, vyplývajúca z vyššie citovaného ustanovenia, je lehotou
zákonnou, ktorú nemožno predĺžiť ani skrátiť. Začína plynúť od okamihu, kedy rozhodnutie
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť. Uznesenie odvolacieho súdu z 31. 05. 2007, č. k.
2Obo/110/2007-149, ktoré žalobca vo svojom podaní zo dňa 23. 12. 2009 (č. l. 178 - 192)
napadol „námietkami“ (ktoré súd postupom podľa § 41 ods. 2 O. s. p. posúdil podľa ich
obsahu ako dovolanie) nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 07. 2007.
Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca dovolanie ( t. j. písomné podanie zo dňa
23. 12. 2009 č. l. 178), smerujúce proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu (viď.
doložka právoplatnosti č. l. 149), podal zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
(po uplynutí jedného mesiaca od jeho právoplatnosti ) na podanie dovolania podľa § 240
ods. 1 O. s. p. tak, ako to správne v napadnutom uznesení skonštatoval aj súd prvého stupňa.
Odpustenie zmeškania lehoty, ktoré inak za splnenia zákonom stanovených predpokladov
pripúšťa § 58 ods. 1 O. s. p., je ustanovením § 240 ods. 2 O. s. p. pri dovolaní vylúčené.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalobca lehotu
na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku proti uzneseniu najvyššieho
súdu z 31. 05. 2007, č. k. 2Obo/110/2007-149 zmeškal, v dôsledku ktorej skutočnosti ide
u žalobcu o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa
správne uzavrel, že pre tento nedostatok, keďže žalobca nespĺňa jednu z podmienok
pre priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku v konaní, mu oslobodenie priznať
nemožno. Žalobcovi nie je možné ustanoviť ani zástupcu z radov advokátov, práve z dôvodu,
že nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 30 ods. 1
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, stotožňujúc sa s jeho správnosťou
v zmysle § 219 O. s. p., ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová