Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/31/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B. R., trvale bytom: A.,

adresa na doručovanie: P., proti žalovanému: S. O. U. S., so sídlom: P. IČO: X., o zaplatenie

81 071,63 eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 9. októbra

2011, č. k. -218, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 9. októbra 2011, č. k. -218 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 09. 10. 2011, č. k.

-218 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Súčasne zamietol

návrh žalobcu na ustanovenie bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na podanie

žalobcu zo dňa 23. 12. 2009, doplnené podaniami zo dňa 14. 07. 2011 a 15. 07. 2011,

z obsahu ktorého ustálil, že ide o dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 31. 05. 2007, č. k. -149 tak, ako to konštatoval aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky vo svojom prípise zo dňa 28. 04. 2011, ktorým predmetné podanie

postúpil súdu prvého stupňa za účelom vykonania procesných úkonov. V tejto súvislosti sa

prvostupňový súd zaoberal žiadosťou žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

a návrhom na ustanovenie bezplatného právneho zástupcu.

2

Súd poukázal na ust. a (ďalej

len ) a uviedol, že zákonnými predpokladmi pre ustanovenie bezplatného právneho

zástupcu v zmysle sú: 1/ žiadosť účastníka konania, / skutočnosť, že

účastník spĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov rozhodnutím súdu

podľa , t. j. že také rozhodnutie odôvodňujú pomery účastníka konania

a súčasne že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,

3/ potreba ochrany záujmov účastníka konania v priamej súvislosti s predmetom konania,

ktorá súvisí so skutkovou a právnou zložitosťou veci. Osobitne zdôraznil, že všetky uvedené

predpoklady pre ustanovenie bezplatného právneho zástupcu musia byť naplnené súčasne.

Ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o oslobodení od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138

ods. 1 treba skúmať jednak pomery účastníka konania (spoločensko-ekonomické

podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové a zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré podľa

zákona vyživuje, jeho oprávnené potreby – bývanie, strava, uspokojovanie bežných

kultúrnych a iných hmotných potrieb) a jednak skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Súd prvého stupňa po preskúmaní veci dospel k záveru, že v prejednávanej veci

zákonné podmienky na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov žalobcovi

v zmysle splnené nie sú. Uviedol, že uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 31. 05. 2007, č. k. -149, proti ktorému dovolanie

žalobcu smeruje, nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 07. 2007, kým žalobca dovolanie podal až

dňa 23. 12. 2009 (následne doplnené podaniami zo dňa 14. 07. 2011 a 15. 07. 2011), teda viac

ako dva roky po uplynutí lehoty na podanie dovolania podľa Vzhľadom

na túto skutočnosť, t. j. zmeškanie zákonnej lehoty na podanie dovolania, ide u žalobcu

o zrejme bezúspešné uplatňovanie, resp. bránenie jeho práva.

Rovnako súd zamietol návrh žalobcu na ustanovenie bezplatného právneho zástupcu

v dovolacom konaní podľa argumentujúc, že u žalobcu neexistujú

predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s . p.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal žaloba v zákonnej lehote odvolanie (č. l.

223 - 224) dôvodiac nedostatočným zdôvodnením napadnutého rozhodnutia. Vo veci

konajúcim súdom (Okresný súd Trenčín, Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd Slovenskej

3

republiky) vytkol prieťahy v konaní a hrubé porušenie ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku v až f/ a

Dňa 15. 03. 2012 žalobca súdu prvého stupňa doručil doplnenie svojho odvolania

(podaním zo dňa 13. 02. 2012), v ktorom v chronologickom slede poukázal na jednotlivé

úkony doteraz vo veci konajúcich súdov (Okresného súdu Žilina, Krajského súdu v Žiline,

Krajského súdu v Trenčíne, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), ako aj Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. Poukázal na konanie vedené pôvodne na Okresnom súde

Žilina pod sp. zn. o splnenie zmluvnej povinnosti, v ktorom účastníci konania

vystupovali v opačnom procesnom postavení a ktoré sa skončilo zastavením konania

na základe späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom (v tomto konaní vystupujúcim

na strane žalovaného – pozn. súdu), a to uznesením Krajského súdu v Žiline z 29. 05. 1998,

sp. zn. . Po tom, čo bolo toto konanie zastavené, podal žalobca žalobu

o splnenie zmluvnej povinnosti opäť najskôr na Okresný súd Žilina, ktorý ju z dôvodu vecnej

nepríslušnosti postúpil Krajskému súdu v Žiline a ten Krajskému súdu v Trenčíne, na ktorom

je vec vedená pod sp. zn. . V tejto súvislosti žalobca namietol, že súd

nesprávne posúdil jeho návrh, keď namiesto „žaloby o splnenie zmluvnej povinnosti“ koná

o „žalobe o zaplatenie zmluvnej povinnosti“, konkrétne „o zaplatenie 2 442 364,-- Sk“.

Vo veci konajúcej sudkyni vytkol viaceré procesné pochybenia, jej rozhodnutia označil

za nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné, ako aj zavádzajúce, vrátane uznesenia z 02. 04. 2007

o odmietnutí žalobcovho podania zo dňa 14. 03. 2001, č. k. -120, potvrdené

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. 05. 2007, č. k. -149.

Vo vzťahu k odvolaním napadnutému uzneseniu namietol jeho zmätočnosť, nejasnosť

a nezrozumiteľnosť. Procesné pochybenia vidí žalobca nielen v doteraz vydaných

uzneseniach Krajského súdu v Trenčíne, ale tieto vzhliadol aj v uzneseniach Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, z dôvodu ktorého navrhol obnovu celého súdneho konania. Má za to, že

jeho návrh na obnovu konania spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona. Navrhuje, aby

v obnovenom konaní boli všetky doteraz vydané uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, ako aj

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené a vec bola opätovne

prejednaná a rozhodnutá.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po zistení,

že odvolanie podal včas účastník konania (, ), preskúmal vec podľa

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods.

1 ako vecne správne potvrdil.

Z doterajšieho priebehu súdneho konania vyplýva, že žalobca v konaní vedenom

na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , vystupujúci v procesnom postavení

žalovaného, uplatnil voči žalovanému (v predmetnom konaní vystupujúci na strane žalobcu)

vzájomný návrh, ktorý uvedený súd uznesením z 23. 05. 2001, č. k. -127,

vylúčil na samostatné konanie a následne z dôvodu vecnej nepríslušnosti postúpil Krajskému

súdu v Žiline. Na základe jeho nesúhlasu s postúpením veci Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd nadriadený uznesením z 28. 06. 2002, sp. zn. Ndob 210/2002 rozhodol

o vecnej a miestnej príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne, ktorý po vykonaní úkonov

smerujúcich k odstráneniu nedostatkov predmetného návrhu, uznesením z 02. 04. 2007, č. k.

-120 podanie žalobcu zo dňa 14. 03. 2001, doplnené podaniami z 28. 06. 2003

a 11. 01. 2007 podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnuté uznesenie o odmietnutí

ako vecne správne podľa potvrdil (č. k. -149 z 31. 05. 2007).

Podanie žalobcu zo dňa 23. 12. 2009, označené ako ,,námietky“ proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, doručené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 12. 01. 2010,

dovolací súd posúdil ako dovolanie a listom zo dňa 28. 04. 2011 vec odstúpil

prvostupňovému súdu na vykonanie úkonov podľa

V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa z 13. 06. 2011, č. k.

-193 s výzvou na doplnenie žalobcovho podania z 23. 12. 2009, žalobca

podaním z 15. 07. 20011, prvostupňovému súdu doručeným dňa 19. 07. 2011 (č. l. 196),

požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie advokáta pre odvolacie

konanie (zrejme mal na mysli dovolacie konanie).

Podľa platného a účinného do 31. 12. 2011 (t. j. v čase

rozhodovania prvostupňového súdu), na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo

5

sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa platného a účinného do 31. 12. 2011, účastníkovi, u ktorého

sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo

poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo

advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu

jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov účastníkovi konania je podmienené súčasným splnením dvoch

podmienok, ktorými sú také majetkové a sociálne pomery účastníka, ktoré mu neumožňujú

zaplatiť súdny poplatok (s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku a povahu

spoplatňovaného úkonu) a ďalej tá skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Zákon síce bližšie nedefinuje obsah pojmu pomery

účastníka, bezpochyby však musí ísť o také majetkové a ak je žiadateľom fyzická osoba, aj

rodinné, sociálne a zdravotné pomery, ktoré majú základ v okolnostiach, ktoré nie sú len

dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom alebo sčasti

nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo

žiadať.

O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, keď

zo skutkových tvrdení žiadateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je

(bez potreby vykonania dokazovania) nepochybné, že vo veci mu nemôže byť vyhovené.

Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon práva.

Podľa , účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného

uznesenia.

6

Podľa , zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.

Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom

súde.

Lehota na podanie dovolania, vyplývajúca z vyššie citovaného ustanovenia, je lehotou

zákonnou, ktorú nemožno predĺžiť ani skrátiť. Začína plynúť od okamihu, kedy rozhodnutie

odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť. Uznesenie odvolacieho súdu z 31. 05. 2007, č. k.

-149, ktoré žalobca vo svojom podaní zo dňa 23. 12. 2009 (č. l. 178 - 192)

napadol „námietkami“ (ktoré súd postupom podľa posúdil podľa ich

obsahu ako dovolanie) nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 07. 2007.

Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca dovolanie ( t. j. písomné podanie zo dňa

23. 12. 2009 č. l. 178), smerujúce proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu (viď.

doložka právoplatnosti č. l. 149), podal zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty

(po uplynutí jedného mesiaca od jeho právoplatnosti ) na podanie dovolania podľa § 240

ods. 1 tak, ako to správne v napadnutom uznesení skonštatoval aj súd prvého stupňa.

Odpustenie zmeškania lehoty, ktoré inak za splnenia zákonom stanovených predpokladov

pripúšťa , je ustanovením pri dovolaní vylúčené.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalobca lehotu

na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku proti uzneseniu najvyššieho

súdu z 31. 05. 2007, č. k. -149 zmeškal, v dôsledku ktorej skutočnosti ide

u žalobcu o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa

správne uzavrel, že pre tento nedostatok, keďže žalobca nespĺňa jednu z podmienok

pre priznanie oslobodenia od platenia súdneho poplatku v konaní, mu oslobodenie priznať

nemožno. Žalobcovi nie je možné ustanoviť ani zástupcu z radov advokátov, práve z dôvodu,

že nespĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 30 ods. 1

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, stotožňujúc sa s jeho správnosťou

v zmysle , ako vecne správne potvrdil.

7

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

v spojení s Keďže žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní

nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová