Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/20/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J., bytom B.,

zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom Poštová 14, Košice, proti

žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia o preskúmaní rozhodnutia mimo

odvolacieho konania o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 15.

decembra 2011, č. k. -37, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 15. decembra 2011, č. k. –37 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) nepriznal

žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodol tak podľa § 138 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) vychádzajúc z názoru, že v procese skúmania

majetkových pomerov žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je rozhodujúci

momentálny stav jeho finančných a iných majetkových aktivít, pričom dočasná momentálna

nedisponibilnosť peňažnými prostriedkami nie je v podnikaní javom zriedkavým

a neodzrkadľuje celkové pomery žiadateľa – podnikateľa.

2

Krajský súd pritom skonštatoval, že žalobca nepreukázal aký príjem dosahoval

v priebehu svojho podnikania a vzhľadom na dĺžku trvania jeho podnikania a predmet

podnikania zrejme nevykazoval len stratu v podnikaní. Poukázal na to, že každý

podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, musí počítať s finančnými

prostriedkami, ktoré bude mať, či už na uplatňovanie alebo bránenie práva v občianskom

súdnom konaní. Pokiaľ by tomu tak nebolo, potom by podnikateľské riziko každého

podnikateľa prechádzalo na štát, keďže súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu,

čo je neprípustné. V tomto zmysle krajský súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. 28/2000 ZSP, kde najvyšší súd konštatoval, že „nemožno dôsledky

podnikateľského úsilia prenášať formou úľav z poplatkovej povinnosti na štát; takto totiž boli

neúspešní podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným“.

Podľa názoru krajského súdu žalobca v danom prípade nespĺňa podmienky

na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože nepreukázal nepriaznivé majetkové pomery.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Mal za to,

že sa krajský súd nesprávne vyporiadal s doloženými podkladmi a rozhodnutie odôvodnil

spôsobom a argumentmi, ktoré mu Občianky súdny poriadok neumožňuje. Tak isto uviedol,

že zo strany súdu ide podľa jeho názoru o ďalšie z paušálnych rozhodnutí o neoslobodení

od platenia súdnych poplatkov pri právnickej osobe, resp. fyzickej osobe podnikateľovi čomu

zodpovedá aj samotné odôvodnenie rozhodnutia a takýmto spôsobom došlo rozhodnutím

krajského súdu podľa jeho názoru je toto konanie v rozpore s podstatou spravodlivého

konania (fair trial). Takisto týmto rozhodnutím zo strany krajského súdu došlo k porušeniu

práva na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s ustanoveniami článku

Slovenskej republiky, keď v rozpore s ustanoveniami

rozlišuje medzi účastníkmi fyzickou osobou a osobou právnickou, resp. fyzickou osobou

podnikateľom.

Pokiaľ krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie poukazovaním na podnikateľskú

činnosť, tak podľa žalobcu by nemohla byť oslobodená od platenia súdnych poplatkov žiadna

spoločnosť – právnická osoba, resp. fyzická osoba podnikateľ nakoľko krajský súd

má za to, že podnikanie je treba chápať ako činnosť pri ktorej podnikateľ postupuje riziko,

že na jednej strane jeho úsilie zavŕšené dosiahnutím zisku, na strane druhej skončiť stratou.

3

Mal za to, že uznesenie krajského súdu je nepreskúmateľné a takisto, že krajský súd

na základe vykonaných dôkazov dospel k neprávnym skutkovým zisteniam vedúcich

k rozhodnutiu o neoslobodení od zaplatenia súdneho poplatku.

Mal teda za to, že spĺňa podmienky pre oslobodenie a jeho návrh je po práve a žiadal,

aby jeho odvolaniu bolo plne vyhovené a aby bol od zaplatenia súdnych poplatkov

oslobodený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ), bez nariadenia

pojednávania ( ) a po doplnení tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka

konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

( ), dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá

hlava, ).

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto piatej časti, sa použijú

primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona ( veta prvá ).

Podľa (v spojení s veta prvá ) na návrh môže súd

priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery

účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo

bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie

a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri rozhodovaní o oslobodení

od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške

súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku. U právnických a fyzických osôb, ktoré

sú podnikateľmi súd berie zreteľ i na povahu ich podnikateľskej činnosti, stav a štruktúru

majetku, platobnú schopnosť a pod.. Nepriaznivá hospodárska situácia podnikateľa

4

ako dôsledok podnikania, nemôže byť paušálnym dôvodom pre priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov, ako správne konštatoval i krajský súd.

O oslobodenie od súdneho poplatku musí účastník v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia požiadať. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať

súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti.

Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú rozhodujúce

najmä majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha

nároku.

Pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov je preto potrebné

zohľadniť aj výšku súdneho poplatku, ktorá z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

verejnej správy na základe žaloby je 66 eur (položka 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktorý je prílohou k o súdnych poplatkoch a o poplatku

za výpis z registra trestov v platnom znení).

Aj keď to odôvodňujú pomery účastníka, nie je možné mu priznať oslobodenie

od súdnych poplatkov, ak svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňuje alebo bráni právo.

O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva sa jedná najmä vtedy,

ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon práva alebo

zjavné oddiaľovanie splnenia povinností.

V tomto smere nemožno opomenúť čiastočnú nečinnosť žalobcu v konaní o uloženie

pokuty, nakoľko z obsahu pripojeného administratívneho spisu vedel, že je voči nemu

príslušným colným úradom vedené konanie a zmenu adresy na doručovanie písomností

neoznámil (k tomu bližšie potvrdenie o dočasnej práce neschopnosti, v ktorej je uvedená

zmena pobytu).

5

Krajský súd v Košiciach vychádzajúc z obsahu žaloby, z predložených

a zadovážených dokladov mal za to, že žalobca nespĺňa zákonom požadované predpoklady

pre to, aby bol od súdneho poplatku oslobodený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia

z vyššie uvedených zásad a z obsahu spisového materiálu, ako aj s ohľadom

na výšku majúceho sa zaplatiť súdneho poplatku Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že jeho príjmy (4.947,64 eura z podnikania

za posledné zdaňovacie obdobie + invalidný dôchodok 258,10 eura) ako aj celkové majetkové

pomery (spoluvlastníctvo k pozemkom a k bytu, spotrebný úver a pohľadávka voči dlžníčke)

a osobné pomery (žalobca je slobodný, bez vyživovacích povinností) s ohľadom na výšku

súdneho poplatku odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, a že by mu tieto

pomery neumožňovali zaplatiť súdny poplatok 66 eur.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepriznaním oslobodenia

od súdnych poplatkov nemôže byť žalobcovi bránené v uplatnení jeho práva na súdnu

ochranu v zmysle ustanovenia .

So zreteľom na dôvody vyššie uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v zásade

stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu a jeho rozhodnutie

ako vecne správne podľa veta druhá a potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 01. januára 2012 sa služobným úradom

na účely stalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom

v Bratislave ( a ), podľa informácií poskytnutých

Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť colníctva

pôsobiace na adrese Vazovova 2, Bratislava, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107

ods. 4 v spojení s veta prvá na strane žalovaného konal s vyššie

uvedeným právnym nástupcom pôvodne označeného žalovaného - Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky.

6

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková