Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/18/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 31. mája 2012 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze o sťažnosti

vyžiadanej osoby M. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2012, sp. zn.

Ntc 13/2012, takto

rozhodol:

Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom rozsahu.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. apríla 2012, sp. zn. Ntc 13/2012, rozhodol

o tom, že podľa , o európskom zatýkacom

rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) berie M. H., nar. X., bytom v M., I., S., t.č. vo výkone

väzby v Ústave na výkon väzby v Košiciach, občana Slovenskej republiky do vydávacej

väzby, ktorá bude spočívať. Podľa § 17 ods. 2 zákona o EZR ak pominú dôvody väzby

alebo výkonu trestu, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon

vydávacej väzby.

Proti tomuto uzneseniu podal vyžiadaný M. H. sťažnosť, ktorú odôvodnil jednak

vlastným písomným podaním a jednak prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. M. V.

(č. l. 35 a 47 spisu).

Vo vlastnom písomnom odôvodnení pritom poukázal v prvom rade na to,

že predmetnú sťažnosť podáva preto, lebo v danom prípade neboli dodržané všetky náležitosti

v zmysle , keďže mu nebola doručená kópia medzinárodného zatykača.

Taktiež upozornil na to, že nie je možné v 2 štátoch Európskej únie stíhať osoby za ten istý

2

trestný skutok. A napokon poznamenal i tú skutočnosť, že R. M. nemôže byť jeho

spolupáchateľom, nakoľko sa žiadneho trestného skutku nedopustil. Je presvedčený,

že ani menovaný nemá s uvedenou vecou nič spoločné a je dávaný s ňou do súvisu len zhodou

okolností – s ohľadom na prenájom garáže, kde bolo „údajne“ ukradnuté uskladňované.

Čo sa týka písomného podania obhajkyne vyžiadaného, tak v tomto bola zdôraznená

predovšetkým tá skutočnosť, že vyžiadanému nebol v čase podávania predmetnej sťažnosti

doručený európsky zatýkací rozkaz a tiež ani jej nebolo doručené opatrenie o jej ustanovení,

a teda vyžiadaný sa k napadnutému uzneseniu vyjadroval bez akýchkoľvek relevantných

podkladov a právnej pomoci.

Pokiaľ ide o samotný európsky zatýkací rozkaz, tak tento je zmätočný

a nevykonateľný, najmä však sa mal podľa neho vyžiadaný dopustiť skutku v Rakúskej

republike v čase, keď mu bola obmedzená osobná sloboda orgánmi činnými v trestnom

konaní na území Slovenskej republiky.

K ďalším skutočnostiam týkajúcim sa tohto konania sa mal pritom vyžiadaný

vyjadrovať pri jeho výsluchu dňa 10. mája 2012, zápisnica z ktorého bola pripojená

ako príloha k danému podaniu.

Z dôvodov vyššie uvedených preto vyžiadaný M. H. navrhol napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Košiciach zrušiť.

Spisový materiál v posudzovanej veci bol dňa 23. mája 2012 predložený Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o predmetnej sťažnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola

podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, v súlade s

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie tomuto výroku

predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru, že predmetná sťažnosť bola podaná

dôvodne.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 08. marca 2012 bol

Štátnym prokurátorom Wiener Neudstadt, Rakúska republika, vydaný európsky zatýkací

3

rozkaz, sp. zn. 4 St 25/12f, na M. H., štátneho občana Slovenskej republiky, a to za účelom

jeho vydania na trestné stíhanie pre zločin profesionálne spáchanej ťažkej krádeže vlámaním

podľa §§ 127, 128 ods. 1 bod 4, 129 bod 1 a bod 2, 130 tretí a štvrtý prípad a prečin

zatajovania listín podľa § 229 ods. 1 rakúskeho Trestného zákonníka, ktorých sa mal dopustiť

v spolupáchateľstve s ďalšou osobou – slovenským štátnym občanom R. M., a za ktoré

mu hrozí trest odňatia slobody až do 10 rokov.

Predbežné vyšetrovanie o uvedenom európskom zatýkacom rozkaze bolo zo strany

Krajskej prokuratúry v Košiciach začaté na základe záznamu Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, Prezídia Policajného zboru – Úradu medzinárodnej spolupráce, Národnej ústredne

SIRENE zo 14. marca 2012, sp. zn. -029/MPS-NUS-2012.

Opatrením z 25. apríla 2012, sp. zn. Ntc 13/2012, ustanovila predsedníčka senátu

Krajského súdu v Košiciach podľa z dôvodov uvedených v

a zákona o EZR vyžiadanému M. H. za obhajkyňu JUDr. M. V..

Menovanej advokátke bolo uvedené opatrenie doručené dňa 04. mája 2012.

Dňa 26. apríla 2012 bol pod sp. zn. , zo strany Krajskej prokuratúry

v Košiciach podaný na Krajský súd v Košiciach návrh na vzatie do vydávacej väzby

podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR slovenského štátneho občana M. H., t.č. vo výkone väzby

v Ústave na výkon väzby v Košiciach. S uvedeným návrhom bol súdu predložený zároveň

aj originál vyššie citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu - Krajskej prokuratúre

v Košiciach doručený dňa 27. marca 2012 - spolu i s prekladom do jazyka slovenského.

Na základe vyššie uvedeného návrhu došlo potom k vydaniu napadnutého

rozhodnutia.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť tiež tú skutočnosť, že vyžiadaný M. H.

bol do vnútroštátnej väzby vzatý uznesením Okresného súdu Rožňava z 01. februára 2012,

sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 08. februára 2012,

sp. zn. , a to v súvislosti s trestnou vecou vedenou voči nemu na Okresnej

prokuratúre v Rožňave pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.,

s tým, že väzba mu začala plynúť dňa 28. januára 2012 o 22.00 hod. a vykonáva ju v Ústave

na výkon väzby v Košiciach.

4

Podľa § 11 ods. 1 zákona o EZR na začatie konania o európskom zatýkacom rozkaze

je príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná alebo jej bola

inak obmedzená osobná sloboda.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o EZR prokurátor krajskej prokuratúry príslušný podľa § 11

vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané

podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o EZR prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi

ju s obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu a doručí jej kópiu európskeho zatýkacieho

rozkazu.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o EZR po doručení originálu európskeho zatýkacieho

rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, prokurátor vyžiadanú osobu

poučí o možnosti súhlasiť s vydaním a o dôsledkoch tohto súhlasu, zároveň túto osobu poučí

o tom, že udelený súhlas nemožno odvolať; ďalej túto osobu poučí o možnosti vzdať

sa uplatnenia zásady špeciality podľa § 31 ods. 1 a o dôsledkoch vzdania sa uplatnenia

tejto zásady, ak by sa inak táto zásada vo vzťahu k štátu pôvodu uplatnila.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať

vyžiadaná osoba obhajcu.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o EZR ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti

vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky

alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania, vezme ju sudca krajského

súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné

vyšetrovanie.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o EZR ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti

s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi, alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, súd, po doručení originálu európskeho

zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa preklad vyžaduje, vezme

vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ktorá bude spočívať.

5

Podľa § 17 ods. 2 zákona o EZR ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu

uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon

vydávacej väzby.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,

v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál

a predovšetkým s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia

dospel k takému názoru, že krajský súd nepostupoval v danom prípade správne a v súlade

so zákonom, keď vzal vyžiadaného M. H. do vydávacej väzby, pretože k vydaniu takého

rozhodnutia neboli splnené viaceré podmienky, resp. v konaní predchádzajúcom jeho vydaniu

došlo k porušeniu viacerých práv vyžiadaného.

V prvom rade treba upozorniť na to, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebol

vyžiadaný M. H. či už zo strany súdu alebo prokuratúry vôbec vypočutý, nebol riadne

oboznámený s obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu a tiež mu nebola doručená ani kópia

(originál mala pritom príslušná prokuratúra k dispozícii už od 27. marca 2012) predmetného

európskeho zatýkacieho rozkazu. Rovnako tak boli pritom porušené práva vyžiadaného

i v tom smere, že v čase rozhodovania o jeho väzbe nemal tento prakticky žiadneho

obhajcu (JUDr. M. V. sa o svojom ustanovení v konaní o EZR dozvedela až 04. mája 2012

a dňa 09. mája 2012 jej bolo doručené napadnuté rozhodnutie), hoci treba zároveň podotknúť

i to, že keby tohto v danom čase aj reálne mal, tento by mu pri nedodržaní ďalších vyššie

uvedených práv nemal ani akú právnu pomoc až do momentu podania sťažnosti poskytnúť.

Čo sa týka pritom v spise doloženého prípisu Krajskej prokuratúry v Košiciach

z 11. apríla 2012, ktorým bol vyžiadaný M. H. písomne upovedomený o tom, že na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného na jeho osobu rakúskym súdom dňa

08. marca 2012 pre účely jeho vydania na trestné stíhanie do Rakúskej republiky pre trestný

čin vlámania a iné podľa § – 130, 229 Rakúskej republiky

je voči nemu vedené konanie o európskom zatýkacom rozkaze s tým, že bol zároveň vyzvaný

k tomu, aby si v danom konaní zvolil obhajcu, resp. požiadal o jeho ustanovenie súdom

(č. l. 63 spisu), tak tento treba považovať jednoznačne z hľadiska naplnenia vyššie uvedených

práv vyžiadaného za nedostatočný. Navyše treba podotknúť i to, že v predmetnom prípise

6

bol nesprávne uvedený trestný čin (zle zákonné pomenovanie), z ktorého spáchania

je vyžiadaný podozrivý a pre ktorý bol európsky zatýkací rozkaz vydaný.

A v tomto smere treba podotknúť zároveň i tú skutočnosť, že pokiaľ ide o vykonanie

výsluchu vyžiadaného dňa 10. mája 2012 (aj za účasti jeho obhajkyne) zo strany príslušnej

prokuratúry, v rámci ktorého bol tento prvýkrát riadne oboznámený s obsahom európskeho

zatýkacieho rozkazu a v rámci ktorého mu bola doručená i jeho overená fotokópia spolu

s prekladom do štátneho jazyka, tak tento nemôže na vyššie uvedených záveroch nič zmeniť.

Uvedená okolnosť je z pohľadu hodnotenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako i jemu

predchádzajúceho konania irelevantná.

S ohľadom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že len samotné doručenie

originálu európskeho zatýkacieho rozkazu na vydanie rozhodnutia o vzatí vyžiadaného

do vydávacej väzby rozhodne nestačilo, a to bez ohľadu na to, že v zmysle ust. § 17 ods. 1

zákona o EZR tu ide o väzbu s obligatórnym charakterom.

Len okrajovo sa pritom aj napriek uvedenému považuje Najvyšší súd Slovenskej

republiky za žiaduce vyjadriť i k tým námietkam vyžiadaného, ktoré nepovažoval

za opodstatnené.

V prvom rade potom k tej, že osobu nie je možné stíhať v dvoch štátoch Európskej

únie za ten istý trestný skutok. Tu treba upozorniť na to, že vyriešenie otázky, či je vyžiadaný

M. H. stíhaný na území Slovenskej republiky za ten istý skutok/skutky, pre ktorý/ktoré

sa žiada aj jeho vydanie do Rakúskej republiky, nie je v čase rozhodovania o jeho vzatí

do väzby potrebné. To, či tomu tak naozaj je, a či kvôli tomu príp. bude odopreté

aj jeho vydanie do štátu pôvodu (k tomu viď dôvody pre odmietnutie vykonania európskeho

zatýkacieho rozkazu uvedené v ust. § 23 ods. 1, ods. 2 zákona o EZR) je predmetom ďalšieho

predbežného vyšetrovania, ako to napokon potvrdila aj samotná konajúca prokuratúra

vo svojom písomnom vyjadrení k podanej sťažnosti.

Pokiaľ ide potom o tie výhrady vyžiadaného, týkajúce sa opodstatnenosti jeho

trestného stíhania v Rakúskej republike, tak k týmto sťažnostný súd uvádza iba toľko,

že dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutkov uvedených v európskom zatýkacom rozkaze

nie je predmetom skúmania justičných orgánov vykonávajúceho štátu, a tieto treba teda

7

považovať v danom konaní za irelevantné. Čo sa však týka tej poznámky vyžiadaného,

že skutku uvedeného v časti A pod bodom I. európskeho zatýkacieho rozkazu sa mal

v Rakúskej republike dopustiť v čase, keď mu bola obmedzená osobná sloboda orgánmi

činnými v trestnom konaní na území Slovenskej republiky, tak tu nedá neupozorniť na to,

že vyžiadaný bol na území Slovenskej republiky zadržaný dňa 28. januára 2012 o 22.00 hod.

a predmetného skutku sa mal dopustiť v noci na 28. januára 2012, t.j. v predchádzajúcu noc

(z 27. januára 2012 na 28. januára 2012).

A úplne na záver považuje najvyšší súd vzhľadom na napadnutý výrok za potrebné

poukázať tiež i na tú skutočnosť, že zákon o EZR v ust. § 17 ods. 1 jasne rozlišuje medzi tým,

či sa v čase rozhodovania vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným

stíhaním slovenskými orgánmi alebo vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého

slovenským súdom a v závislosti od toho je potom aj v odseku 2 upravený zánik spočívania

vydávacej väzby. Ak sa teda vyžiadaná osoba nachádza v čase rozhodovania o jej vzatí

do vydávacej väzby vo vnútroštátnej väzbe, je potrebné v zmysle zákona zánik spočívania

vydávacej väzby a nastúpenie jej výkonu viazať len na pominutie dôvodov tejto vnútroštátnej

väzby, a nie aj na potencionálny výkon trestu odňatia slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 31. mája 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová