Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ff4/384389.06dbd4.pdf
PDF · 181.04 KB
No categories available
5Sži/2/2012
Najvyšší súd 5Sži/2/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EUREA, občianske
združenie, IČO: X., Tupého 25/A, Bratislava, zastúpenej Mgr. Vladimírom Šárnikom,
advokátom so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti ţalovanému Krajskému
súdu v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. Spr. 6018/2009 z 29. júna 2009, o odvolaní ţalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/127/2009-28 zo 02. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 2S/127/2009-28 z 02. novembra 2011 o zastavení konania z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zastavil
podľa § 10 ods. 1 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku, keď ţalobkyňa súdny poplatok za ţalobu na základe výzvy súdu
nezaplatila, pričom dospel k záveru, ţe ţalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov podľa
§ 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ktorého sa dovolávala, neprislúcha.
V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe bliţším preverením
skutočných aktivít ţalobkyne a vyhodnotením konaní na tunajšom súde, v ktorých opakovane
vystupuje, bolo zistené, ţe ţalobkyňa je občianskym zdruţením, ktoré okrem vyššie
uvedeného cieľa (ekologické aktivity), vo svojich stanovách uvádza tieţ ciele: budovanie
a rozvoj regiónu Bratislava – Viedeň – Györ, podpora prípravy a implementácie projektov,
rozvoj vzdelávania a vedy a rozvoj občianskej spoločnosti a podpora transparentnosti.
Z poznatkov z doterajších súdnych konaní vedených Krajským súdom v Bratislave vyplýva,
ţe doposiaľ súd prakticky neprejednával ţalobu podanú občianskym zdruţením EUREA,
ktorá by sa týkala ekológie, teda činnosti, výkon ktorej by odôvodňoval osobné oslobodenie
od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb..
Krajský súd poukázal tieţ na to, ţe v predmetnej veci ţaloba smeruje k preskúmaniu
zákonnosti rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ani v tomto prípade sa toto rozhodnutie ekológie netýkalo.
Ďalej krajský súd zistil, ţe ţalobkyňa prostredníctvom svojej internetovej stránky
o ţiadnej svojej aktivite týkajúcej sa ekológie neinformuje. Hlavnými oblasťami činností
ţalobkyne, ako to vyplýva aj zo štruktúry jeho internetovej stránky, je príprava projektov,
rozvoj vzdelávania a vedy, transparentnosť a boj proti korupcii. O akýchkoľvek ekologických
aktivitách neinformuje ani ţalobkyňou na internete zverejnená výročná správa (za rok 2009).
Tieţ zistil, ţe ţalobkyňa sa nenachádza ani v ţiadnom zverejnenom a súdu prístupnom
zozname, či registri ekologických organizácií. Zákon o súdnych poplatkoch v ustanovení § 4
ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. priznáva personálne oslobodenie od súdneho poplatku
ekologickým organizáciám, ktoré vznikajú prevaţne ako mimovládne organizácie,
nenapojené na štátny rozpočet a s obmedzenými moţnosťami financovania, avšak ktorých
činnosť a zameranie má pre spoločnosť nezastupiteľný význam.
Krajský súd bol toho názoru, ţe len prosté konštatovanie v stanovách o ekologickom
zameraní organizácie, bez súvislosti k podanej ţalobe a prejednávanej veci s touto
problematikou, nie je dostatočným podkladom pre záver, ţe ţalobkyňa je ekologickou
organizáciou, a preto mu patrí podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. osobné
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poukázal na to, ţe s uvedeným záverom sa stotoţnilo i správne kolégium Krajského
súdu v Bratislave, ktoré sa na svojom zasadnutí otázkou posúdenia povinnosti ţalobkyne
uhradiť súdne poplatky zaoberalo dňa 26.09.2011.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe ţiadnemu účastníkovi náhradu
trov konania nepriznal, čo odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 246c OSP.
Proti tomuto uzneseniu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Namietala,
ţe rozhodnutie je povrchné a nesprávne, nakoľko ekologické aktivity ţalobcu sa nemusia
realizovať iba prostredníctvom ţalôb. Skutočnosť, ţe časť svojho úsilia venuje ţalobkyňa
aj aktivitám v oblastí presadzovania dodrţiavania zákona o slobodnom prístupe
k informáciám, vyplýva skôr z odbornej a záujmovej profilácie jednotlivých členov zdruţenia,
z ktorých kaţdý prispieva k aktivitám zdruţenia podľa svojich schopností a preferencií,
čím zdruţenie ako dobrovoľné zoskupenie spoločensky aktívnych jedincov generuje výrazný
pozitívny impact s nemalým synergickým efektom v rôznych oblastiach záujmu ţalobkyne.
Z náhľadu na úzky výsek aktivít ţalobkyne teda nemoţno vysloviť záver o absencii
ekologického charakteru ţalobkyne.
Ţalobkyňa uviedla, ţe od svojho vzniku v roku 2003 sa venovala viacerým prioritám,
ku ktorým okrem pomoci ţiadateľom pri príprave a riadení projektov podporených
z Európskych zdrojov patril regionálny rozvoj, podpora vedy a vzdelávania, podpora
transparentnosti, boj proti korupcii, ale aj ekologické aktivity. V zmysle platných stanov
je ţalobkyňa ekologickou organizáciou, pričom podporuje prípravu a implementáciu
ekologických projektov.
Počas svojej činnosti ţalobkyňa od roku 2005 trikrát pripravila a podala rozvojový
projekt pre obec Hrubý Šúr, súčasťou ktorého bola aj revitalizácia ramena malého Dunaja,
čo malo prispieť k obnove biodiverzity v oblasti. Plánovaná bola tieţ výstavba kultúrneho
domu ako pasívneho objektu s vysokým ekologickým štandardom. Projekt bol v obmedzenej
verzii schválený a implementovaný.
Ďalej poukázala na dva pripravované a podané úspešné projekty na rekonštrukciu
školských zariadení v obciach Domaňovce a Trenčianska Teplá, ktoré prispeli k významnému
zníţeniu tepelnej náročnosti a zníţeniu emisií.
Uviedla, ţe v rokoch 2003 aţ 2007 realizovala, ako ţiadateľka alebo partnerka
viacero projektov v regióne Podunajsko, ktoré mali významný environmentálny dopad.
Či uţ sa jednalo o výstavbu cyklistického chodníka Hamuliakovo – Senec, projekt
podporujúci odstraňovanie nelegálnych skládok odpadu v regióne a vzdelávacie aktivity
zamerané na prevenciu ich vzniku, ale tri po sebe nasledujúce projekty regionálne spolupráce
s Rakúskom podporujúce vzdelávanie v environmentálnej oblasti.
Neskôr podporila prípravu projektu na revitalizáciu potoka v obci Píla a v rámci
projektu Manaţment programov a projektov EÚ v roli konzultanta sprostredkoval podanie
viacerých študentských projektov v oblastí ekológie.
V priebehu roka 2010 ţalobkyňa starostovi obce Pila Mgr. R. poskytovala konzultácie
týkajúce sa moţností získania prostriedkov zo zdrojov Európskych fondov na vyčistenie
a revitalizáciu potoka pretekajúceho obcou. V rámci spolupráce s Fyzikálnym ústavom SAV
a architektonickou kanceláriou Createrra sa ţalobkyňa podieľala na zohľadnení ekologických
riešení pri nadstavbe a rekonštrukcií pavilónu Fyzikálneho Ústavu SAV, vrátane vytvorenia
podmienok pre minimalizácie redukovania zelene v dôsledku stavebných prác.
Celkovo od svojho vzniku ţalobkyňa pripravila osem úspešných projektov
s ekologickým zameraním v celkovej hodnote bezmála dva milióny eur, z toho tri projekty
sám realizoval a v dvoch pôsobil ako partner.
Ekologický prvok v činnosti ţalobkyne je teda silno akcentovaný s náleţitým
vyjadrením v jeho činnosti. Nie je preto pravdou, ţe u ţalobkyne ide iba o prosté
konštatovanie „ekologického zamerania“ ţalobkyne v texte stanov.
Krajský súd však podľa ţalobkyne nedôsledne pristúpil k výkladu obsahu zákonného
pojmu „ekologická organizácia“, ktorý nesprávne pouţil vo význame „ekologické
zameranie“. Samotný pojem ekológia je pritom veľmi široký a neurčitý: „Ekológia odbor
biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a ţivotným prostredím a vzťahy medzi
ţivými organizmami navzájom. Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru,
organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Pristúp ekológie k štúdiu ţivotného prostredia
sa často povaţuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky
pre riešenie problémov ţivotného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov
a zákonitosti je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej
a produkčnej krajiny. Podľa inej uznávanej definície, pouţívanej obzvlášť v humánnej
ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu,
organizovanou aktivitou tohto druhu a ţivotným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha“.
Ţalobkyňa poukázala na to, ţe krajský súd nevysvetlil, akými úvahami sa riadil
pri nachádzaní obsahu tohto neurčitého pojmu „ekologická organizácia“, najmä aké prvky
činnosti vo všeobecnosti by mali dávať organizácii ekologický charakter, a ktoré ho naopak
vylučujú. Súd sa nevysporiadal s otázkou, či organizácia ašpirujúca na oslobodenie
od súdnych poplatkov musí byť ekologickou výlučne, prevaţne, alebo iba v určitom
parciálnom aspekte svojej činnosti. Súd sa tieţ nevysporiadal s otázkou, čí pre posúdenie
prevaţujúceho alebo parciálneho zastúpenia ekologického zamerania v činností organizácie
je rozhodujúce kritérium finančného objemu vynaloţených prostriedkov, časového rozsahu
aktivít, počtu členov organizácie venujúcich sa danej aktivite, mediálneho výstupu alebo
dosiahnutých výsledkov. Rovnako súd nevymedzil, či organizácia musí v oblasti ekológie
viesť aj súdne spory, či musí ekologické aktivity vykonávať verejne alebo bez publicity,
odborne alebo na báze amatérskej.
Súd by tieţ mal podľa ţalobkyne vziať do úvahy aj samotnú podstatu súdnych
poplatkov, ktoré sú príjmom štátu, pričom súd je štátnym orgánom rozhodujúcim o povinnosti
platiť ich. Uţ len z tohto dôvodu by súd mal postupovať zdrţanlivo a neurčitý právny pojem
nevykladať reštriktívne, s cieľom zaťaţiť účastníka konania poplatkovou povinnosťou.
Povinnosť platiť súdne poplatky za súdny spor so štátnym orgánom, ktorý je vţdy od súdnych
poplatkov oslobodený, je pritom uţ zo svojej podstaty nemorálna a je zneuţívaním mocenskej
prevahy štátu, narušujúcej princíp rovnosti účastníkov súdneho konania.
Konštatácia krajského súdu o výsledku porady správneho kolégia, ktoré sa rozhodlo
ďalej neakceptovať tvrdené oslobodenie ţalobkyne od súdnych poplatkov, zároveň
je spôsobilé vyvolať obavu, ţe skutočným motívom bolo skôr odradiť ţalobkyňu
od podávania ďalších ţalôb. Pokiaľ by však sudcovia správneho kolégia vykonali analýzu
predmetu a úspešnosti ţalôb, museli by nutne dospieť k záveru, ţe nejde o ţaloby bezúspešne
ani samoúčelné, motivované iba púhou vášňou súdiť sa, či spôsobovať štátnym orgánom
ťaţkosti. Naopak, je smutné, ţe aj po 11 rokoch účinnosti zákona o slobodnom prístupe
k informáciám sú pravidlom tak zúfalo nezákonné rozhodnutia, ktoré ţalobca napáda svojimi
ţalobami, a to v drvivej väčšine prípadov úspešne. Štát teda mal skôr poskytnúť ţalobcovi
dotáciu pri presadzovaní dodrţiavania zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nie klásť
prekáţky v podobe vymáhania súdnych poplatkov napriek zákonnému osobnému
oslobodeniu.
Ukáţkovým prípadom extrémne nezákonného rozhodnutia je podľa ţalobkyne
aj ţalobou ţalobkyne napadnuté rozhodnutie, ktoré je zaloţené na nerozlišovaní rozdielov
inštitútov nahliadania do súdneho spisu účastníkom konania v reţime OSP a ţiadosťou
o informácie v reţime ZSI. Vo svetle uvedeného tak motivácia sudcov správneho kolégia
dostáva skôr charakter zlomyseľnosti neţ snahy o spravodlivé uplatňovanie zákona.
Paradoxne pritom od podania ţaloby uplynulo skoro 2,5 roka, súd však napriek tomu
pred úkonmi smerujúcimi k meritórnemu vybaveniu ţaloby uprednostnil preskúmavanie
aktivít ţalobkyne.
Na základe vyššie uvedeného ţalobkyňa ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesenie o zastavení konania zrušil.
Ţalovaný odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 2456c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a zistil ţe odvolaniu ţalobkyne
treba priznať úspech.
Ţalobkyňa sa ţalobou zo dňa 10.07.2009 domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného číslo: Spr. 6018/2009 zo dňa 29.06.2009, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie ţalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
I, č. Spr. 6017/2009–11 zo dňa 15.06.2009, ktorým bola ţalobcovi zamietnutá ţiadosť
o sprístupnenie informácii podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave vyrubil ţalobkyni súdny poplatok podľa
poloţky 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992
Zb., pričom konštatoval, ţe len prosté konštatovanie v stanovách o ekologickom zameraní
organizácie, bez súvislosti k podanej ţalobe a prejednávanej veci s touto problematikou,
nie je dostatočným podkladom pre záver, ţe ţalobkyňa je ekologickou organizáciou, a preto
mu patrí podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. osobné oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Podľa článku 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo slobodne sa zdruţovať
sa zaručuje. Kaţdý má právo spolu s inými sa zdruţovať v spolkoch, spoločnostiach alebo
iných zdruţeniach.
Podmienky vzniku a právneho postavenia občianskych zdruţení upravuje zákon
č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon
o zdruţovaní občanov“).
Občania môţu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske
zdruţenia, ako aj odborové organizácie a zdruţovať sa v nich. Členmi môţu byť aj právnické
osoby (§ 2 ods. 1, 2 zákona o zdruţovaní občanov).
Zdruţenia sú právnickými osobami (§ 2 ods. 3 veta prvá zákona o zdruţovaní
občanov). Vznikajú registráciou. Registrovým orgánom je Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy.
Návrh na registráciu môţu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden
musí byť starší ako 18 rokov (prípravný výbor). Návrh podpíšu členovia prípravného výboru
a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a adresy bydliska. Ďalej uvedú, kto z členov
starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja
stanovy (v dvoch exemplároch), v ktorých musia byť uvedené:
- názov zdruţenia,
- sídlo, ak je sídlo v Bratislave alebo v Košiciach, je nutné v adrese uviesť aj mestskú
časť,
- cieľ jeho činnosti,
- orgány zdruţenia, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov a funkcionárov
oprávnených konať v mene zdruţenia, ustanovenia o organizačných jednotkách,
pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,
- zásady hospodárenia (§ 6 ods. 2 písm. a/ až d/ a f/ zákona o združovaní občanov).
K návrhu je nutné pripojiť aj potvrdenie o zaplatení správneho poplatku vo výške 66 €.
Poplatok je moţné uhradiť kolkovými známkami – v tom prípade sa odporúča ich zaslanie
v poistenej zásielke, poštovým poukazom typu U alebo prevodom z účtu na účet správneho
orgánu. Pri platbe poštovým poukazom je nutné k návrhu priloţiť originál ústriţku poštového
poukazu, pri platbe prevodom originál avíza banky potvrdzujúceho vykonanie úhrady.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o združovaní občanov ministerstvo registráciu odmietne,
ak z predloţených stanov vyplýva, ţe:
- ide o politickú stranu a politické hnutie, o organizáciu zriadenú na zárobkovú činnosť
alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, alebo o cirkev
a náboţenské spoločnosti,
- stanovy nie sú v súlade so zákonom,
- ide o nedovolené zdruţenie,
- ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami zákona uvedenými v § 5.
Zdruţenie EUREA bolo zaloţené v roku 2003 na základe splnenia uvedených
podmienok, ktoré stanovuje zákon o zdruţovaní občanov.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch Súdne poplatky (ďalej len „poplatky“)
sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony
orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené
v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti
na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ
(§ 5ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch).
Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodené
nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a zdruţenia pôsobiace
na ochranu spotrebiteľov.
Dikcia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ani zákona č. 83/1990 Zb.
o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov neurčuje koľko krát za rok, alebo určité
obdobie je občianske zdruţenie povinné vytvárať činnosť v uvedenom smere, alebo podávať
ţaloby, aby spĺňalo podmienku pre oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2
písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. z dôvodu, ţe je ekologickou organizáciou.
Preto odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu nemá v uvedených zákonných
ustanoveniach oporu. Krajský súd dostatočne svoje tvrdenia neodôvodnil a ani sa dostatočne
nevysporiadal z názormi uvedenými v rozhodnutí, ktoré ho viedli k zastaveniu konania.
Najvyšší súd má za to, ţe ak si krajský súd vyhľadal na internetovej stránke
zverejnenú výročnú správu za rok 2009, v ktorej podľa neho ţalobkyňa neinformuje
o ţiadnych ekologických aktivitách, mohol si vyhľadať aj aktivity, ktoré uvádza ţalobkyňa
vo svojom odvolaní a na základe ktorých je potrebné konštatovať, ţe občianske zdruţenie
EUREA medzi organizácie ktoré vyvíjajú činnosť v oblasti ekológie patrí.
Taktieţ nemoţno opomenúť dôvody odvolania ţalobkyne, ţe sa snaţí podporovať
programy v rámci projektov Európskej únii, kde medzi hlavné ciele Európskej politiky patrí
Environmentálna politika a trvalo udrţateľný rozvoj, čo moţno overiť aj na stránke webovej
ţalobkyne www.eura.sk.
Vzhľadom k tomu, ţe krajský súd zastavil konanie, pre nezaplatenie súdneho
poplatku, ktorý nesprávne vyrubil ţalobkyni, ktorá je zo zákona (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona
o súdnych poplatkoch) oslobodená od súdneho poplatku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/127/2009-28 zo dňa 02.11.2011 podľa
§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 2 OSP), v ktorom krajský súd ţalobu vecne
prejedná a o nej rozhodne.
V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
10 5Sţi/2/2012
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková