Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
10e/385052.f3b87f.pdf
PDF · 136.3 KB
No categories available
2Tost/17/2012
Najvyšší súd 2 Tost 17/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti
obvinenému Y. O. a spol. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,
ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ a § 140 písm. a/ Tr. zák. a iné
na neverejnom zasadnutí 5. júna 2012 v Bratislave o sťažnosti obhajcu Mgr. I. M. proti
uzneseniu predsedníčky senátu Špecializovaného trestného súdu zo 16. mája 2012, č.k. PK -
2T 12/2012 - 2259, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajcu Mgr. I. M. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Predsedníčka Špecializovaného trestného súdu uznesením zo 16. mája 2012, č.k.
PK - 2T 12/2012 - 2259, podľa § 70 ods. 1 Tr. por. uložila obhajcovi obvineného L. B.,
advokátovi Mgr. I. M. poriadkovú pokutu v sume 300 (tristo) eur, pretože bez akéhokoľvek
ospravedlnenia neuposlúchol príkaz súdu dostaviť sa na verejné zasadnutie 14. mája 2012,
ktorého predmetom malo byť predbežné prejednanie obžaloby. Z dôvodu procesnej prekážky
spočívajúcej v neprítomnosti obhajcu Mgr. M. a v tom, že tomuto obhajcovi nezostala
od doručenia upovedomenia (13. mája 2012) lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu,
bolo verejné zasadnutie odročené na 28. mája 2012. Obhajca pritom bez akýchkoľvek
pochybností vedel, že ide o prípad povinnej obhajoby, a teda jeho neprítomnosť môže byť
prekážkou vykonania verejného zasadnutia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obhajca Mgr. I. M. ako
osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka (§ 186 ods. 1 Tr. por.). Uviedol v nej, že
upovedomenie o verejnom zasadnutí prevzal až 13. mája 2012 (v nedeľu) vo večerných
hodinách, neobvyklým spôsobom - prostredníctvom polície v Seredi, kam ho osobne priniesla
predsedníčka senátu. Poštou mu však nebolo doručené nič, hoci 11. mája 2012 si prevzal
všetky oznámené a uložené zásielky, pričom nemal oznámenie o uložení zásielky na
spomenutý úkon. Vzhľadom na uvedený dátum doručenia nemal zachovanú lehotu aspoň
piatich pracovných dní na prípravu. Procesná prekážka nevznikla zo strany obhajoby, ale
súdu, ktorý nedoručil upovedomenie o konaní úkonu nielen jemu, ale ja poškodenému W..
Predsedníčka senátu preto nesprávne uzavrela, že sa bez dostatočného ospravedlnenia
nedostavil na predmetné konanie.
Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v rámci
autoremedúry, alebo vec predložiť najvyššiemu súdu na urobenie navrhovaného rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť
obhajcu Mgr. I. M. nie je dôvodná.
Je nepochybné, že sťažovateľ vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom
zasadnutí 14. mája 2012. Dostatočným dôvodom pre jeho nečinnosť a neuposlúchnutie
príkazu ustanoviť sa na spomenutý úkon nemohol byť jeho názor o nezachovaní lehoty podľa
Posudzovanie tejto lehoty len podľa doručenia vykonaného prostredníctvom polície (§
65 ods. 2 Tr. por.) nebolo zo strany sťažovateľa navyše namieste, lebo v predmetnej veci sa v
prvom rade doručovalo poštou, čo mu muselo byť známe najneskôr 11. mája 2012 z
oznámenia súdu. Poštová zásielka obsahujúca upovedomenie Mgr. I. M. o verejnom zasadnutí
14. mája 2012 napriek prísľubu menovaného, že si ju vyzdvihne 11. mája 2012 (č.l. 2236)
bola vrátená prvostupňovému súdu 25. mája 2012 ako nedoručená (z dôvodu, že adresát ju
neprevzal v odbernej dobe) so záznamom o jej uložení 2. mája 2012.
V súvislosti s uvedenými zisteniami treba uviesť nasledovné:
Ak sa nedoručuje do vlastných rúk (o ktorý prípad v posudzovanej veci ide) v prípade
nezastihnutia adresáta na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, platí režim uvedený v § 65 ods.
3 Tr. por. Ak ide o adresáta, ktorý si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku
alebo má dohodu o preberaní zásielok na pošte bez pridelenia poštového priečinku (v ktorom
prípade sa príchod zásielky neoznamuje) postupuje sa podľa § 65 ods. 5 Tr. por.
Podmienkou právne účinného doručenia podľa § 65 ods. 3 Tr. por. s účinnosťou od 1.
septembra 2011, kedy došlo k novelizácii Trestného poriadku zákonom č. 262/2011 Z.z. na
rozdiel od dovtedy platnej úpravy nie je to, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia.
Pre prípad, že sťažovateľ nepreberal zásielky niektorým zo spôsobov uvedených v §
65 ods. 5 Tr. por., vzhľadom na dátum uloženia zásielky (2. mája 2012) by sa upovedomenie
obhajcu Mgr. I. M. o verejnom zasadnutí určenom na 14. mája 2012 považovalo podľa § 65
ods. 3 Tr. por. za doručené dňom uloženia, a to aj vtedy, ak by sa advokát o uložení
nedozvedel. V takom prípade by päťdňová lehota podľa § 292 ods. 4 Tr. por. bola zachovaná,
pričom bez významu je okolnosť, že sťažovateľ mal byť podľa uvedeného záznamu na č.l.
2236 na dovolenke až do 11. mája 2012.
Pretože sťažovateľ zásielku vôbec neprevzal, nevedel posúdiť zachovanie zákonnej
lehoty na prípravu. To platí aj pre prípad, že by sa doručovalo alternatívnymi spôsobmi
uvedenými v § 65 ods. 5 Tr. por.
Ak sa sťažovateľ nedozvedel inak, vedel o uložení predmetnej zásielky na pošte z
oznámenia prvostupňového súdu. Za tejto situácie ako osoba práva znalá musel nutne vziať
do úvahy možnosť včasného doručenia poštou, a preto len ďalšie 13. mája 2012, podľa neho
neobvyklé doručenie, ktoré z pochopiteľných dôvodov už nemohlo splniť sledovaný účel, ho
neoprávňovalo konať tak, že sa bez akéhokoľvek vysvetlenia nedostavil na verejné zasadnutie
a upovedomenie úplne ignoroval.
Úlohou prvostupňového súdu pri tomto úkone (po predchádzajúcom zistení na pošte
dátumu uloženia zásielky, vtedy ešte nevrátenej súdu a spôsobu doručovania, totiž malo byť
aj v súčinnosti so sťažovateľom posúdenie otázky zachovania lehoty na prípravu. Lehota
podľa § 292 ods. 4 Tr. por. by nebola zachovaná len v prípade, ak by sa bolo preukázalo, že
bol aplikovaný niektorý zo spôsobov doručovania uvedený v § 65 ods. 5 Tr. por. Túto
okolnosť, ako už bolo spomenuté, sťažovateľ nemohol posúdiť, lebo zásielku si nevyzdvihol a
ani to nezisťoval na pošte. V opačnom prípade, by mu bola zásielka vydaná, lebo táto na
pošte objektívne bola až do 24. mája 2012.
Vzhľadom na uvedené púhy odkaz sťažovateľa na doručenie 13. mája 2012
prostredníctvom policajného zboru nie je žiadnym ospravedlnením ani dodatočne (v podanej
sťažnosti), pričom ale podstatným zostáva, že žiadne ospravedlnenie neposkytol
prvostupňovému súdu hoci tak urobiť mal a mohol.
Okolnosť, že konajúci senát prvostupňového súdu zachovanie lehoty neposudzoval z
aspektov uvedených v tomto uznesení najvyššieho súdu a v konečnom dôsledku dospel k
rovnakému záveru ako sťažovateľ, tomuto neprospieva, pretože v dobe rozhodovania sa o
ignorovaní príkazu súdu ani len nemohol predpokladať, že tento sa bude spravovať chybnými
úvahami pri posudzovaní uvedenej otázky.
Zákonnosť uloženia poriadkovej pokuty neobsahuje ani zistenie, že k odročeniu
verejného zasadnutia prispeli aj iné prekážky. Ide o okolnosť zohľadniteľnú pri výmere
poriadkovej pokuty, ktorá podľa zistenia najvyššieho súdu je v danej veci primeraná, a preto
sťažnosť obhajcu Mgr. I. M. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave, 5. júna 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková