Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/79/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T., so sídlom vo S.,

zastúpeného advokátkou JUDr. D. V. so sídlom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike –

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Chlumeckého 2, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenej

na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. , na dovolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. novembra 2011, sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 18. januára 2008, č.k. -122

zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal voči ţalovanej zaplatenia sumy

3 825 000,-- Sk s 19 % úrokom z omeškania od 5. decembra 1998 do zaplatenia z titulu

náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v nesprávnom

a bezdôvodnom zápise exekučného titulu na LV č. X., pre k.ú. S., čím došlo k zmareniu

zmluvy o budúcej zmluve, odstúpeniu zmluvného partnera od tejto zmluvy a zaplateniu

zmluvnej pokuty vo výške ţalovanej sumy ţalobcom tak, ako sa v zmluve zaviazal.

Ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, ţe konaním ţalovanej došlo

k nesprávnemu úradnému postupu – vykonaniu zápisu na LV č. X. z 3. septembra 1998 na

spornej nehnuteľnosti v časti X. ťarchy, ktorým ţalovaná omylom vyznačila "Exekútorský

úrad H. : Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záloţného práva na

nehnuteľnostiach E.“ – hoci tento zápis sa mal týkať iného subjektu. Predmetom sporu

bola zmluvná pokuta, ktorú sa v zmysle čl. II Zmluvy o budúcej zmluve zaviazal ţalobca

zaplatiť spoločnosti A. Poukázal na ustanovenia § 544 ods. 1 a 2, § 50a ods. 1, 2 a 3

, a a a na

ustanovenie a o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Uviedol, ţe

zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok, ktorý má akcesorickú povahu, teda

predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúţiť, pričom

poukázal na judikát NS SR č. R 14/1999. Podľa vyjadrenia ţalobcu k hlavnému záväzku –

k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, ţe spoločnosť A. mu listom z 8. septembra

1998 oznámila odstúpenie od Zmluvy o budúcej zmluve v dôsledku nedodrţania

dojednanej lehoty na uzavretie riadnej zmluvy a následne vyzvala ţalobcu na zaplatenie

zmluvnej pokuty. Dospel k záveru, ţe ak ţalobca nezavinil, nespôsobil a nemohol

predpokladať vzniknutú prekáţku, ide o okolnosť, ktorá vylučuje jeho povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu, pokiaľ táto bola jedinou prekáţkou, brániacou uzavretiu riadnej kúpnej

zmluvy tak, ako ju deklaruje ţalobca. Konštatoval, ţe ţalobca nemal dobrovoľne zmluvnú

pokutu zaplatiť, ale mal vyčkať na rozhodnutie súdu, pokiaľ by ho spoločnosť A.

o zaplatenie zmluvnej pokuty ţalovala. Dôvody zaplatenia zmluvnej pokuty uvedené

ţalobcom (zachovanie dobrých obchodných vzťahov) neakceptoval, pretoţe ţalobca tým

preniesol zodpovednosť na ţalovanú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8. novembra 2011, sp. zn. 277/2011 (v poradí

tretím) rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu trov odvolacieho

a dovolacieho konania nepriznal. Pri posudzovaní nároku ţalobcu rovnako ako pri

predchádzajúcom rozhodnutí, vychádzal z nesporných skutočností, a to ţe zo strany ţalovanej

došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ţe zaplatením zmluvnej pokuty vznikla ţalobcovi

škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku o čiastku zodpovedajúcu zaplatenej zmluvnej

pokute. Mal však za to, ţe majetok ţalobcu sa nezmenšil v príčinnej súvislosti s nesprávnym

postupom katastrálneho úradu. Poukázal na ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1, § 300,

, a ako aj ustanovenia zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom. Povaţoval za nesporné, ţe na právny vzťah medzi ţalobcom

a spoločnosťou A. s poukazom na ustanovenia je potrebné

aplikovať ustanovenia tohto zákona. Mal za to, ţe splnenie zmluvnej povinnosti (zaplatenie

zmluvnej pokuty) zo strany ţalobcu, nemôţe byť škodou v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom. Vychádzal z toho, ţe nesprávny zápis katastrálneho úradu je

bezpochyby nesprávnym úradným postupom v zmysle citovaného zákona, ktorý však bez

ďalšieho nemá za následok vznik škody. Peňaţné plnenie, ktorého sa ţalobca domáha titulom

náhrady škody a ktorého výška zodpovedala ţalobcom zaplatenej zmluvnej pokute,

nepredstavuje ujmu spôsobenú nesprávnym postupom katastrálneho úradu. Majetok ţalobcu

sa zmenšil aţ zaplatením zmluvnej pokuty, to znamená, ţe bez ďalšej právnej skutočnosti,

v danom prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, by ku škode

u ţalobcu vôbec nedošlo. Z postupného sledu jednotlivých skutkových okolností v danej veci

povaţoval za zrejmé, ţe nesprávny úradný postup katastrálneho úradu bol významným

článkom reťazca príčin a následkov, pretoţe ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nebol by sa zmenšil ani majetok ţalobcu. Napriek tomu mal za to, ţe z relevantných príčin

a následkov vyplýva, ţe zmenšenie majetku ţalobcu nebolo spôsobené priamo

neprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Uzavrel, ţe keďţe vzťah príčiny

a následku má byť priamy a bezprostredný, v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a škodou vzniknutou zmenšením

majetku ţalobcu v dôsledku zaplatenia zmluvnej pokuty.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením , tvrdiac, ţe mu postupom odvolacieho

súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe odvolací súd nerešpektoval právny

názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení, sp. zn. z 25. mája

2011. Spôsob, akým odvolací súd splnil túto povinnosť, a to, ţe výzvou, ktorá bola súčasťou

predvolania na pojednávanie vyzval účastníkov, aby sa v lehote do 10. septembra 2011

vyjadrili k moţnému pouţitiu ustanovení § 289 aţ § 292, § 300 aţ § 302 a § 374 Obchodného

zákonníka a a , povaţoval za nedostatočný. Mal za to, ţe

povinnosťou odvolacieho súdu bolo v hrubých rysoch objasniť, akými úvahami sa pri moţnej

aplikácii právneho posúdenia vo vzťahu ku konkrétnemu predpisu bude riadiť vo vzťahu

k skutkovým zisteniam, aby toto mohlo byť podkladom k primeranej reakcii na takúto moţnú

aplikáciu iných právnych predpisov. Ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia § 241 ods. 2

písm. b/ , pričom ako dôvod uviedol nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

Taktieţ mal za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci podľa Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie

odvolacieho súdu zmenil tak, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi sumu 126 966,73 €

so 17,6 % úrokom z omeškania od 22. októbra 2001 do zaplatenia a sumu 3 965,38 €

na náhradu trov prvostupňového konania spolu so sumou 5 766,66 € na náhradu trov

odvolacieho konania na účet JUDr. F. V. a sumu 4 103,32 € na náhradu trov odvolacieho

konania spolu so sumou 1 647,55 € na náhradu trov dovolacieho konania na účet právneho

zástupcu ţalobcu JUDr. D. V. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie

ţalobcu odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd, ktorý

v prejednávanej veci rozhodoval, vyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané, keďţe

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil z procesných dôvodov Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je

podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo

uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Dovolací súd názor dovolateľa, ţe odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 2

, pretoţe v hrubých rysoch neobjasnil, akými úvahami sa pri moţnej aplikácii právneho

posúdenia vo vzťahu ku konkrétnemu predpisu bude riadiť vo vzťahu k skutkovým zisteniam,

nepovaţuje za správny. Spôsob, akým odvolací súd účastníkov konania vyzval na vyjadrenie

sa k moţnej aplikácii iných ustanovení ako tých, ktoré pouţil súd prvého stupňa vo svojom

rozhodnutí, a to písomnou výzvou, ktorá bola súčasťou predvolania na pojednávanie,

povaţuje dovolací súd za dostatočný. Účastníkom konania sa vytvorila moţnosť oboznámiť

sa so skutočnosťou, ţe poukázaním na vo výzve uvedené zákonné ustanovenia, sa predbeţne

právne posúdenie veci javí byť odvolaciemu súdu iné ako súdu prvého stupňa. Vytvorením

moţnosti v stanovenej lehote vyjadriť sa k novým (doposiaľ súdom prvého stupňa)

nepouţitým ustanoveniam, na ktoré odvolací súd doslovne poukázal, bola naplnená

poţiadavka stanovená v ustanovení Ţalobca túto moţnosť aj vyuţil

a v písomnom vyjadrení zo 7. septembra 2011 (č.l. 290) sa k ustanoveniam § 289 aţ § 292,

aţ , a a aj

vyjadril. Na pojednávaní konanom 8. novembra 2011, ako to vyplýva zo zápisnice

z pojednávania č.l. 310 (druhá strana, tretí odsek) právna zástupkyňa ţalobcu konštatovala, ţe

vo vyjadrení zo 7. septembra 2011 reagovala na všetky potrebné otázky pre posúdenie veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe

viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom

na ustanovenie (čoho sa ţalobca v konaní domáhal, čo bolo predmetom

odvolania ţalovaného, ako sa k dovolaciu vyjadril ţalobca, ktoré skutočnosti mal

za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako

vec právne posúdil). Všetky námietky dovolateľa podľa názoru dovolacieho súdu sa týkajú

nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, nie tak záveru, ţe odvolací súd

svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

Ţalobca v dovolaní ďalej namieta, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Ţalovanej dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania

( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. júna 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová