Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/23/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu na neverejnom

zasadnutí v Bratislave 5. júna 2012 proti obvinenému E. B., pre trestný čin ublíženia na

zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, vedenej na Okresnom

súde Senica pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom

obhajcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 3. novembra 2011,

sp. zn. podľa , , a takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 3. novembra 2011, sp. zn. , bol

z dôvodu uvedeného v

porušený zákon

v ustanovení a Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

v neprospech obvineného E. B..

Toto uznesenie sa z r u š u j e .

2

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Senica z 31. augusta 2010, sp. zn. ,

bol obvinený E. B. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa §

221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“), na tom

skutkovom základe, že

dňa 25. októbra 2005 asi o 14.00 hod. v S., v rodinnom dome č. X., na H. ulici,

v obývacej izbe po predchádzajúcej hádke sotil do ľavého ramena manželku H. B., ktorá

spadla na stolík, udrela sa a spôsobila si zlomeninu okovca lakťovej kosti s dobou liečenia 4

týždne.

Za to mu bol uložený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri)

mesiace.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 59 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa bol obvinený zaviazaný uhradiť škodu poškodenej H. B.,

nar. X., bytom S., H. č. X., vo výške 637,20 Eur.

Podľa bola poškodená H. B. odkázaná so zvyškom svojho

nároku na náhradu škody na občianske-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obvinený odvolanie.

Krajský súd v Trnave uznesením z 3. novembra 2011, sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného E. B. zamietol.

3

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 7. marca 2012 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený

v ustanovení , t.j., že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Ako dôvod dovolania uplatnil aj konanie

na súde prvého stupňa, keďže podľa jeho názoru vytýkané pochybenia neboli napravené

v konaní o riadnom opravnom prostriedku v zmysle Obvinený uviedol,

že skutok, za ktorý bol odsúdený, nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu podľa

§ 221 Tr. zák., nakoľko z jeho strany sa v žiadnom prípade a ani pri žiadnej verzii priebehu

skutku nemohlo jednať o úmysel ublížiť poškodenej na zdraví. Poukázal na vážny zdravotný

stav poškodenej – silnú osteoporózu, ktorou mala v čase skutku trpieť a tiež na skutočnosť,

že už v minulosti poškodená utrpela rôzne zlomeniny, ktoré zistila neskôr, pričom nevedela

presne označiť moment, kedy k tomu došlo. Podľa jeho názoru úmysel, ktorý vyžaduje § 221

Tr. zák. nebol preukázaný. Poprel, že by jej svojim konaním chcel ublížiť na zdraví

a poukázal zároveň na to, že miernym odstrčením poškodenej len bránil svoj záujem vziať

si predmety mu patriace, na ktoré bol navyše odkázaný. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok (správne má byť uvedené „uznesenie“) zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Trnave na nové prejednanie a rozhodnutie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Senica, ktorá navrhla toto

podľa zamietnuť vzhľadom na to, že v danom prípade nie sú preukázané

dôvody dovolania. Uviedla, že dovolateľ poznal zdravotný stav poškodenej a vzhľadom

na to si musel byť vedomý, že už pri najmenšom násilí voči poškodenej jej môže spôsobiť

zranenie, ktoré má charakter ublíženia na zdraví. Z tohto dôvodu potom podľa názoru

okresnej prokuratúry neabsentuje tu subjektívna stránka, keďže obvinený sa skutku dopustil

v nepriamom úmysle podľa § 4 písm. b/ Tr. zák. (č.l. 407-408).

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila aj splnomocnenkyňa poškodenej, ktorá považuje

rozsudok okresného súdu za vecne a právne správny, a preto navrhla dovolanie

ako nedôvodné zamietnuť (č.l. 409-410).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v ,

v zákonnej lehote podľa , s obsahovými náležitosťami podľa

4

a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa po tom,

ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom

bolo rozhodnuté ( ). Súčasne zistil, že dôvod dovolania podaného

v prospech obvineného, spočívajúci v je zjavne preukázaný

a vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa a , a preto rozhodol

o dovolaní na neverejnom zasadnutí v intenciách

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím

slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Podľa § 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený

týmto zákonom, alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,

a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem

chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo

ohrozenie nespôsobí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,

hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Prieskum z dôvodu podľa je limitovaný posúdením

správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím.

5

V posudzovanej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie podľa

ktorého E. B. spáchal skutok tak, ako je tento ustálený v skutkovej vete rozsudku Okresného

súdu Senica z 31. augusta 2008, sp. zn. , pretože odvolací súd

vo svojom uznesení napadnutom dovolaním obvineného skutkové zistenia nijak

nemodifikoval.

Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojej prieskumnej povinnosti musel

sústrediť na to, či takto vymedzený skutok zodpovedá jeho právnemu posúdeniu uvedenému

v tzv. právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa (keďže táto nebola nijako dotknutá

uznesením odvolacieho súdu).

Z rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa je zrejmé, že obvineného E. B. uznali za

vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatuje, že skutok právoplatne

ustálený súdmi v pôvodnom konaní nebol správne právne kvalifikovaný, pretože

nenapĺňa všetky zákonné znaky trestného činu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Tým je odôvodnený záver, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu

prvého stupňa sú založené na nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku,

a preto v danom prípade ide o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa

okrem iného vyplýva, že obvinený po predchádzajúcej hádke sotil do ľavého ramena

manželku H. B., ktorá spadla na stolík, udrela sa a spôsobila si zlomeninu okovca lakťovej

kosti s dobou liečenia 4 týždne.

Citované skutkové zistenie je v rozpore s právnym posúdením skutku, z ktorého bol

obvinený uznaný za vinného. Takto popísaný skutok podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky neposkytuje dostatočný podklad pre právnu kvalifikáciu z hľadiska

subjektívnej stránky dotknutého trestného činu.

Z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že odôvodnenie subjektívnej stránky tohto

trestného činu je nepostačujúce, nakoľko sa len konštatuje, že „obvinený musel vedieť,

6

že svojim sotením, najmä s prihliadnutím na väčšiu fyzickú prevahu nad poškodenou

i s prihliadnutím na jej vek, tejto môže spôsobiť zranenie, k čomu nakoniec i prišlo“.

Odôvodnenie uznesenia súdu druhého stupňa, ktorý podľa zamietol odvolanie

obvineného uvádza iba, že súd prvého stupňa rešpektujúc objektívne dôkazy, ustálením miery

zavinenia v podobe nepriameho úmyslu (čo však ale okresný súd neuvádza), nepochybil

ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu uloženému obvinenému E. B.“, z čoho jasne

možno vyvodiť záver o nesplnení revíznej povinnosti odvolacím súdom

vo vzťahu k právnej kvalifikácii, ktorú tento neskúmal, napriek tomu, že jej nesprávnosť

je jeden z dôvodov odôvodňujúcich podanie mimoriadneho opravného prostriedku.

Ako už poukázal obvinený vo svojom dovolaní, na naplnenie subjektívnej stránky

skutkovej podstaty predmetného trestného činu nepostačuje nedbanlivosť, pretože skutková

podstata trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje úmyselné

konanie páchateľa. Táto skutočnosť mala byť súčasťou opisu skutku, pričom musí vyplynúť

z vykonaného dokazovania.

Podľa vtedy i teraz platnej právnej úpravy trestnosť činu a trestná zodpovednosť

páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného

činu. Bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Najvýznamnejším znakom subjektívnej

stránky je zavinenie. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom

trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová. Podľa prítomnosti vôľovej

zložky v zavinení páchateľa sa ďalej rozlišuje zavinenie úmyselné a zavinenie

z nedbanlivosti.

Úmyselné zavinenie predpokladá existenciu zložky vôľovej i vedomostnej.

Nedbanlivostné zavinenie vylučuje vôľu a jeho definícia sa opiera o vedomosť, nevedomosť

i možnosť vedomosti.

Podstatou v danej trestnej veci je, že v prípade nepriameho úmyslu (tak ako

ho „ustálili“ súdy prvého a druhého stupňa), ako aj vedomej nedbanlivosti je zastúpená

vedomostná zložka. Nemožno súhlasiť s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, ktorý

v rámci úmyselného zavinenia obvineného uviedol len, že tento „musel vedieť, že svojim

sotením, najmä s prihliadnutím na väčšiu fyzickú prevahu nad poškodenou i s prihliadnutím

na jej vek, tejto môže spôsobiť zranenie, k čomu nakoniec i prišlo“, pretože (ako už bolo

7

vyššie uvedené) vedomostná zložka je prítomná aj pri vedomej nedbanlivosti. Pričom

ani z opisu ustáleného skutku a vykonaného dokazovania vo vzťahu k nepriamemu úmyslu,

nie je zrejmá uzrozumenosť obvineného s následkami uvedenými v ,

ktorá sa pri takejto forme zavinenia vyžaduje (navyše, keď zo znaleckého posudku znalca

z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, traumatológia vyplýva, že v mechanizme vzniku

zranenia sa uplatnil úder – sotenie vedené rukou útočníka do oblasti ľavého ramena,

čím došlo k prejavom pohmoždenia mäkkých tkanív v oblasti ramena, pričom intenzita

pôsobiacej sily bola slabá). Dokonca ani z rozhodnutia odvolacieho súdu nepriamy úmysel

obvineného nevyplýva. Tento sa len stotožnil s ustálením formy zavinenia v podobe

nepriameho úmyslu, napriek tomu, že okresný súd túto formu zavinenia vo svojom rozhodnutí

ani neodôvodnil (a nie je ani súčasťou opisu ustáleného skutku).

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky skôr uvedené

skutočnosti zistiac, že je splnený dôvod dovolania podľa , podľa

, vyslovil porušenie zákona v ustanovení a

Tr. zák. (porušenie bolo v neprospech obvineného) a zrušil napadnuté uznesenie ako aj naň

obsahovo nadväzujúce rozhodnutia; podľa Krajskému súdu v Trnave

prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

Úlohou Krajského súdu v Trnave bude opäť prerokovať predmetnú vec a rozhodnúť

v nej o odvolaní obvineného v kontexte s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 5. júna 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková