Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
74d/384859.142a70.pdf
PDF · 119.21 KB
No categories available
2Tdo/23/2012
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 23/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu na neverejnom
zasadnutí v Bratislave 5. júna 2012 proti obvinenému E. B., pre trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, vedenej na Okresnom
súde Senica pod sp. zn. 1T/142/2008, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom
obhajcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 3. novembra 2011,
sp. zn. 6To/100/2010 podľa § 382a, § 386 ods. 1, 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto
rozhodol:
Uznesením Krajského súdu v Trnave z 3. novembra 2011, sp. zn. 6To/100/2010, bol
z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
porušený zákon
v ustanovení § 319 Tr. por. a § 221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006
v neprospech obvineného E. B..
Toto uznesenie sa z r u š u j e .
2
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené uznesenie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Senica z 31. augusta 2010, sp. zn. 1T/142/2008,
bol obvinený E. B. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa §
221 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“), na tom
skutkovom základe, že
dňa 25. októbra 2005 asi o 14.00 hod. v S., v rodinnom dome č. X., na H. ulici,
v obývacej izbe po predchádzajúcej hádke sotil do ľavého ramena manželku H. B., ktorá
spadla na stolík, udrela sa a spôsobila si zlomeninu okovca lakťovej kosti s dobou liečenia 4
týždne.
Za to mu bol uložený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri)
mesiace.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 59 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný uhradiť škodu poškodenej H. B.,
nar. X., bytom S., H. č. X., vo výške 637,20 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená H. B. odkázaná so zvyškom svojho
nároku na náhradu škody na občianske-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obvinený odvolanie.
Krajský súd v Trnave uznesením z 3. novembra 2011, sp. zn. 6To/100/2010, podľa
§ 319 Tr. por. odvolanie obvineného E. B. zamietol.
3
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu 7. marca 2012 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t.j., že rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Ako dôvod dovolania uplatnil aj konanie
na súde prvého stupňa, keďže podľa jeho názoru vytýkané pochybenia neboli napravené
v konaní o riadnom opravnom prostriedku v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por. Obvinený uviedol,
že skutok, za ktorý bol odsúdený, nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu podľa
§ 221 Tr. zák., nakoľko z jeho strany sa v žiadnom prípade a ani pri žiadnej verzii priebehu
skutku nemohlo jednať o úmysel ublížiť poškodenej na zdraví. Poukázal na vážny zdravotný
stav poškodenej – silnú osteoporózu, ktorou mala v čase skutku trpieť a tiež na skutočnosť,
že už v minulosti poškodená utrpela rôzne zlomeniny, ktoré zistila neskôr, pričom nevedela
presne označiť moment, kedy k tomu došlo. Podľa jeho názoru úmysel, ktorý vyžaduje § 221
Tr. zák. nebol preukázaný. Poprel, že by jej svojim konaním chcel ublížiť na zdraví
a poukázal zároveň na to, že miernym odstrčením poškodenej len bránil svoj záujem vziať
si predmety mu patriace, na ktoré bol navyše odkázaný. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok (správne má byť uvedené „uznesenie“) zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Trnave na nové prejednanie a rozhodnutie.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Senica, ktorá navrhla toto
podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť vzhľadom na to, že v danom prípade nie sú preukázané
dôvody dovolania. Uviedla, že dovolateľ poznal zdravotný stav poškodenej a vzhľadom
na to si musel byť vedomý, že už pri najmenšom násilí voči poškodenej jej môže spôsobiť
zranenie, ktoré má charakter ublíženia na zdraví. Z tohto dôvodu potom podľa názoru
okresnej prokuratúry neabsentuje tu subjektívna stránka, keďže obvinený sa skutku dopustil
v nepriamom úmysle podľa § 4 písm. b/ Tr. zák. (č.l. 407-408).
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila aj splnomocnenkyňa poškodenej, ktorá považuje
rozsudok okresného súdu za vecne a právne správny, a preto navrhla dovolanie
ako nedôvodné zamietnuť (č.l. 409-410).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou uvedenou v § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.,
v zákonnej lehote podľa § 370 ods. 1 Tr. por., s obsahovými náležitosťami podľa
4
§ 374 ods. 1 Tr. por. a tiež s uvedením dôvodu dovolania podľa § 374 ods. 2 Tr. por. po tom,
ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom
bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Súčasne zistil, že dôvod dovolania podaného
v prospech obvineného, spočívajúci v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zjavne preukázaný
a vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por., a preto rozhodol
o dovolaní na neverejnom zasadnutí v intenciách § 382a Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím
slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
Podľa § 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,
a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 5 Tr. zák. trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Prieskum z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je limitovaný posúdením
správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku skutku zistenému napadnutým rozhodnutím.
5
V posudzovanej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie podľa
ktorého E. B. spáchal skutok tak, ako je tento ustálený v skutkovej vete rozsudku Okresného
súdu Senica z 31. augusta 2008, sp. zn. 1T/142/2008, pretože odvolací súd
vo svojom uznesení napadnutom dovolaním obvineného skutkové zistenia nijak
nemodifikoval.
Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojej prieskumnej povinnosti musel
sústrediť na to, či takto vymedzený skutok zodpovedá jeho právnemu posúdeniu uvedenému
v tzv. právnej vete rozsudku súdu prvého stupňa (keďže táto nebola nijako dotknutá
uznesením odvolacieho súdu).
Z rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa je zrejmé, že obvineného E. B. uznali za
vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne konštatuje, že skutok právoplatne
ustálený súdmi v pôvodnom konaní nebol správne právne kvalifikovaný, pretože
nenapĺňa všetky zákonné znaky trestného činu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Tým je odôvodnený záver, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu
prvého stupňa sú založené na nesprávnej právnej kvalifikácii zisteného skutku,
a preto v danom prípade ide o naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Zo skutkových zistení ustálených vo výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa
okrem iného vyplýva, že obvinený po predchádzajúcej hádke sotil do ľavého ramena
manželku H. B., ktorá spadla na stolík, udrela sa a spôsobila si zlomeninu okovca lakťovej
kosti s dobou liečenia 4 týždne.
Citované skutkové zistenie je v rozpore s právnym posúdením skutku, z ktorého bol
obvinený uznaný za vinného. Takto popísaný skutok podľa názoru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky neposkytuje dostatočný podklad pre právnu kvalifikáciu z hľadiska
subjektívnej stránky dotknutého trestného činu.
Z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že odôvodnenie subjektívnej stránky tohto
trestného činu je nepostačujúce, nakoľko sa len konštatuje, že „obvinený musel vedieť,
6
že svojim sotením, najmä s prihliadnutím na väčšiu fyzickú prevahu nad poškodenou
i s prihliadnutím na jej vek, tejto môže spôsobiť zranenie, k čomu nakoniec i prišlo“.
Odôvodnenie uznesenia súdu druhého stupňa, ktorý podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie
obvineného uvádza iba, že súd prvého stupňa rešpektujúc objektívne dôkazy, ustálením miery
zavinenia v podobe nepriameho úmyslu (čo však ale okresný súd neuvádza), nepochybil
ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu uloženému obvinenému E. B.“, z čoho jasne
možno vyvodiť záver o nesplnení revíznej povinnosti odvolacím súdom
vo vzťahu k právnej kvalifikácii, ktorú tento neskúmal, napriek tomu, že jej nesprávnosť
je jeden z dôvodov odôvodňujúcich podanie mimoriadneho opravného prostriedku.
Ako už poukázal obvinený vo svojom dovolaní, na naplnenie subjektívnej stránky
skutkovej podstaty predmetného trestného činu nepostačuje nedbanlivosť, pretože skutková
podstata trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje úmyselné
konanie páchateľa. Táto skutočnosť mala byť súčasťou opisu skutku, pričom musí vyplynúť
z vykonaného dokazovania.
Podľa vtedy i teraz platnej právnej úpravy trestnosť činu a trestná zodpovednosť
páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného
činu. Bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Najvýznamnejším znakom subjektívnej
stránky je zavinenie. Zavinenie je vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom
trestného činu a tvoria ho dve zložky, vedomostná a vôľová. Podľa prítomnosti vôľovej
zložky v zavinení páchateľa sa ďalej rozlišuje zavinenie úmyselné a zavinenie
z nedbanlivosti.
Úmyselné zavinenie predpokladá existenciu zložky vôľovej i vedomostnej.
Nedbanlivostné zavinenie vylučuje vôľu a jeho definícia sa opiera o vedomosť, nevedomosť
i možnosť vedomosti.
Podstatou v danej trestnej veci je, že v prípade nepriameho úmyslu (tak ako
ho „ustálili“ súdy prvého a druhého stupňa), ako aj vedomej nedbanlivosti je zastúpená
vedomostná zložka. Nemožno súhlasiť s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, ktorý
v rámci úmyselného zavinenia obvineného uviedol len, že tento „musel vedieť, že svojim
sotením, najmä s prihliadnutím na väčšiu fyzickú prevahu nad poškodenou i s prihliadnutím
na jej vek, tejto môže spôsobiť zranenie, k čomu nakoniec i prišlo“, pretože (ako už bolo
7
vyššie uvedené) vedomostná zložka je prítomná aj pri vedomej nedbanlivosti. Pričom
ani z opisu ustáleného skutku a vykonaného dokazovania vo vzťahu k nepriamemu úmyslu,
nie je zrejmá uzrozumenosť obvineného s následkami uvedenými v Trestnom zákone,
ktorá sa pri takejto forme zavinenia vyžaduje (navyše, keď zo znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, traumatológia vyplýva, že v mechanizme vzniku
zranenia sa uplatnil úder – sotenie vedené rukou útočníka do oblasti ľavého ramena,
čím došlo k prejavom pohmoždenia mäkkých tkanív v oblasti ramena, pričom intenzita
pôsobiacej sily bola slabá). Dokonca ani z rozhodnutia odvolacieho súdu nepriamy úmysel
obvineného nevyplýva. Tento sa len stotožnil s ustálením formy zavinenia v podobe
nepriameho úmyslu, napriek tomu, že okresný súd túto formu zavinenia vo svojom rozhodnutí
ani neodôvodnil (a nie je ani súčasťou opisu ustáleného skutku).
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky skôr uvedené
skutočnosti zistiac, že je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa
§ 386 ods. 1, 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 319 Tr. por. a § 221 ods. 1
Tr. zák. (porušenie bolo v neprospech obvineného) a zrušil napadnuté uznesenie ako aj naň
obsahovo nadväzujúce rozhodnutia; podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Trnave
prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
Úlohou Krajského súdu v Trnave bude opäť prerokovať predmetnú vec a rozhodnúť
v nej o odvolaní obvineného v kontexte s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 5. júna 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková