Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7a4/384356.308916.pdf
PDF · 172 KB
No categories available
1Sžr/170/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/170/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. F., bytom C., 2/ M., bytom S., 3/
M., bytom T., zast.: Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie
Domus Petra, Pod Sokolice 1/B Trenčín, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad
v Považskej Bystrici so sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica , za účasti: 1/ Slovenský
pozemkový fond so sídlom Búdková č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľov proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. mája 2011 č. k. 11Sp/7/2011-21, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 11. mája 2011 č. k. 11Sp/7/2011-21 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom a Slovenskému pozemkovému fondu právo na náhradu trov
odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
2
1. Rozhodnutím č.: H 2010/00568-019-R/1291BE1-A-50 z 08.12.2010 odporca podľa
§ 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej na účely tohto rozsudku tiež
„zák. č. 503/2003 Z.z.“) a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej
len „Správny poriadok“) vyslovil, že
a) navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m) a p)
zák. č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu,
a. nakoľko požadované pozemky boli vyvlastnené za náhradu a slúžia na účel,
na ktorý boli vyvlastnené,
a to vo vzťahu k pozemku zapísanom v PKV č. X. pre k. ú. P. ako PKN č. X., roľa V.
2
o výmere 1.787 m, ktoré prešli na štát vyvlastňovacím výmerom zn.: 716-18/6-1949 vydané
ONV v Považskej Bystrici dňa 08.08.1949.
2. Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 29.12.2004 si navrhovatelia
ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 písmeno c) zák. č. 503/2003 Z.z. uplatnili nárok
na navrátenie vlastníctva, náhradný pozemok alebo finančné vysporiadanie k pozemku
2
- parc. č. PKN X., roľa V. o výmere 12554 m(o tejto parcele rozhodne odporca
samostatným rozhodnutím) a
2
- parc. č. PKN X., roľa V. o výmere 1.787 m(tzn. pozemok, ktorý je predmetom
preskúmavaného reštitučného konania),
pôvodne zapísaných v PKV č. X. pre k. ú. P. po pôvodnom vlastníkovi F., ktorý zomrel X..
3. Podľa zisteného skutkového stavu uvedený pozemok parc. č. PKN X. bol
vyvlastnený hore uvedeným vyvlastňovacím výmerom (bod č. 1), ktorý bol vydaný
na žiadosť Považských strojární n.p. (ďalej len „vyvlastniteľ“) pre účely tohto žiadateľa
a ďalej na stavbu rodinných domov zaradených do vykonávacích plánov na rok 1949
2
za finančnú náhradu 80,- Kčs za m, stanovenú podľa § 11 ods. 4 vládneho nariadenia,
vrátane zákonných úrokov odo dňa splatnosti, tzn. v zmysle vtedy platného cenového
predpisu vyhlášky č. 258/1951 Úr.v.
4. Proti uvedenej výške finančnej náhrady podali Považské strojárne n.p., Považská
Bystrica ako vyvlastniteľ neúspešne odvolanie, kde žiadal jej zníženie z dôvodu prípravy
nového cenového predpisu, ktorý má v budúcnosti znížiť tieto náhrady.
3
5. V súčasnosti podľa identifikácie parciel vydanej Správou katastra Považská Bystrica
dňa 25.05.2005 má odporca preukázané, že na nej je postavená budova Sociálnej poisťovne
(ktorá bola prerobená z bývalých internátov Považských strojární), a tak je podľa odporcu
možno konštatovať, že parcela č. PKN X. slúžila svojmu účelu vyvlastnenia a bola
vyvlastnená za náhradu v zmysle vtedy platného cenového predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 písm. m) a p) zák. č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
p) politickej perzekúcie [odkaz zákonodarcu na § 2 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb.] alebo
postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody [odkaz zákonodarcu
na § 2 ods. 3 prvá veta zákona č. 87/1991 Zb.] .
6. Vo vykonanom reštitučnom konaní mal odporca preukázané, že vyvlastnenie
pozemku sa uskutočnilo za náhradu, nehnuteľnosť slúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.
7. Čo sa týka námietky navrhovateľov, že nedošlo k vyplateniu náhrady, s tým odporca
nesúhlasí. Tento svoj záver odvíja najmä z dokladu vydaného Štátnou sporiteľňou
v Považskej Bystrici z 02.05.1958 na základe žiadosti M., podľa ktorého je zrejmé že náhrada
za vyvlastnené pozemky bola zložená do depozitu štátnej sporiteľne v Komárne bez
viazanosti ako voľná výplata, pričom nebol problém si ju vybrať. Súčasne odporučila
manželke pôvodného vlastníka v prípade, ak neboli finančné prostriedky vybraté, prihlásiť si
ich do pozostalostného pokračovania na štátnom notárstve.
8. Ďalej z uvedeného listu pomerne jednoznačne vyplýva, že vyvlastniteľ finančné
prostriedky poukázal a okrem nebohého M. si ich mohla vybrať aj jeho manželka, ak si ich
nevybral už jej manžel. V dedičskom konaní (zápisnica č. D755/5521) sa uvedené finančné
prostriedky neuvádzajú a dodatočné pojednávanie neprebehlo.
9. Čo sa týka právneho osudu týchto finančných prostriedkov, v prípade, že si pôvodný
vlastník vyvlastňovaciu náhradu za pozemky neprevzal, bola táto v zmysle vtedy platných
právnych predpisov uložená v depozite Štátnej sporiteľne v Považskej Bystrici, neskôr bola
odoslaná do Komárna, to všetko počas 3-ročnej lehoty, kedy mohla oprávnená osoba
o ne prejaviť záujem, a ak sa tak nestalo, potom prepadnú v prospech štátu.
4
10. Vo vzťahu k argumentu, že pôvodný vlastník bol v tom čase už na neznámom
mieste a nemal možnosť sa o vyvlastnení dozvedieť, pripadne brániť, tak odporca s poukazom
na jednak predloženú korešpondenciu s vyvlastniteľom Považské strojárne n.p., Okresnej
sporiteľne a pokladnice v Komárne (26.09.1951) a korešpondencie s vyvlastniteľom, ako
aj vyjadrenia jedného z navrhovateľov Ing. F.M. z 05.11.2008, ktoré podal v rámci správneho
odvolania sa proti rozhodnutiu odporcu (v ňom sa jednoznačne priznáva komunikácia
s vyvlastniteľom pozemku).
11. Pri preskúmaní podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. p) zák. č. 503/2003 Z.z., nakoľko
podľa odporcu navrhovatelia nepredložili žiadne doklady a ani zdôvodnenie, že v danom
prípade spĺňajú podmienky uvedené v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej
rehabilitácii, odporca po zistení, že k vyvlastneniu pozemku nedošlo na základe politickej
perzekúcie ale v súlade vtedy platnou legislatívou a pozemky boli vyvlastnené všetkým
vlastníkom záujmového združenia bez ohľadu na to, či súhlasili alebo nesúhlasili s politickým
zriadením tej doby, nemohol tomuto dôvodu prisúdiť relevanciu.
12. V zmysle právneho názoru vysloveného v predchádzajúcich zrušujúcich rozsudkoch
Krajského súdu v Trenčíne zo 06.03.2007 a 17.03.2009, tzn. že odporca
musí odstrániť nedostatočne zistený skutkový stav a nevydať rozhodnutie
bez dostatočný dokladov a podkladov,
správne určiť oprávnené osoby podľa § 2 ods. l písm. c) zák. č. 503/2003 Z.z.,
rozhodovať o parc. č. PKN X. s uvedením dôvodov vylúčenia parc. č. X.,
správne určiť podiely oprávnených osôb a
zohľadniť úmrtie pôvodného vlastníka a nový vlastnícky stav pri parc. č. PKN,
odporca vydal toto rozhodnutie.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
13. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia zastúpení právnym zástupcom
na Krajský súd v Trenčíne opravný prostriedok z 01.02.2011 (č. l. 6) označený ako odvolanie.
5
14. Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie
a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel
k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Preto potvrdil rozhodnutie odporcu
napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľov, nakoľko je v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p.
vydané v súlade so zákonom.
15. Po tom, čo krajský súd zrekapituloval výsledky doterajšieho reštitučného konania
a skutkové zistenia odporcu, krajský súd s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m) a p)
zák. č. 503/2003 Z.z. zdôraznil, že všetky písomné podklady uvedené v spise správnym
orgánom boli zaslané na adresu nebohého F.M. (zosnulý X. v M.), tzn. na N.. Tým, že vo
vyvlastňovacom výmere bola vtedajším mocenským orgánom náhrada za vyvlastnenie
určená, a tým, že táto úhrada bola zaslaná na účet pôvodného vlastníka v Okresnej sporiteľni
a pokladnici Komárno, tým podľa krajského súdu došlo k jej vyplateniu. K spochybňovaniu
samotného aktu úhrady preto podľa krajského súdu došlo iba vo verbálnej rovine bez
predloženia potrebných dôkazných prostriedkov.
16. Krajský súd vyhodnotil dôkazy vykonané a zistené odporcom zhodne s ním,
tzn. vyvlastniteľ zaslal pôvodnému vlastníkovi náhradu v roku 1951 a 1952 na adresu
sporiteľne v Komárne, kde mal F. nesporne až do okamihu svojho úmrtia trvalé bydlisko.
V súvislosti s uvedeným krajský súd námietku navrhovateľov odmietol ako nedôvodnú.
Súčasne krajský súd zdôraznil tú skutočnosť, že ak pôvodný vlastník po avíze o zaslaní
peňažnej sumy na určený účet o ňu záujem neprejaví, potom musí oprávnene očakávať,
že peňažná čiastka v zmysle vtedy platných predpisov prepadne v prospech štátu.
III.
Odvolanie navrhovateľov/stanovisko odporcu
A)
17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.07.2011 (č. l. 23) proti rozsudku
prvostupňového súdu navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyslovili
nesúhlas so závermi krajského súdu s uvedením odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2
písm. d) (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
6
skutkovým zisteniam) a písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci).
18. Navrhovatelia ďalej zdôraznili, že hoci dňa 22.04.1948 Považské strojárne n.p.
ponúkli F. za odkúpenie predmetného pozemku sumu 92,-- Kčs, tak už 04.06.1949 svoju
2
ponuku znížili na 25 Kčs/m.
19. Ďalej navrhovatelia nepopreli, že peniaze za vyvlastnený pozemok boli dňa
26.09.1951 poukázané na účet na adrese G., avšak nebohý F. zosnulý dňa X. v M. ich reálne
nikdy nedostal. Naopak, peniaze boli tendenčne poukázané na nezmyselné a v tom čase
neaktuálne adresy.
20. Preto sa navrhovatelia domnievajú, že nie je pravdou, že vyvlastniteľ si svoj dlh
chcel splniť, ale naopak tendenčne poukázal peniaze spôsobom, ktorý nezakladal reálnu
možnosť dispozície s nimi, ale naopak preukazuje, že týmto spôsobom došlo k naplneniu
perzekúcie občanov v danej dobe. V súvislosti s uvedeným navrhovatelia sa domnievajú,
že reštitučné dôvody v zmysle § 3 ods. 1 písm. m) a p) sú preukázané.
B)
21. Zo stanoviska odporcu (č. l. 31) zo dňa 15.11.2011 vyplýva, že odvolanie označuje
ako nesprávne. Nesprávnosť odvolania vidí odporca v tom, že hoci sa navrhovatelia domáhajú
2
priznania náhrady alebo vlastníctva k pozemku parc. č. PKN X., roľa V. o výmere 12.554 m,
ktorá však nie je predmetom tohto konania (bola riešená rozhodnutím odporcu zo dňa
30.12.2010 s právoplatnosťou ku dňu 23.02.2011), nakoľko predmetom tohto konania je
2
pozemok evidovaný ako parc. č. PKN X., roľa V. o výmere 1.787 m, pôvodne zapísaný
v PKV č. X. pre k. ú. P.
Taktiež odporca vyslovil svoju mienku, že nebola dodržaná zákonná lehota na podanie
odvolania proti rozsudku krajského súdu.
22. Súčasne odporca navrhol, aby návrh navrhovateľov bol zamietnutý v plnom
rozsahu.
IV.
7
Právne názory odvolacieho súdu
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“).
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1
O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p.
podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l
ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.
o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok
je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 219 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. ako
vecne správny z nasledovných dôvodov potvrdil.
24. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených správnym orgánom. Na druhej strane
podstatou odvolania ako aj opravného prostriedku, ktorou sa navrhovatelia domáhajú
preskúmania rozhodnutia odporcu, je právna otázka, či v prejednávanej veci k odňatiu
vlastníctva nedošlo na základe politickej perzekúcie alebo postupom porušujúcim všeobecne
uznávané ľudské práva a slobody. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze
skutkového zistenia.
25. Predovšetkým po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l
ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje
v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty
prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom
odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia
napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom
konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť
odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).
8
26. Na prvom mieste sa musí Najvyšší súd vyporiadať s námietkou odporcu (bod č. 21),
že nebola dodržaná zákonná lehota na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu.
Z priloženého súdneho spisu pre Najvyšší súd vyplýva, že zaslaný rozsudok krajského súdu si
ich právny zástupca prevzal dňa 29.06.2011 a odvolanie bolo právnym zástupcom odovzdané
na poštovú prepravu 13.07.2011, tzn. že zákonná 15 – dňová lehota bola dodržaná.
Na základe uvedeného Najvyšší súd túto procesnú námietku odporcu vyhodnotil ako
nedôvodnú.
27. Ďalej navrhovatelia najmä poukazujú na to, že vyvlastniteľ si svoj dlh vôbec
nechcel splniť a naopak tendenčne poukázal peniaze spôsobom, ktorý nezakladal právnemu
predchodcovi reálnu možnosť dispozície s nimi. V súvislosti s uvedeným navrhovatelia sa
domnievajú, že reštitučné dôvody v zmysle § 3 ods. 1 písm. m) a p) zák. č. 503/2003 Z.z. sú
preukázané.
28. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na to, že reštitučná podmienka zakotvená
v ustanovení § 3 ods. 1 písm. m) zák. č. 503/2003 Z.z., tzn. že v rozhodnom období
vlastníctvo k dotknutému pozemku prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, je naplnená iba v tom prípade, ak sa preukáže,
že skutočne štát nevykonal akt vyplatenia náhrady vôbec. Avšak v prejednávanej veci je
nad všetky pochybnosti preukázané (dôkazné prostriedky citované v bode č. 10), že peniaze
boli zákonným postupom v tom čase platnom vyplatené, tzn. zložené na účet štátnej bankovej
organizácie, kde bolo možné ich vyzdvihnúť v zákonnej lehote.
29. V súvislosti s tvrdenou nedostupnosťou takto zloženej sumy ďalej navrhovatelia
svoj reštitučný nárok odvíjajú od podmienky uvedenej v ustanovení § 3 ods. 1 písm. p)
zák. č. 503/2003 Z.z., tzn. že tvrdia existenciu politickej perzekúcie alebo existenciu postupu
porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody zo strany štátu. Za tejto situácie
bolo povinnosťou navrhovateľov v zmysle zásady aktívnej súčinnosti (§ 3 ods. 2 v spojení
s § 4 ods. 1 Správneho poriadku) predložiť im všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré
ich viedli k záveru, že ich predok bol politicky perzekuovaný, resp. že v jeho prípade došlo
k postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody zo strany štátu.
Zákonodarca pri tomto reštitučnom dôvode odkázal formou analógie legis na ustanovenia § 2
ods. 2 a odsek 3 prvá veta zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
9
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona
rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo
a) v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským
konaním a občianskymi postojmi, alebo
b) ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej
skupine alebo vrstve.
Podľa § 2 ods. 3 prvá veta zákona č. 87/1991 Zb. Postupom porušujúcim všeobecne
uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je
v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona [zásady demokratickej spoločnosti,
rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou
deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych,
politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach].
30. Potom správne pri svojom odôvodnení odporca (bod č. 11) konštatoval,
že navrhovatelia nepredložili žiadne doklady a ani zdôvodnenie, že v danom prípade spĺňajú
podmienky uvedené v § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii, a preto
odporca po zistení, že k vyvlastneniu pozemku nedošlo na základe politickej perzekúcie, ale
v súlade s vtedy platnou legislatívou a pozemky boli vyvlastnené všetkým vlastníkom
záujmového združenia bez ohľadu na to, či súhlasili alebo nesúhlasili s politickým zriadením
tej doby, nemohol tomuto dôvodu prisúdiť relevanciu. Tento záver si osvojil krajský súd
a Najvyšší súd mu nemôže nič nezákonné vytknúť. Iba samotné konštatovanie
o nedostupnosti finančných prostriedkov na účte štátneho bankového ústavu nie sú schopné
naplniť zákonné predpoklady ustanovené v § 3 ods. 1 písm. p) zák. č. 503/2003 Z.z. v rozsahu
predpokladanom v hore citovaných ustanoveniach § 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej
rehabilitácii.
31. Záverom musí Najvyšší súd zdôrazniť cieľ nápravy krívd zákonom č. 503/2003 Z.z.
Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných majetkových zákonov bolo
zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, následne dosiahnuť
zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných
vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami
hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného
10
prostredia (viď preambula k zákonu č. 229/1991 Zb.) Tento zámysel zákonodarca vymedzil
pre účely zák. č. 503/2003 Z.z. textom zakotveným v ust. § 1.
32. Z ustanovenia § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. pre Najvyšší súd vyplýva záver, že tento
zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, poprípade neboli vydané podľa § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, že ide
o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.
33. Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel zák. č. 503/2003 Z.z.
interpretuje v tom duchu, že má oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok
na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991
Zb. o pôde v lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona, umožniť uplatniť si nárok
na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov
taxatívne vymedzeným v § 3 zák. č. 503/2003 Z.z., a to v novo ustanovenej prekluzívnej
lehote, ktorá začala plynúť od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004. Zákon však neumožňuje
napraviť akúkoľvek, subjektívne jednotlivcom pociťovanú krivdu, ale iba tie, ktoré svojou
podstatou je možne nepochybne podradiť pod jednotlivé reštitučné dôvody. V prejednávanej
veci však toto nenastalo.
34. Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd mohol iba konštatovať, že krajský súd
v svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom
potvrdil právne závery odporcu.
35. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľmi uvádza, že napadnuté
rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.
11
36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľov a stanoviska odporcu Najvyšší súd s osvojením si
argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.
37. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešní navrhovatelia
majú právo na náhradu trov tohto konania. Čo sa týka náhrady trov konania zúčastnenej osoby
Slovenský pozemkový fond, Najvyšší súd v svojej judikatúre objasnil, prečo sa
od verejnoprávnych subjektov „sui generis“ oprávnene očakáva, že si výkon svojej
pôsobnosti budú kryť z vlastných prostriedkov.
38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava reštitučných nárokov je spojená
s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.
vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 05. júna 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová