Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/170/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. F., bytom C., 2/ M., bytom S., 3/

M., bytom T., zast.: Mgr. Martinom Berecom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie

Domus Petra, Pod Sokolice 1/B Trenčín, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad

v Považskej Bystrici so sídlom Centrum 1/1, Považská Bystrica , za účasti: 1/ Slovenský

pozemkový fond so sídlom Búdková č. 36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľov proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11. mája 2011 č. k. -21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 11. mája 2011 č. k. -21 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom a Slovenskému pozemkovému fondu právo na náhradu trov

odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

2

1. Rozhodnutím č.: H 2010/00568-019-R/1291BE1-A-50 z 08.12.2010 odporca podľa

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej na účely tohto rozsudku tiež

„“) a v súlade s o správnom konaní (ďalej

len „Správny poriadok“) vyslovil, že

a) navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m) a p)

na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu,

a. nakoľko požadované pozemky boli vyvlastnené za náhradu a slúžia na účel,

na ktorý boli vyvlastnené,

a to vo vzťahu k pozemku zapísanom v PKV č. X. pre k. ú. P. ako PKN č. X., roľa V.

2

o výmere 1.787 m, ktoré prešli na štát vyvlastňovacím výmerom zn.: 716-18/6-1949 vydané

ONV v Považskej Bystrici dňa 08.08.1949.

2. Odporca ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 29.12.2004 si navrhovatelia

ako oprávnené osoby podľa písmeno c) uplatnili nárok

na navrátenie vlastníctva, náhradný pozemok alebo finančné vysporiadanie k pozemku

2

- parc. č. PKN X., roľa V. o výmere 12554 m(o tejto parcele rozhodne odporca

samostatným rozhodnutím) a

2

- parc. č. PKN X., roľa V. o výmere 1.787 m(tzn. pozemok, ktorý je predmetom

preskúmavaného reštitučného konania),

pôvodne zapísaných v PKV č. X. pre k. ú. P. po pôvodnom vlastníkovi F., ktorý zomrel X..

3. Podľa zisteného skutkového stavu uvedený pozemok parc. č. PKN X. bol

vyvlastnený hore uvedeným vyvlastňovacím výmerom (bod č. 1), ktorý bol vydaný

na žiadosť Považských strojární n.p. (ďalej len „vyvlastniteľ“) pre účely tohto žiadateľa

a ďalej na stavbu rodinných domov zaradených do vykonávacích plánov na rok 1949

2

za finančnú náhradu 80,- Kčs za m, stanovenú podľa § 11 ods. 4 vládneho nariadenia,

vrátane zákonných úrokov odo dňa splatnosti, tzn. v zmysle vtedy platného cenového

predpisu vyhlášky č. 258/1951 Úr.v.

4. Proti uvedenej výške finančnej náhrady podali Považské strojárne n.p., Považská

Bystrica ako vyvlastniteľ neúspešne odvolanie, kde žiadal jej zníženie z dôvodu prípravy

nového cenového predpisu, ktorý má v budúcnosti znížiť tieto náhrady.

3

5. V súčasnosti podľa identifikácie parciel vydanej Správou katastra Považská Bystrica

dňa 25.05.2005 má odporca preukázané, že na nej je postavená budova Sociálnej poisťovne

(ktorá bola prerobená z bývalých internátov Považských strojární), a tak je podľa odporcu

možno konštatovať, že parcela č. PKN X. slúžila svojmu účelu vyvlastnenia a bola

vyvlastnená za náhradu v zmysle vtedy platného cenového predpisu.

Podľa a oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

p) politickej perzekúcie [odkaz zákonodarcu na ] alebo

postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody [odkaz zákonodarcu

na prvá veta ] .

6. Vo vykonanom reštitučnom konaní mal odporca preukázané, že vyvlastnenie

pozemku sa uskutočnilo za náhradu, nehnuteľnosť slúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená.

7. Čo sa týka námietky navrhovateľov, že nedošlo k vyplateniu náhrady, s tým odporca

nesúhlasí. Tento svoj záver odvíja najmä z dokladu vydaného Štátnou sporiteľňou

v Považskej Bystrici z 02.05.1958 na základe žiadosti M., podľa ktorého je zrejmé že náhrada

za vyvlastnené pozemky bola zložená do depozitu štátnej sporiteľne v Komárne bez

viazanosti ako voľná výplata, pričom nebol problém si ju vybrať. Súčasne odporučila

manželke pôvodného vlastníka v prípade, ak neboli finančné prostriedky vybraté, prihlásiť si

ich do pozostalostného pokračovania na štátnom notárstve.

8. Ďalej z uvedeného listu pomerne jednoznačne vyplýva, že vyvlastniteľ finančné

prostriedky poukázal a okrem nebohého M. si ich mohla vybrať aj jeho manželka, ak si ich

nevybral už jej manžel. V dedičskom konaní (zápisnica č. D755/5521) sa uvedené finančné

prostriedky neuvádzajú a dodatočné pojednávanie neprebehlo.

9. Čo sa týka právneho osudu týchto finančných prostriedkov, v prípade, že si pôvodný

vlastník vyvlastňovaciu náhradu za pozemky neprevzal, bola táto v zmysle vtedy platných

právnych predpisov uložená v depozite Štátnej sporiteľne v Považskej Bystrici, neskôr bola

odoslaná do Komárna, to všetko počas 3-ročnej lehoty, kedy mohla oprávnená osoba

o ne prejaviť záujem, a ak sa tak nestalo, potom prepadnú v prospech štátu.

4

10. Vo vzťahu k argumentu, že pôvodný vlastník bol v tom čase už na neznámom

mieste a nemal možnosť sa o vyvlastnení dozvedieť, pripadne brániť, tak odporca s poukazom

na jednak predloženú korešpondenciu s vyvlastniteľom Považské strojárne n.p., Okresnej

sporiteľne a pokladnice v Komárne (26.09.1951) a korešpondencie s vyvlastniteľom, ako

aj vyjadrenia jedného z navrhovateľov Ing. F.M. z 05.11.2008, ktoré podal v rámci správneho

odvolania sa proti rozhodnutiu odporcu (v ňom sa jednoznačne priznáva komunikácia

s vyvlastniteľom pozemku).

11. Pri preskúmaní podmienok podľa , nakoľko

podľa odporcu navrhovatelia nepredložili žiadne doklady a ani zdôvodnenie, že v danom

prípade spĺňajú podmienky uvedené v o mimosúdnej

rehabilitácii, odporca po zistení, že k vyvlastneniu pozemku nedošlo na základe politickej

perzekúcie ale v súlade vtedy platnou legislatívou a pozemky boli vyvlastnené všetkým

vlastníkom záujmového združenia bez ohľadu na to, či súhlasili alebo nesúhlasili s politickým

zriadením tej doby, nemohol tomuto dôvodu prisúdiť relevanciu.

12. V zmysle právneho názoru vysloveného v predchádzajúcich zrušujúcich rozsudkoch

Krajského súdu v Trenčíne zo 06.03.2007 a 17.03.2009, tzn. že odporca

musí odstrániť nedostatočne zistený skutkový stav a nevydať rozhodnutie

bez dostatočný dokladov a podkladov,

správne určiť oprávnené osoby podľa ods. l písm. c) ,

rozhodovať o parc. č. PKN X. s uvedením dôvodov vylúčenia parc. č. X.,

správne určiť podiely oprávnených osôb a

zohľadniť úmrtie pôvodného vlastníka a nový vlastnícky stav pri parc. č. PKN,

odporca vydal toto rozhodnutie.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

13. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia zastúpení právnym zástupcom

na Krajský súd v Trenčíne opravný prostriedok z 01.02.2011 (č. l. 6) označený ako odvolanie.

5

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel

k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Preto potvrdil rozhodnutie odporcu

napadnuté opravným prostriedkom navrhovateľov, nakoľko je v zmysle

vydané v súlade so zákonom.

15. Po tom, čo krajský súd zrekapituloval výsledky doterajšieho reštitučného konania

a skutkové zistenia odporcu, krajský súd s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m) a p)

zdôraznil, že všetky písomné podklady uvedené v spise správnym

orgánom boli zaslané na adresu nebohého F.M. (zosnulý X. v M.), tzn. na N.. Tým, že vo

vyvlastňovacom výmere bola vtedajším mocenským orgánom náhrada za vyvlastnenie

určená, a tým, že táto úhrada bola zaslaná na účet pôvodného vlastníka v Okresnej sporiteľni

a pokladnici Komárno, tým podľa krajského súdu došlo k jej vyplateniu. K spochybňovaniu

samotného aktu úhrady preto podľa krajského súdu došlo iba vo verbálnej rovine bez

predloženia potrebných dôkazných prostriedkov.

16. Krajský súd vyhodnotil dôkazy vykonané a zistené odporcom zhodne s ním,

tzn. vyvlastniteľ zaslal pôvodnému vlastníkovi náhradu v roku 1951 a 1952 na adresu

sporiteľne v Komárne, kde mal F. nesporne až do okamihu svojho úmrtia trvalé bydlisko.

V súvislosti s uvedeným krajský súd námietku navrhovateľov odmietol ako nedôvodnú.

Súčasne krajský súd zdôraznil tú skutočnosť, že ak pôvodný vlastník po avíze o zaslaní

peňažnej sumy na určený účet o ňu záujem neprejaví, potom musí oprávnene očakávať,

že peňažná čiastka v zmysle vtedy platných predpisov prepadne v prospech štátu.

III.

Odvolanie navrhovateľov/stanovisko odporcu

A)

17. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.07.2011 (č. l. 23) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyslovili

nesúhlas so závermi krajského súdu s uvedením odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2

písm. d) (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

6

skutkovým zisteniam) a písm. f) (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci).

18. Navrhovatelia ďalej zdôraznili, že hoci dňa 22.04.1948 Považské strojárne n.p.

ponúkli F. za odkúpenie predmetného pozemku sumu 92,-- Kčs, tak už 04.06.1949 svoju

2

ponuku znížili na 25 Kčs/m.

19. Ďalej navrhovatelia nepopreli, že peniaze za vyvlastnený pozemok boli dňa

26.09.1951 poukázané na účet na adrese G., avšak nebohý F. zosnulý dňa X. v M. ich reálne

nikdy nedostal. Naopak, peniaze boli tendenčne poukázané na nezmyselné a v tom čase

neaktuálne adresy.

20. Preto sa navrhovatelia domnievajú, že nie je pravdou, že vyvlastniteľ si svoj dlh

chcel splniť, ale naopak tendenčne poukázal peniaze spôsobom, ktorý nezakladal reálnu

možnosť dispozície s nimi, ale naopak preukazuje, že týmto spôsobom došlo k naplneniu

perzekúcie občanov v danej dobe. V súvislosti s uvedeným navrhovatelia sa domnievajú,

že reštitučné dôvody v zmysle § 3 ods. 1 písm. m) a p) sú preukázané.

B)

21. Zo stanoviska odporcu (č. l. 31) zo dňa 15.11.2011 vyplýva, že odvolanie označuje

ako nesprávne. Nesprávnosť odvolania vidí odporca v tom, že hoci sa navrhovatelia domáhajú

2

priznania náhrady alebo vlastníctva k pozemku parc. č. PKN X., roľa V. o výmere 12.554 m,

ktorá však nie je predmetom tohto konania (bola riešená rozhodnutím odporcu zo dňa

30.12.2010 s právoplatnosťou ku dňu 23.02.2011), nakoľko predmetom tohto konania je

2

pozemok evidovaný ako parc. č. PKN X., roľa V. o výmere 1.787 m, pôvodne zapísaný

v PKV č. X. pre k. ú. P.

Taktiež odporca vyslovil svoju mienku, že nebola dodržaná zákonná lehota na podanie

odvolania proti rozsudku krajského súdu.

22. Súčasne odporca navrhol, aby návrh navrhovateľov bol zamietnutý v plnom

rozsahu.

IV.

7

Právne názory odvolacieho súdu

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa

(ďalej v texte rozsudku len „“).

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1

) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia v spoj. s

podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l

ods. 2 ) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (

o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok

je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa v spoj. s ako

vecne správny z nasledovných dôvodov potvrdil.

24. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom

rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených správnym orgánom. Na druhej strane

podstatou odvolania ako aj opravného prostriedku, ktorou sa navrhovatelia domáhajú

preskúmania rozhodnutia odporcu, je právna otázka, či v prejednávanej veci k odňatiu

vlastníctva nedošlo na základe politickej perzekúcie alebo postupom porušujúcim všeobecne

uznávané ľudské práva a slobody. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze

skutkového zistenia.

25. Predovšetkým po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného

administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l

ods. 2 konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné

právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje

v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty

prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom

odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia

napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom

konaní ( v spoj. s umožňuje odvolaciemu súdu doplniť

odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

8

26. Na prvom mieste sa musí Najvyšší súd vyporiadať s námietkou odporcu (bod č. 21),

že nebola dodržaná zákonná lehota na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu.

Z priloženého súdneho spisu pre Najvyšší súd vyplýva, že zaslaný rozsudok krajského súdu si

ich právny zástupca prevzal dňa 29.06.2011 a odvolanie bolo právnym zástupcom odovzdané

na poštovú prepravu 13.07.2011, tzn. že zákonná 15 – dňová lehota bola dodržaná.

Na základe uvedeného Najvyšší súd túto procesnú námietku odporcu vyhodnotil ako

nedôvodnú.

27. Ďalej navrhovatelia najmä poukazujú na to, že vyvlastniteľ si svoj dlh vôbec

nechcel splniť a naopak tendenčne poukázal peniaze spôsobom, ktorý nezakladal právnemu

predchodcovi reálnu možnosť dispozície s nimi. V súvislosti s uvedeným navrhovatelia sa

domnievajú, že reštitučné dôvody v zmysle a sú

preukázané.

28. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na to, že reštitučná podmienka zakotvená

v ustanovení , tzn. že v rozhodnom období

vlastníctvo k dotknutému pozemku prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, je naplnená iba v tom prípade, ak sa preukáže,

že skutočne štát nevykonal akt vyplatenia náhrady vôbec. Avšak v prejednávanej veci je

nad všetky pochybnosti preukázané (dôkazné prostriedky citované v bode č. 10), že peniaze

boli zákonným postupom v tom čase platnom vyplatené, tzn. zložené na účet štátnej bankovej

organizácie, kde bolo možné ich vyzdvihnúť v zákonnej lehote.

29. V súvislosti s tvrdenou nedostupnosťou takto zloženej sumy ďalej navrhovatelia

svoj reštitučný nárok odvíjajú od podmienky uvedenej v ustanovení § 3 ods. 1 písm. p)

, tzn. že tvrdia existenciu politickej perzekúcie alebo existenciu postupu

porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody zo strany štátu. Za tejto situácie

bolo povinnosťou navrhovateľov v zmysle zásady aktívnej súčinnosti (§ 3 ods. 2 v spojení

s § 4 ods. 1 Správneho poriadku) predložiť im všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré

ich viedli k záveru, že ich predok bol politicky perzekuovaný, resp. že v jeho prípade došlo

k postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody zo strany štátu.

Zákonodarca pri tomto reštitučnom dôvode odkázal formou analógie legis na ustanovenia § 2

ods. 2 a odsek 3 prvá veta o mimosúdnych rehabilitáciách.

9

Podľa politickou perzekúciou sa na účely tohto zákona

rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo

a) v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským

konaním a občianskymi postojmi, alebo

b) ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboženskej, majetkovej alebo inej

skupine alebo vrstve.

Podľa prvá veta Postupom porušujúcim všeobecne

uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je

v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona [zásady demokratickej spoločnosti,

rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou

deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych,

politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach].

30. Potom správne pri svojom odôvodnení odporca (bod č. 11) konštatoval,

že navrhovatelia nepredložili žiadne doklady a ani zdôvodnenie, že v danom prípade spĺňajú

podmienky uvedené v o mimosúdnej rehabilitácii, a preto

odporca po zistení, že k vyvlastneniu pozemku nedošlo na základe politickej perzekúcie, ale

v súlade s vtedy platnou legislatívou a pozemky boli vyvlastnené všetkým vlastníkom

záujmového združenia bez ohľadu na to, či súhlasili alebo nesúhlasili s politickým zriadením

tej doby, nemohol tomuto dôvodu prisúdiť relevanciu. Tento záver si osvojil krajský súd

a Najvyšší súd mu nemôže nič nezákonné vytknúť. Iba samotné konštatovanie

o nedostupnosti finančných prostriedkov na účte štátneho bankového ústavu nie sú schopné

naplniť zákonné predpoklady ustanovené v v rozsahu

predpokladanom v hore citovaných ustanoveniach o mimosúdnej

rehabilitácii.

31. Záverom musí Najvyšší súd zdôrazniť cieľ nápravy krívd

Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných majetkových zákonov bolo

zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom

poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, následne dosiahnuť

zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných

vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami

hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného

10

prostredia (viď preambula k ) Tento zámysel zákonodarca vymedzil

pre účely textom zakotveným v ust. .

32. Z ustanovenia pre Najvyšší súd vyplýva záver, že tento

zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku, poprípade neboli vydané podľa až 39 o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť preukázané, že ide

o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria v zmysle

o ochrane poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle o lesoch.

33. Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel

interpretuje v tom duchu, že má oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok

na kompetentnom verejnom orgáne neuplatnili postupom podľa

Zb. o pôde v lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona, umožniť uplatniť si nárok

na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov

taxatívne vymedzeným v , a to v novo ustanovenej prekluzívnej

lehote, ktorá začala plynúť od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004. Zákon však neumožňuje

napraviť akúkoľvek, subjektívne jednotlivcom pociťovanú krivdu, ale iba tie, ktoré svojou

podstatou je možne nepochybne podradiť pod jednotlivé reštitučné dôvody. V prejednávanej

veci však toto nenastalo.

34. Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd mohol iba konštatovať, že krajský súd

v svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom

potvrdil právne závery odporcu.

35. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľmi uvádza, že napadnuté

rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

11

36. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľov a stanoviska odporcu Najvyšší súd s osvojením si

argumentácie krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozsudku.

37. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s a , podľa ktorého iba úspešní navrhovatelia

majú právo na náhradu trov tohto konania. Čo sa týka náhrady trov konania zúčastnenej osoby

Slovenský pozemkový fond, Najvyšší súd v svojej judikatúre objasnil, prečo sa

od verejnoprávnych subjektov „sui generis“ oprávnene očakáva, že si výkon svojej

pôsobnosti budú kryť z vlastných prostriedkov.

38. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava reštitučných nárokov je spojená

s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust.

vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 05. júna 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová