Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6f1/384318.32ffac.pdf
PDF · 104.43 KB
No categories available
3Tdo/18/2012
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 18/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 6. júna 2012 v trestnej veci obvineného
R. R. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní, ktoré podal obvinený
R. R., zastúpený obhajcom JUDr. J. H., advokátom v Prievidzi, proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne, zo dňa 5. februára 2009, sp. zn. 2To 10/2009 takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. R. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, zo dňa 17. decembra 2008, sp. zn.
1T 189/2007, bol obvinený R. R. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1
Tr. zák. na tom skutkovom základe. že
dňa 7. augusta 2007 okolo 12.00 hodiny pred domom číslo X. na M. ceste v H. žiadal
M. S., aby s ním išiel do P. podpísať doklad o tom, že prevzal peňažnú sumu vo výške 320
000 Sk z úveru z P., a vyhrážal sa M. S., že ak nepôjde doklad podpísať, postará sa o to, že
majiteľ účtu, na ktorý boli finančné prostriedky z predmetného úveru poukázané,
a má za sebou mafiu, dá ho zlikvidovať, pričom M. S. v obave z týchto vyhrážok spolu
s obvineným v čase medzi 12.00 hod. a 12.30 hod. v ten istý deň odcestoval do P.,
kde na mestskom úrade podpísal potvrdenie o tom, že predmetné finančné prostriedky prevzal
od P. D., hoci v skutočnosti ich od P. D. prevzal obvinený R. R..
Obvinenému bol za to uložený podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 4
Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák., trest odňatia S. na 40 (štyridsať) mesiacov, na výkon ktorého
bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal obvinený R. R. odvolanie, ktoré
neskôr, prostredníctvom svojho obhajcu, odôvodnil. Krajský súd v Trenčíne uznesením,
zo dňa 5. februára 2009, sp. zn. 2To 10/2009, rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie
obvineného R. R. zamietol.
Obvinený R. R., prostredníctvom svojho obhajcu, podal proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach, zo dňa 5. februára 2009, sp. zn. 2To 10/2009, ako aj jemu
predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu v Prievidzi, zo dňa 17. decembra 2008, sp. zn.
1T 189/2007, dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/
Tr. por., teda že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu
a rozhodnutia oboch súdov sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom.
Obvinený v dovolaní namietal, že prvostupňový súd založil rozhodnutie o jeho vine
na dôkaze - svedeckej výpovedi poškodeného M. S. z prípravného konania, hoci tento dôkaz
nebol vykonaný zákonným spôsobom, pričom takýmto postupom bolo zásadným spôsobom
porušené právo na jeho obhajobu a zároveň aj jeho právo na spravodlivý súdny proces
garantovaný v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných S. a tento nedostatok
nebol odstránený ani v konaní pred odvolacím súdom. Podľa jeho názoru neboli splnené
podmienky pre čítanie zápisnice o výsluchu poškodeného M. S. z prípravného konania,
pretože súdu bolo miesto pobytu poškodeného známe. Na súdnom predvolaní adresovanom
do Českej republiky bolo chybne uvedené meno adresáta - poškodeného, čo malo za následok,
že sa tomuto nepodarilo zásielku doručiť; okresný súd napriek tomu vykonal hlavné
pojednávanie, na ktorom prečítal výpoveď poškodeného S. z prípravného konania, hoci neboli
splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por., pričom
nezabezpečením svedka - poškodeného k výsluchu došlo k porušeniu práva obvineného
na obhajobu, pretože na hlavnom pojednávaní jeho osobným výsluchom nemohol vyvrátiť
skutočnosti mu obžalobou kladené za vinu. Namietal aj porušenie ustanovenia § 2 ods. 10
Tr. por. konaním prvostupňového súdu, keď tento časť výpovede svedka S. svedčiacu proti
nemu považoval za pravdivú, avšak inú časť, svedčiacu v prospech obvineného, považoval
za účelovú a nepravdivú, ako aj konaním krajského súdu, ktorý si závery prvostupňového
súdu ako správne osvojil. Obvinený ďalej uviedol, že počas konania pred súdom opakovane
upozorňoval súd na skutočnosť, že poškodený M. S. sa zdržuje v Českej republike len
sporadicky, že sa zdržiava v H., pričom priložil k svojmu dovolaniu čestné prehlásenia
viacerých svedkov potvrdzujúce, že sa poškodený M. S. zdržiaval v období medzi augustom
2008 a marcom 2009 v H., kde ho tieto osoby videli.
Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona
v jeho neprospech napadnutými rozhodnutiami súdov, a to v ustanoveniach, na porušenie
ktorých dovolanie poukazuje a o ktoré sa dovolací dôvod opiera, a aby súčasne zrušil
napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2 To 10/2009, zo dňa 5. februára
2009 v celom rozsahu, ako aj rozsudok Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 189/2007,
zo dňa 17. decembra 2008 a aby prikázal Okresnému súdu v Prievidzi, aby vec opätovne
prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného zaslal svoje vyjadrenie prokurátor Okresnej prokuratúry
v Prievidzi, v ktorom uviedol, že súd vykonal všetky dostupné úkony, aby zabezpečil
prítomnosť svedka – poškodeného M. S. na hlavnom pojednávaní, avšak neúspešne,
čím došlo k naplneniu dôvodov na čítanie zápisníc o výsluchu svedka – poškodeného M. S.
z prípravného konania. Poukázal aj na skutočnosť, že obvinený mohol konfrontovať
poškodeného už v prípravnom konaní, a to nielen prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý bol
prítomný pri výsluchoch poškodeného, ale aj osobne pri ich konfrontácií dňa 11. októbra
2007, kde poškodený oproti svojim ostatným výpovediam zbavoval viny obvineného R..
Prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd v zmysle § 392 ods. 1 Tr. por. dovolanie
obvineného R. R. zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe
podaného dovolania zistil, že toto je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo podané
osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373 Tr. por.,
v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370
ods. 1 Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 v zmysle § 567j ods. 6 Tr. por.), ale súčasne
zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382
písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
(účinného do 31. augusta 2011 v zmysle § 567j ods. 7 Tr. por.).
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie
procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,
ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por. (účinného
do 31. augusta 2011 v zmysle § 567j ods. 7 Tr. por.).
V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu
alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že dovolacie dôvody uvedené obvineným v dovolaní neboli naplnené. K jeho
námietke, že prvostupňový súd nezákonne založil svoje rozhodnutie o vine obvineného
na výpovedi svedka – poškodeného S. z prípravného konania, hoci tento dôkaz nebol
vykonaný zákonným spôsobom, čím bolo súčasne porušené aj jeho právo na obhajobu,
ako i právo na spravodlivý súdny proces, treba uviesť, že táto nie je opodstatnená. Najvyšší
súd dospel k záveru, že boli splnené zákonom požadované podmienky pre čítanie svedeckej
výpovede poškodeného S. z prípravného konania v zmysle § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por.
účinného do 31. augusta 2011. Okresný súd urobil všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečil
prítomnosť poškodeného S. v konaní pred súdom, najmä po vrátení predmetnej veci
Krajským súdom v Trenčíne na opätovné prejednanie a rozhodnutie veci. Využil aj inštitút
zabezpečenia svedka podľa § 88 Tr. por., vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodarilo
zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní ani po viacerých pokusoch o predvedenie
a neúspešné zostali aj pokusy o doručenie predvolania príslušníkmi Policajného zboru.
Po pobyte svedka – poškodeného sa pátralo, pričom podľa správ z Národnej ústredne
SIRENE bolo možné zistiť, že poškodený S. nemal stále bydlisko na území Českej republiky,
z ktorého by ho bolo možné predvolať, pričom okresný súd sa aj pokúšal na ním uvedenú
adresu v Českej republike predvolanie na hlavné pojednávanie doručiť, avšak neúspešne.
Na obálke tohto predvolania bolo síce, ako na to poukazoval aj obvinený, uvedené nesprávne
meno F., avšak dátum narodenia poškodeného bol správny a na doručenke bolo uvedené
meno adresáta správne. V tejto súvislosti považuje Najvyšší súd rozhodnutia oboch súdov
za správne a ich závery si osvojuje.
K tomu považoval Najvyšší súd za potrebné uviesť, že kontradiktórny charakter
hlavného pojednávania bude zachovaný pri prečítaní zápisnice o výpovedi svedka vtedy,
ak táto výpoveď bola vykonaná kontradiktórne v prípravnom konaní, t.j. ak výsluch takého
svedka bol uskutočnený za prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, alebo ak prítomnosť
pri tomto úkone im bola reálne umožnená (hoci ju napr. nevyužili). V tomto prípade bol
svedok – poškodený S. vypočutý v prípravnom konaní viackrát, pričom pri jeho výsluchu
zo dňa 28. septembra 2007 sa zúčastnil aj obhajca, ako aj pri konfrontácií medzi obvineným
a svedkom – poškodeným dňa 11. októbra 2007.
Ďalšie námietky obvineného, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, vzťahujúce
sa k hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom a námietky týkajúce
sa nedostatočne zisteného skutkového stavu sú námietkami skutkovej povahy. Dovolanie
ako mimoriadny opravný prostriedok však neslúži k revízii skutkových zistení urobených
súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je
možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Dovolacie námietky obvineného týkajúce sa správnosti a úplnosti dokazovania
a skutkových zistení sú mimo rámec obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu, a preto
k ním Najvyšší súd nijako nemohol prihliadať.
Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 6. júna 2012
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová