Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)098/386328.f0edc9.pdf
PDF · 113.86 KB
No categories available
2Obdo/21/2012
Najvyšší súd 2 Obdo 21/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. P., nar. X., bytom J.,
proti žalovanému 1/ G. G. a. s., J., IČO: X., žalovanému 2/ P. T., s. r. o., S., IČO: X.,
žalovanému 3/ A. Z., nar. X., bytom K., o určenie neplatnosti právneho úkonu,
na dovolanie žalovaného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29. februára
2012, č. k. 3Cob/37/2012-104, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného 2/ z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Michalovce uznesením zo dňa 02. 12. 2011, č. k. 22Cb/129/2010-92
návrh žalobkyne na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka konania na strane žalobkyne, a to
spoločnosti C., s. r. o., J., IČO: X., do konania, zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 16. 01. 2009 a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 24. 04. 2009,
uzavretých medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/. Súd prvého stupňa konštatoval, že
uznesením zo dňa 27. 12. 2010, č. k. 22Cb/129/2010-75 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 09. 2011, č. k. 3Cob/24/2011-86, súd nevyhovel
návrhu žalobkyne na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu z D. P. na spoločnosť C.,
s. r. o., J., IČO: X. V priebehu konania žalobkyňa podaním zo dňa 24. 01. 2011 s odkazom na
ust. § 92 ods. 1 O. s. p. navrhla, aby súd pripustil vstup do konania na strane žalobkyne
ďalšieho účastníka, a to spoločnosť C., s. r. o., čo odôvodnila tým, že spoločnosť C.,
s. r. o., je akcionárom žalovaného 1/ a ona je štatutárny orgán, pričom so vstupom do konania
na strane žalobcu vyslovila súhlas aj uvedená spoločnosť. Prvostupňový súd citujúc ust. § 92
ods. 1 a ods. 4 O. s. p. uviedol, že žalobkyňou navrhnuté pristúpenie ďalšieho účastníka
do konania má právne účinky iba vtedy, keď ho súd pripustí. Súd zdôraznil, že zmyslom
pristúpenia ďalšieho účastníka do konania je odstránenie nedostatku aktívnej alebo pasívnej
legitimácie, pričom je neprípustné, aby inštitút zámeny účastníkov (§ 92 ods. 4 O. s. p.) bol
obchádzaný tým, že žalobca navrhne, aby do konania pristúpil ďalší účastník s prípadným
zámerom, že následne môže vziať späť svoju žalobu a v konaní bude pokračovať nový
žalobca. Ak je pri rozhodovaní o návrhu na pristúpenie do konania zrejmé, že súčasný žalobca
už v dobe zahájenia konania nebol vecne legitimovaný, nie sú splnené podmienky k tomu,
aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na jeho stranu, a preto súd prvého stupňa
návrh žalobkyne zamietol.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací napadnutým
rozhodnutím zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že pripúšťa, aby do konania vstúpil
ďalší účastník na strane žalobcu, a to spoločnosť C., s.r.o., so sídlom J., IČO: X. ako žalobca
2/. Odvolací súd poukázal na ust. § 90, § 92 ods. 1 a ods. 2 O. s. p., z ktorých vyplýva, že
účastníkmi konania sú osoby, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, pričom
za takéto osoby Občiansky súdny poriadok označuje navrhovateľa (žalobcu) a odporcu
(žalovaného), toho, koho zákon označuje za účastníka konania a toho, o koho právach
a povinnostiach sa má konať. Odvolací súd zdôraznil, že účelom pristúpenia podľa ust. § 92
ods. 1 O. s. p. je umožniť vstup do konania ďalšej, v pôvodnej žalobe neoznačenej osobe ako
účastníka, a to buď na strane žalobcu alebo žalovaného. Pristúpenie ďalšieho účastníka
do konania je možné len v sporovom konaní, a to na návrh. V čase rozhodovania však nesmie
byť taká prekážka postupu konania, ktorá by mala za následok zastavenie konania podľa ust.
§ 107 ods. 2 O. s. p., pretože v týchto prípadoch vôbec neprichádza v úvahu zmena v okruhu
účastníkov, čo nie je daný prípad. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že súhlas
žalovaného na vstup ďalšieho účastníka nie je potrebný. V danom prípade k rozhodnutiu
o pristúpení ďalšieho účastníka do konania boli splnené podmienky konania, keďže takýto
návrh podala žalobkyňa a spoločnosť C., s. r. o., so vstupom do konania na strane žalobcu
vyslovila súhlas. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
na rozhodnutie o pripustení ďalšieho účastníka do konania neboli splnené podmienky
konania, pretože jedinou podmienkou po podaní takéhoto návrhu zo strany pôvodného
žalobcu je súhlas toho, kto má pristúpiť na strane žalobcu, čo splnené bolo. Závery súdu,
týkajúce sa údajného možného zámeru pôvodného žalobcu zobrať žalobu späť, vrátane
tvrdenia, že súčasný žalobca už v dobe zahájenia konania nebol vecne legitimovaný, je
predčasné a bez právnej relevancie a v tomto štádiu konania tieto závery súdu nemajú význam
pre rozhodnutie o procesnom návrhu žalobkyne na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania
na strane žalobcu. Ak súd totiž dôjde k záveru, že žalobca nie je vecne legitimovaný
k podaniu žaloby, premietne sa to pri rozhodovaní o merite veci tak, že jeho žalobu zamietne.
Odvolací súd dodal, že na námietku žalobkyne o zaujatosti okresného súdu
neprihliadol, nakoľko na základe výzvy zo strany súdu, žalobkyňa nedoplnila námietku
zaujatosti o dôvody podľa ust. § 15a O. s. p., pričom z podania je zrejmé, že namietala iba
okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci podľa ust. § 14 ods.
3 O. s. p.
Proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ dovolanie,
odôvodnené v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Dovolateľ uviedol, že žalobkyňa sa
snaží obchádzať inštitút zámeny účastníka prostredníctvom inštitútu pristúpenia účastníka.
Dovolateľ zdôraznil, že v návrhu na zámenu účastníkov žalobkyňa uviedla, že naliehavý
právny záujem svedčí primárne spoločnosti C., s. r. o. a nie jej. Po tom, čo súd zamietol návrh
na zámenu účastníkov, žalobkyňa podala návrh na pristúpenie spoločnosti C., s. r. o.,
do konania. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22Cdo 3838/2010 a sp. zn. 29Odo 119/2006, R 1/2007. Dodal, že žalobkyňa
sa určenia neplatnosti v žalobe špecifikovaných právnych úkonov domáha ako vlastník akcií
žalovaného 1/ v menovitej hodnote 1 250,-- Eur, avšak akcionárkou žalovaného 1/ nie je.
Z judikatúry vyplýva, že spoločníkovi (akcionárovi) je priznaná právna možnosť domáhať sa
neplatnosti právnych úkonov, ktoré by znížili hodnotu jeho obchodného podielu, či podiel
na zisku (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo 222/01).
Takéto postavenie je však priznané len spoločníkovi spoločnosti, ktorá uzatvorila napádané
právne úkony. Podľa dovolateľa žalobkyňa nie je nositeľkou práva, z ktorého by jej vyplývala
aktívna vecná legitimácia pre podanie žaloby o neplatnosť v žalobe uvedených právnych
úkonov. Preto má žalovaný 2/ za to, že žalobkyňa obchádza inštitút zámeny účastníka konania
prostredníctvom inštitútu pristúpenia účastníka, čo potvrdzuje jej procesný postup, z ktorého
dôvodu návrhu žalobkyne na pristúpenie ďalšieho účastníka nemožno vyhovieť. Dovolateľ
z uvedených dôvodov žiada, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie. Alternatívne dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd zmenil napadnuté
uznesenie tak, že návrh žalobkyne zo dňa 29. 01. 2011 na pristúpenie nového účastníka
spoločnosti C., s. r. o., J., IČO: X., sa zamieta. Žalovaný 2/ si uplatnil aj trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je
opodstatnené.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje
ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p.
Dovolaním z dôvodov uvedených v ust. § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo
na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. nie je daná tým,
že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených
v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade
prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,
v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p.,
prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (ust. § 242
O. s. p.).
Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska.
Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 239
O. s. p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v ust. § 237 O. s. p.
Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto
opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
uznesením bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa tak, že súd pripustil, aby do konania
vstúpil ďalší účastník na strane žalobcu, a to spoločnosť C., s. r. o., so sídlom J., IČO: X. ako
žalobca 2/. Z uvedeného dôvodu je dovolanie prípustné.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j.
uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Dovolateľ predovšetkým namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení, keďže žalobkyňa obchádza inštitút zámeny účastníka
konania prostredníctvom inštitútu pristúpenia účastníka, čo potvrdzuje jej procesný postup,
z ktorého dôvodu návrhu žalobkyne na pristúpenie ďalšieho účastníka nemožno vyhovieť.
Z dovolania je preto zrejmé, že dovolateľ uplatňuje dovolací dôvod podľa ust. § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p.
Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo
aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
Podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania
vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má
vystupovať na strane navrhovateľa.
Pristúpenie účastníka do konania podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p. umožňuje odstrániť
nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorá tu bola už v čase začatia konania
a viedla by k zamietnutiu žalobného návrhu. Otázku vecnej legitimácie posudzuje súd
na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. V prípade nedostatku vecnej
legitimácie súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov konania,
nemôže konanie pre nedostatok takejto podmienky zastaviť, avšak musí žalobu zamietnuť.
Z dispozičnej zásady, ovládajúcej začatie sporového konania vyplýva, že pristúpenie
účastníka konania môže navrhnúť iba žalobca (nie žalovaný) a v prípade takéhoto pristúpenia
účastníka na strane žalobcu, je prípustnosť tohto procesného postupu podmienená súhlasom
žalobcu. Súd však nesmie umožniť vstup ďalšieho účastníka konania v tom prípade, ak
takýmto pristúpením nastane taký stav nedostatku podmienky konania, pre ktorý stav bude
musieť byť konanie zastavené.
V danom prípade bola podaná žaloba na určenie neplatnosti právnych úkonov. Ide
teda o žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., ktorú zákon považuje za procesne prípustnú, len
ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existencia naliehaného právneho
záujmu je teda zákonná požiadavka, ktorá musí byť splnená:, inak nemožno žalobu o určenie
právneho vzťahu alebo práva vecne prejednať.
Žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti v návrhu špecifikovaných právnych úkonov. Za stavu, kedy na základe doposiaľ
zistených skutočností nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, či žalobkyňa vzhľadom
na uvedené je aktívne legitimovaná, je potrebné jej návrhu na pristúpenie účastníka
do konania podľa ust. § 92 ods. 1 O. s. p. vyhovieť aj vzhľadom na jej skoršie procesné
úkony, samozrejme výhradne v prípade súhlasu toho, kto má na stranu žalobcu pristúpiť.
Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že pristúpenie ďalšieho účastníka na strane
žalobcu nie je v rozpore ani so zásadou hospodárnosti konania, keďže za tejto situácie je
hospodárne, aby bola vec prejednaná už v rámci začatého konania i voči ďalšiemu
účastníkovi konania. Pristúpením ďalšieho účastníka na strane žalobcu sa môže navyše
dospieť k rýchlejšiemu vyriešeniu sporu, nakoľko sa náležite zistí, kto je v danom prípade
aktívne vecne legitimovaný na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konštatuje, že napadnuté rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach je vrátane zistenia skutkového stavu veci a jeho právneho
posúdenia, správne.
Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací preto podľa ust. § 243b ods. 1 O. s. p. dovolanie žalovaného 2/ zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. júna 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová