Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/22/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 7. júna 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. D. pre spolupáchateľstvo

prečinu krádeţe podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní

obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2011, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. D. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Obvinený M. D. bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17. júna 2011, sp. zn.

, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeţe vo forme spolupáchateľstva

podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., a to na tom skutkovom

základe, ţe

v dobe od 16.00 hod. dňa 05. októbra 2010 do 05.30 hod. dňa 06. októbra 2010

na ul. B. č. X. v K. prelepil čiernou páskou senzor pohybu vonkajšieho osvetlenia a s doposiaľ

nestotoţnenou osobou po vytrhnutí kovovej mreţe sa vlámali do kancelárie pekárne U.,

z ktorej odcudzili ohňovzdornú pancierovú skriňu prichytenú o stenu s finančnou hotovosťou

5 816,60 eur, stravné lístky v hodnote 548,29 eur, z písacieho stola digitálny fotoaparát

zn. NIKON v hodnote 5 673,38 eur, notebook zn. ALIENWARE (DELL) v hodnote

1 695,20 eur, čím spol. U., ul. B. č. X., spôsobili škodu vo výške 13 912,87 eur a poškodením

zariadenia objektu škodu vo výške 50 eur.

2

Za to mu bol uloţený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

12 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu

so stredným stupňom stráţenia.

Zároveň mu bola podľa uloţená aj povinnosť nahradiť

poškodenej spoločnosti U., K. so sídlom v K. na ul. B. č. X., škodu vo výške 6 364,80 eur.

O odvolaní obvineného M. D. proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd

v Košiciach uznesením z 26. októbra 2011, sp. zn. , takým spôsobom, ţe toto

podľa zamietol.

Dňa 20. februára 2012 podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne na súde

prvého stupňa dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu, a to z dôvodov

uvedených v , ,

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , tak v tomto smere

upozornil obvinený na to, ţe verejné zasadnutie konané dňa 26. októbra 2011, predmetom

ktorého bolo prejednanie jeho odvolania sa uskutočnilo za prítomnosti náhradného obhajcu,

a to napriek tomu, ţe v tom čase uţ nemal riadneho obhajcu z dôvodu vypovedania plnej

moci, ku ktorému došlo písomnou formou dňa 06. októbra 2011 (súdu doručené dňa

07. októbra 2011). Postup súdu, ktorý rozhodol za takejto situácie povaţuje pritom

za v rozpore jednak s ust. , z ktorého znenia je zrejmé, ţe náhradný

obhajca sa ustanovuje, ale aj koná len popri zvolenom alebo ustanovenom riadnom obhajcovi,

ako i široko koncipovaným právom na obhajobu. Obvinený je toho názoru, ţe neexistenciu

riadne zvoleného alebo ustanoveného obhajcu nemoţno nahradiť ani povinnosťou obhajcu

skôr zvoleného alebo ustanoveného uvedenou v , nakoľko aj toto

ustanovenie nevyhnutne predpokladá, ţe obvinený má v akejkoľvek procesnej pozícii

buď zvoleného alebo ustanoveného nového obhajcu.

Čo sa týka ďalšieho dôvodu dovolania, a síce, ţe vo veci konali sudcovia, ktorí mali

byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania ( ),

tak tento odôvodnil tým, ţe potom čo sa dňa 20. októbra 2011 od náhradného obhajcu

dozvedel, ţe príslušný senát odvolacieho súdu ho odsúdi, aj keby mal silný argument

na preukázanie svojej neviny, písomným podaním dňa 24. októbra 2011 – teda bezodkladne

3

v zmysle s prihliadnutím na jeho osobné pomery a moţnosti, podal

námietky zaujatosti uvedeného senátu, o ktorej však tento práve s poukazom na to, nebola

vznesená bezodkladne ( ) nerozhodol. Rovnako pritom obvinený nesúhlasí

ani s tým názorom konajúceho senátu krajského súdu, vyjadreným v napadnutom rozhodnutí,

ţe podaná námietka sa týkala všetkých sudcov krajského súdu, a teda ţe bola všeobecná.

Ako totiţ podotkol, táto sa týkala a mohla sa týkať len toho sudcu, resp. senátu, ktorému bola

vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie.

Na základe vyššie uvedeného má teda obvinený za to, ţe senát krajského súdu mal

rozhodovať o vznesenej námietke a meritórne rozhodnúť vo veci aţ potom, čo by rozhodnutie

o námietke zaujatosti nadobudlo právoplatnosť. Uvedené skutočnosti pritom podľa jeho

názoru zároveň odôvodňujú i dôleţitosť dôvodov na prikázanie veci inému súdu v zmysle

A napokon v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa

namietal obvinený v prvom rade nezákonnosť zisťovania výšky škody, kedy sa orgány činné

v trestnom konaní mali uspokojiť len s vyjadrením poškodeného (ktoré je navyše v rozpore

s určením škodovej komisie), bez vyţiadania si akýchkoľvek listinných dôkazov. Správne

určenie skutočne spôsobenej škody je pritom rozhodujúcim kritériom pre posúdenie,

či ide o trestný čin ako i základným predpokladom pre správne rozhodnutie o uplatňovanom

nároku na náhradu škody.

Ďalej poukázal na to, ţe nie je moţné vylúčiť ani tú moţnosť, ţe páchateľom,

resp. páchateľmi mohli byť aj iné osoby ako on, nakoľko z obsahu záznamu z kamerového

systému boli zachytení dvaja páchatelia, ale vzhľadom na výšku jeho postavy mohlo

byť preukázané, ţe on sa vlámania ani zalepenia fotobunky nezúčastnil.

Rovnako obvinený upozornil aj na nezákonnosť zistenia biologickej stopy nájdenej

na neurčenej časti lepiacej pásky, ktorou mal byť pred vstupom do objektu údajne prelepený

snímač pohybu, čo malo predstavovať v podstate jediný dôkaz o jeho vine. Pochybnosti

pritom vyvstávajú z toho, na pokyn policajtov, aby nikto neprišiel do kontaktu s miestom

činu, nebol ani jeden zo zamestnancov či vedúcich prevádzky predmetného objektu

pri zaisťovaní stôp prítomní, pričom ako prvý si takého prelepenia mal všimnúť práve

policajt. V tejto súvislosti poukázal zároveň i na vyhotovené fotografie z miesta činu,

4

kde pri fotografovaní stôp je viditeľné, ţe svetlo nad snímačom pohybu svieti, čo podľa neho

svedčí o tom, ţe niekto musel bezprostredne pred rozsvietením svetla s páskou manipulovať,

príp. práve nalepiť. Ako ďalšiu pochybnosť uviedol potom obvinený tú skutočnosť,

ţe sa predpokladá, ţe biologická stopa bude pri mieste, kde je pretrhnutá páska,

kde ju páchateľ odkusoval alebo pouţil na pretrhnutie zuby, čo však ale znalkyňa PhDr. J. Č.

nevedela v danom prípade potvrdiť a jednoznačne potvrdila len to, ţe je moţný sekundárny

prenos DNA na rozličné predmety. A napokon obvinený zdôraznil v tomto ohľade i to,

ţe okrem vzorky zaznamenanej v databáze KEÚ mu bolo odobraté DNA ešte trikrát po tom,

bez udania dôvodu a bez zaznamenania.

S poukazom na vyššie uvedené preto obvinený M. D. navrhol, aby dovolací súd

podľa § 386 ods. 1 rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a súčasne

aby podľa napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a podľa

ods. 2 vec prikázal inému súdu toho istého druhu a stupňa na nové prerokovanie

a rozhodnutie.

Dňa 26. marca 2012 bolo na príslušný prvostupňový súd doručené i písomné

vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II k predmetnému dovolaniu, z ktorého

obsahu je zrejmé, ţe tento sa s rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17. júna 2011, sp. zn.

, stotoţňuje a povaţuje ho za zákonný, a preto navrhuje dovolaniu obvineného

nevyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (,

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

(, ), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania

( a ). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania

podľa , veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil

svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie moţno podať, ak vo veci konal

alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania.

Podľa dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie

zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o obvineným uplatnené dovolacie dôvody povaţuje Najvyšší súd

Slovenskej republiky za potrebné upozorniť v prvom rade na tú skutočnosť, ţe v zmysle § 371

ods. 4 veta prvá dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno pouţiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

S poukazom na to potom dovolací súd zisťoval, či boli všetky v dovolaní uvádzané

skutočnosti zo strany obvineného namietané uţ skôr, pričom dospel k takému záveru,

ţe pri jednom z uplatnených dôvodov táto podmienka splnená nebola.

Z obsahu predloţeného spisového materiálu je totiţ zrejmé, ţe hoci obvinený vedel,

ţe ním zvolený obhajca Mgr. T. M. mu v priebehu odvolacieho konania vypovedal plnú moc

a ţe na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. októbra 2011, na ktorom bolo vynesené

napadnuté rozhodnutie bol prítomný „len“ (v tej dobe nemal zvoleného ani ustanoveného

ţiadneho nového obhajcu) jemu odvolacím súdom skôr ustanovený náhradný obhajca

JUDr. A. T., túto okolnosť aţ do momentu podania dovolania vôbec nenamietal, a z toho

6

dôvodu sa ňou s ohľadom na vyššie citované ustanovenie v danom konaní nebolo potrebné

ani zaoberať. Aj napriek uvedenému nedá však dovolaciemu súdu nepoukázať na to,

ţe z predloţeného spisu vyplýva, ţe obvinenému bola zo strany náhradného obhajcu

poskytnutá kvalifikovaná obhajoba.

Čo sa týka pritom ďalšej výhrady obvineného, odôvodňujúcej podľa jeho názoru

naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , tak túto povaţoval

Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako za neopodstatnenú, a to z toho dôvodu,

ţe i podľa jeho názoru nebola námietka zaujatosti smerujúca voči konajúcemu senátu

krajského súdu zo strany obvineného vznesená bezodkladne, len čo sa dozvedel o dôvodoch

vylúčenia ( ), a teda nebolo potrebné o nej v zmysle ust.

konať.

A napokon v súvislosti s námietkami uvádzanými zo strany obvineného pod dôvodom

dovolania podľa povaţuje dovolací súd za nevyhnutné

zdôrazniť v prvom rade tú skutočnosť, ţe všetky tieto predstavovali vlastne ťaţisko obhajoby

obvineného v rámci celého konania, a preto sa nimi konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach

aj pomerne podrobne zaoberali, pričom pokiaľ ide o tomu zodpovedajúce zdôvodnenie,

tak s týmto sa i Najvyšší súd Slovenskej republiky plne stotoţnil. Ţiadne porušenie zákona

pri vykonávaní dôkazov, tak ako sa toho domáhal obvinený, teda ani on nezistil.

Konkrétne vo vzťahu k určeniu skutočne spôsobenej škody treba pritom ďalej

poznamenať tieţ to, ţe je na zváţení súdu prvého, resp. druhého stupňa, koľko a aké dôkazy

povaţuje za dostatočné na preukázanie jej výšky. Akýkoľvek prieskum je zo strany

dovolacieho súdu uţ v tomto smere vylúčený.

Aj napriek tomu moţno ale podotknúť, ţe nie je pravdou, ţe by sa príslušné orgány

uspokojili len s vyjadrením poškodeného, pretoţe v tomto smere boli zabezpečené i viaceré

listinné dôkazy, medzi nimi i znalecké posudky z príslušných odborov.

A na záver predovšetkým pokiaľ ide o výhrady obvineného týkajúce sa hodnotenia

zaistenej biologickej stopy na čiernej lepiacej páske, ktorou bol prelepený snímač pohybu,

ako aj toho, ţe páchateľom, resp. páchateľmi mohli byť príp. aj iné osoby je nevyhnutné

poukázať na tú skutočnosť, ţe tak zo znenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

7

, ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé,

ţe trestné konanie je v zásade dvojinštančné, a ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

rozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,

ako ho ustálili súdy niţšej inštancie. Rovnako preto nie je oprávnený ani posudzovať spôsob

hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom

pre zistenie skutkového stavu.

Námietky smerujúce k revízii či náprave skutkových zistení, ako i k inému hodnoteniu

vo veci vykonaných dôkazov treba teda s poukazom na vyššie uvedené povaţovať v danom

prípade za irelevantné.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. júna 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová