Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
be0/388434.83105a.pdf
PDF · 113.78 KB
No categories available
6Tdo/22/2012
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 22/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 7. júna 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. D. pre spolupáchateľstvo
prečinu krádeţe podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní
obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2011, sp. zn.
6To 65/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. D. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Obvinený M. D. bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17. júna 2011, sp. zn.
6T 57/2011, uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeţe vo forme spolupáchateľstva
podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., a to na tom skutkovom
základe, ţe
v dobe od 16.00 hod. dňa 05. októbra 2010 do 05.30 hod. dňa 06. októbra 2010
na ul. B. č. X. v K. prelepil čiernou páskou senzor pohybu vonkajšieho osvetlenia a s doposiaľ
nestotoţnenou osobou po vytrhnutí kovovej mreţe sa vlámali do kancelárie pekárne U.,
z ktorej odcudzili ohňovzdornú pancierovú skriňu prichytenú o stenu s finančnou hotovosťou
5 816,60 eur, stravné lístky v hodnote 548,29 eur, z písacieho stola digitálny fotoaparát
zn. NIKON v hodnote 5 673,38 eur, notebook zn. ALIENWARE (DELL) v hodnote
1 695,20 eur, čím spol. U., ul. B. č. X., spôsobili škodu vo výške 13 912,87 eur a poškodením
zariadenia objektu škodu vo výške 50 eur.
Za to mu bol uloţený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráţenia.
Zároveň mu bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uloţená aj povinnosť nahradiť
poškodenej spoločnosti U., K. so sídlom v K. na ul. B. č. X., škodu vo výške 6 364,80 eur.
O odvolaní obvineného M. D. proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd
v Košiciach uznesením z 26. októbra 2011, sp. zn. 6To 65/2011, takým spôsobom, ţe toto
podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Dňa 20. februára 2012 podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne na súde
prvého stupňa dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu, a to z dôvodov
uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., tak v tomto smere
upozornil obvinený na to, ţe verejné zasadnutie konané dňa 26. októbra 2011, predmetom
ktorého bolo prejednanie jeho odvolania sa uskutočnilo za prítomnosti náhradného obhajcu,
a to napriek tomu, ţe v tom čase uţ nemal riadneho obhajcu z dôvodu vypovedania plnej
moci, ku ktorému došlo písomnou formou dňa 06. októbra 2011 (súdu doručené dňa
07. októbra 2011). Postup súdu, ktorý rozhodol za takejto situácie povaţuje pritom
za v rozpore jednak s ust. § 42 ods. 1 Tr. por., z ktorého znenia je zrejmé, ţe náhradný
obhajca sa ustanovuje, ale aj koná len popri zvolenom alebo ustanovenom riadnom obhajcovi,
ako i široko koncipovaným právom na obhajobu. Obvinený je toho názoru, ţe neexistenciu
riadne zvoleného alebo ustanoveného obhajcu nemoţno nahradiť ani povinnosťou obhajcu
skôr zvoleného alebo ustanoveného uvedenou v § 43 ods. 3 Tr. por., nakoľko aj toto
ustanovenie nevyhnutne predpokladá, ţe obvinený má v akejkoľvek procesnej pozícii
buď zvoleného alebo ustanoveného nového obhajcu.
Čo sa týka ďalšieho dôvodu dovolania, a síce, ţe vo veci konali sudcovia, ktorí mali
byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania (§ 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por.),
tak tento odôvodnil tým, ţe potom čo sa dňa 20. októbra 2011 od náhradného obhajcu
dozvedel, ţe príslušný senát odvolacieho súdu ho odsúdi, aj keby mal silný argument
na preukázanie svojej neviny, písomným podaním dňa 24. októbra 2011 – teda bezodkladne
v zmysle § 31 ods. 4 Tr. por. s prihliadnutím na jeho osobné pomery a moţnosti, podal
námietky zaujatosti uvedeného senátu, o ktorej však tento práve s poukazom na to, nebola
vznesená bezodkladne (§ 32 ods. 6 Tr. por.) nerozhodol. Rovnako pritom obvinený nesúhlasí
ani s tým názorom konajúceho senátu krajského súdu, vyjadreným v napadnutom rozhodnutí,
ţe podaná námietka sa týkala všetkých sudcov krajského súdu, a teda ţe bola všeobecná.
Ako totiţ podotkol, táto sa týkala a mohla sa týkať len toho sudcu, resp. senátu, ktorému bola
vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie.
Na základe vyššie uvedeného má teda obvinený za to, ţe senát krajského súdu mal
rozhodovať o vznesenej námietke a meritórne rozhodnúť vo veci aţ potom, čo by rozhodnutie
o námietke zaujatosti nadobudlo právoplatnosť. Uvedené skutočnosti pritom podľa jeho
názoru zároveň odôvodňujú i dôleţitosť dôvodov na prikázanie veci inému súdu v zmysle
A napokon v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
namietal obvinený v prvom rade nezákonnosť zisťovania výšky škody, kedy sa orgány činné
v trestnom konaní mali uspokojiť len s vyjadrením poškodeného (ktoré je navyše v rozpore
s určením škodovej komisie), bez vyţiadania si akýchkoľvek listinných dôkazov. Správne
určenie skutočne spôsobenej škody je pritom rozhodujúcim kritériom pre posúdenie,
či ide o trestný čin ako i základným predpokladom pre správne rozhodnutie o uplatňovanom
nároku na náhradu škody.
Ďalej poukázal na to, ţe nie je moţné vylúčiť ani tú moţnosť, ţe páchateľom,
resp. páchateľmi mohli byť aj iné osoby ako on, nakoľko z obsahu záznamu z kamerového
systému boli zachytení dvaja páchatelia, ale vzhľadom na výšku jeho postavy mohlo
byť preukázané, ţe on sa vlámania ani zalepenia fotobunky nezúčastnil.
Rovnako obvinený upozornil aj na nezákonnosť zistenia biologickej stopy nájdenej
na neurčenej časti lepiacej pásky, ktorou mal byť pred vstupom do objektu údajne prelepený
snímač pohybu, čo malo predstavovať v podstate jediný dôkaz o jeho vine. Pochybnosti
pritom vyvstávajú z toho, na pokyn policajtov, aby nikto neprišiel do kontaktu s miestom
činu, nebol ani jeden zo zamestnancov či vedúcich prevádzky predmetného objektu
pri zaisťovaní stôp prítomní, pričom ako prvý si takého prelepenia mal všimnúť práve
policajt. V tejto súvislosti poukázal zároveň i na vyhotovené fotografie z miesta činu,
kde pri fotografovaní stôp je viditeľné, ţe svetlo nad snímačom pohybu svieti, čo podľa neho
svedčí o tom, ţe niekto musel bezprostredne pred rozsvietením svetla s páskou manipulovať,
príp. práve nalepiť. Ako ďalšiu pochybnosť uviedol potom obvinený tú skutočnosť,
ţe sa predpokladá, ţe biologická stopa bude pri mieste, kde je pretrhnutá páska,
kde ju páchateľ odkusoval alebo pouţil na pretrhnutie zuby, čo však ale znalkyňa PhDr. J. Č.
nevedela v danom prípade potvrdiť a jednoznačne potvrdila len to, ţe je moţný sekundárny
prenos DNA na rozličné predmety. A napokon obvinený zdôraznil v tomto ohľade i to,
ţe okrem vzorky zaznamenanej v databáze KEÚ mu bolo odobraté DNA ešte trikrát po tom,
bez udania dôvodu a bez zaznamenania.
S poukazom na vyššie uvedené preto obvinený M. D. navrhol, aby dovolací súd
podľa § 386 ods. 1 rozsudkom vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech a súčasne
aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a podľa § 388
ods. 2 Tr. por. vec prikázal inému súdu toho istého druhu a stupňa na nové prerokovanie
a rozhodnutie.
Dňa 26. marca 2012 bolo na príslušný prvostupňový súd doručené i písomné
vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II k predmetnému dovolaniu, z ktorého
obsahu je zrejmé, ţe tento sa s rozsudkom Okresného súdu Košice II zo 17. júna 2011, sp. zn.
6T 57/2011, stotoţňuje a povaţuje ho za zákonný, a preto navrhuje dovolaniu obvineného
nevyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu
(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde
(§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania
(§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil
svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak vo veci konal
alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený
z vykonávania úkonov trestného konania.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie
zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvineným uplatnené dovolacie dôvody povaţuje Najvyšší súd
Slovenskej republiky za potrebné upozorniť v prvom rade na tú skutočnosť, ţe v zmysle § 371
ods. 4 veta prvá Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno pouţiť,
ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti.
S poukazom na to potom dovolací súd zisťoval, či boli všetky v dovolaní uvádzané
skutočnosti zo strany obvineného namietané uţ skôr, pričom dospel k takému záveru,
ţe pri jednom z uplatnených dôvodov táto podmienka splnená nebola.
Z obsahu predloţeného spisového materiálu je totiţ zrejmé, ţe hoci obvinený vedel,
ţe ním zvolený obhajca Mgr. T. M. mu v priebehu odvolacieho konania vypovedal plnú moc
a ţe na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. októbra 2011, na ktorom bolo vynesené
napadnuté rozhodnutie bol prítomný „len“ (v tej dobe nemal zvoleného ani ustanoveného
ţiadneho nového obhajcu) jemu odvolacím súdom skôr ustanovený náhradný obhajca
JUDr. A. T., túto okolnosť aţ do momentu podania dovolania vôbec nenamietal, a z toho
dôvodu sa ňou s ohľadom na vyššie citované ustanovenie v danom konaní nebolo potrebné
ani zaoberať. Aj napriek uvedenému nedá však dovolaciemu súdu nepoukázať na to,
ţe z predloţeného spisu vyplýva, ţe obvinenému bola zo strany náhradného obhajcu
poskytnutá kvalifikovaná obhajoba.
Čo sa týka pritom ďalšej výhrady obvineného, odôvodňujúcej podľa jeho názoru
naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., tak túto povaţoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako za neopodstatnenú, a to z toho dôvodu,
ţe i podľa jeho názoru nebola námietka zaujatosti smerujúca voči konajúcemu senátu
krajského súdu zo strany obvineného vznesená bezodkladne, len čo sa dozvedel o dôvodoch
vylúčenia (§ 31 ods. 4 Tr. por.), a teda nebolo potrebné o nej v zmysle ust. § 32 ods. 6 Tr. por.
konať.
A napokon v súvislosti s námietkami uvádzanými zo strany obvineného pod dôvodom
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. povaţuje dovolací súd za nevyhnutné
zdôrazniť v prvom rade tú skutočnosť, ţe všetky tieto predstavovali vlastne ťaţisko obhajoby
obvineného v rámci celého konania, a preto sa nimi konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach
aj pomerne podrobne zaoberali, pričom pokiaľ ide o tomu zodpovedajúce zdôvodnenie,
tak s týmto sa i Najvyšší súd Slovenskej republiky plne stotoţnil. Ţiadne porušenie zákona
pri vykonávaní dôkazov, tak ako sa toho domáhal obvinený, teda ani on nezistil.
Konkrétne vo vzťahu k určeniu skutočne spôsobenej škody treba pritom ďalej
poznamenať tieţ to, ţe je na zváţení súdu prvého, resp. druhého stupňa, koľko a aké dôkazy
povaţuje za dostatočné na preukázanie jej výšky. Akýkoľvek prieskum je zo strany
dovolacieho súdu uţ v tomto smere vylúčený.
Aj napriek tomu moţno ale podotknúť, ţe nie je pravdou, ţe by sa príslušné orgány
uspokojili len s vyjadrením poškodeného, pretoţe v tomto smere boli zabezpečené i viaceré
listinné dôkazy, medzi nimi i znalecké posudky z príslušných odborov.
A na záver predovšetkým pokiaľ ide o výhrady obvineného týkajúce sa hodnotenia
zaistenej biologickej stopy na čiernej lepiacej páske, ktorou bol prelepený snímač pohybu,
ako aj toho, ţe páchateľom, resp. páchateľmi mohli byť príp. aj iné osoby je nevyhnutné
poukázať na tú skutočnosť, ţe tak zo znenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé,
ţe trestné konanie je v zásade dvojinštančné, a ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
rozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,
ako ho ustálili súdy niţšej inštancie. Rovnako preto nie je oprávnený ani posudzovať spôsob
hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom
pre zistenie skutkového stavu.
Námietky smerujúce k revízii či náprave skutkových zistení, ako i k inému hodnoteniu
vo veci vykonaných dôkazov treba teda s poukazom na vyššie uvedené povaţovať v danom
prípade za irelevantné.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 7. júna 2012
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová