Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b69/384390.d92663.pdf
PDF · 175.43 KB
No categories available
1Sžd/44/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/44/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcu: L., nar. X., bytom D., zast.: JUDr. Ľudovítom
Štanglovičom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Mostová č. 6, Šaľa, proti
ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný
inšpektorát so sídlom Piesková č. 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v priestupkovom konaní, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo dňa 13. septembra 2011 č. k. 11S/8/2010-73, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo dňa 13. septembra 2011 č. k. 11S/8/2010-73 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. p.: KRP-109/DI-SK-2009 z 29.10.2009 (č. l. 12) ţalovaný ako
odvolací orgán v priestupkovom konaní podľa § 58 ods. 1 a § 59 ods. 1 a 2 zákona
2
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zmenil odvolaním napadnuté
rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, Okresného dopravného
inšpektorátu v Šali č. p.:ORP-146/DI-SK-2009 z 11.09.2009, ktorým bola ţalobcovi podľa
§ 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej na účely tohto rozsudku
tieţ „zák. č. 372/1990 Zb.“) uloţená sankcia
- pokuta vo výške 1.300,- € a súbeţne
- zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov
s uloţením povinnosť nahradiť trovy priestupkového konania, tak, ţe v časti znel:
„podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch sa obvinenému/ej/ - L.
ukladá:“.
2. Čo sa týka dôvodu zmeny výroku rozhodnutia, ţalovaný poukázal na to,
ţe z predloţeného spisového materiálu zistil, ţe v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu absentuje konkrétna právna kvalifikácia ustanovenia, na základe ktorej bola
účastníkovi konania uloţená vyššie uvedená sankcia.
Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a)
až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich
rokov.
3. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca dňa
19.02.2009 o l9.20 hod. v obci Diakovce viedol osobné motorové vozidlo zn. B., EČ: S., keď
nerešpektoval pokyn hliadky polície k zastaveniu vozidla, ktorý mu bol dávaný svetelným
a zvukovým znamením. Po prenasledovaní bol zastavený pred rodinným domom č. X.. Pri
kontrole bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky elektronickým meračom zn. Dräger 7410,
a hoci bol zákonne poučený o spôsobe jej vykonania, tak dychová skúška nebola zo strany
ţalobcu úspešne vykonaná. Následne bol predvedený do Fakultnej nemocnice v Nitre, kde
odmietol odber krvi. Ďalšia jazda bola ţalobcovi zakázaná.
4. Ţalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca hore
uvedeným konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedených skutočností
prvostupňový správny orgán uznal ţalobcu vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písm. a) zák. č. 372/1990
Zb.
3
Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z.z. v znení platnom v čase spáchania
priestupku účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz
policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou
cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré
na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. v znení platnom v čase spáchania
priestupku sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej
návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo
spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
5. Námietku ţalobcu o výške uloţenej pokuty a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
ako aj k tomu, ţe uloţená pokuta nie je primeraná jeho osobným pomerom, ţalovaný
nepovaţuje za neopodstatnenú. V súvislosti s nimi najmä ţalovaný upozornil na výroky
ţalobcu ako účastníka konania o správnom odvolaní zo dňa 18.03.2009, kedy uviedol, ţe jeho
ušlý zisk ako súkromného podnikateľa kvôli imobilite (zákaz činnosti viesť motorové
vozidlo) je pribliţne 1.000 eur za kaţdý deň.
Takisto ţalovaný s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 a § 22 ods. 2 písm. a)
zák. č. 372/1990 Zb. konštatoval, ţe v priestupkovom konaní bolo prihliadnuté na závaţnosť
priestupku a mieru jeho nebezpečnosti pre spoločnosť (ţalobca ako vodič porušil svoju
zákonnú povinnosť a to závaţným spôsobom), preto mu bola uloţená vyššie uvedená sankcia.
Pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s § 12 citovaného zákona správny orgán
prihliadal na všetky okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv a odvolací správny
nezistil ţiadne poľahčujúce okolnosti na jej zníţenie. Naopak, za neprehliadnuteľné označil
tie okolnosti, ktoré majú podľa neho priťaţujúci charakter, a to nedisciplinovanosť ţalobcu
ako pacienta (neodovzdal správy od odborných lekárov), nereagoval na výzvy a pokyny
príslušníkov PZ, kládol odpor a iné.
6. K námietke o neodôvodnení prvostupňového rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe toto
rozhodnutie má v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku zákonom ustanovené
náleţitosti, ktorými sú obsahové a formálne náleţitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V predmetnom rozhodnutí je presne, určito a stručne
opísaný spáchaný priestupok ţalobcu ako účastníka konania, je uvedené, z akých dôkazných
4
materiálov vychádzal správny orgán pri rozhodovaní o priestupku spolu so správnou úvahou,
rozhodnutie taktieţ obsahuje dostatočné odôvodnenie uloţenej sankcie a poučenie.
7. Tieţ s prihliadnutím na dôkaznú situáciu, ktorá vychádza zo spisového materiálu
a rozsiahle dokazovanie (výpovede príslušníkov PZ, výpovede lekárov, znalecký posudok,
správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke
a iné), ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané,
dostatočne podľa ţalobcu preukazuje skutočnosť, ţe ţalobca sa uvedeným konaním dopustil
priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. Preto ţalovaný tak, ako
bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
8. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu zo 07.01.2010 na Krajský súd v Nitre.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sţo/167/2010
z 27. apríla 2011 rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. marca 2010 č. k. 11S/8/2010-42
zrušil ako rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky arbitrárnosti, a v časti je nepreskúmateľné,
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. V ďalšom konaní krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa s prihliadnutím
na zásadu procesného práva iudex ne eat ultra petita partium preskúmal napadnuté
rozhodnutie a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby,
a na základe uvedeného dospel k záveru, ţe sankcia uloţená ţalobcovi podľa § 22 ods. 2
písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. (pokuta a zákaz činnosti v hornej hranici) je v súlade s ust. § 12
ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. a krajský súd u ţalobcu nezistil dôvody na postup podľa § 250j
ods. 5 O.s.p. Ţalovaný správny orgán svoje rozhodnutie (ako i prvostupňový správny orgán)
logicky, v súlade s procesnými i hmotnoprávnymi ustanoveniami, odôvodnil a vyporiadal sa
náleţite, v súlade so zákonom s námietkami ţalobcu, ktoré i dostatočne vyargumentoval.
Krajský súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 O.s.p. musel
prihliadnuť, preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol a ţalobu v zmysle záverov
ako nedôvodnú zamietol.
5
11. Krajský súd s poukazom na ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p., § 3 ods. 2 písm. c/
zák. č. 8/2009 Z.z., § 11, § 12, § 22 ods. 1 písm. a) a § 22 ods. 2 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb.
ako aj § 137 ods. l a 2 cit. zákona na prvom mieste zdôraznil, ţe ţalobca v danej veci
nenamieta a nepopiera spáchanie skutku, ale namieta uloţenie sankcie za skutok opísaný.
12. Krajský súd ďalej poukázal na správanie ţalobcu, ktorý neposlúchol výzvu policajta
súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou cestnej premávky. Išlo
o prvotné úkony policajtov, ktoré sú neopakovateľné, pretoţe ich výsledok, podľa názoru
krajského súdu, potvrdí porušenie povinností vodiča podľa konkrétneho ustanovenia zákona
o cestnej premávke, alebo toto podozrenie vyvráti. Krajský súd potvrdil, ţe k týmto úkonom
patrí aj oprávnenie policajnej hliadky zastaviť motorové vozidlo, a kontrolovaný vodič je
povinný uposlúchnuť takýto pokyn ihneď; toto však ţalobca neurobil, hoci sám doznal,
ţe počul zvukové znamenie a bol si vedomý zapnutého policajného majáku. Naopak, krajský
súd v tejto súvislosti zdôraznil účelovosť argumentácie ţalobcu, tento v snahe vyhnúť sa
zodpovednosti za priestupok, dopravil aţ k svojmu bydlisku, čo zdôvodňoval tým, ţe cesta
bola zasneţená. Takéto porušenie pravidiel cestnej premávky však zákon v ustanovení § 137
ods. 2 písm. b/ cit. zákona jednoznačne klasifikuje ako závaţné porušenie, na ktoré podľa
krajského súdu správny orgán pri ukladaní sankcie za priestupok podľa § 12 ods. 1
zák. č. 372/1990 Zb. musí prihliadať.
13. K námietke ţalobcu o neprimeranosti uloţenej sankcie za dopravný priestupok
podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb., keďţe je dôchodca so zdravotnými
problémami, krajský súd zdôraznil, ţe z vykonaného dokazovania bol náleţite zistený
a objasnený skutkový stav, pričom toto bolo postačujúce pre prijatie záveru o spôsobe
spáchania dopravného priestupku a zavinenia ţalobcu, a tomu zodpovedá podľa krajského
súdu aj uloţená sankcia, výšku ktorej oba správne orgány dostatočne a vyčerpávajúco
odôvodnili.
V súvislosti s uvedeným najmä krajský súd poukázal na tie skutkové zistenia
prvostupňového správneho orgánu, kedy policajná hliadka sa rozhodla preveriť, či ţalobca
nie je ovplyvnený alkoholom, po tom, čo ho spozorovala vychádzať z reštaurácii, následne
nasadať do motorového vozidla a toto ako vodič aj riadil. Vedenie motorového vozidla
po vplyvom alkoholu, resp. poţitie alkoholu počas jazdy za volantom je vţdy nebezpečné
konanie pre spoločnosť, lebo rozpoznávacia zloţka vodiča je zníţená, oslabená je vôľová
schopnosť a moţnosť vodiča dodrţať pravidlá cestnej premávky, čím ohrozuje iných
6
účastníkov cestnej premávky, ale i seba. Tento záujem spoločnosti poţíva najvyšší stupeň
ochrany.
III.
Odvolanie žalobcu/stanoviská
A)
14. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 31.10.2011 (č. l. 80) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný vyslovil nasledujúcu kombináciu odvolacích dôvodov:
- konanie má inú vadu. ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
15. Vo svojich ďalších námietkach sa zameral na výšku uloţenej pokuty na hornej
hranici sankcie, ktorú ţalobca označil za neprimeranú. V súvislosti s uvedeným najmä
poukázal na to, ţe je dôchodca s váţnymi zdravotnými problémami. Preto ako osoba
s viacerými zdravotnými komplikáciami musí ţalobca pravidelne navštevovať lekárov
a podrobovať sa lekárskym ošetreniam. Zákaz činnosti viesť motorové vozidlo mu tieto
návštevy výrazne sťaţuje aţ znemoţňuje.
16. Ďalej k výške pokuty, ktorá mu bola napadnutým rozhodnutím uloţená, konštatoval,
ţe nie je primeraná jeho osobným pomerom. Pokuta bola uloţená v hornej hranici, ktorú
zákon pripúšťa za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb.
Takýto postup správneho orgánu nezohľadňuje fakt, ţe ţalobca je dôchodca so zdravotnými
problémami a peniaze potrebuje aj na zaobstaranie liekov a iných zdravotných pomôcok.
17. S hore uvedenými skutočnosťami sa podľa ţalobcu krajský súd v rámci svojho
rozhodovania nevysporiadal dostatočne (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Ţalobca ďalej zdôraznil,
ţe v rámci odôvodnenia v napádanom rozsudku krajský súd uviedol iba to, ţe námietky
ţalobcu o neprimeranosti sú totoţné s námietkami odvolacími, a krajský súd ich povaţuje
7
za neodôvodnené, a podľa krajského súdu ide o účelovú obranu ţalobcu v snahe vyhnúť sa
zodpovednosti za zistený a preukázaný dopravný priestupok.
18. Záverom ţalobca poţadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, ţe zruší
rozhodnutie ţalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti
ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie spolu s uloţením povinnosti zaplatiť
ţalobcovi náhradu trov konania.
B)
19. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 18.11.2011 (č. l. 84) vyplýva, ţe ţalovaný sa uţ
podrobne vyjadril k ţalobe pod č. p. KRP-109/DI-SK-2009 dňa 03.02.2010, taktieţ
vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku krajského súdu. Preto k odvolaniu ţalobcu, v ktorom
neuvádza ţiadne nové skutočnosti ktoré by vyvracali alebo zoslabovali obvinenia voči jeho
osobe, len opakovane poukazuje na ním uţ uvádzané námietky, sa preto podrobne vyjadrovať
nebude.
20. K časti odvolania, kde poukazuje na uloţenú výšku sankcie, však ţalovaný poukázal
na zákonnú notorietu, ţe v čase. keď sa ţalobca dopustil priestupku, mal alebo mohol vedieť,
ţe v prípade zistený tohto priestupku môţe byť zaň postihnutý finančnou pokutou.
21. V súvislosti s uvedeným ţalovaný ďalej poukázal na obrannú argumentáciu ţalobcu,
ktorý nenamieta a nepopiera spáchanie skutku, ale namieta uloţenie sankcie za priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Výšku uloţenej sankcie správne orgány
podľa ţalovaného dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnili, tzn. ţe [ďalej nasleduje
doslovná citácia argumentov obsiahnutých vo vyjadrení ţalovaného]
„pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadne na závažnosť priestupku,
najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to,
či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom, alebo
8
disciplinárnom konaní. Správny orgán sa vo svojom odôvodnení dostatočne
zaoberal predmetným ustanovením a tým dostatočne odôvodnil výšku a druh
sankcie. Uvedené konkretizoval skutočnosťami – hrubé porušenie pravidiel
cestnej premávky v zmysle § 137 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.,
za posledné dva roky bol žalobca riešený jeden krát v blokovom konaní,
pri dokumentovaní priestupku kládol pasívny odpor a nereagoval na výzvy
a pokyny zasahujúcej hliadky. KDI KR PZ Nitra sa vo svojom rozhodnutí
k uvedenému taktiež vyjadril, pričom uviedol, že nezistil žiadne poľahčujúce
okolnosti na zníženie už uloženej sankcie, avšak poukázal na priťažujúce
okolnosti, ktoré vyplývajú so spisového materiálu – nedisciplinovanosť pacienta
(neodovzdal správy od odborných lekárov), nereagoval na výzvy a pokyny
príslušníkov PZ. kládol odpor z čoho je možné usudzovať, že odmietal akúkoľvek
spoluprácu s policajnou hliadkou, tiež na závery znaleckého posudku znalkyne
z odboru zdravotníctvo a farmácia.“
22. Za účelom úplného a presného zistenia skutkového stavu veci vykonali správne
orgány v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie. Z uvedeného dôvodu bol vypracovaný
znalecký posudok č. 27/2009 znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo, MUDr. M. R., na ktorý ţalovaný prostredníctvom svojho vyjadrenia opätovne
upozornil.
23. Záverom ţalovaný poţadoval označiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
a zákonné.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
9
poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie
nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho
po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
25. Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom
rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej
strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia
ţalovaného, je právna otázka, či pri stanovení výšky uloţenej pokuty je nutné zohľadniť
všetky pomery páchateľa. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze
skutkového zistenia.
26. Predovšetkým po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného
administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c
ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje
v základnom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej
veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení
následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia
napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom
konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie
prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).
10
27. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení
v zmysle právnych názorov Najvyššieho súdu (6Sţo/167/2010) zaoberal opätovne
odôvodnením opodstatnenosti a primeranosti uloţenia sankcie ţalobcovi za priestupok.
28. Z obsahu odvolania ţalobcu je nepochybné, ţe tento brojí iba proti výške uloţenej
pokuty (body č. 15 a 16), ako správne konštatoval ţalovaný vo svojom vyjadrení. Preto
Najvyšší súd nemôţe v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a pri neexistencii dôvodov uvedených
v odseku 2 citovaného ustanovenia vykonať prieskum celého rozhodnutia o sankcii,
tzn. aj výroku o vine.
29. Pri svojom tvrdení o neprimeranosti výšky uloţenej pokuta (na hornej hranici
sankcie) ţalobca vychádzal zo svojich súkromných pomerov, tzn. je, ţe je dôchodca
s váţnymi zdravotnými problémami. Preto ako osoba s viacerými zdravotnými komplikáciami
musí pravidelne navštevovať lekárov a podrobovať sa lekárskym ošetreniam. Zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo mu tieto návštevy výrazne sťaţuje aţ znemoţňuje. Uvedenú
argumentáciu musí Najvyšší súd z hľadiska právneho odmietnuť ako irelevantnú, lebo
iba zákonodarca ustanovuje dôsledky porušenia zákonnej povinnosti, ako aj podmienky,
resp. inštitúty, kedy spoločenská nebezpečnosť konania páchateľa vôbec nevzniká (prekáţky
začatie priestupkového konania), zaniká (prekáţky pokračovania v priestupkovom konaní)
alebo sa zmierňuje (najmä v prípadoch priestupkov páchaných mladistvými a ukladaním
ochranných opatrení).
Zákonodarca medzi uvedené skupiny v ţiadnom prípade nezaradil zdravotné
komplikácie páchateľov a s nimi súvisiace pravidelné návštevy lekárov.
30. Obdobne musel Najvyšší súd vyhodnotiť aj ďalšiu obranu ţalobcu, a to
neprimeranosť výšky pokuty k jeho osobným pomerom. Uvedenú námietku, ţe ţalobca je
dôchodca so zdravotnými problémami a peniaze potrebuje aj na zaobstaranie liekov a iných
zdravotných pomôcok, ak bude chcieť, môţe ţalobca uplatniť v inom konaní, nie však
v súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu.
11
31. Pokuta bola uloţená v hornej hranici, ktorú zákon pripúšťa za spáchanie priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb.
32. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté
rozhodnutie o uloţení sankcie má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia nielen
v zmysle § 47 Správneho poriadku ale aj podľa zák. č. 372/1990 Zb. Uvedené rozhodnutie
správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky
vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami
a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe výška uloţenej pokuty
a jej odôvodnenie bolo správnymi orgánmi vykonané v súlade so zákonom, a nič na tomto
závere nemení samotná konkrétne uloţená výška pokuty.
Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru,
ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu
komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov
Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
33. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného Najvyšší súd s osvojením si
argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku.
34. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu
trov tohto konania.
35. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho
zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava priestupkového konania je
12
spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1
O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
36. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 12. júna 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová