Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
828/435122.b3b2bd.pdf
PDF · 133.46 KB
No categories available
4Obo/113/2011
Najvyšší súd 4Obo 112/2011
Slovenskej republiky 4Obo 113/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: 1/ R., s.r.o., G., IČO: X.,
zastúpený advokátkou JUDr. H. H., R., 2/ P. V., nar. 07.01.1955, M., zastúpený advokátkou
JUDr. M. M., Š., 3/ R. Ltd., G., R., P., M., S., IBC číslo X., zastúpený advokátkou JUDr. I.
Z., G., proti ţalovanému: A. - S., a.s., D., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. O. K., Z.,
o zaplatenie 755 106,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cb 25/2004-680 zo 16. novembra 2011 a proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cb 25/2004-722 zo dňa 30. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3Cb 25/2004-680 zo 16. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3Cb 25/2004-722 z 30. novembra 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť
ţalobcovi 1/ R., s.r.o. sumu 513 472,24 eur spolu s úrokom z omeškania z istiny 513 472,24
eur vo výške 17% odo dňa 11.04.2001 do zaplatenia, ţalobcovi 2/ P. V. sumu 113 265,93 eur
spolu s úrokom z omeškania z istiny 113 265,93 eur vo výške 17% odo dňa 11.04.2001 do
zaplatenia, ţalobcovi 3/ R. Ltd. sumu 128 368,05 eur spolu s úrokom z omeškania z istiny
128 368,05 eur vo výške 17% odo dňa 11. 04. 2001 do zaplatenia. Ţalobcom 1/ 2/ a 3/ priznal
náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodol samostatným uznesením.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca 1/ sa podanou ţalobou zo dňa
09.05.2001 domáhal zaplatenia sumy 755 106,22 eur s úrokom z omeškania odo dňa
27.03.2001 do zaplatenia titulom poistného plnenia. V priebehu konania súd uznesením
zo dňa 22.09.2010 v časti ţalovanej pohľadávky vo výške 113 265,93 eur pripustil vstup
ţalobcu 2/ do konania a uznesením zo dňa 14.09.2011 v časti ţalovanej pohľadávky vo výške
128 368,05 eur pripustil vstup ţalobcu 3/ do konania. V konaní o zaplatenie 513 472,24 eur
zostal naďalej účastníkom konania ţalobca 1/. Podaním zo dňa 09. 11. 2011 ţalobcovia
spresnili ţalobný návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe dňa 14. 03. 2001
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy vrátane dodatku k tejto zmluve, ktorou spoločnosť R., a.s. (
teraz R., s. r. o. ) nadobudla od spoločnosti N. D., s. r. o. vlastnícke právo k predmetu kúpnej
zmluvy – 7 kusov softwarových systémov IBM AS/400/typ 9402 A02, pričom hodnota
jedného kusu v čase kúpy predstavovala sumu 2 390 000,- Sk, ako aj cenu 7 kusov softwaru
OS-400 Query, príslušnú dokumentáciu a manuál. Spoločnosť R., a.s. tak bola oprávnená
s týmto tovarom nakladať ako s vecou vlastnou, preto súd prvého stupňa neprihliadol
k námietke ţalovaného o nemoţnosti ţalobcu nakladať s tovarom.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe tovar bol riadne poistený na základe poistnej
zmluvy č. X. pre jednorazové poistenie prepravovaného tovaru v medzinárodnej cestnej
preprave uzavretej dňa 17. 04. 2000 medzi poistníkom R., a. s. a vtedajšou D. p., a. s..
Predmetom poistenia bola zásielka uloţená v colnom sklade spoločnosti S. B., určená pre
spoločnosť O. I., a. s., Prostějov, ktorá mala byť prepravená prostredníctvom dopravcu E. S.
S., spol. s. r. o., Bratislava, IČO: X., do miesta určenia A., M., Česká republika. Po obhliadke
tovaru pracovníčkou D. p., a.s. bola dohodnutá poistná suma 16 800 080 Sk. Táto skutočnosť
bola pri rozhodovaní súdu rozhodná, pretoţe súd mal za preukázané, ţe predmetný tovar bol
v colnom sklade v mnoţstve a kvalite, aký bol deklarovaný a v hodnote aká bola deklarovaná
na základe dodania tovaru, pričom tieto skutočnosti boli priamo na mieste zisťované
zástupcom poisťovne. Súd nemal ţiadnu pochybnosť o uloţení tovaru v colnom sklade a jeho
preprave pre odberateľa v Českej republike kam nedorazil z dôvodu dopravnej nehody.
Zo záznamu o dopravnej nehode vypracovanom OR PZ Senec – dopravný inšpektorát
Senec zo dňa 19. 04. 2000 vyplýva, ţe došlo k dopravnej nehode medzi zmluvným
prepravcom a cudzím štátnym príslušníkom na ceste I/62 o 1:45 hod, kde výsledkom
dopravnej nehody bola zráţka oboch vozidiel a prevrátenie vozidla zmluvného prepravcu
pravou stranou vozidla do rieky a prepravovaný tovar ( elektronika ) bol zatopený. Vinníkom
nehody bola osoba rumunského štátneho občianstva – J. A.., ktorému bola na mieste uloţená
bloková pokuta. Z potvrdenia OR PZ Senec z 26. 04. 2000 tieţ vyplýva, vozidlo značky
AVIA zmluvného prepravcu ţalobcu bolo zráţkou oboch vozidiel prevrátené do rieky pravou
časťou a z 2/3 zatopené a tovar, ktorý bol naloţený /elektronika/ bol následne vymrštený do
vody a zatopený. Súd mal preto preukázané, ţe dňa 19. 04. 2000 došlo k dopravnej nehode,
v dôsledku ktorej došlo k znehodnoteniu prepravovaného tovaru a tým došlo k vzniku nároku
na uplatnenie náhrady na strane ţalobcu.
Na základe ţiadosti poisťovne bol vypracovaný posudok, v ktorom znalec I. M.
konštatuje poškodenie a nefunkčnosť prepravovaného tovaru. Viaceré listinné dôkazy
účastníkov konania v podobe vypracovaných znaleckých posudkov boli značne protichodné,
súd preto v zmysle rozhodnutia R 22/79 – pokiaľ ide o výšku škody, uskutočnil kvalifikovaný
záver sám, a to úplným zistením skutkového stavu veci a na tomto základe ustálil výšku
náhrady škody.
Súd zistil, ţe v prípade medzinárodného prvku, v danom prípade občana Rumunskej
republiky, ako vinníka dopravnej nehody, účastníci aplikovali Jednotnú dohodu medzi
organizáciami S., a. s. a C. S.A., uzavretú dňa 19. - 20. 10. 1989. Dôvodom aplikácie tejto
dohody bola skutočnosť, ţe podľa zákona č. 97/1963 Zb. sa nároky na náhradu škody
spravujú právom miesta nehody, kde sa nehoda stala alebo právom miesta, kde došlo ku
skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, ak medzinárodná zmluva neupravuje inak.
Na daný prípad bolo nutné aplikovať aj Dohovor o práve pouţiteľnom
na dopravné nehody pod č. 130/1976 Zb. pričom poškodené osoby môţu uplatňovať nároky
od zodpovednej osoby. Rumunskú p. C. S.A., Bukurešť na území Slovenskej republiky
zastupuje označený ţalovaný, je teda splnená podmienka pasívnej legitimácie označeného
ţalovaného.
Pri posudzovaní uplatneného nároku na strane ţalobcu vzal súd do úvahy skutočnosť,
ţe na strane ţalovaného vznikol nárok na náhradu škody z titulu tzv. zelenej karty, tento nárok
bol uplatnený voči ţalovanému, titulom nároku bola škoda na strane ţalobcu následkom
dopravnej nehody a poškodením prepravovaného tovaru v tranzitnom reţime zmluvného
prepravcu, pričom výšku súd ustálil zisťovaním skutkového stavu tak, ţe sú splnené všetky
zákonné predpoklady pre priznanie uplatnenej náhrady škody v celom rozsahu. Z hľadiska
ustálenia výšky náhrady škody, vzhľadom ku protichodnosti predloţených vyjadrení znalcov,
a to jednak v podobe listinných dôkazov predloţených účastníkmi konania, ako aj v podobe
posudkov vyhotovených na základe poverenia súdu, vychádzal zo zistenia skutkového stavu
veci. Z výpovedí účastníkov zistil, ţe softwarový systém IBM AS 400 patrí s viac
ako 700 000 inštaláciami na celom svete medzi najúspešnejšie komerčné počítačové
systémy na trhu, pričom sa špecializuje na prevádzkovanie nosných podnikových
aplikácií a prostredníctvom aplikácií elektronického obchodovania na prepojenie podnikov
s dodávateľmi, distribútormi a koncovými zákazníkmi. Vzhľadom na bohaté portfólio
aplikácií a riešenie správy zákazníckych vzťahov, riadenie dodávateľských reťazcov
a elektronické obchodovanie so zameraním na jednotlivé odvetvia umoţňuje prepojenie
desiatok aţ stoviek pracovných staníc, Jedinečnosť uvedeného systému bola dokumentovaná
aj listinnými dôkazmi predloţenými účastníkom konania P. V.. Z aktuálnych ponúk I. ktoré
boli voľne k dispozícii na internete vyplýva, ţe systém AS 400 spoločnosť I. ponúka na trh
ako produkt aj v roku 2011 za sumu, ktorá zodpovedá hodnote tohto systému na relevantnom
trhu a je pomerne vysoká. Z tohto dôvodu neprihliadol k jednotlivým záverom znalcov
a ustálil sám, ţe hodnota tohto tovaru v roku 2000 v sume, v akej
bola vystavená faktúra spoločnosťou N. D. s.r.o. pre odberateľa R. a.s. Bratislava v sume 16
miliónov slovenských korún je sumou, ktorá predstavuje ustálenú výšku škody. Súd preto
vyhodnotil, ţe uplatnený nárok ţalobcu na náhradu škody vo výške 16 800 080 Sk
( 557 660,49 eur ) je dôvodný.
Vo vzťahu k nároku na ušlý zisk súd skonštatoval, ţe boli splnené zákonné
predpoklady pre priznanie tohto nároku v uplatnenej výške 197 445,73 eur, pričom celkový
nárok spolu s nárokom na náhradu škody predstavuje sumu 22 748 330,06 Sk
( 755 106,22 eur ). Vychádzajúc z vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah
a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ţalobcom priznal podľa § 9 ods. 1 a 2 uvedenej vyhlášky aj uplatnené
právo na úrok z omeškania.
V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania, ktorú podal ţalovaný súd uviedol,
ţe ţalobca v ţalobe zo dňa 18.06.2001 uplatnil celkový ţalobný nárok v sume 755 106,22 eur,
vrátane úroku z omeškania, preto špecifikácia nároku neprevyšujúca uvedenú výšku nemôţe
mať za následok nemoţnosť jeho uplatnenia z dôvodu uplynutia premlčacej doby.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku ( ďalej len O. s. p. ).
Proti rozsudku podal včas odvolanie ţalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,
b/, c/, d/, a f/ O.s.p., s tvrdením, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať z následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ţe súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ţe súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ţe rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ uviedol, ţe zelená karta č. No-RO-11/L, 6037692 ( s platnosťou
od 11. 04. 2000 do 25. 04. 2000), ktorá mu bola predloţená, sa vzťahuje k motorovému
vozidlu VW Golf, registračné číslo: BH-06-SPS. Pritom ţalobca 1/ v Oznámení poškodeného
o dopravnej nehode zo dňa 20. 04. 2000 uviedol, ţe k dopravnej nehode došlo z dôvodu,
ţe vozidlo prepravujúce počítačové systémy bolo vytlačené vozidlom s evidenčným číslom
BH 54-38, čo vyplynulo aj zo správy o malej dopravnej nehode zo dňa 19. 04. 2000.
K motorovému vozidlu VW Golf, BH 54-38 ţalovanému nebola predloţená zelená karta,
ani iný doklad preukazujúci poistenie vozidla, ktoré by zakladalo povinnosť ţalovaného
uhradiť poškodenému náhradu vzniknutej škody. Predmetné skutočnosti súd prvého stupňa
úplne opomenul. Listinné dôkazy v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec neuvádza
a nevysvetľuje, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov pri
skúmaní právneho základu vzneseného nároku vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Ďalej odvolateľ uviedol, ţe súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery
znalca z hľadiska ich vecnej správnosti, na to musí aplikovať § 127 ods. 2 O. s. p. Odvolateľ
má teda za to, ţe posúdenie ceny poškodenej elektroniky samotným súdom je v rozpore
so zákonom. Zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, ţe v takej konfigurácii, v akej
boli posudzované počítače predloţené, nemohli v čase rozhodujúceho dátumu fungovať
ako zariadenia výpočtovej techniky a ich hodnota bola nulová. Správnosť týchto záverov
bola potvrdená aj znalcom ustanoveným súdom. Odvolateľ poukázal na vyjadrenia I. S. s. r. o.
zo dňa 13. 06. 2000, podľa ktorého počítače IBM AS/400 typ 9402-A02 boli na trh uvedené
v marci roku 1993 a z predaja boli stiahnuté v septembri 1995 a v roku 2000 sa uţ nevyrábali.
Ţalovanému preto nie je zrejmé ako súd dospel k záveru o pomerne vysokej cene tohto
produktu. Odvolateľ ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa povaţoval
za významné tvrdenia ţalobcu 1/ ( výpoveď p. G. zo dňa 09. 11. 2011 ) o obhliadke
počítačových systémov vykonaných pracovníčkou D. p., a. s., pani Š,, ale pri hodnotení
výpovede nekonfrontoval tieto tvrdenia s tvrdeniami, ţe pani Š. odborne neposudzovala
predmetné počítačové systémy a hodnotu predmetu poistenia určila výlučne na základe
faktúry a iných údajov predloţených p. G.. Ţalovaný poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca 1/
počas konania vzal späť niektoré z uplatnených nárokov späť, súd však o týchto nárokoch
nerozhodol. Odvolateľ namieta aj platnosť kúpnej zmluvy medzi ţalobcom 1/ a spoločnosťou
O. I., a. s. Nestotoţňuje sa so záverom súdu prvého stupňa o priznaní plnej výšky ušlého zisku
napriek vznesenej námietke premlčania tej časti ušlého zisku, ktorá prevyšuje výšku ušlého
zisku uplatnenú ţalobcom v rámci premlčacej doby ( t. j. 5 342 236 Sk ).
Ďalej ţalovaný poukázal na ustanovenie § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., z ktorého
nesporne vyplýva, ţe od 01. 01. 2002 je nositeľom práv a povinností z poistenia
zodpovednosti jedine S., ktorá je aj pasívne vecne legitimovaná a nie S., a. s. ( teraz A. – S., a.
s. ). V doplnení odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa síce priznal ţalobcom ušlý zisk
v celkovej výške 197 445,73 eur, avšak počas súdneho konania nikdy nedošlo k pripusteniu
zmeny ţaloby, ktorou by súd pripustil rozšírenie ( kvantitatívnu zmenu ) ţaloby v časti ušlého
zisku z pôvodne uplatnenej výšky 177 329,75 eur na 197 445,73 eur. Ţalovaný namieta aj
priznanie úrokov z omeškania od dňa 11.04.2001, pretoţe súd prvého stupňa vôbec neuviedol,
na základe čoho dospel k záveru, ţe práve tento deň je začiatkom omeškania. Navrhuje preto
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie eventuálne
napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca 1/. Uviedol, ţe v konaní bolo preukázané,
ţe nehodu spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého zelená karta bola v konaní predloţená.
Záznam o malej dopravnej nehode zo dňa 19. 04. 2000 je verejná listina, ktorú moţno
povaţovať za pravdivú, kým nie je preukázaný opak. Výška škody v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou bola podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním dostatočne
preukázaná. Ďalej uviedol, ţe spoločnosť R., a. s. bola v čase poistnej udalosti nesporne
vlastníkom tovaru, zničením ktorého mu vznikla uplatňovaná škoda. Navrhuje preto
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadrili aj ţalobcovia 2/ a 3/. Uviedli, ţe v konaní
bol ustálený právny záver, ţe v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu
prepravovaného tovaru zmluvného prepravcu ţalobcu, pričom vinníkom bol cudzí štátny
príslušník, ktorý predloţil tzv. zelenú kartu. Ďalej uviedli, ţe ţalobca 1/ preukázateľne
nadobudol vlastnícke právo k prepravovanému tovaru, tento tovar bol riadne poistený
a ţalobca má teda právo uplatňovať si náhradu škody. Z dôvodu rozpornosti znaleckých
posudkov, súd pri ustálení výšky škody vychádzal zo skutočnej škody v čase vzniku poistnej
udalosti. Majú preto za to, ţe napadnutý rozsudok je v dostatočnom rozsahu preukázaný,
zrozumiteľný a presvedčivý a vychádza z úplne zisteného skutkového stavu. Súd rozhodol
aj o všetkých nárokoch ţalobcov a k zmene ţalobného návrhu nedošlo. Ţalobca
bol oprávnený uplatniť si nielen priamu škodu, ktorá mu vznikla zničením tovaru, ale aj ušlý
zisk, ktorý podrobne vyčíslil. Podrobné vyčíslenie ušlého zisku však nemá ţiaden právny
dôsledok na námietku premlčania. V konaní bola tieţ preukázaná pasívna legitimácia
ţalovaného. Ţiadajú preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p. ) prejednal
vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2
O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe právny predchodca ţalobcu 1/ uplatnil ţalobou nárok
na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou z 19. 04. 2000,
ktorú spôsobil rumunský štátny občan motorovým vozidlom VW Golf rumunskej
ŠPZ BH 06-SPS.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
( ţalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ),
prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať
aj právne posúdenie veci. Právnym posúdením veci sa rozumie výklad o tom, z akých
ustanovení právneho predpisu súd vychádzal ( ako ich prípadne vyloţil ), prečo pod
tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a výklad o tom, aké majú účastníci
na základe zisteného skutkového stavu práva a povinnosti vo vzťahu k predmetu konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Súd v odôvodnení rozhodnutia s poukázaním na zákon č. 97/1963 Zb. a Dohovor
o práve pouţiteľnom na dopravné nehody publikovaný pod č. 130/1976 Zb. uviedol,
ţe v danom prípade je potrebné aplikovať právne predpisy platné v Slovenskej republike,
medzi ktoré patrí vyhláška č. 423/1991 Zb. Okrem odkazu na § 9 ods. 2 uvedenej vyhlášky,
ktorý upravuje od ktorého dňa môţe poškodený uplatniť proti poisťovni nároky na súde, súd
neuviedol ţiadne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého uplatnený nárok posúdil
v nadväznosti na zistený skutkový stav. Všeobecne konštatoval, ţe v zmysle uvedených
právnych predpisov platných a účinných v čase, kedy došlo k poistnej udalosti posudzoval
nárok na náhradu škody. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej zameral na posúdenie výšky
škody, ktorú s poukázaním na skutkové zistenia o hodnote poškodeného tovaru ustálil
vo výške 16 800 080 Sk ( 557 660,49 eur ), ale priznaný nárok na náhradu škody
v prevyšujúcej časti 197 445,73 eur vôbec neodôvodnil. Z uvedeného je zrejmé,
ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje právne posúdenie veci
ako aj ďalšie náleţitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. čo bráni
odvolaciemu súdu posúdiť správnosť napadnutého rozhodnutia. Nedostatok riadneho
a preskúmateľného odôvodnenia právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ktoré bráni
odvolaciemu súdu zhodnotiť správnosť tohto rozhodnutia, je vadou konania, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ).
Súčasťou základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva a jasne a zrozumiteľne
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatnením nárokov
a obranou proti takémuto uplatneniu. Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom
preskúmateľné a účastníkom umoţňuje posúdiť správnosť postupu súdu. Nedostatok
odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. obmedzil ţalovaného v jeho práve na spravodlivé
konanie pri podaní opravného prostriedku vo vzťahu k zákonom vymedzeným odvolacím
dôvodom, v dôsledku čoho došlo k odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom
a naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p.
Aj keď odvolací súd neposudzoval správnosť záveru súdu o výške priznaného nároku,
zaoberal sa postupom súdu prvého stupňa v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu.
Napriek tomu, ţe súd nariadil znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty tovaru poškodeného
v dôsledku poistnej udalosti, v rozhodnutí nevychádzal z jeho záverov.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 O. s. p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností,
na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca
vyslúchne; znalcovi môţe tieţ uloţiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených
niekoľko znalcov, môţu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môţe sa súd
v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalecký posudok
moţno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.
Znalecké dokazovanie je významným dôkazným prostriedkom, ktoré prichádza
do úvahy vtedy, ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti. Súd v takom prípade musí ustanoviť znalca, aj keby sudca mal odborné znalosti,
ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť predmet konania. Nariadenia znaleckého
dokazovania predpokladá, ţe skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie odbornej otázky
sú z doterajšieho priebehu zrejmé. Znalecké dokazovanie je moţné nariadiť len na posúdenie
odbornej otázky. Súd nie je oprávnený hodnotiť odbornú stránku podaného znaleckého
posudku. Posudok hodnotí iba z hľadiska jeho presvedčivosti a hodnovernosti.
Ak bol znalecký posudok vypracovaný písomne, súd spravidla vypočuje znalca
na pojednávaní. Ak sa ani výsluchom znalca nepodarí odstrániť nejasnosti záverov znalca,
prípadne iných skutočností, súvisiacich s podaním posudku alebo ak účastníci konania
zotrvávajú na svojich námietkach voči záverom posudku a tieţ aj v prípade rozporu medzi
dvoma znaleckými posudkami, môţe súd rozhodnúť o preskúmaní týchto posudkov ďalším
znalcom, prípadne znaleckým ústavom, ale len v prípade, ţe súd rozpory sám neodstránil
výsluchom oboch znalcov. Preskúmanie správnosti odborných záverov nemusí spočívať
v poţiadavke na vypracovanie „nového“ znaleckého posudku, ale v tomto prípade môţe
zadanie smerovať iba na odstránenie skutočností, o ktorých má súd pochybnosti.
Záver súdu prvého stupňa, ţe vzhľadom na rozpornosť záverov znaleckých
posudkov môţe sám posúdiť hodnotu poškodenej elektroniky nie je správny a je v rozpore
s citovaným ustanovením § 127 O. s. p. Uţ samotná skutočnosť, ţe znalci dospeli k rôznym
záverom o hodnote poškodeného tovaru svedčí o tom, ţe na posúdenie uvedenej skutočnosti
sú potrebné odborné znalosti. Z obsahu spisu ani z rozhodnutia nevyplýva ako sa súd
vysporiadal s rozpormi medzi závermi znaleckého dokazovania nariadeného súdom
a ďalšími vykonanými dôkazmi ( výsluchmi účastníkov, listinnými dôkazmi ).
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. napadnutý
rozsudok zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude po doplnení dokazovania opätovne rozhodnúť
o uplatnenom nároku na náhradu škody ( skutočnej škody a ušlého zisku ) spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla VW Golf s rumunskou poznávacou značkou BH 06-SPS
dňa 19. 04. 2000 a rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodniť v súlade s § 157
ods. 2 O. s. p. Súd prvého stupňa sa vysporiada aj s námietkou ţalovaného týkajúcou sa jeho
vecnej legitimácie v súvislosti so vznikom Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Zo spisu
je zrejmé, ţe ţalobca v ţalobe doručenej 10. 05. 2001 správne označil ţalovaného,
ktorý v úvode konania ani svoju vecnú legitimáciu nespochybňoval. Je preto potrebné
posúdiť, či v priebehu konania došlo k prechodu práv a záväzkov v predmetnej veci na iný
subjekt a v kladnom prípade s ním v konaní pokračovať.
Krajský súd v Bratislave samostatným uznesením č. k. 3Cb 25/2004-722 zo dňa
30. 11. 2011 rozhodol o náhrade trov konania. Z dôvodu, ţe odvolací súd zrušil rozhodnutie
vo veci samej, v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil aj rozhodnutie o náhrade trov
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné
V Bratislave 12. júna 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: