Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/41/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: PIENSTAV, a.s. v reštrukturalizácii, Levočská 27, Stará Ľubovňa, IČO:

00 188 034, právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom advokátskej kancelárie

so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. /Dlu zo dňa 20.10.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove č. k. -36 zo dňa 7. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -36 zo dňa 7. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím zo dňa 20. októbra 2010 podľa § 50 ods. 3, 4 zák.

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nevyhovel

reklamácii daňového subjektu PIENSTAV, a.s. v reštrukturalizácii zo dňa 13.10.2010 proti

postupu správcu dane pri platení a evidencii dane z pridanej hodnoty. Krajský súd takto rozhodol,

keď sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ak reštrukturalizácia žalobcu bola povolená

dňa 15.6.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie

č. k. -112 zo dňa 8.6.2010 Okresného súdu Prešov (a že reštrukturalizačné konanie sa

začalo uznesením č. -109 zo dňa 2.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom

8.6.2010), tak podanie daňového priznania dňa 25.6.2010 je dňom vyrubenia dane a vzniku

daňovej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Keďže žalobca bol v tom čase už

v reštrukturalizačnom konaní, správne postupoval žalovaný, ak na danú vec aplikoval ust. § 120

ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Táto pohľadávka žalovaného vznikla voči

žalobcovi počas reštrukturalizačného konania, a teda nebolo ju potrebné uplatňovať prihláškou.

Preto aj postup žalovaného, keď uplatnený nadmerný odpočet žalobcu vo výške 12.550,94 €

podľa daňového priznania k dani z pridanej hodnoty zo dňa 21.7.2010 za zdaňovacie obdobie jún

2010 použil na kompenzáciu daňového nedoplatku – vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie

obdobie máj 2010 na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti,

t.j. k 25.6.2010, bol správny. Podľa krajského súdu preto správne postupoval žalovaný aj

pri rozhodovaní o reklamácii žalobcu, keď tejto nevyhovel a tiež poukázal na ust. § 63 ods. 8

, z ktorého priamo vyplýva príslušná kompenzácia.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd SR

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil rozhodnutie krajského

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že pohľadávka sa vzťahuje na obdobie

pred začatím reštrukturalizácie žalobcu a túto si mal žalovaný uplatniť prihláškou

v reštrukturalizačnom konaní, ktoré bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov

3

č. k. -109 zo dňa 2.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.6.2010. Poukázal

na znenie ust. a a dôvodil, že žalovaný si mal

do reštrukturalizačného konania žalobcu prihlásiť všetky svoje pohľadávky vťahujúce sa

na obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, teda aj daňovú pohľadávku

na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2010, nakoľko táto daňová povinnosť žalobcovi

vznikla dňom 31.5.2010 a k tomuto dátumu je táto položka v súlade s platnými právnymi

predpismi zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu. Ďalej poukázal na znenie ust. § 19 ods. 1, 2, 3 zák.

č. o dani z pridanej hodnoty, ďalej na Opatrenie Ministerstva financií SR

č. 23054/2002 zo dňa 16.12.2002 a znenia jeho ustanovení § 5 ods. 1, 5 § 52 ods. 4, 6 a dôvodil,

že vzhľadom na obsah uvedených ustanovení u účtovnej jednotky, ktorá je platcom DPH,

nevzniká daňová povinnosť dňom splatnosti faktúry, ale už dňom uskutočnenia zdaniteľného

plnenia (daňovej povinnosti). Na základe týchto skutočností daňová povinnosť žalobcu za mesiac

máj 2010 vznikla dňom 31.5.2010 a nie dňom 25.6.2010 (deň podania daňového priznania).

Žalovaný sa v deň doručenia daňového priznania dozvedel iba tú skutočnosť, v akej výške

žalobcovi vznikla daňová povinnosť a jeho pohľadávka voči žalobcovi vznikla dňom 31.5.2010,

t.j. dňom zaúčtovania v účtovníctve žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi a v tejto

súvislosti poukázal aj na skutočnosť, ako zaúčtoval mzdy svojich zamestnancov. Žalovaný mal

dosť času od 25.6.2010 do 15.7.2010 na prihlásenie svojej pohľadávky do reštrukturalizačného

konania, čo však neurobil. Poukázal na znenie ust. § 122 ods. 3 ZoKR a že žalovaný mal preto

dve možnosti, buď prihlásiť túto pohľadávku na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2010 ako

riadnu pohľadávku alebo prihlásiť ju ako podmienenú pohľadávku vzťahujúcu sa na obdobie

pred začatím reštrukturalizácie v súlade s ust. § 121k, § 122 ods. 3 ZoKR. Poukázal na ust. § 114

ods. 1 písm. f) ZoKR, podľa ktorého začatie reštrukturalizačného konania má tie účinky, že

...pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi

započítať. ZoKR je špeciálnym právnym predpisom k osobitným predpisom. Žalobca pri vedení

účtovníctva postupoval v súlade so o účtovníctve, kde sú upravené

povinnosti fyzických a právnických osôb, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu, týkajúce sa

vedenia účtovníctva a poukázal na ust. § 18 ods. 1 zák. o účtovníctve, a že v tejto súvislosti

je osobitným predpisom o dani z príjmov, ktoré sa týka

dôsledkov v prípade, ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia a že vtedy nedochádza

z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie a tiež

4

poukázal na ust. § 142 ZoKR v súvislosti s účtovnou uzávierkou daňovníka. Taktiež žalobca

poukázal na § 29 os. 1, 2 a jeho znenie v Opatrení MF SR č. -92 o postupoch

účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva. Pokiaľ by pohľadávka žalovaného z titulu

daňového nedoplatku bola považovaná za prednostnú pohľadávku, bol by podľa žalobcu

zvýhodnený oproti ostatným jednak zabezpečeným ako aj nezabezpečeným veriteľom, čo by bolo

v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na ust. § 155 ods. 2 ZoKR, podľa ktorého

zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí

riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči

dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok

dlžníka; to platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Preto

vzhľadom na uvedené ustanovenie zákona právo žalovaného vymáhať túto pohľadávku podľa

žalobcu v plnom rozsahu zaniklo, a preto si ju mal prihlásiť do reštrukturalizačného konania

v zmysle § 120 a nasl. ZoKR.

Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu vyjadril a v plnom rozsahu sa stotožňuje

s právnym názorom krajského súdu uvedeným v napadnutom rozsudku. Nemôže súhlasiť

so žalobcom, že by daňová pohľadávka žalovaného vznikla dňom 31.5.2010, t.j. dňom

zaúčtovania v účtovníctve žalobcu, pretože dňa 25.6.2011 (deň podania daňového priznania) sa

správca dane dozvedel iba tú skutočnosť, v akej výške vznikla žalobcovi daňová povinnosť.

Poukázal na príslušné ustanovenia zákona o DPH, ako i zákona o SDP s tým, že na vznik daňovej

pohľadávky pri DPH nestačí len uplynutie zdaňovacieho obdobia. Je potrebné v zákonnej lehote

podať daňové priznanie a toto podanie sa považuje za vyrubenie dane. Vyrubením dane vzniká

daňová povinnosť, pri DPH označovaná ako vlastná daňová povinnosť, teda povinnosť zaplatiť

daň, a od momentu vzniku tejto povinnosti vzniká taktiež pohľadávka správcu dane. Z toho

vyplýva, že žalobcova vlastná daňová povinnosť pri DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010

predstavuje vzhľadom na začatie reštrukturalizačného konania resp. vzhľadom na povolenie

reštrukturalizácie daňovú pohľadávku vzniknutú počas reštrukturalizácie v zmysle § 95 ods. 5

ZSDP, teda osobitných ustanovení ZSDP pre konanie a reštrukturalizáciu. Preto nie je správny

právny názor žalobcu, keď viaže vznik predmetnej daňovej pohľadávky na deň 31.5.2010, čo by

znamenalo, že daňovú pohľadávku by bolo potrebné uplatniť si prihláškou. Ďalej žalovaný

uviedol, že žalobcom uvádzané opatrenie MF SR č. -92 zo dňa 16.12.2002 ako

5

i priamo s predmetom súdneho konania nesúvisia a danú

problematiku upravuje o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o správe daní

a poplatkov a zákon o dani z pridanej hodnoty. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212

ods. 1 v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 13. júna 2012 podľa a v spojení s veta prvá

.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej žaloby posudzoval, či

správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci

a s ohľadom na námietku žalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zisťoval, či

konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli

dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v odvolacom konaní k záveru, že krajský súd

o žalobe žalobcu rozhodol súladne so zákonom a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť

a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na príslušnú právnu úpravu, pod ktorú

je potrebné subsumovať daný prípad a z ktorej vychádzal krajský súd pri rozhodovaní.

6

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu tento

zákon upravuje správu daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon 1) - /zákonný

odkaz aj na o dani z pridanej hodnoty/ neustanovuje inak.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov je daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane

na dani do lehoty splatnosti dane.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote

splatnosti dane.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom

konaní.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov je daňovým subjektom daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník

podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako

daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali

skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo

spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa použije

7

na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého

daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej

vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo

spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho

vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho

preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty

uplatnený skupinou podľa osobitného predpisu možno použiť na kompenzáciu daňových

nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny. O vykonaní kompenzácie

je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane

z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane

z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia,

správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných

predpisov.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov sa na účely započítania daňových pohľadávok

za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad

daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči

štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto

pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového

riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú

pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto

zákona alebo osobitných zákonov. 1) - /, o dani

z príjmov/. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná

daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len

"sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené

do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

8

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový

záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona

alebo osobitných zákonov, a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením

konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa

odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje

daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov sa ustanovenie odseku 3 rovnako vzťahuje aj na daňové

záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia

konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo

po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení

konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň

vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu,

alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení

konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú

pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo

opakovanej daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho

vyrubenia.

9

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov po vyhlásení konkurzu alebo po povolení

reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom

a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise. 19o) – /zákonný odkaz na § 28, 29, 121 a 122

/.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému

subjektu po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla

pred vyhlásením konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok podľa § 63 ods. 2 až 4 a 8 až 10

tým nie je dotknuté.

Podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré

bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa

začína reštrukturalizačné konanie.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne

úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,

b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté

konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,

c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou,

nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,

10

d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej

odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok

pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy

z tohto dôvodu je neúčinné,

e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú

s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného

konania sú neúčinné,

f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi

započítať.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu,

vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov

dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí

veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie

pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví

toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;

uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi,

príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia.

Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie

v Obchodnom vestníku.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa

v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky

možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

11

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky

počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom

prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia

prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného

plánu súdom zaniká.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas

reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii

neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky

nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného

plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho

rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho

rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa

podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona

za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

Podľa o DPH účinného v čase vzniku daňovej

povinnosti žalobcu daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň,

keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode

nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší

ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Podľa o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania

služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu

a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová

12

povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná,

daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.

Podľa o DPH zdaňovacím obdobím platiteľa

je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa platiteľ je povinný do 25 dní po skončení

zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú

povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové priznanie, ak mu

nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou

platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a.

Podľa na účely tohto zákona sa vlastnou daňovou

povinnosťou rozumie prevýšenie celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem

dane pri dovoze tovaru nad celkovou výškou odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie

obdobie.

Podľa názoru odvolacieho súdu správca dane postupoval správne, keď kompenzoval

nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010, ktorý bol uplatnený zo strany žalobcu

v daňovom priznaní DPH, ktoré bolo doručené daňovému úradu dňa 25.6.2010 s daňovým

nedoplatkom a to nezaplatenou vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie máj 2010. Uvedená kompenzácia vyplýva priamo z ustanovenia § 63

ods. 8 o správe daní a poplatkov. Najvyšší súd SR sa nestotožnil

s námietkou žalobcu a považuje túto za nedôvodnú, najmä vo vzťahu k prihlasovaniu daňových

pohľadávok v rámci reštrukturalizačného konania.

Je potrebné sa v danom prípade vysporiadať so vzájomným vzťahom všeobecnej

generálnej úpravy konkurzného práva (vrátane reštrukturalizácie) –

o konkurze a reštrukturalizácii a špeciálnych ustanovení zákona o správe daní, týkajúcich sa

13

reštrukturalizácie (ôsma časť zákona č. 511/1192 Zb. pod názvom „Osobitné ustanovenia

pre konkurz a reštrukturalizáciu“). Pri použití výkladového pravidla lex specialis derogat legi

generali (špeciálny právny predpis ruší všeobecný) je zrejmé, že zákonodarca použitím termínu

„po povolení reštrukturalizácie“ v špeciálnej úprave () na rozdiel od pojmu

„počas reštrukturalizačného konania“ v úprave všeobecnej stanovil, že správca dane nemá

povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení

reštrukturalizácie, k čomu došlo u žalobcu dňa 15.6.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie Okresného súdu Prešove č. k. -112

zo dňa 8.6.2010 (ust. ). Sporným je resp. bolo vymedzenie

pojmu daňová pohľadávka. Vo vzťahu k tomuto termínu je potrebné vychádzať, ako už bolo

vyššie uvedené, z jeho špeciálneho vymedzenia upraveného v

(vo vzťahu k úprave všeobecnej - § 1a toho istého zákona), ktoré definuje na účely

reštrukturalizácie daňovú pohľadávku – ako nezaplatenú sumu dane, pri ktorej daňová

povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov (aj

o DPH). Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná

daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. V danom prípade teda daňová pohľadávka

resp. jej splatnosť s poukazom na ust. a aj a ,

vznikla 25.6.2010, t.j. až neodvedením tejto DPH v lehote splatnosti

(do 25.teho dňa v mesiaci). Z tohto dôvodu sú aj nesprávne úvahy žalobcu, že si daňový úrad ako

správca dane mal prihlásiť pohľadávku v rámci reštrukturalizácie, nakoľko daňová pohľadávka

vznikla ešte pred začatím reštrukturalizácie.

Žalobca si neuvedomil, že správca dane v čase, kedy bola reštrukturalizácia povolená,

nemal a logicky ani nemohol mať vedomosť o daňovej povinnosti žalobcu, nakoľko o tejto

daňovej povinnosti žalobcu sa dozvedel a mohol dozvedieť správca dane až z podaného

daňového priznania, ktoré žalobca podal dňa 25.6.2010. Postup správcu dane pred vrátením

nadmerného odpočtu DPH upravuje V danom prípade ani podľa

názoru odvolacieho súdu nemal povinnosť správca dane uplatniť resp. prihlásiť daňovú

pohľadávku v reštrukturalizácii, nakoľko s poukazom na ust.

pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, resp. ich splatnosť

nastala až po začatí reštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou

14

(ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia

reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich

veritelia súhlasia. Vzhľadom teda k tomu, že išlo o daňovú pohľadávku v zmysle ust. § 95 ods. 1

, ktorá vznikla, resp. jej splatnosť nastala po začatí reštrukturalizačného

konania, išlo o pohľadávku na nedoplatku – nedoplatok na dani z DPH za obdobie máj 2010,

potom aj podľa názoru odvolacieho súdu mohlo dôjsť ku kompenzácii uplatneného nadmerného

odpočtu DPH za mesiac máj 2010 a daňového nedoplatku – daňovej pohľadávky správcu dane

vo vzťahu k žalobcovi za máj 2010.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil žalobcom uplatnené žalobné

dôvody ako neopodstatnené a nedôvodné, v konaní žalovaného správneho orgánu nevzhliadol ani

z úradnej moci vadu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť správneho rozhodnutia, a preto bolo

potrebné rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdiť podľa ,

v spojení s ust. veta prvá

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k

ods. 1 v spojení s ust. za použitia ust. os. 1 veta prvá tak,

že procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanému

správnemu orgánu náhrada trov konania zo zákona neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 13. júna 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth