Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)27d/385316.b2ba79.pdf
PDF · 203.77 KB
No categories available
2Sžf/41/2011
Najvyšší súd 2Sžf/41/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: PIENSTAV, a.s. v reštrukturalizácii, Levočská 27, Stará Ľubovňa, IČO:
00 188 034, právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom advokátskej kancelárie
so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 735/230/29824/10/Dlu zo dňa 20.10.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/126/2010-36 zo dňa 7. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 1S/126/2010-36 zo dňa 7. júna 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím zo dňa 20. októbra 2010 podľa § 50 ods. 3, 4 zák.
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) nevyhovel
reklamácii daňového subjektu PIENSTAV, a.s. v reštrukturalizácii zo dňa 13.10.2010 proti
postupu správcu dane pri platení a evidencii dane z pridanej hodnoty. Krajský súd takto rozhodol,
keď sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že ak reštrukturalizácia žalobcu bola povolená
dňa 15.6.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie
č. k. 3R/1/2010-112 zo dňa 8.6.2010 Okresného súdu Prešov (a že reštrukturalizačné konanie sa
začalo uznesením č. 3R/1/2010-109 zo dňa 2.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom
8.6.2010), tak podanie daňového priznania dňa 25.6.2010 je dňom vyrubenia dane a vzniku
daňovej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Keďže žalobca bol v tom čase už
v reštrukturalizačnom konaní, správne postupoval žalovaný, ak na danú vec aplikoval ust. § 120
ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Táto pohľadávka žalovaného vznikla voči
žalobcovi počas reštrukturalizačného konania, a teda nebolo ju potrebné uplatňovať prihláškou.
Preto aj postup žalovaného, keď uplatnený nadmerný odpočet žalobcu vo výške 12.550,94 €
podľa daňového priznania k dani z pridanej hodnoty zo dňa 21.7.2010 za zdaňovacie obdobie jún
2010 použil na kompenzáciu daňového nedoplatku – vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie
obdobie máj 2010 na dani z pridanej hodnoty, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti,
t.j. k 25.6.2010, bol správny. Podľa krajského súdu preto správne postupoval žalovaný aj
pri rozhodovaní o reklamácii žalobcu, keď tejto nevyhovel a tiež poukázal na ust. § 63 ods. 8
zák. č. 511/1992 Zb., z ktorého priamo vyplýva príslušná kompenzácia.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd SR
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel, resp. zrušil rozhodnutie krajského
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že pohľadávka sa vzťahuje na obdobie
pred začatím reštrukturalizácie žalobcu a túto si mal žalovaný uplatniť prihláškou
v reštrukturalizačnom konaní, ktoré bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov
č. k. 3R/1/2010-109 zo dňa 2.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.6.2010. Poukázal
na znenie ust. § 120 ods. 1 a § 121 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. a dôvodil, že žalovaný si mal
do reštrukturalizačného konania žalobcu prihlásiť všetky svoje pohľadávky vťahujúce sa
na obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu, teda aj daňovú pohľadávku
na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2010, nakoľko táto daňová povinnosť žalobcovi
vznikla dňom 31.5.2010 a k tomuto dátumu je táto položka v súlade s platnými právnymi
predpismi zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu. Ďalej poukázal na znenie ust. § 19 ods. 1, 2, 3 zák.
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ďalej na Opatrenie Ministerstva financií SR
č. 23054/2002 zo dňa 16.12.2002 a znenia jeho ustanovení § 5 ods. 1, 5 § 52 ods. 4, 6 a dôvodil,
že vzhľadom na obsah uvedených ustanovení u účtovnej jednotky, ktorá je platcom DPH,
nevzniká daňová povinnosť dňom splatnosti faktúry, ale už dňom uskutočnenia zdaniteľného
plnenia (daňovej povinnosti). Na základe týchto skutočností daňová povinnosť žalobcu za mesiac
máj 2010 vznikla dňom 31.5.2010 a nie dňom 25.6.2010 (deň podania daňového priznania).
Žalovaný sa v deň doručenia daňového priznania dozvedel iba tú skutočnosť, v akej výške
žalobcovi vznikla daňová povinnosť a jeho pohľadávka voči žalobcovi vznikla dňom 31.5.2010,
t.j. dňom zaúčtovania v účtovníctve žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi a v tejto
súvislosti poukázal aj na skutočnosť, ako zaúčtoval mzdy svojich zamestnancov. Žalovaný mal
dosť času od 25.6.2010 do 15.7.2010 na prihlásenie svojej pohľadávky do reštrukturalizačného
konania, čo však neurobil. Poukázal na znenie ust. § 122 ods. 3 ZoKR a že žalovaný mal preto
dve možnosti, buď prihlásiť túto pohľadávku na dani z pridanej hodnoty za mesiac máj 2010 ako
riadnu pohľadávku alebo prihlásiť ju ako podmienenú pohľadávku vzťahujúcu sa na obdobie
pred začatím reštrukturalizácie v súlade s ust. § 121k, § 122 ods. 3 ZoKR. Poukázal na ust. § 114
ods. 1 písm. f) ZoKR, podľa ktorého začatie reštrukturalizačného konania má tie účinky, že
...pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi
započítať. ZoKR je špeciálnym právnym predpisom k osobitným predpisom. Žalobca pri vedení
účtovníctva postupoval v súlade so zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, kde sú upravené
povinnosti fyzických a právnických osôb, ktorým súd povolil reštrukturalizáciu, týkajúce sa
vedenia účtovníctva a poukázal na ust. § 18 ods. 1 zák. o účtovníctve, a že v tejto súvislosti
je osobitným predpisom § 14 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktoré sa týka
dôsledkov v prípade, ak daňovníkovi bola povolená reštrukturalizácia a že vtedy nedochádza
z tohto dôvodu k zmene zdaňovacieho obdobia ku dňu povolenia reštrukturalizácie a tiež
poukázal na ust. § 142 ZoKR v súvislosti s účtovnou uzávierkou daňovníka. Taktiež žalobca
poukázal na § 29 os. 1, 2 a jeho znenie v Opatrení MF SR č. 23054/2002-92 o postupoch
účtovníctva v sústave podvojného účtovníctva. Pokiaľ by pohľadávka žalovaného z titulu
daňového nedoplatku bola považovaná za prednostnú pohľadávku, bol by podľa žalobcu
zvýhodnený oproti ostatným jednak zabezpečeným ako aj nezabezpečeným veriteľom, čo by bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na ust. § 155 ods. 2 ZoKR, podľa ktorého
zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí
riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči
dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok
dlžníka; to platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Preto
vzhľadom na uvedené ustanovenie zákona právo žalovaného vymáhať túto pohľadávku podľa
žalobcu v plnom rozsahu zaniklo, a preto si ju mal prihlásiť do reštrukturalizačného konania
v zmysle § 120 a nasl. ZoKR.
Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu vyjadril a v plnom rozsahu sa stotožňuje
s právnym názorom krajského súdu uvedeným v napadnutom rozsudku. Nemôže súhlasiť
so žalobcom, že by daňová pohľadávka žalovaného vznikla dňom 31.5.2010, t.j. dňom
zaúčtovania v účtovníctve žalobcu, pretože dňa 25.6.2011 (deň podania daňového priznania) sa
správca dane dozvedel iba tú skutočnosť, v akej výške vznikla žalobcovi daňová povinnosť.
Poukázal na príslušné ustanovenia zákona o DPH, ako i zákona o SDP s tým, že na vznik daňovej
pohľadávky pri DPH nestačí len uplynutie zdaňovacieho obdobia. Je potrebné v zákonnej lehote
podať daňové priznanie a toto podanie sa považuje za vyrubenie dane. Vyrubením dane vzniká
daňová povinnosť, pri DPH označovaná ako vlastná daňová povinnosť, teda povinnosť zaplatiť
daň, a od momentu vzniku tejto povinnosti vzniká taktiež pohľadávka správcu dane. Z toho
vyplýva, že žalobcova vlastná daňová povinnosť pri DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010
predstavuje vzhľadom na začatie reštrukturalizačného konania resp. vzhľadom na povolenie
reštrukturalizácie daňovú pohľadávku vzniknutú počas reštrukturalizácie v zmysle § 95 ods. 5
ZSDP, teda osobitných ustanovení ZSDP pre konanie a reštrukturalizáciu. Preto nie je správny
právny názor žalobcu, keď viaže vznik predmetnej daňovej pohľadávky na deň 31.5.2010, čo by
znamenalo, že daňovú pohľadávku by bolo potrebné uplatniť si prihláškou. Ďalej žalovaný
uviedol, že žalobcom uvádzané opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002 ako
i zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. priamo s predmetom súdneho konania nesúvisia a danú
problematiku upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zákon o správe daní
a poplatkov a zákon o dani z pridanej hodnoty. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 13. júna 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej žaloby posudzoval, či
správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a s ohľadom na námietku žalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zisťoval, či
konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli
dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v odvolacom konaní k záveru, že krajský súd
o žalobe žalobcu rozhodol súladne so zákonom a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť
a to z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na príslušnú právnu úpravu, pod ktorú
je potrebné subsumovať daný prípad a z ktorej vychádzal krajský súd pri rozhodovaní.
Podľa § 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu tento
zákon upravuje správu daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon 1) - /zákonný
odkaz aj na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty/ neustanovuje inak.
Podľa § 1a písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov je daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane
na dani do lehoty splatnosti dane.
Podľa § 1a písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote
splatnosti dane.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom
konaní.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov je daňovým subjektom daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník
podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako
daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali
skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo
spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa použije
na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého
daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej
vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo
spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho
vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho
preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty
uplatnený skupinou podľa osobitného predpisu možno použiť na kompenzáciu daňových
nedoplatkov na iných daniach u jednotlivých členov skupiny. O vykonaní kompenzácie
je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane
z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane
z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia,
správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 63a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov sa na účely započítania daňových pohľadávok
za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad
daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči
štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto
pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového
riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.
Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú
pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto
zákona alebo osobitných zákonov. 1) - /zákonný odkaz na zákon č. 222/2004 Z. z., o dani
z príjmov/. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná
daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len
"sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené
do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
Podľa § 95 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový
záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona
alebo osobitných zákonov, a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.
Podľa § 95 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením
konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa
odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje
daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5.
Podľa § 95 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov sa ustanovenie odseku 3 rovnako vzťahuje aj na daňové
záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie.
Podľa § 95 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia
konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo
po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení
konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň
vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu,
alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení
konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.
Podľa § 95 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú
pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo
opakovanej daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho
vyrubenia.
Podľa § 95 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov po vyhlásení konkurzu alebo po povolení
reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom
a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise. 19o) – /zákonný odkaz na § 28, 29, 121 a 122
Podľa § 95a ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému
subjektu po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla
pred vyhlásením konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok podľa § 63 ods. 2 až 4 a 8 až 10
tým nie je dotknuté.
Podľa § 101 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní.
Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa
začína reštrukturalizačné konanie.
Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne
úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté
konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou,
nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
10 2Sžf/41/2011
d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej
odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok
pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy
z tohto dôvodu je neúčinné,
e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú
s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného
konania sú neúčinné,
f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi
započítať.
Podľa § 116 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu,
vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov
dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí
veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie
pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví
toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku;
uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi,
príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.
Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia.
Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie
v Obchodnom vestníku.
Podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa
v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky
možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
11 2Sžf/41/2011
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky
počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom
prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia
prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného
plánu súdom zaniká.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas
reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky
nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného
plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Podľa § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho
rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho
rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa
podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona
za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH účinného v čase vzniku daňovej
povinnosti žalobcu daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň,
keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší
ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania
služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu
a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 až 4, daňová
12 2Sžf/41/2011
povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná,
daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná.
Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH zdaňovacím obdobím platiteľa
je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. platiteľ je povinný do 25 dní po skončení
zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú
povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové priznanie, ak mu
nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou
platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a.
Podľa § 78 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa vlastnou daňovou
povinnosťou rozumie prevýšenie celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem
dane pri dovoze tovaru nad celkovou výškou odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie
obdobie.
Podľa názoru odvolacieho súdu správca dane postupoval správne, keď kompenzoval
nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2010, ktorý bol uplatnený zo strany žalobcu
v daňovom priznaní DPH, ktoré bolo doručené daňovému úradu dňa 25.6.2010 s daňovým
nedoplatkom a to nezaplatenou vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie máj 2010. Uvedená kompenzácia vyplýva priamo z ustanovenia § 63
ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Najvyšší súd SR sa nestotožnil
s námietkou žalobcu a považuje túto za nedôvodnú, najmä vo vzťahu k prihlasovaniu daňových
pohľadávok v rámci reštrukturalizačného konania.
Je potrebné sa v danom prípade vysporiadať so vzájomným vzťahom všeobecnej
generálnej úpravy konkurzného práva (vrátane reštrukturalizácie) – zákon č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a špeciálnych ustanovení zákona o správe daní, týkajúcich sa
13 2Sžf/41/2011
reštrukturalizácie (ôsma časť zákona č. 511/1192 Zb. pod názvom „Osobitné ustanovenia
pre konkurz a reštrukturalizáciu“). Pri použití výkladového pravidla lex specialis derogat legi
generali (špeciálny právny predpis ruší všeobecný) je zrejmé, že zákonodarca použitím termínu
„po povolení reštrukturalizácie“ v špeciálnej úprave (zákon č. 511/1992 Zb.) na rozdiel od pojmu
„počas reštrukturalizačného konania“ v úprave všeobecnej stanovil, že správca dane nemá
povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení
reštrukturalizácie, k čomu došlo u žalobcu dňa 15.6.2010, kedy nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie Okresného súdu Prešove č. k. 3R/1/2010-112
zo dňa 8.6.2010 (ust. § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z. z.). Sporným je resp. bolo vymedzenie
pojmu daňová pohľadávka. Vo vzťahu k tomuto termínu je potrebné vychádzať, ako už bolo
vyššie uvedené, z jeho špeciálneho vymedzenia upraveného v § 95 zák. č. 511/1992 Zb.
(vo vzťahu k úprave všeobecnej - § 1a toho istého zákona), ktoré definuje na účely
reštrukturalizácie daňovú pohľadávku – ako nezaplatenú sumu dane, pri ktorej daňová
povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov (aj zákona č. 222/2004
o DPH). Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná
daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. V danom prípade teda daňová pohľadávka
resp. jej splatnosť s poukazom na ust. § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a aj § 78 a § 19 ods. 1, 2
zákona č. 222/2004 Z. z. vznikla 25.6.2010, t.j. až neodvedením tejto DPH v lehote splatnosti
(do 25.teho dňa v mesiaci). Z tohto dôvodu sú aj nesprávne úvahy žalobcu, že si daňový úrad ako
správca dane mal prihlásiť pohľadávku v rámci reštrukturalizácie, nakoľko daňová pohľadávka
vznikla ešte pred začatím reštrukturalizácie.
Žalobca si neuvedomil, že správca dane v čase, kedy bola reštrukturalizácia povolená,
nemal a logicky ani nemohol mať vedomosť o daňovej povinnosti žalobcu, nakoľko o tejto
daňovej povinnosti žalobcu sa dozvedel a mohol dozvedieť správca dane až z podaného
daňového priznania, ktoré žalobca podal dňa 25.6.2010. Postup správcu dane pred vrátením
nadmerného odpočtu DPH upravuje § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. V danom prípade ani podľa
názoru odvolacieho súdu nemal povinnosť správca dane uplatniť resp. prihlásiť daňovú
pohľadávku v reštrukturalizácii, nakoľko s poukazom na ust. § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z.
pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, resp. ich splatnosť
nastala až po začatí reštrukturalizačného konania sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou
14 2Sžf/41/2011
(ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia
reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich
veritelia súhlasia. Vzhľadom teda k tomu, že išlo o daňovú pohľadávku v zmysle ust. § 95 ods. 1
zák. č. 511/1992 Zb., ktorá vznikla, resp. jej splatnosť nastala po začatí reštrukturalizačného
konania, išlo o pohľadávku na nedoplatku – nedoplatok na dani z DPH za obdobie máj 2010,
potom aj podľa názoru odvolacieho súdu mohlo dôjsť ku kompenzácii uplatneného nadmerného
odpočtu DPH za mesiac máj 2010 a daňového nedoplatku – daňovej pohľadávky správcu dane
vo vzťahu k žalobcovi za máj 2010.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil žalobcom uplatnené žalobné
dôvody ako neopodstatnené a nedôvodné, v konaní žalovaného správneho orgánu nevzhliadol ani
z úradnej moci vadu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť správneho rozhodnutia, a preto bolo
potrebné rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c os. 1 veta prvá O.s.p. tak,
že procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanému
správnemu orgánu náhrada trov konania zo zákona neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 13. júna 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth