Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/49/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: COLAS SA, 7pl. Rene Clair, 92100 Boulogne, Billancourt, Cedex, Francúzska

republika, zastúpený JUDr. Petrom Oravcom, advokátom Advokátskej kancelárie PRK

PARNTERS so sídlom Gorkého 3, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. I/222/6493-37555/2006-991031-r zo dňa 30.5.2006, o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 68 zo dňa 1. júla 2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -68 zo dňa 1. júla 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobný návrh ţalobcu,

ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný v odvolacom konaní

potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I zo dňa 1. februára 2006, ktorým správca dane

v zmysle ust. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe dní

a poplatkov“) nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie august 2005 v sume 2.090.000,--Sk. Krajský súd takto rozhodol, keď

dospel k záveru, ţe ţalovaný správne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, ţe

sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti CI Regio nemoţno povaţovať za dodanie tovaru alebo

sluţby v prospech ţalobcu pre účely jeho podnikania, na základe čoho ţalobcovi nevznikla

daňová povinnosť súvisiaca s jeho platbou vyúčtovanou faktúrou č. F 50001 zo dňa 16.8.2005,

a teda ani právo na odpočítanie DPH. Krajský súd ďalej uviedol, ţe ţalobca bol pre DPH

zaregistrovaný na území Slovenskej republiky dňa 3.9.2004 a v kontrolovanom období prijal

uvedenú faktúru č. F 50001 od CI Regio, spol. s r.o. Prešov za sluţby v zmysle zmluvy

o sprostredkovaní sluţieb bod 2.2 písm. d, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie DPH.

V danom prípade sa jednalo o sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti „B.“, ktorú mala vo

vlastníctve spoločnosť Inţinierske stavby, a.s. Košice, ktorej je ţalobca majoritným akcionárom.

Predaj nehnuteľnosti bol realizovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.9.2004 medzi

spoločnosťami CI Regio ako kupujúcim a Inţinierskymi stavbami, a.s. Košice ako predávajúcim.

V administratívnom spise sa nachádza zmluva o sprostredkovaní sluţieb, ktorá mala byť uzavretá

medzi ţalobcom a spoločnosťou CI Regio, spol. s r.o. bez uvedenia dátumu jej uzavretia

a podpisov oprávnených osôb. V jej časti 2. Sluţby/Odmena, bod 2.1 a 2.2 d) nie je presne, určite

a zrozumiteľne zadefinované, ktorej nehnuteľnosti sa sprostredkovanie predaja má uskutočniť

(len predaj nehnuteľností B. bez uvedenia katastrálneho územia a čísla parcely, na ktorej sa

nachádza) v prospech koho, v koho mene sa má uskutočniť predaj a pod. Za sprostredkovanie

tohto predaja bola dohodnutá odmena vo výške 11.000.000,--Sk plus DPH. V zmysle kúpnej

3

zmluvy zo dňa 14. septembra 2004 došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti – rekreačnej chaty

B., súpisné číslo X., nachádzajúcej sa v obci S., k.ú. Š., zapísanej na LV č. X. ako parcela č. X.

medzi predávajúcim Inţinierske stavby, a.s. Košice a kupujúcim CI Regio, spol. s r.o. Prešove za

kúpnu cenu 10.854.882,--Sk. Sprostredkovateľ vystavil dňa 16.8.2005 faktúru č. F 50001 so

splatnosťou dňa 30.8.2005, ktorou ţalobcovi vyúčtoval sumu 11.000.000,--Sk a DPH vo výške

2.090.000,--Sk za poskytnuté sluţby. Ţalobca mal na základe tohto zaplatiť v podstate za

sprostredkovanie predaja vyššiu odmenu, ako je samotná kúpna cena nehnuteľnosti (10.854.882,-

-Sk), pričom v konaní nepredloţil ţalobca ţiaden doklad, ktorý by preukazoval, za akým účelom

súvisiacim s predmetom jeho podnikateľskej činnosti bol uskutočnený tento predaj, komu vznikol

z transakcie (okrem sprostredkovateľa) akýkoľvek prospech, t.j. v prospech koho bola sluţba

poskytnutá. Napriek okolnosti, ţe ţalobca sa stal majoritným akcionárom spoločnosti Inţinierske

stavby, a.s. Košice, je táto spoločnosť samostatným právnym subjektom a nebolo v konaní

preukázané, ţe by splnomocnila kohokoľvek na konanie vo svojom mene a ţalobca napriek

výzve daňového orgánu nepredloţil taký dôkaz, ktorý by svedčil o poskytnutí sluţby v jeho

prospech, t.j. ţe prijal zdaniteľné plnenie súvisiace s predmetom jeho podnikateľskej činnosti.

V konaní tieţ nebolo preukázané, ţe by sprostredkovateľ CI Regio, spol. s r.o. vyvíjal činnosť

smerujúcu k tomu, aby záujemca uzavrel určitú zmluvu s treťou osobou, pričom ţalobca

nevystupoval ako strana kúpnopredajného kontraktu a sprostredkovateľ nebol v skutočnosti

sprostredkovateľom, ale bol kupujúcim. Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2

zákona o DPH, nakoľko nebolo zistené sprostredkovanie pre ţalobcu a nemohla vzniknúť týmto

spôsobom ani daňová povinnosť a predmetná sluţba nesúvisí s predmetom podnikateľskej

činnosti ţalobcu.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd zmenil

rozsudok krajského súdu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, alebo aby zrušil rozsudok

krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe poskytnutie

sluţieb spoločnosťou CI Regio ţalobcovi na základe zmluvy sa výslovne spravovalo

francúzskym právom v zmysle článku 10.1 zmluvy. Preto daňové orgány nepostupovali v súlade

s právom, keď obchodný vzťah medzi ţalobcom a spoločnosťou CI Regio ohľadne

sprostredkovateľských sluţieb posudzovali podľa ustanovení slovenského

upravujúceho sprostredkovateľské sluţby. Podľa francúzskeho práva, sluţby poskytnuté

4

spoločnosťou CI Regio ţalobcovi podľa čl. 2.2 (d) zmluvy pozostávali z asistencie pri predaji

nehnuteľnosti B. a taká sluţba bola jednoznačne poskytnutá spoločnosťou CI Regio ţalobcovi.

Zmluva je nerozlučne spojená s nadobudnutím väčšinového podielu (96,268%) v spoločnosti

Inţinierske stavby ţalobcom. Pri určení účelu zmluvy je v zmysle čl. 1134 francúzskeho

potrebné vychádzať z úmyslu zmluvných strán. V predmetnom prípade

bolo úmyslom ţalobcu zabezpečiť odpredaj nehnuteľnosti B. za pomoci spoločnosti CI Regio.

Účelom poskytnutia sluţby zo strany spoločnosti CI Regio bolo odstrániť z majetku spoločnosti

Inţinierske stavby nehnuteľnosť B., a to z viacerých dôvodov (sústredenie sa na hlavné

podnikateľské činnosti spoločnosti Inţinierske stavby, ako aj skutočnosť, ţe nehnuteľnosť B. sa

nachádza vo V. T. – na území s veľmi vysokým stupňom ochrany ţivotného prostredia a pod.).

Zmluva neobsahuje ţiadne ustanovenie stanovujúce, ţe nehnuteľnosť B. by mala byť predaná

výlučne tretej osobe (avšak nie spoločnosti CI Regio). Podľa francúzskeho práva, ktorým sa

spravuje zmluva, môţe si poskytovateľ sluţby vybrať spôsob plnenia svojho záväzku, ak to nie je

zákonom zakázané alebo vylúčené príslušnou zmluvou. Zmluva a ani ţiadne kogentné

ustanovenie francúzskeho práva nezakazovalo nadobudnutie nehnuteľnosti B. spoločnosťou CI

Regio. Rozhodujúcou skutočnosťou podľa ţalobcu je, ţe sluţba bola spoločnosťou CI Regio

ţalobcovi skutočne poskytnutá a tak spoločnosť CI Regio naplnila účel zmluvy, ako aj

podnikateľský zámer ţalobcu a vzhľadom na túto skutočnosť bola odplata zaplatená ţalobcom

oprávnená a tieto skutočnosti vyplývajú z francúzskeho občianskeho práva. Ţalobca ďalej

uviedol, ţe je majoritným akcionárom (96,268%) spoločnosti Inţinierske stavby a dňa 20. apríla

2005 uzavrel so spoločnosťou Inţinierske stavby zmluvu o administratívnej a technickej pomoci,

na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť jej určité sluţby napr. v oblasti predaja a marketingu,

financií, administratívy, práva atď. Poskytovanie určitých organizačných sluţieb materskými

spoločnosťami ich dcérskym spoločnostiam (ako napr. ţalobcom pre spoločnosť Inţinierske

stavby) je štandardným postupom na trhu – takýto spôsob riadenia skupiny spoločnosti ich

materskou spoločnosťou je beţný a primeraný (dôvodný). Ţalobca sa potreboval uistiť, ţe jeho

dcérska spoločnosť Inţinierske stavby Košice sa sústredí na svoje hlavné podnikateľské činnosti

a ţe skonsoliduje svoje podnikanie a majetkové portfólio. Keďţe v roku 2004 nemal ţalobca

v Slovenskej republike potrebnú materiálnu a osobnú základňu, tak preto v rámci poskytovania

uvedených organizačných sluţieb angaţoval spoločnosť CI Regio na uskutočnenie určitých

kľúčových krokov a opatrení voči spoločnosti Inţinierske stavby Košice a preto závery, ţe

5

ţalobca v súvislosti s článkom 2.2 (d) zmluvy prijal od CI Regio takú sluţbu, ktorú nemohol

vyuţiť pre svoju podnikateľskú činnosť, nie sú správne a adekvátne odôvodnené.

Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Ţalobca aj v odvolaní poukazuje na tie isté dôvody,

ktoré boli predmetom ţaloby. Uviedol, ţe v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného je podrobne

rozpísaná problematika nepriznania nároku na odpočet dane v zdaňovacom období august 2005,

s ktorými dôvodmi sa správne stotoţnil i krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa v spojení s veta prvá ,

bez nariadenia pojednávania podľa a v spojení s

veta prvá s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júna 2012 podľa a v spojení

s veta prvá

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej ţaloby posudzoval, či

správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci

a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zisťoval, či

konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli

dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v odvolacom konaní k záveru, ţe krajský súd

o ţalobe ţalobcu rozhodol súladne so zákonom a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť

a to z nasledovných dôvodov:

6

Odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na príslušnú právnu úpravu, pod ktorú

je potrebné subsumovať daný prípad a z ktorej vychádzal krajský súd pri rozhodovaní.

Ako vyplýva z administratívneho spisu správneho orgánu správca dane nepriznal

ţalobcovi nadmerný odpočet, ktorý si ţalobca uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobie august 2005 v sume 2.090.000,--Sk.

V odvolacom konaní bolo potrebné medzi účastníkmi konania vyriešiť spornú otázku, či

sprostredkovateľskú činnosť obchodnej spoločnosti CI Regio, spol. s r.o. Prešov moţno

povaţovať za dodanie tovaru alebo sluţby v prospech ţalobcu pre účely podnikania ţalobcu.

V danom prípade sa odvolací súd stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobcovi nemohla vzniknúť

v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou CI Regio daňová povinnosť a to z nasledovných

dôvodov:

V posudzovanom prípade je nesporné, ţe predmetom podnikateľskej činnosti ţalobcu

v čase realizovania sprostredkovateľskej zmluvy (nie je vôbec datovaná a neobsahuje naviac ani

podpisy oprávnených osôb za príslušné obchodné spoločnosti), mali byť činnosti, a to:

- realizácia všetkých verejných a súkromných stavebných prác občianskej vybavenosti,

- remeselné práce, zemné práce, cestné práce, letiská, vodné diela, komunikácie a siete

a rôzne práce, ktoré s tým môţu súvisieť,

- výroba, predaj asfaltových emulzií a všetkých materiálov na výkon cestných,

stavebných a inţinierskych prác,

- všeobecne všetky obchodné, finančné alebo podnikateľské operácie súvisiace priamo

alebo nepriamo s jedným z vyššie uvedených predmetov podnikania,

- cestná doprava, doprava tovaru na cudzí účet, prenájom vozidiel na cestnú prepravu

tovaru.

Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobcovi nevznikla a ani nemohla vzniknúť daňová povinnosť

súvisiaca s jeho platbou, keď uhradil faktúru č. F 50001 zo dňa 16.8.2005. Ţalobcovi preto

nevzniklo ani právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, keď uhradil sprostredkovateľskú

7

odmenu obchodnej spoločnosti CI Regio, spol. s r.o. Prešov a to vo výške 11.000.000,--Sk +

DPH vo výške 2.090.000,--Sk za sprostredkovateľské sluţby na základe faktúry č. F 50001

zo dňa 16.8.2005 splatnej dňa 30.8.2005.

Dňa 14.9.2004 bola uzavretá kúpna zmluva ohľadne sprostredkovaného predaja

nehnuteľnosti „B.“, ktorá nehnuteľnosť predstavuje rekreačnú chatu nachádzajúcu sa v obci S.,

kat. úz. Š. a zapísanej na liste vlastníctva č. X. a to na jednej strane medzi predávajúcim

Inţinierske stavby a.s. Košice ako vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a na strane druhej

kupujúcim subjektom CI Regio spol. s r.o. Prešov (teda spoločnosťou, ktorá mala predaj

predmetnej nehnuteľnosti v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy sprostredkovať). Kúpna cena

medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola dohodnutá na 10.854.882,--Sk.

Z uvedeného vyplýva, ţe sprostredkovateľská odmena bola podstatne vyššia neţ samotná

kúpna cena a uţ len táto skutočnosť nevytvára spoľahlivý obraz o tom, ţe oba uvedené právne

úkony boli skutočne myslené váţne.

Taktieţ i úvahy ţalovaného o tom, či sa vôbec jednalo o sprostredkovanie, sú správne.

Totiţ je potrebné si uvedomiť, ţe samotným účelom zmluvy o sprostredkovaní je skutočnosť, ţe

sprostredkovateľ sa zaväzuje, ţe bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal

príleţitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť

sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Tieto skutočnosti vyplývajú z ust. § 642 Obchodného

zákonníka. Ako vyplýva i z ďalších ustanovení sprostredkovateľskej zmluvy (§ 643 a nasl.

) zákonodarca zakotvil do zákona, ţe sprostredkovateľ bude vyvíjať

činnosť v danom prípade k tomu, aby záujemca mohol uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou.

V danom prípade kúpnu zmluvu jednak neuzavrel záujemca, ale Inţinierske stavby, a.s. Košice

a kúpna zmluva nebola dokonca uzavretá s treťou osobou, ale paradoxne so samotným

sprostredkovateľom ako kupujúcim, teda obchodnou spoločnosťou CI Regio, spol. s r.o. Prešov.

Táto skutočnosť je v rozpore so samotným obsahom a účelom sprostredkovateľskej zmluvy

a za danej skutkovej a právnej situácie skutočne je nemoţné, aby ţalobcovi z príslušnej faktúry

F 50001 zo dňa 16.8.2005 vznikla následne daňová povinnosť súvisiaca s príslušnou platbou

„za sprostredkovateľskú činnosť“.

8

Taktieţ nie je moţné akceptovať obranu ţalobcu, ţe poskytnutie sluţieb spoločnosťou

CI Regio ţalobcovi na základe zmluvy sa výslovne spravovalo francúzskym právom v zmysle

článku 10.1 zmluvy a ţe predmetný prípad nemali daňové orgány posudzovať podľa ustanovení

slovenského upravujúceho sprostredkovateľské sluţby.

Ţalobca si totiţ musí uvedomiť tú skutočnosť, ţe bol ako platca dane z pridanej hodnoty

zaregistrovaný na území Slovenskej republiky dňa 3.9.2004 a v tejto súvislosti Najvyšší súd

Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe v danej veci ide o vec, ktorá spadá do oblasti finančného

práva a kde je potrebné na danú vec aplikovať ustanovenia v znení

neskorších predpisov a taktieţ príslušné ustanovenia o dani z pridanej

hodnoty.

Ţalobca naviac ani nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní i napriek tomu,

ţe je majoritným akcionárom predávajúceho Inţinierske stavby, a.s. Košice, ktorej vlastníctvom

bola nehnuteľnosť „B.“, ktorá bola následne predmetom príslušnej kúpnej zmluvy a ktorá

v kúpnej zmluve vystupovala v pozícii predávajúceho. V tejto súvislosti ţalovaný správne

konštatuje, ţe subjekt Inţinierske stavby, a.s. Košice je samostatným právnym subjektom a ţe

nebolo v konaní preukázané, ţe by kohokoľvek splnomocnil na konanie vo svojom mene.

Najvyšší súd SR pre úplnosť veci uvádza, ţe ani tá skutočnosť, ţe by ţalobca uvedený

listinný dôkaz bol predloţil, by nemohla nič zmeniť na tom, ţe príslušnú sprostredkovateľskú

zmluvu by bolo potrebné povaţovať z hľadiska následného právneho úkonu, a to príslušnej

kúpnej zmluvy, za zmluvu, ktorá nemôţe vyvolať pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie, keďţe

nebol naplnený zmysel a účel sprostredkovateľskej zmluvy, ktorou mala byť činnosť smerujúca

k tomu, aby záujemca mohol uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou, avšak nie so samotným

sprostredkovateľom, ktorý sa napokon stal kupujúcim.

Odvolací súd konštatuje, ţe v danom prípade vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo

k porušeniu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1, 2) a nemohla ani vzniknúť

oprávnene daňovému subjektu daňová povinnosť, keďţe právne účinným spôsobom nemohla byť

a nebola dodaná sluţba (§ 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty).

9

Správca dane taktieţ pri rozhodovaní správne vychádzal zo skutočného obsahu

príslušného právneho úkonu vzhľadom na ust. v znení neskorších

predpisov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil v zmysle ust. ,

za pouţitia ust. veta prvá

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa

v spojení s ust. za pouţitia ust. veta prvá Ţalobca

v odvolacom konaní úspešný nebol a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 13. júna 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth