Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
56a/385315.9b4089.pdf
PDF · 153.16 KB
No categories available
2Sžf/49/2011
Najvyšší súd 2Sžf/49/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci ţalobcu: COLAS SA, 7pl. Rene Clair, 92100 Boulogne, Billancourt, Cedex, Francúzska
republika, zastúpený JUDr. Petrom Oravcom, advokátom Advokátskej kancelárie PRK
PARNTERS so sídlom Gorkého 3, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. I/222/6493-37555/2006-991031-r zo dňa 30.5.2006, o odvolaní
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 16/2007 - 68 zo dňa 1. júla 2011,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 16/2007-68 zo dňa 1. júla 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobný návrh ţalobcu,
ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný v odvolacom konaní
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I zo dňa 1. februára 2006, ktorým správca dane
v zmysle ust. § 15 ods. 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe dní
a poplatkov“) nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie august 2005 v sume 2.090.000,--Sk. Krajský súd takto rozhodol, keď
dospel k záveru, ţe ţalovaný správne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, ţe
sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti CI Regio nemoţno povaţovať za dodanie tovaru alebo
sluţby v prospech ţalobcu pre účely jeho podnikania, na základe čoho ţalobcovi nevznikla
daňová povinnosť súvisiaca s jeho platbou vyúčtovanou faktúrou č. F 50001 zo dňa 16.8.2005,
a teda ani právo na odpočítanie DPH. Krajský súd ďalej uviedol, ţe ţalobca bol pre DPH
zaregistrovaný na území Slovenskej republiky dňa 3.9.2004 a v kontrolovanom období prijal
uvedenú faktúru č. F 50001 od CI Regio, spol. s r.o. Prešov za sluţby v zmysle zmluvy
o sprostredkovaní sluţieb bod 2.2 písm. d, z ktorej si uplatnil právo na odpočítanie DPH.
V danom prípade sa jednalo o sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti „B.“, ktorú mala vo
vlastníctve spoločnosť Inţinierske stavby, a.s. Košice, ktorej je ţalobca majoritným akcionárom.
Predaj nehnuteľnosti bol realizovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.9.2004 medzi
spoločnosťami CI Regio ako kupujúcim a Inţinierskymi stavbami, a.s. Košice ako predávajúcim.
V administratívnom spise sa nachádza zmluva o sprostredkovaní sluţieb, ktorá mala byť uzavretá
medzi ţalobcom a spoločnosťou CI Regio, spol. s r.o. bez uvedenia dátumu jej uzavretia
a podpisov oprávnených osôb. V jej časti 2. Sluţby/Odmena, bod 2.1 a 2.2 d) nie je presne, určite
a zrozumiteľne zadefinované, ktorej nehnuteľnosti sa sprostredkovanie predaja má uskutočniť
(len predaj nehnuteľností B. bez uvedenia katastrálneho územia a čísla parcely, na ktorej sa
nachádza) v prospech koho, v koho mene sa má uskutočniť predaj a pod. Za sprostredkovanie
tohto predaja bola dohodnutá odmena vo výške 11.000.000,--Sk plus DPH. V zmysle kúpnej
zmluvy zo dňa 14. septembra 2004 došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti – rekreačnej chaty
B., súpisné číslo X., nachádzajúcej sa v obci S., k.ú. Š., zapísanej na LV č. X. ako parcela č. X.
medzi predávajúcim Inţinierske stavby, a.s. Košice a kupujúcim CI Regio, spol. s r.o. Prešove za
kúpnu cenu 10.854.882,--Sk. Sprostredkovateľ vystavil dňa 16.8.2005 faktúru č. F 50001 so
splatnosťou dňa 30.8.2005, ktorou ţalobcovi vyúčtoval sumu 11.000.000,--Sk a DPH vo výške
2.090.000,--Sk za poskytnuté sluţby. Ţalobca mal na základe tohto zaplatiť v podstate za
sprostredkovanie predaja vyššiu odmenu, ako je samotná kúpna cena nehnuteľnosti (10.854.882,-
-Sk), pričom v konaní nepredloţil ţalobca ţiaden doklad, ktorý by preukazoval, za akým účelom
súvisiacim s predmetom jeho podnikateľskej činnosti bol uskutočnený tento predaj, komu vznikol
z transakcie (okrem sprostredkovateľa) akýkoľvek prospech, t.j. v prospech koho bola sluţba
poskytnutá. Napriek okolnosti, ţe ţalobca sa stal majoritným akcionárom spoločnosti Inţinierske
stavby, a.s. Košice, je táto spoločnosť samostatným právnym subjektom a nebolo v konaní
preukázané, ţe by splnomocnila kohokoľvek na konanie vo svojom mene a ţalobca napriek
výzve daňového orgánu nepredloţil taký dôkaz, ktorý by svedčil o poskytnutí sluţby v jeho
prospech, t.j. ţe prijal zdaniteľné plnenie súvisiace s predmetom jeho podnikateľskej činnosti.
V konaní tieţ nebolo preukázané, ţe by sprostredkovateľ CI Regio, spol. s r.o. vyvíjal činnosť
smerujúcu k tomu, aby záujemca uzavrel určitú zmluvu s treťou osobou, pričom ţalobca
nevystupoval ako strana kúpnopredajného kontraktu a sprostredkovateľ nebol v skutočnosti
sprostredkovateľom, ale bol kupujúcim. Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2
zákona o DPH, nakoľko nebolo zistené sprostredkovanie pre ţalobcu a nemohla vzniknúť týmto
spôsobom ani daňová povinnosť a predmetná sluţba nesúvisí s predmetom podnikateľskej
činnosti ţalobcu.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok krajského súdu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, alebo aby zrušil rozsudok
krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe poskytnutie
sluţieb spoločnosťou CI Regio ţalobcovi na základe zmluvy sa výslovne spravovalo
francúzskym právom v zmysle článku 10.1 zmluvy. Preto daňové orgány nepostupovali v súlade
s právom, keď obchodný vzťah medzi ţalobcom a spoločnosťou CI Regio ohľadne
sprostredkovateľských sluţieb posudzovali podľa ustanovení slovenského obchodného zákonníka
upravujúceho sprostredkovateľské sluţby. Podľa francúzskeho práva, sluţby poskytnuté
spoločnosťou CI Regio ţalobcovi podľa čl. 2.2 (d) zmluvy pozostávali z asistencie pri predaji
nehnuteľnosti B. a taká sluţba bola jednoznačne poskytnutá spoločnosťou CI Regio ţalobcovi.
Zmluva je nerozlučne spojená s nadobudnutím väčšinového podielu (96,268%) v spoločnosti
Inţinierske stavby ţalobcom. Pri určení účelu zmluvy je v zmysle čl. 1134 francúzskeho
občianskeho zákonníka potrebné vychádzať z úmyslu zmluvných strán. V predmetnom prípade
bolo úmyslom ţalobcu zabezpečiť odpredaj nehnuteľnosti B. za pomoci spoločnosti CI Regio.
Účelom poskytnutia sluţby zo strany spoločnosti CI Regio bolo odstrániť z majetku spoločnosti
Inţinierske stavby nehnuteľnosť B., a to z viacerých dôvodov (sústredenie sa na hlavné
podnikateľské činnosti spoločnosti Inţinierske stavby, ako aj skutočnosť, ţe nehnuteľnosť B. sa
nachádza vo V. T. – na území s veľmi vysokým stupňom ochrany ţivotného prostredia a pod.).
Zmluva neobsahuje ţiadne ustanovenie stanovujúce, ţe nehnuteľnosť B. by mala byť predaná
výlučne tretej osobe (avšak nie spoločnosti CI Regio). Podľa francúzskeho práva, ktorým sa
spravuje zmluva, môţe si poskytovateľ sluţby vybrať spôsob plnenia svojho záväzku, ak to nie je
zákonom zakázané alebo vylúčené príslušnou zmluvou. Zmluva a ani ţiadne kogentné
ustanovenie francúzskeho práva nezakazovalo nadobudnutie nehnuteľnosti B. spoločnosťou CI
Regio. Rozhodujúcou skutočnosťou podľa ţalobcu je, ţe sluţba bola spoločnosťou CI Regio
ţalobcovi skutočne poskytnutá a tak spoločnosť CI Regio naplnila účel zmluvy, ako aj
podnikateľský zámer ţalobcu a vzhľadom na túto skutočnosť bola odplata zaplatená ţalobcom
oprávnená a tieto skutočnosti vyplývajú z francúzskeho občianskeho práva. Ţalobca ďalej
uviedol, ţe je majoritným akcionárom (96,268%) spoločnosti Inţinierske stavby a dňa 20. apríla
2005 uzavrel so spoločnosťou Inţinierske stavby zmluvu o administratívnej a technickej pomoci,
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť jej určité sluţby napr. v oblasti predaja a marketingu,
financií, administratívy, práva atď. Poskytovanie určitých organizačných sluţieb materskými
spoločnosťami ich dcérskym spoločnostiam (ako napr. ţalobcom pre spoločnosť Inţinierske
stavby) je štandardným postupom na trhu – takýto spôsob riadenia skupiny spoločnosti ich
materskou spoločnosťou je beţný a primeraný (dôvodný). Ţalobca sa potreboval uistiť, ţe jeho
dcérska spoločnosť Inţinierske stavby Košice sa sústredí na svoje hlavné podnikateľské činnosti
a ţe skonsoliduje svoje podnikanie a majetkové portfólio. Keďţe v roku 2004 nemal ţalobca
v Slovenskej republike potrebnú materiálnu a osobnú základňu, tak preto v rámci poskytovania
uvedených organizačných sluţieb angaţoval spoločnosť CI Regio na uskutočnenie určitých
kľúčových krokov a opatrení voči spoločnosti Inţinierske stavby Košice a preto závery, ţe
ţalobca v súvislosti s článkom 2.2 (d) zmluvy prijal od CI Regio takú sluţbu, ktorú nemohol
vyuţiť pre svoju podnikateľskú činnosť, nie sú správne a adekvátne odôvodnené.
Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Ţalobca aj v odvolaní poukazuje na tie isté dôvody,
ktoré boli predmetom ţaloby. Uviedol, ţe v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného je podrobne
rozpísaná problematika nepriznania nároku na odpočet dane v zdaňovacom období august 2005,
s ktorými dôvodmi sa správne stotoţnil i krajský súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júna 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej ţaloby posudzoval, či
správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zisťoval, či
konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli
dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v odvolacom konaní k záveru, ţe krajský súd
o ţalobe ţalobcu rozhodol súladne so zákonom a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť
a to z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na príslušnú právnu úpravu, pod ktorú
je potrebné subsumovať daný prípad a z ktorej vychádzal krajský súd pri rozhodovaní.
Ako vyplýva z administratívneho spisu správneho orgánu správca dane nepriznal
ţalobcovi nadmerný odpočet, ktorý si ţalobca uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie august 2005 v sume 2.090.000,--Sk.
V odvolacom konaní bolo potrebné medzi účastníkmi konania vyriešiť spornú otázku, či
sprostredkovateľskú činnosť obchodnej spoločnosti CI Regio, spol. s r.o. Prešov moţno
povaţovať za dodanie tovaru alebo sluţby v prospech ţalobcu pre účely podnikania ţalobcu.
V danom prípade sa odvolací súd stotoţnil so ţalovaným, ţe ţalobcovi nemohla vzniknúť
v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou CI Regio daňová povinnosť a to z nasledovných
dôvodov:
V posudzovanom prípade je nesporné, ţe predmetom podnikateľskej činnosti ţalobcu
v čase realizovania sprostredkovateľskej zmluvy (nie je vôbec datovaná a neobsahuje naviac ani
podpisy oprávnených osôb za príslušné obchodné spoločnosti), mali byť činnosti, a to:
- realizácia všetkých verejných a súkromných stavebných prác občianskej vybavenosti,
- remeselné práce, zemné práce, cestné práce, letiská, vodné diela, komunikácie a siete
a rôzne práce, ktoré s tým môţu súvisieť,
- výroba, predaj asfaltových emulzií a všetkých materiálov na výkon cestných,
stavebných a inţinierskych prác,
- všeobecne všetky obchodné, finančné alebo podnikateľské operácie súvisiace priamo
alebo nepriamo s jedným z vyššie uvedených predmetov podnikania,
- cestná doprava, doprava tovaru na cudzí účet, prenájom vozidiel na cestnú prepravu
tovaru.
Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobcovi nevznikla a ani nemohla vzniknúť daňová povinnosť
súvisiaca s jeho platbou, keď uhradil faktúru č. F 50001 zo dňa 16.8.2005. Ţalobcovi preto
nevzniklo ani právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, keď uhradil sprostredkovateľskú
odmenu obchodnej spoločnosti CI Regio, spol. s r.o. Prešov a to vo výške 11.000.000,--Sk +
DPH vo výške 2.090.000,--Sk za sprostredkovateľské sluţby na základe faktúry č. F 50001
zo dňa 16.8.2005 splatnej dňa 30.8.2005.
Dňa 14.9.2004 bola uzavretá kúpna zmluva ohľadne sprostredkovaného predaja
nehnuteľnosti „B.“, ktorá nehnuteľnosť predstavuje rekreačnú chatu nachádzajúcu sa v obci S.,
kat. úz. Š. a zapísanej na liste vlastníctva č. X. a to na jednej strane medzi predávajúcim
Inţinierske stavby a.s. Košice ako vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti a na strane druhej
kupujúcim subjektom CI Regio spol. s r.o. Prešov (teda spoločnosťou, ktorá mala predaj
predmetnej nehnuteľnosti v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy sprostredkovať). Kúpna cena
medzi účastníkmi kúpnej zmluvy bola dohodnutá na 10.854.882,--Sk.
Z uvedeného vyplýva, ţe sprostredkovateľská odmena bola podstatne vyššia neţ samotná
kúpna cena a uţ len táto skutočnosť nevytvára spoľahlivý obraz o tom, ţe oba uvedené právne
úkony boli skutočne myslené váţne.
Taktieţ i úvahy ţalovaného o tom, či sa vôbec jednalo o sprostredkovanie, sú správne.
Totiţ je potrebné si uvedomiť, ţe samotným účelom zmluvy o sprostredkovaní je skutočnosť, ţe
sprostredkovateľ sa zaväzuje, ţe bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal
príleţitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Tieto skutočnosti vyplývajú z ust. § 642 Obchodného
zákonníka. Ako vyplýva i z ďalších ustanovení sprostredkovateľskej zmluvy (§ 643 a nasl.
Obchodného zákonníka) zákonodarca zakotvil do zákona, ţe sprostredkovateľ bude vyvíjať
činnosť v danom prípade k tomu, aby záujemca mohol uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou.
V danom prípade kúpnu zmluvu jednak neuzavrel záujemca, ale Inţinierske stavby, a.s. Košice
a kúpna zmluva nebola dokonca uzavretá s treťou osobou, ale paradoxne so samotným
sprostredkovateľom ako kupujúcim, teda obchodnou spoločnosťou CI Regio, spol. s r.o. Prešov.
Táto skutočnosť je v rozpore so samotným obsahom a účelom sprostredkovateľskej zmluvy
a za danej skutkovej a právnej situácie skutočne je nemoţné, aby ţalobcovi z príslušnej faktúry
F 50001 zo dňa 16.8.2005 vznikla následne daňová povinnosť súvisiaca s príslušnou platbou
„za sprostredkovateľskú činnosť“.
Taktieţ nie je moţné akceptovať obranu ţalobcu, ţe poskytnutie sluţieb spoločnosťou
CI Regio ţalobcovi na základe zmluvy sa výslovne spravovalo francúzskym právom v zmysle
článku 10.1 zmluvy a ţe predmetný prípad nemali daňové orgány posudzovať podľa ustanovení
slovenského obchodného zákonníka upravujúceho sprostredkovateľské sluţby.
Ţalobca si totiţ musí uvedomiť tú skutočnosť, ţe bol ako platca dane z pridanej hodnoty
zaregistrovaný na území Slovenskej republiky dňa 3.9.2004 a v tejto súvislosti Najvyšší súd
Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe v danej veci ide o vec, ktorá spadá do oblasti finančného
práva a kde je potrebné na danú vec aplikovať ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov a taktieţ príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty.
Ţalobca naviac ani nebol oprávnený uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní i napriek tomu,
ţe je majoritným akcionárom predávajúceho Inţinierske stavby, a.s. Košice, ktorej vlastníctvom
bola nehnuteľnosť „B.“, ktorá bola následne predmetom príslušnej kúpnej zmluvy a ktorá
v kúpnej zmluve vystupovala v pozícii predávajúceho. V tejto súvislosti ţalovaný správne
konštatuje, ţe subjekt Inţinierske stavby, a.s. Košice je samostatným právnym subjektom a ţe
nebolo v konaní preukázané, ţe by kohokoľvek splnomocnil na konanie vo svojom mene.
Najvyšší súd SR pre úplnosť veci uvádza, ţe ani tá skutočnosť, ţe by ţalobca uvedený
listinný dôkaz bol predloţil, by nemohla nič zmeniť na tom, ţe príslušnú sprostredkovateľskú
zmluvu by bolo potrebné povaţovať z hľadiska následného právneho úkonu, a to príslušnej
kúpnej zmluvy, za zmluvu, ktorá nemôţe vyvolať pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie, keďţe
nebol naplnený zmysel a účel sprostredkovateľskej zmluvy, ktorou mala byť činnosť smerujúca
k tomu, aby záujemca mohol uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou, avšak nie so samotným
sprostredkovateľom, ktorý sa napokon stal kupujúcim.
Odvolací súd konštatuje, ţe v danom prípade vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo
k porušeniu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1, 2) a nemohla ani vzniknúť
oprávnene daňovému subjektu daňová povinnosť, keďţe právne účinným spôsobom nemohla byť
a nebola dodaná sluţba (§ 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty).
Správca dane taktieţ pri rozhodovaní správne vychádzal zo skutočného obsahu
príslušného právneho úkonu vzhľadom na ust. § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Ţalobca
v odvolacom konaní úspešný nebol a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 13. júna 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth