Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a51/385314.fa0057.pdf
PDF · 136.89 KB
No categories available
2Sžf/43/2011
Najvyšší súd 2Sžf/43/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej
veci ţalobcu: M. H., Š., právne zastúpený JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou so sídlom
Klincová 2, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č.: I/222/10609-69130/2009/991759-r zo dňa 3.8.2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 239/09-68 zo dňa 11. mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 239/09-
68 zo dňa 11. mája 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného podľa § 250j ods. 2
písm. c) O.s.p., ktorým ţalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý
dodatočným platobným výmerom zo dňa 29.5.2009 podľa § 44 ods. 6 písm. b) zák. č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) vyrubil daňovému subjektu
M. H. rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 2.587,79 €.
Podľa ţalovaného bolo preukázané, ţe v roku 2003 daňový subjekt prijal od platiteľa CORNELL
UNIVERSITY PAYROLL of 377 Pine Tree Road, Idthaca, New York, finančné prostriedky –
doktorandské štipendium v sume 11.425 USD, keď táto informácia bola zaslaná inštitúciou USA
v zmysle čl. 27 Zmluvy medzi SR a USA o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovým
únikom v odbore daní z príjmov a z majetku rezidentov Slovenskej republiky na území USA.
Zástupca daňového subjektu predloţil ku kontrole doklad od Cornell University zo dňa
8. februára 2008, kde táto univerzita prehlasuje, ţe daňovému subjektu bola za obdobie
16. august aţ 31. december 2003 vyplatená suma 10.900 USA. Podľa ţalovaného za účinnosti
zákona č. 366/1999 Z. z. v znení do 31.12.2003 príjem doktoranda sa povaţoval za príjem
zo závislej činnosti a doktorand za zamestnanca, ktorý za splnenia zákonných podmienok
podlieha zdaneniu podľa § 6 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z. z. Krajský súd rozhodnutie ţalovaného
zrušil, keď dôvodil tým, ţe správny orgán pokiaľ ţalobcu nepovaţoval za rezidenta USA
posúdením jeho pobytu v tomto štáte obmedzene len počas roku 2003, neriadil sa dostatočne
všetkými právnymi predpismi, ktorými bol pri svojom rozhodovaní viazaný. Jeho povinnosťou
bolo skúmať dĺţku pobytu ţalobcu v USA od augusta 2003 do júla 2004, teda v 12-mesačnom
období počas zdaňovacích období kalendárnych rokov 2003 a 2004. Pokiaľ by pobyt ţalobcu
v tomto období presiahol úhrnom 183 dní, jeho príjem dosiahnutý v USA by mal byť zdaňovaný
podľa práva tohto štátu. V opačnom prípade by ţalobcov príjem podliehal zdaneniu podľa
príslušných právnych predpisov Slovenskej republiky. Krajský súd ďalej uviedol, ţe zákon
č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení účinnom v roku 2003 organizoval právne pomery
vysokých škôl v tuzemsku a i keď sa čiastočne zaoberal i právnym rámcom zahraničnej
spolupráce, na problematiku týkajúcu sa rozhodovania a povinnosti ţalobcu zaplatiť daň z príjmu
dosiahnutý v roku 2003 sa tento právny predpis nevzťahoval a preto aplikácia zákona o vysokých
školách správcom dane nebola vhodná a postačovalo primerane sa riadiť len ust. § 6 ods. 1
písm. a) zák. č. 366/1999 Z. z.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalovaný a ţiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zmenil
rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobu zamietne. S právnym názorom krajského súdu sa
nestotoţňuje, pretoţe podľa § 38 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z. z. zdaňovacím obdobím
je kalendárny rok. Ţalobca sa v kalendárnom roku 2003 preukázateľne zdrţiaval na území
Slovenskej republiky viac ako 183 dní v roku, na základe čoho bol povinný podať daňové
priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2003 na Slovensku. Podľa informácie z USA
príjem ţalobcu nebol v USA zdanený a ţalobca nepreukázal, ţe túto sumu v USA zdanil.
Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie rozsahu daňových povinností daňovníka na území
Slovenskej republiky je jeho daňová rezidencia (daňový domicil). Ţalobca sa v roku 2003
zdrţiaval v USA aţ od augusta 2003 a naviac poskytnuté informácie a dôkazy ním predloţené
nielenţe nepreukazujú skutočnosť, ţe bol rezidentom USA aj podľa zmluvy, ale nepreukazujú ani
skutočnosť, ţe ţalobca je rezidentom USA. Predmetom odvolania nebol spor o určení rezidencie,
ale skutočnosť, či príjmy zo štipendia poskytnuté z USA sú oslobodené od dane v zmysle § 4
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel
jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 13. júna 2012 podľa § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podanej ţaloby posudzoval, či
správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne nesprávneho vyhodnotenia dôkazov zisťoval, či
konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli
dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v odvolacom konaní k záveru, ţe krajský súd
o ţalobe ţalobcu rozhodol súladne so zákonom a preto bolo potrebné jeho rozhodnutie potvrdiť
a to z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd povaţuje za potrebné poukázať na príslušnú právnu úpravu, pod ktorú
je potrebné subsumovať daný prípad a z ktorej vychádzal krajský súd pri rozhodovaní a v tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe podľa článku 6 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky
medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy,
na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú
práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa článku 4 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi
americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní
z príjmov a z majetku vyhlásenej zákonom č. 74/1994 Z. z. (ďalej „Zmluvy“) výraz „rezident
jedného zmluvného štátu“ v zmysle tejto zmluvy označuje kaţdú osobu, ktorá podľa práva tohto
štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, stáleho pobytu, miesta riadenia,
miesta zaloţenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria.
Podľa článku 15 ods. 1 Zmluvy platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident
jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov
16 - Tantiémy, 19 – Penzie, renty, výţivné a prídavky na deti, 20 – Verejné sluţby,
a 21 – Študenti, stáţisti, učitelia a výskumní pracovníci, zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa
zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môţu sa
odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.
Podľa článku 15 ods. 2 písm. a) Zmluvy odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu
poberá zo zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu
na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom štáte, ak príjemca sa zdrţiava v druhom
štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek
dvanásťmesačnom období.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe v zmysle čl. 6 ods. 5 Ústavy SR majú príslušné
medzinárodné zmluvy prednosť pred zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky. Z príslušnej
Zmluvy medzi SR a USA (vyhlásenej zákonom č. 74/1994 Z. z.) a z jej článku 15 ods. 2 písm. a)
vyplýva, ţe rezident podlieha bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 zdaneniu len v skôr uvedenom
štáte, ak príjemca sa zdrţiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré
nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je odvolací súd toho názoru, ţe občan Slovenskej
republiky by mohol podliehať v SR zdaneniu, ak by bolo preukázané, ţe sa ako rezident v rámci
doktorandského štúdia (kedy mu bolo vyplatené v USA doktorandské štipendium), ako príjemca
zdrţiaval v druhom zmluvnom štáte (USA) počas jedného alebo viacerých období, ktoré by
vo svojom úhrne nepresiahli 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
Zo slovného spojenia „nepresiahne v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom
období“ je potrebné potom túto skutočnosť za pomoci jazykového, logického ako
i teleologického výkladu podľa názoru Najvyššieho súdu SR vykladať tak, ţe v danom prípade
na rozdiel od vnútroštátneho predpisu SR, ktorým je v danom prípade zákon č. 366/1999 Zb.
nemoţno mať za to, ţe by „úhrn 183 dní“ mal byť splnený v jednom kalendárnom roku, ale
naopak nič nebráni tomu, aby rezident splnil túto poţiadavku i v dvoch po sebe nasledujúcich
zdaňovacích obdobiach, ktoré slovenský právny poriadok označuje ako kalendárny rok.
Na uvedenej skutočnosti zatiaľ nemôţe zmeniť nič ani argumentácia ţalovaného, ţe
ţalobca ţiadne dane nezaplatil ani v USA, avšak za predpokladu splnenia podmienky jeho
pobytu, ktorý by dosiahol v úhrne 183 dní.
Najvyšší súd SR na rozdiel od právneho názoru krajského súdu dodáva, ţe v ďalšom
konaní bude potrebné vôbec ustáliť, či ţalobca mal byť podľa Zmluvy povaţovaný za rezidenta
USA a vyriešiť transparentným spôsobom i spornú otázku, či príjmy z doktorandského štipendia
vyplatené ţalobcovi v USA podliehajú daňovému zákonodarstvu v Slovenskej republike.
Za účelom vyriešenia týchto otázok bude potrebné najskôr ustáliť, či dĺţka pobytu ţalobcu
v USA presiahla alebo nepresiahla v úhrne 183 dní počas zdaňovacích období kalendárnych
rokov 2003 a 2004. Táto skutočnosť, ako vyplýva z administratívneho spisu, zatiaľ nebola
spoľahlivo zistená a ustálená.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Ţalobcovi
v odvolacom konaní napriek úspechu vo veci trovy odvolacieho konania prakticky nevznikli
a naviac vzhľadom na daný skutkový stav sú tu i dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
je dôvod trovy odvolacieho konania nepriznať. Ţalovaný v odvolacom konaní úspech nemal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 13. júna 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth