Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/55/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ

REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD. v právnej veci ţalobcu: F. R., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou

Konrádovou, Farská č. 9, Nitra proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

právneho predchodcu ţalovaného – bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

č. I/224/11560-82882/2010/992117-r zo dňa 27.7.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre č. k. -194 zo dňa 31. augusta 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -194 zo dňa 31. augusta 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného (bývalého Daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky) č. I/224/11560-82882/2010/992117-r zo dňa 27.7.2010, ktorým bolo

2

potvrdené rozhodnutie (dodatočný platobný výmer) Daňového úradu Šurany

č. /Hru zo dňa 2.2.2010 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej

len „DPH“) ţalobcovi podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) za zdaňovacie obdobie február

2006 v sume 4.380,40 €. Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych (daňových)

orgánov oboch stupňov krajský súd dospel k záveru, ţe vydaním rozhodnutí nedošlo

k porušeniu zákona a správca dane postupoval správne a v súlade so zákonom, keď

ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie

február 2006, keďţe v priebehu správneho (daňového) konania nebolo preukázané

uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Takisto podľa záverov krajského súdu správne

postupoval aj ţalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona

o správe daní a poplatkov. Záver správcu dane a ţalovaného, ktorý ustálili vo svojich

rozhodnutiach, zodpovedá podľa názoru krajského súdu zásadám logického myslenia a je aj

v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho

obdobia (ďalej len „zákon o DPH“).

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal zmeny napadnutého rozsudku

krajského súdu a vyhoveniu návrhu. V odvolaní uviedol, ţe krajský súd si osvojil názor

ţalovaného bez toho, aby sa zaoberal zákonnosťou rozhodnutia; neposúdil vec správne

po právnej stránke, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol. Tvrdil, ţe tak ţalovaný ako aj

krajský súd v rozpore s § 2 ods. 1 a 3 zákona o správe daní a poplatkov nesprávne

vyhodnotili dôkazy, svedčiace v prospech ţalobcu a to tým, ţe ich nevykonali alebo

vykonané vyhodnotili jednostranne. Obsahom odvolania sú ďalej argumenty, uvádzané uţ

v podanej ţalobe, najmä ţe pri rozhodovaní sa vychádzalo z podkladov spoločnosti

FORSAGE, spol. s r.o., ţe nebolo vykonané znalecké dokazovanie, ktorého sa ţalobca

domáhal, ţe v obdobnom prípade pri kontrole nadmerného odpočtu za marec 2007 bolo

postupované inak, ţe boli ignorované výpovede svedkov – zamestnancov ţalobcu aj

spoločnosti FORSAGE, ktoré potvrdzovali skutočnosť, ţe ţalobcovi zamestnanci čerpali

naftu a benzín pravidelne vo väčších mnoţstvách. Ţalobca ďalej namietal porovnanie jeho

spotreby nafty na hektár s porovnateľným podnikateľom, pričom uviedol, ţe „porovnateľné

subjekty“ okrem kvality pôdy nemajú porovnateľné vôbec nič – ani výmeru, ani počet

strojov, ani počet zamestnancov, ani spôsob hospodárenia, ani vzdialenosť

3

od hospodárskeho dvora na jednotlivé polia. Tvrdil, ţe napriek tomu, ţe bolo jednoznačne

preukázané z predloţených dokladov, ţe bez čerpania nafty, ktorú ţalovaný spochybnil

a neuznal do nákladov ani odpočet DPH, by nemohol dodať tovar a sluţby v hodnote

niekoľko desiatok miliónov slovenských korún v rokoch 2005 a 2006, ktorou skutočnosťou

sa ţalovaný a krajský súd vo svojich rozhodnutiach nezaoberali. Uviedol, ţe okrem Šiestej

smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 sa odvolával aj na rozsudok Súdneho dvora

z 27. septembra 2007 vo veci C-409-04 – zásadu, aplikovanú našimi daňovými orgánmi

s odvolaním sa na § 49 zákona o DPH. Uviedol, ţe mal doklady z elektronickej registračnej

pokladnice vystavené spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o., pohonné hmoty čerpal

na riadnej čerpacej stanici, o vystavených dokladoch riadne účtoval, nakúpenú naftu

preukázateľne pouţil na svoje zdaniteľné plnenia, z ktorých následne riadne odvádzal daň

a navyše za zdaňovacie obdobie marec 2007 presne také isté doklady z tej istej registračnej

pokladnice vystavené spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o. ţalovaný uznal ako správne.

Tieţ uviedol, ţe podľa svojich schopností a moţností prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré

boli v jeho moci, aby sa uistil, ţe spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o. je podnikateľom

(obchodný register) a zistil si, ţe je platcom DPH na stránke daňového riaditeľstva; iné

opatrenia z jeho strany nebolo moţné vykonať. Vytýkal ţalovanému, ţe získané dôkazy

hodnotil subjektívne, porovnával neporovnateľné, nevykonal navrhované dôkazy vtedy, keď

ich vykonať mohol a mal; niektoré dôkazy, ktoré svedčili v prospech ţalobcu nevykonal

vôbec alebo ich nesprávne vyhodnotil. Svojím postupom ţalovaný zámerne vytvoril

zo ţalobcu obraz „nepoctivého podnikateľa“, čo nie je pravda. Ţalobca ako samostatne

hospodáriaci roľník – fyzická osoba podniká od roku 1992, zamestnáva značné mnoţstvo

trvalých aj sezónnych zamestnancov, svoje daňové a odvodové povinnosti si plní riadne

a včas a svoju činnosť neprestal vykonávať ani po daňovej kontrole napriek tomu, ţe

za záväzky ručí celým svojím majetkom. Naproti tomu spoločnosť FORSAGE spol. s r.o.,

z podkladov ktorej pri dorubení dane ţalovaný vychádzal, stratila doklady z elektrickej

registračnej pokladnice, ktoré je povinná archivovať 10 rokov, stratila samotnú elektrickú

registračnú pokladnicu, ktorú je tieţ povinná uchovávať. Následne sa zistilo, ţe porušila

celý rad daňových, účtovných a colných predpisov. Po výkone daňovej kontroly predmetnú

čerpaciu stanicu predala a prestala vykonávať podnikateľskú činnosť. Napriek tomu jej

konateľov nikto za nič nestíha a ani nenesú za svoje zavinené konanie zodpovednosť.

4

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava

písomného vyjadrenia k ţalobe vzhľadom k tomu, ţe podané odvolanie neobsahuje ţiadne

nové skutočnosti, ako tie, ku ktorým bolo zaslané vyjadrenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania

( prvá veta a ). Odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ( a v spojení s veta prvá a

ods. 2 ). Dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

právneho predchodcu ţalovaného (bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky)

č. I/224/11560-82882/2010/992117-r zo dňa 27.7.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie

(dodatočný platobný výmer) Daňového úradu Šurany č. /Hru zo dňa

2.2.2010 o vyrubení rozdielu DPH ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

o správe daní a poplatkov za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 4.380,40 €.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia

a postupu ( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní

a poplatkov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom

konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1).

V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej

súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou

z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3), podľa

ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú

5

v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej

zásady rovnosti účastníkov ( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli

zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní

a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti

daňového subjektu.

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1).

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2). Ako

dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových

subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice

o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady

k nim (§ 29 ods. 4). Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo

na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj

vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených

daňovým subjektom (§ 29 ods. 8).

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto

tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako

platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané (§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona

6

o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho

spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie. Záver,

ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený, zodpovedá

zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade s hmotnoprávnymi

ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom

predloţené daňové doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu pohonných

hmôt nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH ako i vierohodnosti

účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov). Ani

v odvolacom konaní nebolo moţné prisvedčiť opakovaným námietkam ţalobcu, ktoré sa

týkali hodnotenia výpovedí svedkov; ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne také skutočnosti,

s ktorými by sa nevyporiadal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pritom

je potrebné poznamenať, ţe výpovede svedkov nie sú jedinými dôkazmi, ktoré môţu

potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia ţalobcu ohľadne nakúpeného mnoţstva pohonných hmôt,

ale vyhodnocujú sa spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Tvrdeniu ţalobcu, ktoré sa

týkalo zdaňovacieho obdobia marec 2007 nebolo moţné priznať relevanciu vzhľadom

k tomu, ţe v uvedenom zdaňovacom období došlo k zmene výšky nadmerného odpočtu

DPH o 32,9 €, ktorá zmena má povahu opravy chyby v písaní, takţe uvedené rozhodnutie

nezasiahlo do výšky opakovane kontrolovanej a dorubenej daňovej povinnosti a nemalo

vplyv na dôvody a závery správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného

dokazovania. Pokiaľ ide o ţalobcom tvrdený rozpor v postupe daňových orgánov

pri aplikácii § 49 zákona o DPH s právnymi závermi vyslovenými v rozsudku Európskeho

súdneho dvora z 27.9.2007 číslo C-409-04, je potrebné konštatovať, ţe uvedený rozsudok

Európskeho súdneho dvora nebolo moţné v danej veci pouţiť, nakoľko predmetom konania

pred Európskym súdnym dvorom bola prejudiciálna otázka, podaná vnútroštátnym súdom

Spojeného kráľovstva na základe podnetov ich daňových subjektov na vyriešenie

podmienok oslobodenia od platenia DPH pri obchodoch realizovaných medzi dodávateľmi

a odberateľmi v rámci krajín Európskeho spoločenstva.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil

ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia

( ), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský

súd, ak ţalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie, povaţoval

námietky ţalobcu v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli

ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako

vecne správny podľa veta druhá a potvrdil, stotoţniac

sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s veta

prvá ), nakoľko pri nedostatku dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil

ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a . Ţalobca v odvolacom konaní

úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 13. júna 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth