Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)609/385311.9204f3.pdf
PDF · 187.1 KB
No categories available
2Sžf/55/2011
Najvyšší súd 2Sžf/55/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ
REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD. v právnej veci ţalobcu: F. R., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou
Konrádovou, Farská č. 9, Nitra proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
právneho predchodcu ţalovaného – bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky
č. I/224/11560-82882/2010/992117-r zo dňa 27.7.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/155/2010-194 zo dňa 31. augusta 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S/155/2010-194 zo dňa 31. augusta 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného (bývalého Daňového riaditeľstva
Slovenskej republiky) č. I/224/11560-82882/2010/992117-r zo dňa 27.7.2010, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie (dodatočný platobný výmer) Daňového úradu Šurany
č. 633/230/1169/10/Hru zo dňa 2.2.2010 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“) za zdaňovacie obdobie február
2006 v sume 4.380,40 €. Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych (daňových)
orgánov oboch stupňov krajský súd dospel k záveru, ţe vydaním rozhodnutí nedošlo
k porušeniu zákona a správca dane postupoval správne a v súlade so zákonom, keď
ţalobcovi dodatočným platobným výmerom vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
február 2006, keďţe v priebehu správneho (daňového) konania nebolo preukázané
uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Takisto podľa záverov krajského súdu správne
postupoval aj ţalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 48 ods. 5 zákona
o správe daní a poplatkov. Záver správcu dane a ţalovaného, ktorý ustálili vo svojich
rozhodnutiach, zodpovedá podľa názoru krajského súdu zásadám logického myslenia a je aj
v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov v znení platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho
obdobia (ďalej len „zákon o DPH“).
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal zmeny napadnutého rozsudku
krajského súdu a vyhoveniu návrhu. V odvolaní uviedol, ţe krajský súd si osvojil názor
ţalovaného bez toho, aby sa zaoberal zákonnosťou rozhodnutia; neposúdil vec správne
po právnej stránke, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol. Tvrdil, ţe tak ţalovaný ako aj
krajský súd v rozpore s § 2 ods. 1 a 3 zákona o správe daní a poplatkov nesprávne
vyhodnotili dôkazy, svedčiace v prospech ţalobcu a to tým, ţe ich nevykonali alebo
vykonané vyhodnotili jednostranne. Obsahom odvolania sú ďalej argumenty, uvádzané uţ
v podanej ţalobe, najmä ţe pri rozhodovaní sa vychádzalo z podkladov spoločnosti
FORSAGE, spol. s r.o., ţe nebolo vykonané znalecké dokazovanie, ktorého sa ţalobca
domáhal, ţe v obdobnom prípade pri kontrole nadmerného odpočtu za marec 2007 bolo
postupované inak, ţe boli ignorované výpovede svedkov – zamestnancov ţalobcu aj
spoločnosti FORSAGE, ktoré potvrdzovali skutočnosť, ţe ţalobcovi zamestnanci čerpali
naftu a benzín pravidelne vo väčších mnoţstvách. Ţalobca ďalej namietal porovnanie jeho
spotreby nafty na hektár s porovnateľným podnikateľom, pričom uviedol, ţe „porovnateľné
subjekty“ okrem kvality pôdy nemajú porovnateľné vôbec nič – ani výmeru, ani počet
strojov, ani počet zamestnancov, ani spôsob hospodárenia, ani vzdialenosť
od hospodárskeho dvora na jednotlivé polia. Tvrdil, ţe napriek tomu, ţe bolo jednoznačne
preukázané z predloţených dokladov, ţe bez čerpania nafty, ktorú ţalovaný spochybnil
a neuznal do nákladov ani odpočet DPH, by nemohol dodať tovar a sluţby v hodnote
niekoľko desiatok miliónov slovenských korún v rokoch 2005 a 2006, ktorou skutočnosťou
sa ţalovaný a krajský súd vo svojich rozhodnutiach nezaoberali. Uviedol, ţe okrem Šiestej
smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 sa odvolával aj na rozsudok Súdneho dvora
z 27. septembra 2007 vo veci C-409-04 – zásadu, aplikovanú našimi daňovými orgánmi
s odvolaním sa na § 49 zákona o DPH. Uviedol, ţe mal doklady z elektronickej registračnej
pokladnice vystavené spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o., pohonné hmoty čerpal
na riadnej čerpacej stanici, o vystavených dokladoch riadne účtoval, nakúpenú naftu
preukázateľne pouţil na svoje zdaniteľné plnenia, z ktorých následne riadne odvádzal daň
a navyše za zdaňovacie obdobie marec 2007 presne také isté doklady z tej istej registračnej
pokladnice vystavené spoločnosťou FORSAGE, spol. s r.o. ţalovaný uznal ako správne.
Tieţ uviedol, ţe podľa svojich schopností a moţností prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré
boli v jeho moci, aby sa uistil, ţe spoločnosť FORSAGE, spol. s r.o. je podnikateľom
(obchodný register) a zistil si, ţe je platcom DPH na stránke daňového riaditeľstva; iné
opatrenia z jeho strany nebolo moţné vykonať. Vytýkal ţalovanému, ţe získané dôkazy
hodnotil subjektívne, porovnával neporovnateľné, nevykonal navrhované dôkazy vtedy, keď
ich vykonať mohol a mal; niektoré dôkazy, ktoré svedčili v prospech ţalobcu nevykonal
vôbec alebo ich nesprávne vyhodnotil. Svojím postupom ţalovaný zámerne vytvoril
zo ţalobcu obraz „nepoctivého podnikateľa“, čo nie je pravda. Ţalobca ako samostatne
hospodáriaci roľník – fyzická osoba podniká od roku 1992, zamestnáva značné mnoţstvo
trvalých aj sezónnych zamestnancov, svoje daňové a odvodové povinnosti si plní riadne
a včas a svoju činnosť neprestal vykonávať ani po daňovej kontrole napriek tomu, ţe
za záväzky ručí celým svojím majetkom. Naproti tomu spoločnosť FORSAGE spol. s r.o.,
z podkladov ktorej pri dorubení dane ţalovaný vychádzal, stratila doklady z elektrickej
registračnej pokladnice, ktoré je povinná archivovať 10 rokov, stratila samotnú elektrickú
registračnú pokladnicu, ktorú je tieţ povinná uchovávať. Následne sa zistilo, ţe porušila
celý rad daňových, účtovných a colných predpisov. Po výkone daňovej kontroly predmetnú
čerpaciu stanicu predala a prestala vykonávať podnikateľskú činnosť. Napriek tomu jej
konateľov nikto za nič nestíha a ani nenesú za svoje zavinené konanie zodpovednosť.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava
písomného vyjadrenia k ţalobe vzhľadom k tomu, ţe podané odvolanie neobsahuje ţiadne
nové skutočnosti, ako tie, ku ktorým bolo zaslané vyjadrenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania
(§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP). Odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211
ods. 2 OSP). Dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
právneho predchodcu ţalovaného (bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky)
č. I/224/11560-82882/2010/992117-r zo dňa 27.7.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
(dodatočný platobný výmer) Daňového úradu Šurany č. 633/230/1169/10/Hru zo dňa
2.2.2010 o vyrubení rozdielu DPH ţalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
o správe daní a poplatkov za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 4.380,40 €.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní
a poplatkov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom
konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1).
V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej
súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou
z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3), podľa
ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú
v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej
zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade
s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon
o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli
zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní
a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1).
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2). Ako
dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice
o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim (§ 29 ods. 4). Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom (§ 29 ods. 8).
Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto
tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú
je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako
platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané (§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona
o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho
spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal v danej veci rozsiahle dokazovanie. Záver,
ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom
predloţené daňové doklady a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu pohonných
hmôt nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH ako i vierohodnosti
účtovnej evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov). Ani
v odvolacom konaní nebolo moţné prisvedčiť opakovaným námietkam ţalobcu, ktoré sa
týkali hodnotenia výpovedí svedkov; ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne také skutočnosti,
s ktorými by sa nevyporiadal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pritom
je potrebné poznamenať, ţe výpovede svedkov nie sú jedinými dôkazmi, ktoré môţu
potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia ţalobcu ohľadne nakúpeného mnoţstva pohonných hmôt,
ale vyhodnocujú sa spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi. Tvrdeniu ţalobcu, ktoré sa
týkalo zdaňovacieho obdobia marec 2007 nebolo moţné priznať relevanciu vzhľadom
k tomu, ţe v uvedenom zdaňovacom období došlo k zmene výšky nadmerného odpočtu
DPH o 32,9 €, ktorá zmena má povahu opravy chyby v písaní, takţe uvedené rozhodnutie
nezasiahlo do výšky opakovane kontrolovanej a dorubenej daňovej povinnosti a nemalo
vplyv na dôvody a závery správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaného
dokazovania. Pokiaľ ide o ţalobcom tvrdený rozpor v postupe daňových orgánov
pri aplikácii § 49 zákona o DPH s právnymi závermi vyslovenými v rozsudku Európskeho
súdneho dvora z 27.9.2007 číslo C-409-04, je potrebné konštatovať, ţe uvedený rozsudok
Európskeho súdneho dvora nebolo moţné v danej veci pouţiť, nakoľko predmetom konania
pred Európskym súdnym dvorom bola prejudiciálna otázka, podaná vnútroštátnym súdom
Spojeného kráľovstva na základe podnetov ich daňových subjektov na vyriešenie
podmienok oslobodenia od platenia DPH pri obchodoch realizovaných medzi dodávateľmi
a odberateľmi v rámci krajín Európskeho spoločenstva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil
ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia
(§ 250i ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský
súd, ak ţalobu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie, povaţoval
námietky ţalobcu v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli
ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako
vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac
sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), nakoľko pri nedostatku dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil
ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP. Ţalobca v odvolacom konaní
úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 13. júna 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth