Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
10b/385231.8881e5.pdf
PDF · 192.63 KB
No categories available
8Sžnč/2/2012
Najvyšší súd 8Sžnč/2/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P., M., IČO X., zast.
JUDr. D. M., advokátom, so sídlom H., S., proti odporcovi: Obvodný lesný úrad
v Stropkove, Športová 2, 091 01 Stropkov, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy
o návrhu na uloženie pokuty, konajúc o odvolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v
Prešove č. k. 2S/35/2011 – 18 zo dňa 25.11.2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu o d m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. 2S/35/2011 – 18 zo dňa
25. novembra 2011 uložil v zmysle § 250u zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) odporcovi
pokutu vo výške 3280 € za to, že odporca nedodržal lehotu uvedenú v uznesení Krajského
súdu v Prešove č. k. 3S 105/2010 – 32 zo dňa 19. apríla 2011, ktorým odporcovi bolo
uložené, aby konal vo veci návrhu navrhovateľa zo dňa 26. marca 2004 o schválení zmlúv
o postúpení výkonu práva poľovníctva vedenom pod č. 254/2004/OLU a rozhodol v lehote
60 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že zaviazal odporcu k ich náhrade.
Proti tomuto uzneseniu podal dňa 10. januára 2012 odporca odvolanie, v ktorom sa
domáhal jeho zrušenia.
Odporca, podrobne opisujúc skutkový stav daného konania, namietal, že návrh na
začatie konania nespĺňal požadované zákonné náležitosti /neboli pripojené listinné dôkazy/.
Tiež uviedol, že rozhodnutie č. 2011/182,426,621-2 zo dňa 14. októbra 2011 vydal do 60 dní,
od kedy mu boli doručené spisové materiály, bez ktorých nemohol konať. Nikdy netvrdil, že
nebude rešpektovať rozhodnutie krajského súdu, navrhovatelia boli informovaní o tom, že
správny orgán vydá rozhodnutie v určenej lehote po doručení vyznačenia právoplatnosti
uznesenia. Uznesenie s vyznačením právoplatnosti bolo odporcovi doručené dňa
13. septembra 2011 a odporca mal za to, že rozhodnutie vydal v súdom stanovenej lehote.
Ďalej odporca namietal vnútorný rozpor odôvodnenia napadnutého uznesenia, keď
krajský súd pri odôvodnení výšky pokuty uvádzal niekoľkoročné lehoty aj napriek tomu, že
napadnuté uznesenie bolo vydané až na základe podania navrhovateľa doručeného krajskému
súdu dňa 14. októbra 2011.
Odporca tiež namietal vyslovený názor krajského súdu o potrebe vyhotovenia
fotokópie spisov pred ich odoslaním, pričom uviedol, že v čase odosielania spisov na krajský
súd nemal vedomosť o predmetnom podnete na krajský súd a vo veci nekonal z dôvodu
prerušenia konania v predchádzajúcich rokoch. Pokiaľ by odporca mal vedomosť o názore
krajského súdu ohľadne vyhotovovania kópií spisov, určite by ho bol rešpektoval, aj napriek
tomu, že žiaden všeobecne záväzný predpis alebo predpis vydaný na jeho základe,
to odporcovi neukladá, ani na to neupozorňuje. Krajský súd výšku pokuty dostatočne
neodôvodnil, dokonca uviedol, že nedošlo k žiadnej ujme na právach účastníkov konania,
pričom však uložil maximálnu výšku pokuty. Odporca mohol rozhodnutie o prerušení konania
vydať na základe ustanovení Správneho poriadku, a preto namietal názor krajského súdu, že
táto skutočnosť neodôvodňuje zníženie výšky pokuty, keďže šlo o samostatné procesné
rozhodnutie, ktoré odporca mohol vydať bezprostredne po tom, ako mu bolo doručené
uznesenie sp. zn. 3S 105/2010 zo dňa 19. apríla 2011.
Záverom odporca uviedol, že vo veci nebol podaný návrh v zmysle § 250u O. s. p., vo
veci bola uložená maximálna pokuta, hoci nebola spôsobená žiadna škoda, keďže v tejto veci
bolo dovtedy prerušené konanie opätovne prerušené, krajský súd pri podaniach odporcu /pri
opakovaných žiadostiach o zaslanie spisov/, nekonal bez zbytočného odkladu a napadnutým
uznesením nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov,
ako aj výchova na zachovávanie zákonov na čestné plnenie povinností a na úctu k právam
iných osôb.
K tomuto odvolaniu pripojil svoje stanovisko zo dňa 9. januára 2012 aj nadriadený
orgán odporcu, Krajský lesný úrad v Prešove.
Uviedol, že krajský súd nezdôvodnil ako mohla byť vyznačená právoplatnosť
uznesenia dňom 23. mája 2011, keď opravné uznesenie bolo doručené odporcovi až dňa
17. augusta 2011 a rovnako nezdôvodnil, z akého dôvodu vydal opravné uznesenie až po
troch mesiacoch, pričom za uvedený čas nemohlo nadobudnúť právoplatnosť pôvodné
uznesenie. Správny orgán nemohol konať na základe neprávoplatného uznesenia, keď
právoplatnosť bola vyznačená až po vydaní opravného uznesenia, a to spätne tak, že
uznesenie bolo právoplatné dňom 23. mája 2011.
Uviedol, že súd postupoval v rozpore s § 164 O.s.p., keď neodložil vykonateľnosť
rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť, čím by sa bol vyhol
nezrovnalosti v právoplatnosti uznesenia. Odporca chcel konať v zmysle právoplatného
uznesenia a konal so súdom /požadoval vyznačenie právoplatnosti uznesenia, požadoval
spisový materiál/, nebol v danej veci nečinný.
Ďalej uviedol, že krajský súd si neujasnil okruh účastníkov konania v danej veci,
nakoľko odporca nemá právnu subjektivitu, a preto si nemôže splniť povinnosť ohľadom
úhrady pokuty a náhrady trov konania. V danom prípade mal byť účastníkom konania aj
Krajský lesný úrad v Prešove, nakoľko uvedeným uznesením sú dotknuté jeho práva
a povinnosti.
Taktiež namietal, že žiadny právny predpis neukladá správnemu orgánu viesť kópiu
spisu a názor krajského súdu o existencii tejto povinnosti, bol správnemu orgánu známy až
z napadnutého uznesenia. Odôvodnenie výšky uloženej pokuty považoval za nedostatočné
a irelevantné, nakoľko vydaním rozhodnutia o prerušení konania žiadnym spôsobom nebolo
ovplyvnené právne postavenie navrhovateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní odporcu a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane
ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p., opravný prostriedok je prípustný, len ak je to
ustanovené v tejto časti.
Podľa § 250t ods. 8 O.s.p., na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej
a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 250t ods. 7 O.s.p., proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný
prostriedok.
Podľa § 250u O.s.p., za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t
môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu
do 3280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko
nadriadeného správneho orgánu.
Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konaním jednoinštančným, a teda
opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. nie je
prípustný.
Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č. k. 2S/35/2011 – 18 zo dňa 25. novembra
2011 nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti danému uzneseniu.
Ako vyplýva z vyššie citovaného § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p., opravný prostriedok je
prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovenia
§ 250t ods. 7 O.s.p. je zrejmé, že proti rozhodnutiu súdu podľa štvrtej hlavy, piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný opravný prostriedok. Uvedené ustanovenie
teda nepripúšťa opravný prostriedok.
Ak by mal zákonodarca v úmysle pripustiť opravný prostriedok proti uzneseniam
o nečinnosti orgánov verejnej správy, ako aj proti uzneseniam o uložení pokút podľa § 250u
O.s.p., takúto možnosť by zakotvil v piatej časti O.s.p.
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu
podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Keďže došlo k odmietnutiu
odvolania z procesných dôvodov, súd sa nemohol zaoberať vecnou stránku a správnosťou
napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250t ods. 8 O.s.p.,
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s analogickou aplikáciou
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že účastníkom trovy odvolacieho konania
nepriznal. Účinky odmietnutia odvolania sú obdobné účinkom zastavenia konania, preto
najvyšší súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 14. júna 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská