Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/39/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobcu : H., a.s., so sídlom P., P., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. H.,

advokátom, so sídlom F., B., proti žalovanému : Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom

Dunajská 68, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

žalovaného č. zo dňa 12. marca 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -44 zo dňa 10. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -44 zo dňa 10. júna 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. zo dňa 12. marca 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 €

a trov právneho zastúpenia v sume 149,22 €, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,krajský súd“) zamietol

podľa (ďalej len ,,OSP“) žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 33-

zo dňa 12.3.2010, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 146

ods. 4 a v spojení s o verejnom obstarávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o verejnom

obstarávaní“) vo veci výkonu kontroly postupu zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy

verejného obstarávateľa ,,O. N.“ (kontrolovaný) z vlastného podnetu v užšej súťaži na

predmet zákazky ,,Rekonštrukcia základnej školy N.“ nariadil kontrolovanému zrušiť užšiu

súťaž do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol krajský súd

tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že správny orgán postupoval v súlade

so zákonom, keď predmetnú vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2009.

Postup žalovaného, ktorý verejnému obstarávateľovi neumožnil vyjadriť sa ku kontrolným

zisteniam, nepovažoval za protizákonný, pretože takáto povinnosť mu ako kontrolnému

orgánu zo zákona o verejnom obstarávaní, účinného v čase začatia správneho konania,

nevyplýva. Súhlasil s názorom žalobcu, že verejný obstarávateľ môže pri vyhlásení verejnej

súťaže rozšíriť okruh náležitostí na preukázanie osobného postavenia záujemcu s tým, že

ustanovenie § 26 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní taxatívne určuje minimálny okruh

podmienok, ktoré záujemca musí preukázať, a je na obstarávateľovi, či bude požadovať

preukázanie ďalších náležitostí, avšak tieto musia byť primerané k predmetu obstarávania.

S poukazom na § 27 ods. 1 až 3 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že tieto ustanovenia

popisujú najpoužívanejšie prostriedky na preukázanie ekonomického a finančného postavenia

záujemcu, teda okruh požadovaných dokladov nie je taxatívne určený, a obstarávateľ môže

požadovať aj iné podklady. Zhodne s názorom žalovaného krajský súd vyslovil, že

požiadavka preukázania ekonomickej stability záujemcu dosiahnutím minimálnej hodnoty

ukazovateľa ,,Altmanovo Z score“ vo výške 1,81 nie je v prejednávanom prípade primeraná,

a preto dal za pravdu žalovanému, že stanovenie takejto podmienky obstarávateľa je

diskrimináciou záujemcov, ktorí nemajú odborných pracovníkov, prípadne možnosti na

vypracovanie požadovanej analýzy. Citujúc ustanovenie § 28 ods. 1 až 3 zákona o verejnom

obstarávaní, upravujúce technickú alebo odbornú spôsobilosť, vyjadril názor, že aj pri

preukazovaní technickej spôsobilosti záujemcu zákon určuje prostredníctvom výrazových

3

prostriedkov ,,možno a spravidla“ najbežnejšie prostriedky, pričom bude závisieť od

obstarávateľa pri zohľadnení charakteru dodávky, či v oznámení a súťažných podmienkach

určí aj iné podmienky účasti. Neprihliadol na námietky žalobcu smerujúce voči rozhodnutiu

žalovaného o prerušení konania a o predbežnom opatrení, pretože ide o procesné rozhodnutia

nepodliehajúce súdnemu prieskumu ( ). Krajský súd vyjadril názor, že

žalovaný neporušil procesný postup, keď začal vykonávať kontrolu z vlastného podnetu

podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, ktorý nevyžaduje, aby jeho

revíznemu postupu predchádzalo akékoľvek iné konanie (žiadosť o nápravu, konanie

o námietkach), ako to požadoval žalobca. V súlade s právnym názorom žalovaného krajský

súd konštatoval, že vznikom rozdielu medzi stanovenými podmienkami záujemcov

v oznámení o vyhlásení verejnej súťaže s obsahom súťažných podkladov došlo k rozporu

s § 33 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, pričom tento rozdiel nemožno chápať len ako

administratívne pochybenie. Krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného

za určité a zrozumiteľné aj vo vzťahu k subjektu, ktorému žalovaný nariadil povinnosť,

nakoľko v záhlaví rozhodnutia je kontrolovaný špecifikovaný ako O. N. a nie je pochybné,

ktorý kontrolovaný v danom prípade mal povinnosť zrušiť užšiu súťaž, a preto námietku

žalobcu v tomto smere považoval za nedôvodnú. Na záver vyslovil názor, že žalovaný sa

dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu v správnom konaní ako i vo vyjadrení k žalobe,

s ktorým sa súd stotožňuje okrem výkladu § 26 a § 27 zákona o verejnom obstarávaní.

Krajský súd konštatoval, že nevolil postup podľa i napriek skutočnosti, že mu

nebol predložený kompletný administratívny spis, keďže mu boli predložené relevantné

doklady vo vzťahu k namietaným skutočnostiam, a vec mohol na ich základe preskúmať

a posúdiť. Krajský súd uviedol, že nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom iný právny názor žalovaného na náležitosti

preukázania osobného postavenia a technickej spôsobilosti záujemcu nemali vplyv

na zákonnosť jeho rozhodnutia. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom

na ustanovenie vychádzajúc z neúspechu žalobcu v konaní a konštatujúc,

že žalovaný na ich náhradu nemá právny nárok.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu buď v súlade s § 250ja

ods. 3 zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo

aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Zastávajúc

názor, že rozsudok krajského súdu bol vydaný v rozpore so zákonom, namietal, že

4

ustanovenie § 155d zákona o verejnom obstarávaní, na ktoré sa žalovaný vo svojom

rozhodnutí odvolával, sa na predmetnú vec nevzťahuje, pretože žalovaný začal kontrolu dňa

5.2.2010, teda po 31.12.2009, a v tejto dobe platilo znenie zákona o verejnom obstarávaní

účinné od 1.1.2010. Namietal tvrdenie súdu, že žalovaný nebol povinný oboznamovať

kontrolovaného zo všetkými zistenými skutočnosťami a ani mu umožniť vyjadriť sa ku

kontrolným zisteniam, pretože toto je v rozpore s ustanovením § 146c ods. 3 a 5 veta prvá

zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 1.1.2010. Poukázal ďalej na to, že

žalovaný porušil zásadu efektivity a účinnosti pri preskúmavaní postupov vo verejnom

obstarávaní, čím je jeho konanie aj v rozpore s platným právom EÚ pre oblasť verejného

obstarávania, konkrétne so Smernicou 2007/66/ES z 11.12.2007, ktorou sa menia a dopĺňajú

Smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov

preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, čl. 2 bod 9, podľa ktorého ,,nezávislý

orgán prijíma rozhodnutia na základe postupu, v ktorom sa vypočujú obidve strany, pričom

tieto rozhodnutia sú právne záväzné spôsobom, ktorý určí každý členský štát“. Žalobca mal za

to, že okrem obstarávateľa druhou stranou bol nepochybne on ako víťaz súťaže, ktorému

žalovaný svojím postupom znemožnil bez jeho zavinenia získať zákazku. Namietal, že

s týmto jeho právnym názorom krajský súd pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal

a nevysporiadal sa s ním. Vytkol krajskému súdu, že sa nevysporiadal ani s úvahami

žalovaného o rozličnom trvaní zmluvy v oznámení a súťažných podkladoch a s argumentá-

ciou žalobcu, že tieto vychádzajú z nesprávnej interpretácie údajov žalovaným, a ani

s argumentáciou žalobcu, že s ohľadom na stanovenú formu elektronickej komunikácie

sa podmienka vyžadovania splnomocnenia štatutárneho orgánu týkala len tých prípadov

konania, keď za záujemcu boli oprávnení konať spolu dve osoby alebo by sa chcela zúčastniť

skupina osôb a v systéme EVO sa generuje elektronický podpis len pre jednu osobu, teda aby

mohla byť žiadosť o účasť predložená právne relevantným spôsobom, bolo potrebné

vyžadovať splnomocnenie. Žalobca zastával právny názor, že posúdenie hodnoty ukazovateľa

„Altmanovo Z score“ neprislúcha krajskému súdu, keďže ide o odbornú otázku. Pokiaľ ide

o vytýkaný nedostatok špecifikácie subjektu vo výroku rozhodnutia, nesúhlasil

s interpretáciou krajského súdu, zdôrazňujúc, že predmetom výkonu rozhodnutia je jeho

výroková časť, a nie ostatné časti rozhodnutia. Napokon namietal, že v danom prípade neboli

splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie žalovaného podľa § 139 ods. 2 zákona

o verejnom obstarávaní, nakoľko žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal

so splnením zákonnej podmienky, že ním zistené údajné porušenie zákona o verejnom

obstarávaní mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, v dôsledku čoho

5

je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, a s touto zákonnou podmienkou sa žiadnym spôsobom

nevysporiadal ani krajský súd. Zastával právny názor, že striktná interpretácia zákona bez

schopnosti brať zreteľ na súvisiace právne predpisy vzťahujúce sa na predmet zákazky

neprimerane zasahuje do práv a právom chránených záujmov obstarávateľa a záujemcov,

popiera duch zákona, znemožňuje presadzovať logiku veci (napr. interpretácia ustanovení

o dĺžke trvania zmluvy a lehote uskutočnenia stavby alebo o rozpore medzi oznámením

a vyhlásením súťaže a obsahom súťažných podkladov, ak sú v podkladoch uvedené

doplňujúce informácie).

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť,

považujúc ho za správny a zákonný, nakoľko krajský súd v odôvodnení rozsudku podrobne

uviedol vyjadrenia oboch účastníkov konania, na základe vykonaného dokazovanie správne

zistil skutkový stav a vec následne aj správne právne posúdil, preto plne súhlasil s enunciátom

ako aj s odôvodnením rozsudku, s výnimkou týkajúcou sa posúdenia dispozitívnosti § 26

zákona o verejnom obstarávaní, ktorá časť odôvodnenia však podľa žalovaného nemá vplyv

na posúdenie merita veci konajúcim súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení

s veta prvá a ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

dôvodné.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 33-

zo dňa 12.3.2010, ktorým žalovaný nariadil kontrolovanému verejnému

obstarávateľovi, O. N., zrušiť v zmysle § 139 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 146 ods. 4 zákona o

verejnom obstarávaní užšiu súťaž na predmet zákazky „Rekonštrukcia základnej školy N.“ do

30 dní od doručenia rozhodnutia. Z tvrdenia žalobcu vyplynulo, že bol víťazom predmetného

verejného obstarávania.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

6

Podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu,

ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.

Podľa ustálenej súdnej praxe je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 250d

ods. 1 povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, originálny, zažurnalizovaný

administratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky

podklady, rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia.

V prejednávanej veci sa však krajský súd uspokojil len s výberom časti spisovej

dokumentácie, t. j. s predložením Oznámenia žalovaného o začatí kontroly postupu zadania

zákazky pred uzavretím zmluvy zo dňa 5.2.2010, sprievodného listu kontrolovaného

verejného obstarávateľa zo dňa 8.2.010, ktorým predložil žalovanému kompletnú

dokumentáciu zákazky verejného obstarávania, preskúmavaného rozhodnutia žalovaného,

rozhodnutí o predbežnom opatrení a o prerušení výkonu kontroly, kópie časti Súťažných

podkladov, časť A, bez uvedenia súvislostí, a to aj napriek tomu, že z obsahu žaloby

a rozhodnutia žalovaného vyplýva potreba porovnania kompletnej dokumentácie predloženej

kontrolovaným verejným obstarávateľom, ako aj skúmanie splnenia zákonných podmienok

pri postupe kontrolovaného verejného obstarávateľa. Kompletnú spisovú dokumentáciu,

vrátane kompletnej dokumentácie z procesu verejného obstarávania tak, ako ju špecifikoval

kontrolovaný verejný obstarávateľ v prílohe sprievodného listu zo dňa 8.2.2010, ktorým

predložil žalovanému kompletnú dokumentáciu zákazky verejného obstarávania, žalovaný

krajskému súdu nepredložil. Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby sa zaoberal všetkými

podkladmi, na základe ktorých bolo vydané žalobou napadnuté a súdom preskúmavané

rozhodnutie v tejto veci. Bez úplnej spisovej dokumentácie, z ktorej bude tiež zistiteľná

aj miera a spôsob oboznámenia verejného obstarávateľa s podkladmi rozhodnutia vo veci

preskúmavaného rozhodnutia nie je možné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú

a právnu). Odvolací súd sa preto v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu nezaoberal;

v ďalšom sa preto bude zaoberať len procesnými námietkami.

K námietke žalobcu ohľadne nevykonateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu

neurčitosti subjektu, ktorému žalovaný nariadil povinnosť, najvyšší súd súhlasí s názorom

7

krajského súdu, že z rozhodnutia je nepochybné, ktorý „kontrolovaný“ mal povinnosť zrušiť

užšiu súťaž, nakoľko tento je v záhlaví rozhodnutia riadne označený a identifikovaný

s uvedením skratky v zátvorke, že v ďalšom texte bude uvádzaný len ako „kontrolovaný“.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym

spôsobom nevysporiadal so splnením zákonnej podmienky v zmysle § 139 ods. 2 zákona

o verejnom obstarávaní, že ním zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať

zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, najvyšší súd túto považuje za dôvodnú.

Žalovaný vo rozhodnutí bez ďalšieho konštatuje, že vytýkané nedostatky mohli mať zásadný

vplyv na výsledok verejného obstarávania a nie je možné ich odstrániť iným spôsobom ako

nariadením zrušenia vyhláseného postupu zadávania zákazky. Toto konštatovanie nemožno

podľa názoru najvyššieho súdu považovať za dostačujúce vo vzťahu k naplneniu zákonnej

podmienky ustanovenej v § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Vo vyjadrení k žalobe

žalovaný síce doplnil, že kontrolovaný už v počiatočnej fáze verejného obstarávania stanovil

podmienky, ktoré mohli odradiť vopred neurčený počet potenciálnych záujemcov, avšak

aj toto konštatovanie bez bližšieho zdôvodnenia je treba považovať za príliš reštriktívny

výklad uvedeného ustanovenia. Ďalšie argumenty a dôvody uvedené až vo vyjadrení k žalobe

však nenahrádzajú a nedopĺňajú odôvodnenie rozhodnutia. Navyše z ustanovenia § 139

ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že na zrušenie použitého postupu zadávania

zákazky nepostačuje iba samotná skutočnosť, že uchádzač by mohol byť odradený od účasti

v súťaži, ale musí byť preukázaná skutočnosť, že porušenie postupu zo strany žalobcu mohlo

mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Sankcia v podobe zrušenia užšej

súťaže môže byť aplikovaná až v prípade, že nie je možné dosiahnuť nápravu vo verejnom

obstarávaní iným spôsobom. V prípade, že žalovaný realizuje kontrolu na základe vlastného

podnetu, je potom povinnosťou žalovaného zaoberať sa všetkými okolnosťami priebehu

a vyhodnotenia verejného obstarávania tak, aby bolo porušenie podmienok účasti bezpečne

zistené, a posúdiť, či toto porušenie podmienok mohlo mať zásadný vplyv na výsledok

verejného obstarávania. Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre

zrušenie užšej súťaže, je jeho povinnosťou svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.

V odôvodnení rozhodnutia je povinnosťou žalovaného sa riadne vysporiadať so všetkými

skutočnosťami, ktoré zisťoval a posudzoval, pričom jeho rozhodnutie musí byť presvedčivé

čo do odôvodnenia zákonnej podmienky, či zistené porušenia zákona postupom

kontrolovaného mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Keďže

žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žiadnym spôsobom nezaoberal

8

skúmaním zákonnej podmienky v zmysle § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, či

zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať zásadný vplyv na výsledok

verejného obstarávania, je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné.

K žalobcovej námietke na nezákonný postup žalovaného pri výkone kontroly najvyšší

súd považuje za potrebné uviesť, že o verejnom obstarávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v prechodnom ustanovení § 155d účinnom od 1.1.2010

v odseku 4 ustanovil, že v konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 31.12.2009

a vzťahuje sa na verejné obstarávanie vyhlásené alebo preukázateľne začaté do 31.12.2009,

sa postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2009. V prejednávanom prípade bola

kontrola začatá 8.2.2010, kedy podľa pripojenej doručenky bolo doručené oznámenie o jej

začatí kontrolovanému, O. N. (§ 146 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní), pričom

predmetné verejné obstarávanie bolo vyhlásené vo Vestníku č. 219/2009 dňa 13.11.2009,

a preto v zmysle citovaného § 155d ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní sa pri výkone

predmetnej kontroly malo postupovať podľa predpisov účinných do 31.12.2009. Ustanovenie

§ 146c zákona o verejnom obstarávaní upravujúce výsledné materiály z vykonanej kontroly,

ktorého nedodržanie žalovaným žalobca namietal, platilo až od 1.1.2010. Aj napriek

uvedenému je však námietka žalobcu na nezákonný postup žalovaného, pokiaľ verejnému

obstarávateľovi neumožnil vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam, dôvodná. Keďže ustanovenie

§ 146 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 31.12.2009, upravujúce kontrolu

postupu zadávania zákaziek upravovalo iba spôsob kontroly a termín začatia kontroly, ale

neupravovalo postup pri výkone kontroly, preto bol žalovaný ako orgán vykonávajúci

kontrolu postupu zadávania zákaziek povinný pri výkone kontroly postupovať podľa

osobitného predpisu, ktorým je o

kontrole v štátnej správe, z ustanovenia § 12 ods. 1 ktorého plynie oprávnenie kontrolovaného

písomne sa vyjadrovať ku kontrolným zisteniam. Z obsahu predloženého spisu nie je zrejmé,

či výsledku vykonanej kontroly bol vypracovaný protokol (§ 13 ods. 1) a či o prerokovaní

protokolu bola spísaná zápisnica (§ 13 ods. 6), nakoľko tieto dokumenty sa v predloženej časti

administratívneho spisu žalovaného nenachádzajú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích

a žalobných dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre

neúplnosť spisov správneho orgánu ( vety prvej ) a pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov ( ) a súd prvého stupňa žalobu zamietol,

9

a preto podľa vety prvej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení

s vety prvej a s použitím vety prvej a priznal

úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku zo žaloby

a z odvolania, t. j. dvakrát po 66 € a z trov právneho zastúpenia vyčíslených advokátom

v sume 149,22 € za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, vypracovanie žaloby) po 74,61 € (vrátane režijného paušálu dvakrát po

7,21 € a 19 % dane z pridanej hodnoty). Trovy právneho zastúpenia žalobca v odvolacom

konaní nevyčíslil, a preto súd mu priznal len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku

dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. náhradu súdneho poplatku za odvolanie v sume 66 €.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. júna 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská