Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Martina Piovartsyho,

JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 14. júna 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvineného J. B. a spol., vedenej na Krajskom

súde v Prešove pod sp. zn. , prejednal dovolanie, ktoré podal obvinený J. B.,

zastúpený JUDr. Š. P., advokátom v H., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 24. februára 2011, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) z 27. marca 2009,

sp. zn. , bol obvinený J. B. v skutku 1/ uznaný za vinného z trestného činu

podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, 5 Tr. zák.

č. účinného v znení (ďalej len „Tr. zák.“) na tom

skutkovom základe, že

1/ obžalovaní J. B. a R. T.

J. B., ako jediný spoločník a konateľ S., spol. s.r.o., H., po predchádzajúcej vzájomnej

dohode s R. T. o prevode a predaji Ľ. M., s.r.o., S. Ľ., uzavrel so spoločnosťou Ľ. M., s.r.o.,

S. Ľ., dňa 18. júla 1997 v P., zmluvu o kúpe nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.

X. k. ú. S. Ľ. za sumu 4 950 000 Sk, čo po prepočítaní je 164 309,90 Eur, vrátane jej dodatku

z 10. septembra 1997, týkajúceho sa upresnenia parcelných čísel nehnuteľností, ktorú sa

zaviazal uhradiť v sume 2 000 000 Sk, po prepočítaní 66 387,84 Eur, do 90 dní od podpisu

2

zmluvy z poskytnutých úverov a zvyšnú časť kúpnej ceny do ďalších 90 dní z vlastných

finančných zdrojov, a zároveň 18. júla 1997 v P., ako konateľ S., spol. s.r.o., H., podpísal so

spoločnosťou Ľ. M., s.r.o., S.Ľ., aj ďalšiu zmluvu o kúpe hnuteľného majetku -

technologického zariadenia na prvotné ošetrenie a spracovanie mlieka za cenu 12 500 000 Sk,

po prepočítaní 414 923,98 Eur, pozostávajúcu zo sumy 5 500 000 Sk, po prepočítaní

182 566 55 Eur, ktorú sa zaviazal uhradiť do 90 dní od podpisu zmluvy z úverov a zo sumy

7 000 000 Sk, po prepočítaní 232 357,43 Eur, čo bolo predmetom záložného práva v prospech

Štátneho podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva Ministerstva pôdohospo-

dárstva Slovenskej republiky, ktorý záväzok po predchádzajúcom súhlase tohto veriteľa aj

prevzal na základe zmluvy z 25. novembra 1997 v S. Ľ. podpísanej so spoločnosťou Ľ. M.,

s.r.o., S. Ľ., aj keď už v čase podpisu obaja vedeli, že obchodná spoločnosť S., spol. s.r.o.,

Humenné, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a ani nežiadala o poskytnutie

úverov a pod zámienkou zábezpeky žiadaného úveru J. B. vylákal od predajcu súhlas s

prevodom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam pred úhradou ich kúpnej ceny,

ktoré S., spol. s.r.o., H., nadobudla 2. októbra 1997, pričom pred nadobudnutím vlastníctva k

predmetným nehnuteľnostiam obchodnou spoločnosťou S., spol. s.r.o., J. B., ako konateľ tejto

spoločnosti s R. T., ako spoločníkom T. sk, spol. s.r.o., S., dňa 29. septembra 1997 uzavreli

kúpnopredajnú zmluvu k týmto nehnuteľnostiam, ktorú pred notárom podpísali dňa 2. októbra

1997 v P., čím obžalovaný J. B. bez súhlasu vlastníka previedol dané nehnuteľnosti na

spoločnosť T. sk, spol. s.r.o., S., ktorá k nim nadobudla vlastnícke právo 3. októbra 1997 a

použila ich pre vlastnú potrebu a taktiež táto spoločnosť použila na nezistený účel aj

technologické zariadenie na prvotné ošetrenie a spracovanie mlieka, následne J. B. na príkaz

R. T. obchodné podiely S., spol. s.r.o., H., ešte 25. novembra 1997 previedol na ďalšiu osobu,

kúpnu cenu nehnuteľností a hnuteľných vecí spoločnosti Ľ. M., s.r.o., S. Ľ., doposiaľ

neuhradili a spôsobili tak škodu vo výške 17 450 000 Sk, čo po prepočítaní je 579 233,88 Eur,

pričom rozhodnutím Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. , zo dňa 15. októbra

1999 bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá dňa 29. septembra 1997 medzi S., spol. s.r.o., a

T. sk, spol. s.r.o., je neplatná a zároveň bolo určené, že výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností je PD so sídlom v K.

Za tento trestný čin uložil krajský súd obvinenému J. B. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák.

s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol)

roka, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

3

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. krajský súd súčasne zrušil v rozsudku Okresného súdu

Humenné z 1. decembra 2004, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu

v Prešove z 20. júla 2006, sp. zn. , výrok o uloženom treste, ktorým

mu bol za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia

slobody vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu

dvoch rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 24. februára 2011, kedy Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom sp. zn. , podľa § 258

ods. 1 písm. d), ods. 2 účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok

vo vzťahu k obvinenému J. B. vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu. Odvolací súd uložil obvinenému J. B. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40

ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 39a

ods. 3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému J. B. a jeho obhajcovi JUDr. J. O.

doručený 9. júna 2011, resp. 7. júna 2011.

Krajský súd v Prešove predložil 2. marca 2012 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený J. B., prostredníctvom obhajcu 31. októ-

bra 2011 na Krajskom súde v Prešove proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. februára 2011, sp. zn. . Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodu uvedeného v ustanovení

účinného do 31. augusta 2011.

Obvinený J. B. odôvodnil dovolanie podané prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Obvinený vo svojom dovolaní uvádza, že na naplnení znakov trestného činu podvodu

podľa § 250 Tr. zák. nemal podiel v takých intenciách, aby došlo k naplneniu všetkých jeho

znakov po stránke formálnej i materiálnej. Poukazuje na skutočnosť, že nemal úmysel na úkor

niekoho obohatiť seba, ani iného. Podľa tvrdení obvineného sa v čase spáchania skutku len

snažil získať prácu v spoločnosti Ľ. M., s.r.o. S. Ľ., ktorú mu prisľúbil obvinený R.

4

T. Z. uvedeného dôvodu sa riadil jeho pokynmi bez vedomia, že by porušoval zákon, alebo

spáchal trestný čin. Obvinený v dovolaní uvádza, že zo všetkého, z čoho je obvinený, nemal

žiadny finančný prospech, pričom tvrdenie obvineného T. o tom, že mu vyplatil nejaké

finančné čiastky sa nezakladá na pravde. Zároveň dovolateľ poukazuje na absenciu

príjmových pokladničných dokladov v originálnom vyhotovení. V súvislosti s uvedeným

orgány činné v trestnom konaní žiadal, aby na pravdivosť jeho tvrdenia vykonali grafologickú

expertízu.

Obvinený poukazuje aj na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý síce konštatujúc, že

nebol iniciátorom trestného činu, postupoval v zmysle § 40 ods. l Tr. zák. a uložil mu trest

odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, avšak má za to, že keďže sa uvedeného

trestného činu nedopustil, resp., že neboli naplnené formálne a materiálne znaky žiadneho

trestného činu, mal podľa jeho názoru, vzhľadom na okolnosti prípadu, odvolací súd zrušiť

rozhodnutie prvostupňového súdu a sám vo veci rozhodnúť tak, že ho spod obžaloby

oslobodí“.

Z týchto dôvodov obvinený J. B. vo svojom dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie odvolacieho, ako i prvostupňového súdu v časti

týkajúcej sa jeho osoby. Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal

Krajskému súdu v Prešove, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril 9. decembra 2011

len prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove nasledovne:

„Posúdením obsahu dovolania mám za to, že dovolateľ namieta, že súdy prvého

a druhého stupňa skutkový stav nezistili dostatočne, resp. zistené skutočnosti nesprávne

právne vyhodnotili, čoho dôsledkom je hmotnoprávne pochybenie spočívajúce v právnej

kvalifikácii jeho konania ako trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.

Takto koncipovaný obsah dovolania sa dotýka predovšetkým skutkových okolností v kontexte

ich následného hodnotenia a nie samotného právneho posúdenia zisteného skutku. Rozsah

prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i)

účinného do 31. augusta 2011 obmedzený na právne posúdenie ustálených

skutkových zistení. Dovolací súd preto nie je legitimovaný posudzovať úplnosť skutkových

zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotiť dôkazy

5

vykonané v pôvodnom konaní. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať, len odvolací súd.

V kontexte doposiaľ uvedeného, berúc do úvahy skutočnosti obsiahnuté v dovolaní

dovolateľa, som toho názoru, že dovolacie námietky odsúdeného sa vôbec nedotýkajú

právneho posúdenia zisteného skutku, ale naopak priamo a konkrétne spochybňujú skutkové

závery súdov prvého a druhého stupňa. Je namieste uviesť, že dovolateľ svoje námietky

vzniesol proti podľa jeho názoru vadnému procesnému postupu súdu, pretože neboli splnené

podmienky hodnotenia dôkazov v zmysle .

Mám za to, že prvostupňový súd dospel k právne relevantnému záveru o vine

dovolateľa na základe dôkladného rozboru dôkazov, vykonaných v konaní pred súdom a ich

zhodnotením jednotlivo i v ich súhrne, a preto nemožno v žiadnom prípade uvažovať

o akomkoľvek rozpore medzi zistenými skutkovými okolnosťami a právnymi závermi, ku

ktorým súd takto dospel“.

Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor vo svojom vyjadrení navrhol, aby dovolací

súd procesným postupom podľa odmietol na neverejnom zasadnutí

dovolanie, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania obsiahnuté v ustanovení

účinného do 31. augusta 2011.

So zreteľom na novelu č. a prechodné ustanovenie

, je potrebné použiť na rozhodovanie o dovolaní obvineného J. B.

účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného ustanovenia

§ 567j ods. 6 a 7, ustanovenie § 370 a § 371 sa musí použiť v znení účinnom do 31. augu-

sta 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, účinného do 31. augusta

2011), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

účinného do 31. augusta 2011 ( ).

6

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale

v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní - podstatne užšie.

Podľa ustanovenia účinného do 31. augusta 2011

dovolanie možno podať len, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený J. B. existenciu uplatneného

dovolacieho dôvodu v zmysle účinného do 31. augusta 2011,

založil na výhrade týkajúcej sa nesprávnej právnej kvalifikácie trestného činu podvodu podľa

§ 250 ods. 1, 5 Tr. zák. Dovolateľ upozorňuje na skutkovú okolnosť týkajúcu sa absencie

originálov prijímových dokladov, nevykonaného dôkazu- grafologickej expertízy, ako aj na

absenciu zavinenia vo forme úmyslu, ako obligatórneho pojmového znaku uvedeného

trestného činu, ktorý vylučuje právne posúdenie jeho skutku ako trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 5 Tr. zák.

Dovolací súd sa zaoberá skutkovým stavom, ktorý bol zistený súdmi oboch stupňov

pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i)

7

účinného do 31. augusta 2011 len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť

skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či

skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku

vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušných trestných činov

(porovnaj rozh. č. 47/2008, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky, zošit 5/2008).

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému

stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok

ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže

skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu

uvedenú v osobitnej časti . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)

odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa účinného do

31. augusta 2011. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd

povinný prezumovať.

Dovolateľom uplatnené argumenty, odôvodňujúce nesprávnosť právneho posúdenia

žalovaného skutku odvodené od vlastného hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov, bez

zohľadnenia skutkových zistení a skutkových záverov súdov v pôvodnom konaní predstavujú

len namietanie skutkových zistení, ktoré sú v dovolacom konaní neprípustné. Skutkové

zistenia (v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého

stupňa sú pre dovolací súd záväzné a tento nemôže na nich nič meniť. Podstatou podaného

dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil vykonané dôkazy a na

základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobili

prvostupňový a odvolací súd.

Z obsahu argumentácie obvineného, ktorá má zakladať dovolací dôvod v zmysle § 371

ods. 1 písm. i) jednoznačne vyplýva, že ide o skutkovú otázku. Záver o tom, či tu je

zavinenie v zmysle a v akej forme, je síce záverom právnym, avšak ten

sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného

dokazovania.

Súdy oboch stupňov náležite odôvodnili aj otázku zavinenia obvineného. Skutočným

obsahom dovolania obvineného sú však jeho námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam

8

súdov oboch stupňov a k hodnoteniu vykonaných dôkazov, čo všetko malo mať za následok

pochybnosti o jeho vine vo vzťahu k trestnému činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zák.

Z uvedeného v konečnom dôsledku vyplýva, že rozhodnutie napadnuté dovolaním

obvineného J. B. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení, pretože skutok tak, ako bol súdmi obidvoch stupňov

zistený, vykazuje znaky trestného činu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

§ 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., v zmysle ktorého spoločným konaním s obvineným

R. T. (v skutku 1/ rozsudku) na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli

niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Toto posúdenie súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd,

zodpovedá zákonu aj podľa názoru dovolacieho súdu. Ako už bolo vyššie uvedené, ťažisko

dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať,

prípadne korigovať len odvolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v tejto súvislosti konštatuje,

že namietanie subjektívneho hodnotenia vykonaného dokazovania (nevykonanie

navrhovaného dôkazu-grafologickej expertízy) nie je možné považovať za skutočnosť, pre

ktorú by bol naplnený dovolací dôvod v zmysle Je na rozhodnutí

súdu konajúceho vo veci, aké dôkazy v konaní vykoná a ktoré dôkazy, aj keď sú procesnou

stranou navrhované, nevykoná. Námietky v tomto smere môže procesná strana uplatniť

v rámci odvolacieho konania.

Nie je teda možné namietať nič proti samotným skutkovým zisteniam súdu, proti

tomu, v akom rozsahu vykonal dokazovanie, ako hodnotil dôkazy a pod. V tomto smere totiž

nejde o aplikáciu hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5,

ods. 6 o postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu a

pri hodnotení dôkazov (zakotvujúce zásady legality a oficiality).

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

9

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd musel dovolanie

obvineného J. B. podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 14. júna 2012

JUDr. Harald S t i f f e l, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová