Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/31/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti mladistvému A. D.,

pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. o dovolaní

obvineného podanom prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. R. U. proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. novembra 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie mladistvého A. D. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 23. septembra 2011, sp. zn.

, bol mladistvý A. D. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy

podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

dňa 16. februára 2011 v presne nezistenej dobe od 21:18 do 22:00 hod. v R. S. na Ul.

J., v blízkosti budovy Slovenskej pošty, a. s., potom ako s R. A., nar. X.. M. X., bez príčiny

strčili na zem A. B., nar. X.. O. X. a J. G., nar. X.. J. X., šliapol opakovane veľkou intenzitou

najmenej štyri razy obutou nohou po tvárovej časti hlavy ležiacemu A. B., kričiac, že „dnes

musí niekoho zabiť,“ že „niekto musí zomrieť.“ Následne mu v ďalšom útoku zabránil R. A..

a spolu s M. L., nar. X.. O. X., odišli

do pivničných priestorov obytného domu na Ul. J. č. 4 v R. S., odkiaľ sa všetci traja po

krátkej chvíli vrátili k ležiacemu A. B., ktorého A. D. s pomocou R. A. odtiahol smerom za

2

budovu pošty mimo verejného osvetlenia, kde A. D. opätovne šliapol obutou nohou A. B.

veľkou intenzitou najmenej dva razy po tvárovej časti hlavy, vyzliekol mu zimnú bundu so

slovami, „aby do ráno zamrzol“ a z miesta skutku odišiel, čím svojím konaním spôsobil

v dôsledku úrazového poškodenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním a zakrvácaním

komorového systému mozgu pri tupom úraze hlavy s početnými poraneniami vlasatej časti

hlavy a tváre, so zlomeninami čeľuste, nosových a jarmových kostí obojstranne, sánky vľavo

a s traumatickým vyrazením dolných zubov smrť A. B., ku ktorej došlo v časovom rozmedzí

od 22:41 dňa 16. februára 2011 do 00:41 dňa 17. februára 2011, ktorej nebolo možné

zabrániť.

Za to mu bol podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/,

§ 37 písm. a/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. uložený

trest odňatia slobody v trvaní 85 (osemdesiatpäť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ a ods. 4 Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické

liečenie ambulantnou formou.

Podľa uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu poškodenej

Mgr. V. V., nar. X. N. X., bytom J. B. X., R. S., vo výške 767,76 Eur a poškodenej

Zdravotnej poisťovni Dôvera, Cintorínska 5, Nitra, vo výške 2,80 Eur.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku, čo do výroku

o treste, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 9. novembra 2011, sp. zn.

, podľa odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal mladistvý A. D. písomným podaním z 5.

apríla 2012 (doručenom súdu prvého stupňa 12. apríla 2012) prostredníctvom

splnomocneného obhajcu JUDr. R. U. dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici

s tým, aby dovolací súd podľa , vyslovil rozsudkom porušenie

3

zákona v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera a prikázal tomuto súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h/

a písm. i/

Uviedol, že súd pri rozhodovaní o treste nesprávne použil § 117 ods. 3 Tr. zák.,

pretože aplikácii tohto ustanovenia predchádza povinnosť súdu skúmať, či na dosiahnutie

účelu trestu nestačí trest uložený podľa ods. 1 a až po negatívnom závere v tomto smere,

môže súd uložiť trest odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov.

Ďalej pripomenul, že k možnosti jeho nápravy ako páchateľa trestného činu bolo

potrebné vychádzať hlavne zo znaleckého posudku, ktorého úlohou bolo poskytnúť súdu

závery pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy. Navyše aj znalkyňa MUDr. D.

sa k jeho možnej prevýchove na hlavnom pojednávaní vyjadrila s tým, že táto bude závisieť

od výchovných opatrení, psychiatrickej a protialkoholickej liečby. V jeho prípade teda nejde

o osobu, u ktorej by nebola nádej na nápravu trestom kratšieho trvania, ani o osobu, ktorá

by trpela nevyliečiteľnou duševnou poruchou majúcou vplyv na jej ďalšie konanie.

Upozornil tiež, že mu súd priznal ako priťažujúcu okolnosť spáchanie trestného činu

z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky v zmysle § 37 písm. a/ Tr. zák. a túto zároveň hodnotil

aj ako okolnosť podmieňujúcu použitie prísnejšej trestnej sadzby v zmysle § 117 ods. 3

Tr. zák., čím došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti. V zmysle § 117 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. mal súd ukladať trest odňatia slobody od 2 do 7 rokov a podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.

vzhľadom na zistené poľahčujúce okolnosti mal potom znížiť hornú hranicu trestnej sadzby

na 5 rokov a 4 mesiace.

Konštatoval, že trest vo výmere 85 mesiacov je vzhľadom na prevahu poľahčujúcich

okolností, ako aj existenciu ďalších okolností prípadu, najmä na to, že skutok spáchal

ako mladistvý a že uňho existuje možnosť prevýchovy, neprimerane prísny.

Pochybenie súdov videl tiež vo vysvetlení „zavrhnutiahodného spôsobu vykonania

činu“ a „zavrhnutiahodnej pohnútky.“

4

Namietal aj, že na základe vykonaného dokazovania nebolo nijakým spôsobom

potvrdené, aby kričal, že „si musí vyskúšať údery.“ Výpovede svedkov k týmto

skutočnostiam boli zmätočné, pretože títo nevedeli s istotou potvrdiť, čo presne kričal

a nestále menili svoje výpovede.

Navyše súd prvého stupňa nijakým spôsobom nevysvetlil, v čom spočívala „obzvlášť

zavrhnutiahodná pohnútka,“ pretože sa zaoberal iba „zavrhnutiahodnou pohnútkou.“

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici a poškodeným, V. V. a Dôvere -

zdravotnej poisťovni, a. s., Nitra.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa k podanému dovolaniu vyjadril s tým,

že prvostupňový súd duplicitne vyhodnotil jednu okolnosť - zavrhnutiahodnú, resp. obzvlášť

zavrhnutiahodnú pohnútku, podľa § 37 písm. a/ Tr. zák., aj § 117 ods. 3 Tr. zák. a popísal,

ako mal súd správne postupovať pri výpočte trestnej sadzby.

Ďalej konštatoval, že dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom, a preto

dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže slúžiť na nápravu skutkových zistení,

ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani nie je oprávnený posudzovať spôsob

hodnotenia dôkazov.

Na záver navrhol, aby dovolací súd v zmysle dovolanie

mladistvého A. D. odmietol, pretože je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm.

h/ a písm. i/ nie sú splnené.

Poškodená V. V. uviedla, že nie je spokojná s trestom, ktorý bol mladistvému uložený,

pretože nie je dostačujúci, ale rešpektuje rozhodnutie súdu a nesúhlasí s dovolaním podanom

proti rozhodnutiu krajského súdu.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako aj obsahové náležitosti uvedené

v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/ a písm. i/

v posudzovanom prípade splnené neboli.

Podľa dovolanie možno podať, ak

bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký

druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci

v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu,

ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

Z predloženého procesného spisu vyplýva, že mladistvý A. D. v podanom dovolaní

uvádzal všetky okolnosti, ktoré boli obsahom jeho odvolania a krajský súd sa s nimi dôsledne

vysporiadal už v odvolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/

uvádza, že uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie

trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej Trestným

6

zákonom za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie

maximálne povolenej výmery trestu.

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto

zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby

nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Dovolací súd však pripomína, že táto základná zásada neplatí, ak mladistvý

spáchal obzvlášť závažný zločin za okolností uvedených v § 117 ods. 3, kde zákon

ustanovuje osobitnú trestnú sadzbu.

Podľa § 117 ods. 3 Tr. zák. v prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin

a miera závažnosti takého obzvlášť závažného zločinu pre spoločnosť je vzhľadom

na zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo vzhľadom na zavrhnutiahodnú

pohnútku alebo vzhľadom na ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoká,

môže súd uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak má

za to, že trest uvedený v odseku 1 na dosiahnutie účelu nepostačuje.

Mladistvý A. D. bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a za tento zákon umožňuje uložiť trest odňatia

slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody

na doživotie. Nakoľko sa skutku dopustil ako mladistvý, súd postupoval v zmysle ustanovení

štvrtej hlavy prvej časti („Osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých“).

Dovolací súd zistil, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď pri určovaní

výmery trestu odňatia slobody najskôr aplikoval ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. zák. a následne

po zohľadnení všetkých zistených okolností aj ustanovenie § 117 ods. 3 Tr. zák.

Uloženie trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin v rozpätí nad sedem rokov

až do pätnásť rokov okresný súd odôvodnil z hľadiska miery jeho závažnosti pre spoločnosť,

podľa dvoch konkrétnych alternatív, ktoré na základe preukázaných okolností zistil.

Za zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu charakterizujúci objektívnu stránku

obzvlášť závažného zločinu okresný súd správne považoval vyššiu mieru surovosti

7

a brutality spočívajúcu v šliapaní na hlavu poškodeného, ktoré pokračovalo aj pri

druhom vrátení sa k obeti a ponechaním obete bez vetrovky na mraze, čo možno chápať

ako akési uistenie sa, že poškodený s určitosťou zomrie.

Zavrhnutiahodnou pohnútkou bolo konanie obvineného, ktoré začalo bez

akéhokoľvek vyprovokovania k útoku zo strany poškodeného, ako aj výkriky

obvineného, že dnes musí niekoho zabiť a že si chce vyskúšať údery, ktoré sa naučil

na tréningoch bojových umení. Takéto konanie súd v súlade so zákonom označil

za morálnu bezcitnosť, ľahostajný postoj obvineného k protiprávnemu konaniu

a pohŕdavý postoj k základným ľudským hodnotám, za čo mu aj priznal priťažujúcu

okolnosť.

Dovolací súd teda na základe uvedeného konštatuje, že mladistvému

A. D. bol uložený trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a nedošlo k

prekročeniu maximálne povolenej výmery trestu v zmysle § 371 ods. 1

písm. h/ , pretože uložený trest odňatia slobody v trvaní 85 (osemdesiatpäť) mesiacov

je na dolnej hranici trestnej sadzby v zmysle § 117 ods. 3 Tr. zák.

K nesprávnemu použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia v zmysle § 371

ods. 1 písm. i/ je potrebné uviesť, že ide predovšetkým o nedostatočné posúdenie

okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, prípadne zániku trestnosti činu

(najmä § 87 Tr. zák.), pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu

(§ 41 Tr. zák.), prípadne súhrnného trestu (§ 42 Tr. zák.) a pod.

Dovolací súd k námietke dovolateľa v zmysle ,

že na tú istú okolnosť - zavrhnutiahodnú pohnútku, súd prihliadol ako na priťažujúcu

okolnosť v zmysle § 37 písm. a/ Tr. zák. a zároveň aj ako na jednu z troch možných okolností,

pre ktorú môže súd v zmysle § 117 ods. 3 Tr. zák. uložiť mladistvému trest odňatia slobody

nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak má za to, že trest uvedený v 117 ods. 1

na dosiahnutie účelu nepostačuje, poznamenáva, že tento postup okresného súdu nebol

správny a v súlade so zákonom, čo v odôvodnení uznesenia konštatoval aj krajský súd,

a rovnako aj prokurátor vo vyjadrení k podanému dovolaniu.

8

Tento postup však nemal vplyv na nesprávnosť výroku o treste v zmysle dovolacieho

dôvodu podľa namietaných dovolacích dôvodov.

Navyše k aplikovaniu § 117 ods. 3 Tr. zák. stačí, aby súd na základe

preukázaných okolností zistil, že existuje čo i len jedna z troch možných alternatív,

a to zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo zavrhnutiahodná pohnútka alebo

ťažký a ťažko napraviteľný následok.

Podľa dovolacieho súdu bol v posudzovanom prípade preukázaný nielen

zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu a zavrhnutiahodná pohnútka, ale aj nenapraviteľný

následok (smrť človeka) a uložený trest na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby je skôr

mierny, nezohľadňujúci všetky okolnosti prípadu, avšak nie je možné ho v tomto štádiu

konania napraviť, pretože dovolanie bolo podané len v prospech mladistvého.

Za daného stavu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolacie

dôvody podľa a , teda že mladistvému

A. D. bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby

a že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia,

splnené neboli, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. júna 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová