Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
259/384641.08a961.pdf
PDF · 289.06 KB
No categories available
1Sžr/123/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci ţalobcov:
1/ Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke združenie Kapušany, so sídlom
082 12 Kapušany,
2) V., bytom F.F.,
3) J., bytom F.F.,
zast.: JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici,
ul. Horná 27, 874 01 Banská Bystrica,
proti ţalovanému: Krajský lesný úrad v Prešove, so sídlom Masarykova č. 10,
080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, za účasti:
1/ Poľnohospodárske druţstvo Kapušany pri Prešove, 082 12 Kapušany č. 568,
2/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, Nám. SNP č. 8, 875 66 Banská
Bystrica,
obaja zast.: JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná
č. 10, 080 01 Prešov,
3/ Druţstvo Agroplus, Zlatobanská č. 12, 080 01 Prešov,
4/ JUDr. L., D.,
5/ PD Sekčov – Tulčík, 082 13 Tulčík,
zast.: JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19,
080 01 Prešov,
6/ Urbárske spoločenstvo Kapušany, Kapušany,
7/ Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, 817 15 Bratislava,
8/ Gréckokatolícka farnosť F., 082 12 F.,
zast.: JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom Radlinského 1735/29,
026 01 Dolný Kubín,
9/ Pozemkové spoločenstvo Zdruţenie bývalých urbarialistov, pasienkov a lesných spol.,
Stráţ – Fintice, Fintice č. 19, 082 13 Fintice a
2
10/ Pozemkové spoločenstvo PS Kikapa Tulčík, Tulčík 170, 082 13 Tulčík, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia, na odvolanie ţalovaného a zúčastnenej osoby 1/ proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. januára 2011 č. k. 1S/77/2009-110, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 21. januára 2011 č. k. 1S/77/2009-110 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. 09/00069-FA z 25. septembra 2009 (č. l. 39) ţalovaný ako odvolací
orgán v správnom konaní oprávnený konať podľa § 71 ods. 2 písm. b) a § 73 písm. c) zákona
č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely
tohto rozsudku tieţ „zák. č. 274/2009 Z.z.“) a v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (Správny poriadok) postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove č. j. 2006/143-
25/Sz zo dňa 18.12.2006 vo výroku nasledovne:
„Obvodný lesný úrad v Prešove, podľa § 16 ods. 1 zákona č, 23/1962 Zb.
o poľovníctve v znení neskorších predpisov
schvaľuje
nájomné zmluvy (NZ) o postúpení výkonu práva poľovníctva, uzavreté
na dobu desiatich rokov pre uţívateľa – Poľnohospodárske druţstvo Kapušany
pri Prešove v zastúpení predsedom Ing. V. CSc, K., s vlastníkmi poľovných
pozemkov uznaného poľovného revíru (PR) Kapušany:
P.čVlastník - správca Schv.Výme
.doloţka-číslora –
ha
1. Lesy SR š.p. Banská Bystrica 2006/143- 56,41
3
v zast. Ing V. 25/1
2. Druţstvo Agroplus Prešov,2006/143-131,1
Zlatobanská 12 (PPF)25/28
3. JUDr. L. (LPF) 2006/143-33,03
25/3
4. PD Sekčov v Tulčíku(PPF) 2006/143-36,48
25/4
5. Urbárska spoločnosť Kapušany2006/143-20,62
v zast. J.25/5
6. Slovenský pozemkový fond2006/143-456,6
Bratislava25/61
7. PS, zdruţ. býv. urb., pasienkov2006/143-11,16
a lesných spol. 2C Stráţ Fintice25/8
(LPF) v zast. M.
8. PS Kikapa Tulčík, (LPF) v zast.2006/143-6,97
F.25/9
Spolu: 752,4
6 ha
Pozemky vyššie uvedených vlastníkov boli rozhodnutím Lesného úradu
v Prešove č. 75/93 zo dňa 7.10.1993 uznané za spoločný poľovný revír v zmysle
§ 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmenený uznaním PR Fintice rozhodnutím OLÚ
v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 a rozhodnutím KLÚ v Prešove
č. 06/00358-2/CA zo dňa 02.08.2006, právoplatné dňa 21.08.2006 (celková
výmera 1483,73 ha)“.
2. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný predovšetkým zohľadnil argumentáciu Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom rozhodnutia č. j. 924/2009-
730/330 z 03.07.2009 (č. l. 35) na podnet (presnejšie protest) prokurátora pôvodné
rozhodnutie ţalovaného z 26.02.2007 zrušilo. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej
republiky vo svojom odôvodnení s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1, § 14 ods. 1 aţ 3
a § 16 pôvodného zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ
„zák. č. 23/1962 Zb.“) zdôraznilo najmä, ţe zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva je
4
zmluvou, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým,
ţe osobitný zákon, tzn. zákon o poľovníctve (zák. č. 23/1962 Zb.) vyţaduje, aby
- bola urobená v písomnej forme na obdobie 10 rokov (§ 16 ods. 1 zák. č. 23/1962
Zb.),
- ju uzavreli subjekty označené § 14 ods. 1 a 3 zák. č. 23/1962 Zb., tzn. vlastníci
spoločného poľovného revíru a poľovnícke zdruţenie alebo iná právnická alebo
fyzická osoba, pre ktorú platí primerane § 4 zák. č. 23/1962 Zb. a
- bola uzavretá na uznaný poľovný revír.
Práve tieto náleţitosti je správny orgán oprávnený pri jej schvaľovaní zisťovať.
3. Základnou chybou, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
v tomto konaní ţalovanému vytklo, bolo ţe
a) niektoré zmluvy schválené rozhodnutím OLÚ v Prešove č. 2006/143-25/Sz zo dňa
18.12.2006 boli uzavreté uţ na neexistujúci poľovný revír (PR) Kapušany,
b) zmluva schválená medzi prenajímateľom Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou F.
a nájomcom PD Kapušany je schválená v rozpore s ustanovením § 16 zák. č.
c) z niektorých uzatvorených zmlúv sa nedá zistiť, ktoré osoby konali za právnické osoby
a
d) ďalej zmluvy schválené napadnutým rozhodnutím neboli zo strany PD Kapušany
platne uzatvorené, pretoţe boli podpísané iba jeho predsedom, hoci podľa § 243 ods. 3
Obchodného zákonníka je potrebné aby takto uzavreté zmluvy boli podpísané aspoň
dvoma členmi predstavenstva.
4. Ţalovaný v ďalšom konaní vytknuté vady odstránil dodatkami k zmluvám
(nedostatok pod písm. a/), opravou výroku prvostupňového správneho orgánu (nedostatok
pod písm. b/), doplnením osôb opravných konať v mene právnických osôb (nedostatok
pod písm. c/) a doplnením k podpisu predsedu podpisu ešte jedného člena predstavenstva
v zmysle § 243 ods. 3 Obchodného zákonníka (nedostatok pod písm. d/).
5. S odôvodnením, ţe nakoľko z ustanovenia § 16 zák. č. 23/1962 Zb. nevyplýva
povinnosť pre správny orgán zabezpečiť výkon práva poľovníctva na časť uznaného
poľovného revíru a taktieţ neukladá správnemu orgánu povinnosť určiť rozhodnutím
5
nájomné, bolo podľa ţalovaného potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie prvostupňového
orgánu.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva
musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo
predĺţenie treba schválenie okresného národného výboru.
6. V ďalšej časti sa ţalovaný vysporiadal s odvolacou argumentáciou pána F., pána
Mgr. Š., pána V., Lesného spoločenstva vo F. - pozemkové spoločenstvo ako aj sa vyjadril k
spoločnému odvolaniu (L., R. Š., I., R. J. a M.).
7. Na základe uvedeného ţalovaný po oboznámení sa s obsahom odvolania, vykonaním
dokazovania a po odstránení vád a chýb konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
8. Proti tomuto rozhodnutiu podali ţalobcovia prostredníctvom svojho právneho
zástupcu ţalobu z 11.12.2009 na Krajský súd v Prešove.
9. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie
a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a dospel k záveru,
ţe rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu
s rozhodnutím prvostupňového správneho úradu v zmysle dôvodov podľa § 250j ods. 2
písm. c) a d) O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov
konania ţalobcom.
11. Pri svojom zrušujúcom rozsudku krajský súd s odkazom na ustanovenia § 244
ods. 1 aţ 3, § 247 ods. 1 a 2, § 249 ods. l a 2, § 250i ods. 1 a 3 O.s.p., § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1
druhá veta, § 4 ods. 1, § 14 ods. 1 aţ 3, § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. zdôraznil, ţe citovaný
zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov v prechodných
a záverečných ustanoveniach nevylučuje na konanie podľa tohto zákona aplikáciu zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
6
a následne odcitoval ním vybrané ustanovenia Správneho poriadku relevantné pre posúdenie
veci.
12. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe s poukazom na vyššie citované ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku, bol z úradnej povinnosti povinný v tomto konaní prihliadať
aj na pochybenia správnych orgánov obidvoch stupňov. V súvislosti s uvedeným krajský súd
osobitne vyzdvihol základné pravidlá (správneho) konania, a medzi nimi zásadu materiálnej,
teda objektívnej pravdy. Touto zásadou sa však správny orgán podľa krajského súdu neriadil.
13. Krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu, podľa ktorého
prvostupňový orgán dňa 18.12.2006 vydal dve rozdielne rozhodnutia,
1. tzn. v prvom rozhodnutí č. 2006/143-25/Sz, ktoré bolo napadnuté v tomto konaní
ţalobou ţalobcov, okrem iného schválil nájomné zmluvy uzavreté na dobu 10 rokov
pre uţívateľa Poľnohospodárske druţstvo Kapušany v zastúpení predsedom
Ing. V., CSc. s vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru (PR)
Kapušany;
2. v poradí druhým rozhodnutím č. 2006/2-58/Sz rozhodol o neschválení nájomných
zmlúv uzatvorených na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľovnícke zdruţenie Kapušany
zastúpené predsedom V. s vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného
revíru (PR) Kapušany.
tzn., hoci sa týkali toho istého predmetu a aj tých istých účastníkov, tak napriek uvedeným
zásadám (najmä citované uznesenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku) rozhodol o skutkovo
zhodných veciach rozdielne.
14. V poradí druhé rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil aj tým,
ţe po právoplatnosti rozhodnutí o uznaní Poľovného revíru Stráţ – Fintice rozhodnutím OLÚ
v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 a rozhodnutím KLÚ v Prešove č. 06/00358-2/CA
zo dňa 02.08.2006, právoplatné 21.08.2006, bola zmenená hranica a zníţila sa výmera
Poľovného revíru Kapušany na celkovú výmeru 1483,73 ha, preto bolo potrebné vykonať
rebonitáciu PR Kapušany.
15. Ďalej krajský súd v súvislosti zdôraznil, ţe pri vydaní tohto rozhodnutia
o neschválení nájomných zmlúv o výmere 1644,1794 ha
7
1. bolo účastníkom správneho konania okrem iných účastníkov aj Poľnohospodárske
druţstvo Kapušany pri Prešove zastúpené predsedom Ing. V., CSc.,
2. boli vlastníci (uţívatelia) poľovných pozemkov vyzvaní listom zo dňa 24.11.2006
na úpravu – doplnenie predloţených nájomných zmlúv pre výkon práva poľovníctva
PR Kapušany z dôvodu zmeny hranice PR Kapušany a vykonanej rebonitácie.
16. Na rozdiel od posudzovania nájomných zmlúv v tomto konaní správny orgán
poukázal v jeho odôvodnení iba na to, ţe bola vykonaná kontrola zameraná na identifikáciu
osôb uvedených v zozname a na ďalšie zmluvné dojednania, či neodporujú zákonu
o poľovníctve. Zároveň prvostupňový správny orgán konštatoval, ţe PD Kapušany odstránilo
na Výročnej členskej schôdzi konanej pol roka pred výzvou nesúlad s výškou nájomného
za prenájom výkonu práva poľovníctva. Ďalej prvostupňový správny orgán konštatoval,
ţe výmery poľovných pozemkov v bode II. výroku upresnil ţiadateľ (PD Kapušany)
a pri lesných pozemkoch úrad vychádzal z evidencie lesných pozemkov OLÚ Prešov a taktieţ
podľa platného Lesného hospodárskeho plánu.
Z uvedeného krajskému súdu vyplynul záver, ţe hoci tieto dôkazy správnemu orgánu
v tomto prípade postačovali, tak v rovnakom konaní vo veci ţiadosti Poľovníckeho zdruţenia
Kapušany uţ nepostačovali.
17. Krajský súd tieţ poukázal na tú skutočnosť, ţe výmera, na ktorú boli schválené
zmluvy na výkon práva poľovníctva s PD Kapušany predstavuje 52% z PR Kapušany. Avšak
Poľovnícke zdruţenie Kapušany zastúpené predsedom V., účastníkom tohto správneho
konania nebolo a ani predmetné rozhodnutie o schválení zmlúv pre PD Kapušany mu nebolo
doručené. Nakoľko podľa krajského súdu mal byť procesný postup správneho orgánu v oboch
veciach identický, potom aj účastníctvo v konaní malo byť tieţ rovnaké, a preto postup
prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepovaţoval za účastníka Poľovnícke zdruţenie
Kapušany, nie je v súlade so zákonom (konkr. § 14 ods. 1 Správneho poriadku).
18. Čo sa týka námietky odvolateľa V., ţe v zmysle ustanovení Občianskeho zákona,
ako aj Zákona o poľovníctve, v zmysle ktorých zastupoval pri rokovaniach vedúcich
k uzatvoreniu nájomných zmlúv Poľovníckeho zdruţenia Kapušany a tieto v ich mene na
základe tohto splnomocnenia uzatvoril, v priebehu ich platnosti aj spravoval a kontroloval ich
plnenie a taktieţ zastupoval pred správnymi orgánmi PZ Kapušany, sa správny orgán podľa
krajského súdu nevyporiadal, nakoľko sa k nej vyjadril iba strohým konštatovaním, ţe nejde
8
o predmet schvaľovania (obdobne postupoval ţalovaný aj v prípade námietok odvolateľa V.,
S., Mgr. Š., ako aj Lesného spoločenstva vo F., a drobných vlastníkov pozemkov v k. ú. F., J.,
Š., I., J. a I.)
19. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe v správnom konaní o ţiadosti PD Kapušany
o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva konal prvostupňový správny orgán s PD Kapušany
bez toho. aby ţiadateľ predloţil Stanovy druţstva, ktoré sú potrebné na výkon práva
poľovníctva, v zmysle ktorých PD Kapušany na základe uzatvorených zmlúv má vykonávať
právo poľovníctva v PR Kapušany.
Krajský súd tieţ nemohol preveriť ani ďalšie skutočnosti, pričom poukázal na zápisnicu
z výročnej členskej schôdze z 23.02.2006, v spise sa však nachádza iba kópia návrhu
na prijatie uznesenia o schválení Doplnenia stavov PD a zmenu zmluvy o prenájme
poľnohospodárskej pôdy, nie predmetná zápisnica.
20. Podľa názoru krajského súdu odstraňovanie tzv. „chýb“ v nájomných zmluvách
postupom realizovaným ţalovaným nenaplnilo účel odstraňovania nedostatkov podania tak,
ako je to myslené v ustanovení § 19 Správneho poriadku. Nájomné zmluvy predkladané
ţiadateľom na schválenie správnemu orgánu sú právnymi úkonmi podľa Občianskeho
zákonníka a ich platnosť resp. neplatnosť musí byť posudzovaná k dátumu, kedy zmluvy boli
uzavreté.
21. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú
pochybnosti o tom, ţe správne orgány konali zákonne a v súlade s vyššie citovanými
právnymi normami, preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. napadnuté
rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, ţe správne orgány
nedostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Navyše krajský súd mimo výrokovú časť poukázal aj existenciu dôvodu podľa
§ 250j ods. 3 O.s.p., lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť administratívneho
spisu.
III.
Odvolanie žalovaného/ žalobcu/zúčastnenej osoby 1./, stanoviská
9
A)
22. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.03.2011 (č. l. 136) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný s odkazom na ustanovenie § 250j ods. 1 a 2 O.s.p. poukázal
na to, ţe krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie mimo medze ţaloby. V súvislosti
s uvedeným ţalovaný vyjadril neistotu, prečo krajský súd preskúmaval v tomto konaní
právoplatné rozhodnutie OLÚ č. j. 2006/2-58/Sz v spojení s rozhodnutím ţalovaného
č. 07/00142-FA z 09.03.2007.
23. Ďalej podľa ţalovaného sa ako bezpredmetné javí preskúmavanie právoplatného
rozhodnutia o uznaní PR Stráţ Fintice, pričom podotkol, ţe nie je pravdivé tvrdenie krajského
súdu, ţe rozhodnutie ţalovaného č. j. 06/00358-2/CA z 02.08.2006 sa v administratívnom
spise nenachádza, nakoľko predmetné rozhodnutie bolo krajskému súdu zaslané
prostredníctvom listu tunajšieho úradu č. j. 10/00065-FA zo 17.02.2010. Obidve skutočnosti
neboli podľa ţalovaného predmetom ţaloby.
24. Tieţ ţalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok
dôvodov, najmä vo vzťahu k záveru krajského súdu, ţe prvostupňový správny orgán
dňa 18.12.2006 vydal dve rozdielne rozhodnutia, ktoré sa týkali toho istého predmetu
a aj tých istých účastníkov, a napriek uvedeným zásadám a s poukazom na konkrétne ust. § 3
ods. 4 Správneho poriadku prvostupňový orgán o skutkovo zhodných veciach rozhodol
rozdielne. Uvedená skutočnosť podľa ţalovaného nastať nemohla, lebo PD Kapušany
pri Prešove predloţilo aktualizované zmluvy na uţ zmenený PR Kapušany a naopak
PZ Kapušany uzatvorilo zmluvy na starý PR Kapušany tak. ţe tie zasahovali do uznaného
PR Stráţ Fintice.
Navyše ţalovaný opätovne poukázal, ţe uvedené nebolo predmetom ţaloby.
25. Rovnako ţalovaný povaţuje za nesprávne konštatovanie krajského súdu (str. 20
ods. 1 rozsudku), ţe vlastníci poľovných pozemkov boli vyzvaní listom zo dňa 24.11.2006
na úpravu – doplnenie predloţených nájomných zmlúv. Práve v tomto konaní
(po právoplatnosti rozhodnutia o zmene PR Kapušany, a po vykonanej rebonitácii) na základe
výzvy PD Kapušany doplnilo a upravilo nájomné zmluvy na výmeru zmeneného poľovného
revíru Kapušany.
10
Na rozdiel od tohto postoja PD Kapušany, ďalší subjekt PZ Kapušany trvalo
na pôvodne uzatvorených zmluvách na pôvodný PR Kapušany. Preto správny orgán schválil
nájomné zmluvy pre PD Kapušany a nie pre PZ Kapušany.
26. Ďalej ţalovaný s odkazom na ustanovenie § 14 Správneho poriadku zdôraznil,
ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil aj to, ţe PZ Kapušany má byť účastníkom konania
v osobitnom konaní, ktoré sa týkalo schvaľovania zmlúv iba Poľnohospodárskeho druţstva
Kapušany. Poľovnícke zdruţenie Kapušany v konaní vo veci schválenia nájomných zmlúv
pre PD Kapušany podľa ţalovaného nebolo účastníkom konania, nakoľko nie je vlastníkom
poľovných pozemkov v PR Kapušany a ani nemá právoplatne schválenú nájomnú zmluvu
o postúpení výkonu práva poľovníctva v uznanom PR Kapušany.
Nakoľko vlastníci dohodli v nájomných zmluvách, ktoré boli vypracované v zmysle
Smernice MP SR č. 244/1998 – 700 zo dňa 01.08.1998 o poľovníckom plánovaní, štatistike
a dokumentácii, ţe pozemky prenajímajú aj na vykonávanie práva poľovníctva, potom podľa
ţalovaného vlastníci nepostúpili pozemky iba na poľnohospodárske vyuţívanie, ale aj
na prenájom výkonu práva poľovníctva. V danom prípade ide podľa zákona č. 504/2003 Z.z.
o zmluvný vzťah medzi nájomcom, tzn. PD Kapušany, a prenajímateľom, ktorými sú
jednotliví vlastníci.
Za týchto okolností nemal prvostupňový správny orgán dôvod po vykonaní aktualizácie
výmeru je neschváliť.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v zmluve
o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku moţno dohodnúť,
ţe pozemky sa prenajímajú i na vykonávanie rybárskeho práva alebo na vykonávanie práva
poľovníctva za primeranej výšky nájomného.
27. V súvislosti s uvedeným názorom ţalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.06.2000 sp. zn. 5Sţ 69/00, v ktorom je uvedený
nasledujúci právny názor:
„Keďţe o výkone práva poľovníctva podľa ust. § 14 ods. 1 zákona
č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v z.n.p. rozhoduje vlastník poľovných pozemkov
uznaný za poľovný revír a tento je oprávnený vykonávať právo sám (§ 14 ods. 2)
alebo ho môţe prenajať poľovníckemu zdruţeniu alebo inej právnickej alebo
fyzickej osobe (§ 14 ods. 3), je účastníkom konania o vyhradení práva poľovníctva
11
podľa § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších
predpisov vlastník (vlastníci) poľovného revíru (spoločného poľovného revíru)
a oprávnený nájomník vykonávajúci právo poľovníctva alebo štátna organizácia.“
28. Tieţ ţalovaný označil za nesprávne konštatovanie krajského súdu to,
1. ţe výmery poľovných pozemkov v bode II. výroku spresnil ţiadateľ (PD Kapušany)
a pri lesných pozemkoch správny orgán vychádzal z evidencie lesných pozemkov
na OLÚ Prešov,
2. v spise sa nenachádza rozhodnutie ţalovaného č. j. 06/00358-2/CA zo dňa 02.08.2006,
3. nájomné zmluvy musia obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti podľa údajov
katastra nehnuteľnosti a v administratívnom spise musia byť ako dôkazy pripojené
listy vlastníctva.
K týmto konštatovaniam krajského súdu opätovne ţalovaný uviedol, ţe ani toto nebolo
predmetom ţaloby.
29. Obdobne ţalovaný poukázal na nesprávny záver krajského súdu, ţe uvedená zmluva
je v rozpore s Obchodným zákonníkom, či Občianskym zákonníkom. Na vyslovenie takéhoto
záveru nie je oprávnený ani správny orgán ani správny súd, ale iba príslušný súd v osobitnom
konaní. Toto svoje tvrdenie podoprel odkazom na stanoviska Generálnej prokuratúry č. VI/2
Gd 3052/03-11 z 19.05.2003, v ktorom sa konštatuje:
„Správnemu orgánu pri schvaľovaní zmluvy nie je moţné ani
prostredníctvom príslušných ustanovení Správneho poriadku imputovať
oprávnenie, resp. povinnosť skúmať, či zmluvu skutočne podpísali vlastníci
pozemkov alebo oprávnené osoby za nich konať. V prípade, ţe by sa od správneho
orgánu poţadovalo takéto zisťovanie stavu veci, znamenalo by to poţadovať
od neho posúdenie platnosti zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, čo z jeho
oprávnenia schvaľovať zmluvu podľa § 16 zákona o poľovníctve, a ani z jeho
postavenia štátneho orgánu na úseku poľovníctva nevyplýva. Navyše realizácia
takéhoto oprávnenia by vzhľadom na jestvujúcu právnu úpravu nebola moţná.
Štátny orgán. ktorému je zákonom zverená pôsobnosť na úseku poľovníctva, môţe
zmluvu posudzovať len z hľadiska dodrţania právnych predpisov upravujúcich
oblasť poľovníctva.“
12
30. Čo sa týka záveru krajského súdu, ţe o ţiadosti PD Kapušany o schválenie zmlúv
o nájme konal prvostupňový správny orgán s PD Kapušany bez toho, aby ţiadateľ predloţil
stanovy druţstva, tento ţalovaný (bod 2.8 odvolania) s odkazom na ustanovenia § 4 a § 14
zák. č. 23/1962 Zb. označil za nesprávny záver.
Podľa ţalovaného krajský súd postupom podľa § 250g O.s.p. si na vykonanom
pojednávaní mohol od PD Kapušany uvedenú zápisnicu, resp. stanovy druţstva vyţiadať.
Toto tieţ podľa ţalovaného nebolo predmetom ţaloby.
31. Ďalej ţalovaný nesúhlasil (bod 2.9 odvolania) s názorom krajského súdu,
ţe odstraňovanie chýb v nájomných zmluvách postupom realizovaným ţalovaným nie je
odstraňovaním nedostatkov tak, ako je v ustanovení § 19 Správneho poriadku predpísané.
Podľa ţalovaného odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, účastníci
konania môţu aţ do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať
dôkazy. Uvedený postup vyuţil účastník konania (PD Kapušany) na doplnenie konania
v zmysle rozhodnutia MP SR č. 924/2009-730/330 zo dňa 03.07.2009, ktoré je navyše
nadriadeným orgánom ţalovaného. Podľa ţalovaného dodatok k zmluve je beţný spôsob
zmeny pôvodnej zmluvy a nie je ani v rozpore s ust. § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb., ktorý
umoţňuje vykonať aj zmenu uţ uzatvorenej zmluvy.
32. Takisto ţalovaný prostredníctvom odvolania upozornil na to, ţe krajský súd
v odôvodnení rozhodnutia nebral do úvahy vyjadrenia tak ţalovaného ako aj ostatných
účastníkov pôvodného správneho konania, ktorí ako vlastníci poľovných pozemkov prejavili
vôľu a trvajú na takto uzatvorených zmluvách. Navyše správnym orgánom nie je zrejmé,
o akých veciach majú opätovne rozhodnúť, keď ţaloba smerovala iba proti jednému
rozhodnutiu a vecou konania bolo schvaľovanie zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva
v PR Kapušany.
33. Záverom ţalovaný poţadoval zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu
uznesením s tým, ţe ţalobu zamieta a účastníkom nepriznáva náhradu trov konania, alebo ruší
rozsudok krajského súdu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu,
ţe rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.
13
B)
34. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.03.2011 (č. l. 142) proti rozsudku
prvostupňového súdu zúčastnená osoba 1/ vyjadrila nesúhlas so závermi krajského súdu,
tzn. ţe správny orgán sa neriadil dôsledne príslušnými zásadami uvedenými v správnom
konaní, v priebehu konania nezistil presne a úplne skutočný stav veci a neobstaral si potrebné
podklady pre rozhodnutie, napriek tomu, ţe táto povinnosť mu vyplývala z § 3 Správneho
poriadku, okrem toho nekonal so všetkými dotknutými účastníkmi konania, nevysporiadal sa
s rozpormi vo výmerách jednotlivých prenajímateľov a tieto procesné pochybenia mali vplyv
na zákonné práva ţalobcov.
35. Zúčastnená osoba 1/ ďalej zdôraznila, ţe nielen z výpovedí vlastníkov pozemkov
ale aj z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, ţe má platne uzavreté zmluvy o výkone
práva poľovníctva. Čo sa týka ţalobcov 2/ a 3/, títo majú podľa zúčastnenej osoby 1/
cca 2 alebo 3 ha poľovnej plochy (0,002 alebo 0,003 z celkovej výmery poľovného revíru),
a aj keby malo dôjsť k porušeniu ich práv, toto nemá podľa zúčastnenej osoby 1/ vplyv
na rozhodnutie o tom, kto bude v danom poľovnom revíri poľovať.
36. Následne zúčastnená osoba 1/ vyjadrila svoje pochybnosti o tom, či napadnutý
rozsudok krajského súdu vykazuje prirodzenú logiku a predpokladá, ţe ak prirodzená ľudská
logika korešponduje s právnou logikou, nemôţe mať tento rozsudok ani právnu logiku.
37. Záverom zúčastnená osoba 1/ poţadovala aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové pre jednanie a rozhodnutie.
C)
38. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 09.06.2011 (č. l. 160) proti uzneseniu
prvostupňového súdu zúčastnená osoba 1/ vyjadrili nesúhlas s uloţením povinnosti uhradiť
v lehote 15 dní súdny poplatok vo výške 66,- € v predmetnom konaní.
Zúčastnená osoba 1/ najmä poukázala na to, ţe v tomto konaní nie je ţalobcom,
nakoľko ţalobcom a účastníkom konania je Slovenský poľovnícky zväz, PZ Kapušany.
14
D)
39. Z vyjadrenia ţalobcov 1/ aţ 3/ zo dňa 04.04.2011 (č. l. 148) vyplýva, ţe Odvolanie
ţalovaného povaţujeme za účelové, bez akejkoľvek právnej relevancie. pretoţe obsahuje
len polemiku s dôvodmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu bez toho. aby námietky
ţalovaného obsahovali iný reálny skutkový stav, neţ ako ho zistil krajský súd.
40. Podľa ţalobcov 1/ aţ 3/ ţalovaný doteraz nepochopil svoje postavenie verejného
orgánu, ktorý je povinný postupovať zákonne, objektívne a nestranne, čo však tomto prípade
však zjavne nedodrţal.
41. Na základe uvedeného ţalobcovia 1/ aţ 3/ poţiadali napadnutý rozsudok krajského
súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
42. V ďalšom, v poradí druhom vyjadrení z 26.05.2011 (č. l. 156), ţalobcovia 1/ aţ 3/
označili odvolanie Poľnohospodárskeho druţstva Kapušany za nedôvodné, lebo na jednej
strane v dôvodoch odvolania uznáva nezákonnosť postupu ţalovaného, avšak na druhej strane
toto bagatelizuje so záverom, ţe takéto minimálne porušenie nemôţe vyvolávať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Tieţ nesúhlasil s názorom zúčastnenej osoby 1/, ţe zmluvy boli
perfektné a ţe ide o minimálnych vlastníkov pôdy. Podľa ţalobcov krajský súd vo veci
jednoznačne dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom.
Na základe uvedeného ţalobcovia navrhli Najvyššiemu súdu SR, aby ako odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. l O.s.p. a priznal im niţšie vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania.
43. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu ţalobcovia 1/ aţ 3/ konštatovali, ţe Krajský
súd vo veci jednoznačne dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. Jeho
rozhodnutie povaţujeme za správne a zákonné, pričom dôvody tohto rozhodnutia jednoznačne
preukazujú porušenie postupu ţalovaného pri rozhodovaní tejto veci.
44. Okrem toho, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ţalobcovia 1/ aţ 3/ poţadovali priznať náhradu
trov odvolacieho konania vo vyčíslenej sume.
15
45. Z vyjadrenia zúčastnenej osoby 2/ zo dňa 05.04.2011 (č. l. 149) vyplýva,
ţe s prihliadnutím na rozsah odvolacích dôvodov opísaných ţalovaným v jeho opravnom
prostriedku a v súlade so zásadou zistenia materiálnej pravdy sa zúčastnená osoba 2/
domnieva, ţe je dôvodné prejednanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku ţalovaného.
46. Z vyjadrenia ţalobcov 1/ aţ 3/ zo dňa 04.04.2011 (č. l. 148, resp. 154) vyplýva,
ţe Odvolanie ţalovaného povaţujeme za účelové, bez akejkoľvek právnej relevancie. pretoţe
obsahuje len polemiku s dôvodmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu bez toho,
aby námietky ţalovaného obsahovali iný reálny skutkový stav, neţ ako ho zistil krajský súd.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
47. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd
(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému
je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci
v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie
podané ţalovaným ako aj zúčastnenou osobou 1/ je dôvodné, pretoţe krajský súd nesprávne
vec právne posúdil s tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) v spoj. s § 246c ods. 1
O.s.p. rozsudok zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
Súčasne z hľadiska procesnej istoty musel Najvyšší súd zmeniť pôvodné označenie
ţalovaných 2/ aţ 11/ na zúčastnené osoby 1/ aţ 10/, nakoľko v správnom súdnictve
za ţalovaného môţe byť označený iba orgán verejnej správy (§ 244 v spoj. s § 250 O.s.p.)
48. Najvyšší súd sa nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,
ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane
podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalovaný domáha preskúmania napadnutého
rozsudku krajského súdu, je právna otázka, či krajský súd neprekročil svoje oprávnenie,
16
keď jeho právne názory sa nenachádzajú v medziach ţalobných bodov. Práve tento právny
rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
49. Ţalovaný ako aj zúčastnená osoba 1/ svoje odvolanie opreli o viacero námietok.
Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd
primárne vysporiadať s námietkami, ktoré najmä ţalovaný vyuţil na spochybnenie riadnosti
zistenia skutkového stavu a s tým spojeného riadneho výberu príslušného ustanovenia
na podporu vysloveného výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Aţ po vyslovení
ich nedôvodnosti odvolacím súdom vzniká právo ţalovanému, resp. zúčastnenej osobe 1/
na prieskum zákonnosti napadnutého rozsudku z iných dôvodov.
50. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil (predovšetkým bod č. 13), ţe krajský
súd sa v svojom odôvodnení zaoberal najmä vyhodnotením dvoch, vnútorne odlišných
rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu (obidve boli vydané v rovnaký deň,
tzn. 18.12.2006), a to
1. v poradí prvé rozhodnutie č. 2006/143-25/Sz, ktoré bolo prostredníctvom rozhodnutia
ţalovaného č. 09/00069-FA z 25. septembra 2009 napadnuté ţalobou ţalobcov
v tomto konaní, prostredníctvom ktorého Obvodný lesný úrad v Prešove okrem iného
schválil nájomné zmluvy uzavreté na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľnohospodárske
druţstvo Kapušany v zastúpení predsedom Ing. V., CSc. s vlastníkmi poľovných
pozemkov uznaného poľovného revíru (PR) Kapušany, ktorý bol z pôvodnej výmery
zníţený na celkovú výmeru 1483,73 ha uznaním PR Fintice, a to rozhodnutím
Obvodného lesného úradu v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 v spojení
s rozhodnutím ţalovaného č. 06/00358-2/CA z 02.08.2006;
2. a v poradí druhým rozhodnutím č. 2006/2-58/Sz rozhodol o neschválení nájomných
zmlúv uzatvorených na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľovnícke zdruţenie Kapušany
zastúpené predsedom V. s vlastníkmi poľovných pozemkov toho istého PR
Kapušany.
51. Následne krajský súd s odkazom na uznesenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku (ako
základné pravidlo správneho konania) na tom právne - aplikačnom základe vyvodil záver,
ţe hoci sa obidve rozhodnutia (tzn. aj schvaľovacie konania) týkali toho istého predmetu
a aj tých istých účastníkov (najmä vlastníkov výkonom práva poľovníctva dotknutých
pozemkov), tak napriek uvedeným zásadám (najmä citované základné pravidlo konania)
17
rozhodol prvostupňový správny orgán a na neho nadväzujúci ţalovaný ako odvolací orgán
o skutkovo zhodných veciach rozdielne, čo je podľa krajského súdu v rozpore so zákonom,
a tento záver môţe Najvyšší súd označiť ako nosný základ pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia krajským súdom.
S uvedenou argumentáciou sa Najvyšší súd na základe niţšie uvedených záverov
nestotoţňuje.
52. Je nepochybné, ţe v čase rozhodovania – 18.12.2006 (tzn. posudzovacích procesov
vykonávaných správnymi orgánmi prostredníctvom schvaľovania nájomných zmlúv) platila
právna úprava vykonaná zákonom č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Na postup ako aj
na rozhodovanie o výkone práva poľovníctva sa vzťahujú ustanovenia § 14 aţ 16 citovaného
zákona.
Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník
poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého
vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov
zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru.
Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 23/1962 Zb. výkon práva poľovníctva moţno prenajať
poľovníckemu zdruţeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4
primerane.
53. Z citovaných ustanovení je pre Najvyšší súd nepochybné, ţe iba vlastníci
(spoločného) poľovného revíru sú z titulu svojho vlastníckeho práva (tzv. právo nakladania
s predmetom vlastníckeho práva) aktívne legitimovaní na rozhodovaciu činnosť o predmete
vlastníctva, vrátane udelenia (postúpenia) práva poľovníctva k predmetným nehnuteľnostiam.
V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť tú neprehliadnuteľnú skutočnosť,
ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ (a tento záver sa najmä týka ţalobcu 1/) ako subjekty odlišné
od úspešného nájomcu a súčasne ţalobca 1/ ako neúspešný uchádzač v inom správnom konaní
o schválení nájomných zmlúv s rovnakými vlastníkmi pozemkov aktívnu legitimáciu
na zasahovanie do procesu vedeného pod č. 2006/143-25/Sz (v odvolacom správnom konaní
pod č. 09/00069-FA) - zrejme nemá, lebo v okruhu účastníkov uvedeného konania sa účastník
označený ako Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke zdruţenie Kapušany nenachádza (viď
č. l. 54). Na toto okrem iného správne poukazoval aj ţalovaný pod bodom 2.3 svojho
odvolania, ktorý s poukazom na ustanovenie § 14 dôvodne argumentoval, ţe neúspešný
účastník v inom konaní týkajúceho sa schválenia zmlúv na postúpenie práva poľovníctva
18
k rovnakému poľovnému revíru nemá automaticky postavenie účastníka konania
v konkurenčnom správnom konaní.
S týmto právnym názorom Najvyššieho súdu korešponduje aj názor vyslovený
prostredníctvom (hore citované v bode č. 27) uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 14.06.2000
sp. zn. 5Sţ 69/00.
54. Osobitosti nájomných zmlúv, ktorých predmetom je postúpení výkonu práva
poľovníctva, sú upravené v ustanoveniach § 16 citovaného zákona. Je nepochybné, ţe zákon
stanovuje okrem poţiadavky písomnosti a limitácie nájomných zmlúv na 10 ročné obdobie
aj poţiadavku „a priori“ schválenia orgánom verejnej správy (hoci ho viaţe
na uţ spoločensky prekonaný termín „okresný národný výbor“) ako „conditio sine qua non“
na jej platnosť. Zákonom poţadovaná „monopolná exkluzivita“ nájomcu na nadobudnutie,
následne na uplatňovanie práva poľovníctva ako aj jeho zánik v danom revíre nepochybne
vyplýva z ustanovení § 16 ods. 2 aţ 4 zák. č. 23/1962 Zb. a svojou podstatou sa blíţi
k vecnému právu k cudzej veci.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva
musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo
predĺţenie treba schválenie okresného národného výboru.
Podľa § 16 ods. 2 veta prvá 1 zák. č. 23/1962 Zb. jedno poľovnícke zdruţenie smie
uzavrieť zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva len v jednom poľovnom revíre.
Podľa § 16 ods. 3 zák. č. 23/1962 Zb. poľovnícke zdruţenie nesmie postúpiť inému
výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre, ani v jeho časti.
Podľa § 16 ods. 4 písm. b) a f) zák. č. 23/1962 Zb. zmluva o postúpení výkonu práva
poľovníctva zaniká:
b) zánikom poľovného revíru,
f) rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva podľa § 18 ods. 1.
55. Krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil s vyuţitím zrušovacieho
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., tzn. ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci, a ustanovenia uvedeného pod písmenom d) O.s.p., tzn. rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
19
56. Z jeho odôvodnenia sa však iba s ťaţkosťami dá zistiť, kedy sa vlastne krajský súd
s hore uvedenými nedostatkami napadnutého rozhodnutia, tzn. s otázkou nedostačujúceho
zistenia skutkového stavu, resp. jeho nepreskúmateľnosťou zaoberal.
V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, ţe zákonodarca
prostredníctvom ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p. ustanovil rôzne a navzájom sa vylučujúce
zrušovacie dôvody. Obdobne aj dôvody uvedené pod písm. c) a d) sa logicky vylučujú.
Zákonodarca, hoci na prvom mieste ako zrušovací dôvoď neuviedol nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ale ho spomenul aţ na 4. pozícii, tak toto
systematické umiestnenie ustanovenia neznamená, ţe nejde o jednu z najdôleţitejších
námietok ţaloby (resp. odvolania), ktorú dôvodnosť musí správny súd začať skúmať
od počiatku, a to aj postupom ex offo (§ 250j ods. 3 O.s.p.).
57. Uţ v svojej staršej judikatúre Najvyšší súd zdôraznil zásadnú hranicu medzi
preskúmateľnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutí správnych orgánov:
„Ak správny súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia dospeje k záveru,
ţe je nepreskúmateľné, je odvolací dôvod, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d O.s.p.) v odvolacom konaní
neaplikovateľný, lebo v tomto prípade okrem posudzovania obsahu samotného rozhodnutia
súd nemôţe vykonať iné dôkazy práve z titulu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, tzn. záveru,
ktorý vychádza z právneho posúdenia veci.
Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo
a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti
rozhodnutia, tzn. ţe
- ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej
normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a ţe
- existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov. “
(m.m. rozsudok sp. zn. 1Sţso 23/2010 z 08.03.2011).
58. Na základe uvedeného vymedzenia nepreskúmateľnosti pristúpil Najvyšší súd
k prevereniu záverov krajského súdu, ktoré ho viedli k záveru o nepreskúmateľnosti. Počnúc
stranou 18 odôvodnenia krajský súd vyjadruje nesúhlas (viď napríklad formulácie záverov
krajského súdu „Presnosť zistenia znamená, ţe zistený stav musí zodpovedať skutočnosti .......,
20
zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán. ..... napriek
uvedeným zásadám a s poukazom na konkrétne ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku
rozhodol o skutkovo zhodných veciach rozdielne.“).
59. Ďalej na str. 19 krajský súd konštatuje, ţe: „výmera uvedená v nájomných zmluvách
nie je reálna, ale je niţšia, nakoľko došlo k zmene hraníc Poľovného revíru Kapušany.“
a následne svoje závery dopĺňa o to, ţe „Súd musí zdôrazniť pri vydaní tohto rozhodnutia
o neschválení nájomných zmlúv o výmere 1644,1794 ha, účastníkom správneho konania bolo
okrem iných účastníkov aj Poľnohospodárske druţstvo Kapušany pri Prešove zastúpené
predsedom Ing. V., CSc. “
60. Taktieţ na str. 20 sa po porovnaní vyhodnotenia skutkového zisťovania
v konaniach, kedy nájomné zmluvy schválil a naopak, kedy ich neschválil, nachádza
iba strohé konštatovanie krajského súdu: „Tieto dôkazy správnemu orgánu v tomto prípade
postačovali, aj keď v rovnakom konaní vo veci ţiadosti Poľovníckeho zdruţenia Kapušany
nie.“, a toto je doplnené upozornením krajského súdu, ţe „Súd musí zdôrazniť, ţe predmetom,
resp. obsahom administratívneho spisu nie je platný Lesný hospodársky plán a ani upresnenie
výmer poľovných pozemkov po vykonanej bonitácii v zmysle rozhodnutia OLÚ zo dňa
25.10.2006.“
61. V súvislosti s uvedeným (body č. 57. aţ 60.) sa Najvyšší súd stotoţňuje
s argumentáciou ţalovaného z jeho odvolania zo 07.03. 2011 (uvedená pod bodom 2.4 a 2.5),
ţe krajský súd musí v rozsudku objasniť, prečo mal mať ţalovaný sám od seba vedomosť,
ţe má administratívny spis doplniť aj o poloţku vo veci uznania pôvodného spoločného
poľovného revíru Kapušany č. 75/93 zo dňa 07.10.1993 (krajský súd obdobnú poţiadavku
vytýka aj na str. 23), rozhodnutie o zmene uznaného Poľovného revíru Fintice
pod č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006, rozhodnutie ţalovaného č. 06/00358-2/CA
z 02.08.2006 (podklad pre zníţenie celkovej výmery PR Kapušany), situačný náčrt ako aj
rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove č. 2006/349-6/Sz z 25.10.2006 o bonitácii
PR Kapušany; tzn. aj o podklady s prejednávanou vecou na prvý pohľad nesúvisiace, tzn.
podklady pre uvedený Lesný hospodársky plán a týkajúce sa spresnenia výmer poľovných
pozemkov po vykonanej bonitácii v zmysle rozhodnutia Okresného lesného úradu v Prešove
zo dňa 25.10.2006.
21
62. Je povinnosťou správneho súdu, aby mal pred svojim rozhodnutím vo veci
k dispozícii kompletný administratívny spis, a na zabezpečenie tohto cieľa mu ponúka platný
Občiansky súdny poriadok mnoţstvo oprávnení.
63. Aţ po vyčerpaní uvedených opatrení prichádza do úvahy zrušenie napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu pre neúplnosť administratívneho spisu, pričom správny súd
musí v rozsudku objasniť, prečo chýbajúce časti administratívneho spisu mali nevyhnutný
a zásadný vplyv na prieskum napadnutého rozhodnutia, najmä ak ide o podklady
s prejednávanou vecou na prvý pohľad nesúvisiace.
64. Ďalej na str. 21 krajský súd vyslovil nasledujúce pochybnosti: „Ak argumentoval
správny orgán, ţe Poľovnícke zdruţenie Kapušany nebolo účastníkom a preto mu nebolo
doručované rozhodnutie, z čoho vyplývala povinnosť toho istého správneho orgánu doručovať
rozhodnutie o neschválení zmlúv o výkone práva poľovníctve pre PZ Kapušany
Poľnohospodárskemu druţstvu Kapušany.“ pri ktorej súčasne zdôraznil, ţe procesný postup
správneho orgánu v oboch veciach mal byť identický, teda postavenie účastníkov malo byť
rovnaké, a preto postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepovaţoval za účastníka
Poľovnícke zdruţenie Kapušany (tzn. ţalobcu 1/) v konaní, ktorého výsledkom bolo
rozhodnutie č. 2006/143-25/Sz, ako aj ignorovanie tejto skutočnosti ţalovaným v konaní
č. 09/00069-FA (predmet prieskumu) nie je podľa krajského súdu v súlade so zákonom
(konkrétne citoval § 14 Správneho poriadku).
Napriek takto prezentovanému záveru o nezákonnosti postupu prvostupňového
správneho orgánu, krajský súd ako zrušovacie dôvody napokon uviedol písm. c) a d).
Najvyšší súd musí pri uvedenej argumentácii krajského súdu odkázať na svoje skôr
prezentované názory (bod č. 53), kde dostatočne objasnil, prečo u ţalobcu 1/ vznikajú
pochybnosti o jeho aktívnej legitimácii v tomto súdnom prieskume ako aj v predchádzajúcom
správnom konaní a ţe krajský súd sa tomuto objasneniu vôbec nevenoval.
65. Krajský súd sa na str. 22 zaoberal s námietkami drobných odvolateľov, pričom
uviedol, ţe „Ţalovaný sa k tejto námietke vyjadril iba strohým konštatovaním..... S týmito
námietkami sa ţalovaný vyporiadal tak, ţe poukázal na príslušné ustanovenie § 7 ods. 3
zákona č. 504/2003 Z.z. ...“. V tejto súvislosti ďalej krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný
napadnutým rozhodnutím neodstránil ani pochybnosti v oboch vydaných rozhodnutiach
18.12.2006 a to konkrétne ohľadom výmer, ktoré boli predmetom schválenia nájomných
22
zmlúv uzavretých na dobu 10 rokov pre uţívateľa PD Kapušany v celkovej výmere 772,10 ha
v súvislosti so zmenou Poľovného revíru Kapušany. Práve tá poţiadavka, ţe nájomné zmluvy
musia obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľnosti
a v administratívnom spise musia byť ako dôkazy pripojené listy vlastníctva s kompletnými
údajmi vo vzťahu k majetkovej podstate vlastníka, resp. nájomcu, toto je podľa krajského
súdu základom pre riadne rozhodnutie podľa dostatočne zisteného skutkového stavu.
66. Krajský súd, hoci na str. 23 opätovne konštatuje, ţe „Z toho vyplýva, ţe súd nemal
moţnosť na základe rozhodnutia zo dňa 12.05.2006 preveriť, či nájomné zmluvy uzatvorené
medzi uţívateľom PD Kapušany a vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného
revíru PR Kapušany zasahujú, resp. nezasahujú do novo vytvoreného revíru Stráţ – Fintice“,
tak na druhej strane dostatočne neobjasnil, prečo a na akom právnom základe (viď
ustanovenie § 245 ods. 1 O.s.p.) je nutné spochybňovať účinky skôr vydaného rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu (o vytvorení PR Fintice).
67. Na str. 24 krajský súd všeobecne polemizoval s postupom, ktorý si ţalovaný zvolil
na vyporiadanie, resp. odstránenie „chýb“ vytýkaných Ministerstvom pôdohospodárstva
Slovenskej republiky.
68. Záverom str. 24 krajský súd vyslovil svoj záver, ţe „Vzhľadom na uvedené procesné
pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, ţe správne orgány konali
zákonne a v súlade s vyššie citovanými právnymi normami. Procesné pochybenia s poukazom
na tieto skutočnosti mali vplyv na zákonné práva ţalobcov a preto súd podľa § 250j ods. 2
písm. c), d) O.s.p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie
z dôvodu, ţe správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia sú
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naviac je tu daný aj dôvod podľa § 250j ods. 3
O.s.p., lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť administratívneho spisu.“
69. Na základe záverov hore vyslovených krajským súdom (tzn. Najvyšším súdom
citovaných v medziach bodov č. 64 aţ č. 68) neobstojí zrušovací záver krajského súdu, ţe
a) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/
O.s.p.) a súčasne ţe
b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov
(§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
23
Takto vyslovený záver nemá oporu v zákonných poţiadavkách kladených na rozsudok
správneho súdu prostredníctvom § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. Naopak,
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd v odôvodnení iba vo všeobecnej rovine
polemizoval s prístupom ţalovaného k preverovaniu zisteného skutkového stavu v priebehu
správneho odvolacieho konania, dôsledne neobjasnil, prečo za danej situácie (pochybnosti
o dostatočne zistenom skutkovom stave vo veci posudzovania náleţitostí zmlúv súkromného
práva) nevyuţil moţnosť postupu správneho súdu na 1. stupni podľa § 250i ods. 2 O.s.p.,
vytýkal, a to prekvapivým spôsobom (viď záver v bode č. 61), ţalovanému najmä chýbajúce
podklady v administratívnom spise, nepreveril aktívnu legitimáciu a rozsah účastníctva
ţalobcov, a navyše konštatoval porušenie zákonnosti ţalovaným, ktoré však následne, čo sa
týka dôsledkov na napadnuté rozhodnutie, ponechal bez povšimnutia. V tomto vidí Najvyšší
súd podstatné nedostatky napadnutého rozsudku na jeho zrušenie postupom podľa § 221
ods. 1 písm. h) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.
70. Navyše k hore uvedenému argumentu o nepreskúmateľnosti musí Najvyšší súd ešte
dodať (najmä viď bod č. 57), ţe uţ vo svojej judikatúre (napríklad rozsudok
sp. zn. 1Sţd 36/2011 z 15.05.2012) viackrát vyslovil právny názor, ţe „nepreskúmateľnosť
rozhodnutia je zapríčinená pre nedostatok dôvodov. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak
mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu nie je moţné
povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu ale iba
nedostatok skutkových dôvodov. Skutkovými dôvodmi, pre ktoré nedostatok je moţné
rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady skutkových zistení,
ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody, tzn. typicky vtedy, keď správny orgán vyvodil
rozhodovacie dôvody alebo o skutočnosti v správnom konaní nezisťované, poprípade zistené
v rozpore so zásadou legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) alebo tam, kde nie je zrejmé,
či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané.“
71. Na okraj prejednávanej veci sa Najvyšší súd tieţ, za účelom naplnenia hlavných
cieľov Občianskeho súdneho poriadku (§ 1 O.s.p.) musí vyjadriť k otázke účastníkov, aký je
rozsah právomoci lesných úradov pri schvaľovaní zmlúv o nájme práva poľovníctva. Preto
na tomto mieste odkazuje na právne závery v svojom rozsudku sp. zn. 1Sţo/74/2009 zo dňa
09. marca 2010, s ktorým, sa v plnom rozsahu stotoţňuje [ďalej sa z neho v zmysle § 250ja
ods. 7 O.s.p. citujú relevantné časti]:
24
„Vychádzajúc z uvedeného sú takéto správne orgány povinné dodrţiavať
i základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z ustanovenia § 3 SP
a pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci postupovať v ich rámci.
Napriek tomu, ţe § 16 ods. 1 zákona bliţšie neupravuje obsah ani rozsah
preskúmavania zmluvy predloţenej na schválenie, neznamená to, ţe dotknuté
správne orgány môţu postupovať svojvoľne (...postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi - § 3 ods. 1 SP). Nesporne Obvodný lesný
úrad nie je len púhe registračné miesto, ale je orgánom s autoritatívnym
oprávnením rozhodnúť o účinnosti predloţenej zmluvy s konštitutívnym účinkom
do budúcnosti (ex nunc), preto za minimálnu poţiadavku na obsah a rozsah
prieskumu pred schválením, ktorú moţno vyvodiť z citovaného ustanovenia,
moţno povaţovať povinnosť preskúmania jej súladu so zákonom t.j. zákonom
o poľovníctve, ale nepochybne aj ďalšími platnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi (obdobne znenie § 16 ods. 1 tohto zákona v českej právnej
úprave po zániku spoločnej legislatívy, ktoré naviac priamo zakazuje odmietnutie
chválenia zmluvy, ak je zmluva v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi). Vzhľadom na to, ţe predmetom schvaľovania
a teda aj predchádzajúceho skúmania je zmluva (dvojstranný právny úkon) t.j.
občianskoprávny inštitút, nesporne nemoţno z okruhu relevantných právnych
predpisov vylúčiť ani občiansky zákonník.
Absencia podrobnejšej úpravy postupu pri schvaľovaní zmluvy v zákone
o poľovníctve nemôţe znamenať svojvôľu správneho orgánu, (najmä
ak predpoklady pre konkrétny postup moţno vyvodiť z inej relevantnej právnej
úpravy – Správny poriadok) a teda nemôţe byť na ujmu účastníkov pri uplatnení
legitímnej poţiadavky na schválenie predloţenej zmluvy.
V súlade s takto stanovenou kompetenciou správneho orgánu, bolo jeho
povinnosťou pri rozhodovaní o predloţených zmluvách (predovšetkým v prípade
posudzovania zmluvy medzi ţalobcom a Lesmi SR, š.p.) vyrovnať sa aj s otázkou
aplikácie všeobecnej právnej úpravy právnych úkonov vyplývajúcej z príslušných
ustanovení občianskeho zákonníka (keďţe v prípade zmluvy medzi ţalobcom
a SPF Bratislava túto posudzoval z hľadiska dodrţania § 139 ods. 2 OZ), a teda
ak dospel k záveru, ţe čl. VIII ods. 1 písm. g/ predloţenej zmluvy „nemôţe byť
súčasťou zmluvy“, mal uviesť dôvody brániace mu (napriek ustanoveniu § 41 OZ,
na ktorý poukazoval ţalobca) prípadnej modifikácii schvaľujúceho výroku
25
o doplnok, ktorým sa časť spornej zmluvy neschvaľuje (čo v princípe nie je
vylúčené obdobne v § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení platnom do 31.8.2009,
ktorý výslovne v ods. 3 umoţňoval správe katastra, „ak sú splnené podmienky
na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné“ rozhodnúť len o časti
návrhu.).
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť skutočnosť, ţe verejná správa je
sluţbou verejnosti a teda v prípade, ak ţalovaný dospel pred vydaním rozhodnutia
k predbeţnému záveru o nezlučiteľnosti takto predloţenej zmluvy so zákonom
a následnej potrebe ju ako celok neschváliť (resp. ţiadosti o schválenie zmluvy
nevyhovieť), bolo jeho povinnosťou v súlade s princípom „dobrej verejnej
správy“, ktorého vyjadrením je aj obsah ods. 2 cit. § 3 (základné pravidlá
konania) konať v súčinnosti s predkladateľom (resp. účastníkmi zmluvného
vzťahu), komunikovať s nimi o „spornej otázke“ a tak im dať príleţitosť,
aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, prípadne ho poučiť, tak aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu, najmä ak bol v danom prípade obsah právnej úpravy
postupu správneho orgánu nedostatočne inštruktívny a tým viac závislý
od výkladu samotného správneho orgánu. Odvolací súd odkazuje aj najmä
na čl. 14 Odporúčania výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 z 20.6.2007.
Podľa názoru odvolacieho súdu obdobne nebolo ani v súlade s princípom
„predvídateľnosti správneho rozhodnutia“ ak ţalovaný, ktorý v predmetnej veci
výnimočne rozhodoval ako správny orgán I. stupňa (keďţe menil rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu), neposkytol účastníkovi moţnosť oboznámiť
sa pred vydaním konečného rozhodnutia s dôvodmi brániacimi vyhoveniu jeho
inak legitímnej poţiadavke na schválenie predloţených zmlúv, zaujať k nim
stanovisko a prípade odstrániť vytýkané nedostatky (napr. modifikáciou zmluvy
prijatím dodatku z zmluve). Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného nevyplýva,
ţe takýto postup bol zachovaný, hoci rozhodnutie ministerstva č. 1228/2007-
720/55 zo dňa 18.5.2007 sa zmieňuje ( na str. 3 ) o existencii dodatku k nájomnej
zmluve č. 7571/06, ktorým sa zmluvné strany t.j. ţalobca a Lesy SR, š.p. mali dňa
17.10.2006 dohodnúť na zrušení zmluvného ustanovenia uvedeného v čl. VIII
ods. 1 písm. g/ zmluvy.“
26
72. Ţalovaný spolu so zúčastnenou osobou 1/ v odvolaní namietali (č. l. 136 a 137),
ţe krajský súd rozhodoval mimo rámec ţalobných dôvodov. Z obsahu ţaloby (č. l. 5) je
nepochybné, ţe ţalobcovia uvádzali nasledujúce ţalobné dôvody:
i. zmätočnosť a nezrozumiteľnosť výroku a nepreskúmateľnosť rozhodnutie pre jeho
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
ii. nezákonnosť postupu ţalovaného,
iii. absenciu zmlúv v spise, ktoré by mali byť absolútne neplatné (tieseň, omyl) a
iv. nesprávne zistenie skutkového stavu.
Je nepochybné, ţe právne názory krajského súdu a jeho zrušovacie dôvody, tzn.
a) zistenie skutkového stavuje nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. d O.s.p.)
a súčasne
b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov
(§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
prekračujú rozsah uvedených ţalobných bodov. Takýto prístup rovnako nekorešponduje
s povinnosťou vykonať kasačný súdny prieskum.
Podľa § 157 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. v odôvodnení rozsudku správny súd
uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný,
stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. platí, ţe ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach ţaloby")
dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade
so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.
Podľa § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v medziach žaloby dospel k záveru, ţe
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore
s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
27
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia..
73. V správnom súdnictve konajúci súd podrobuje prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých jeho častiach, tzn. nielen zákonnosť výrokovej
časti rozhodnutia ale aj dôvodov, na základe právne posúdil vec. Ak sa s dôvodmi uvedenými
v odôvodnení rozhodnutia stotoţní a ţalobu zamietne, potom tieto dôvody správneho orgánu
pre správny súd vytvárajú minimálny právny základ na presvedčivé odôvodnenie,
a s ich vyuţitím jasne a zrozumiteľne správny súd opíše a presvedčivo objasní, v čom sú
závery napadnutého rozhodnutia správne a v čom protikladné argumenty protistrany boli
mylné.
74. Ako uţ bolo raz uvedené (bod č. 69), z odôvodnenia napadnutého rozsudku
krajského súdu vyplýva, ţe krajský súd za jediné zrušovacie dôvody napadnutého rozhodnutia
povaţuje ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. S prihliadnutím na ten dôleţitý záver,
ţe uvedené zrušovacie dôvody sa navzájom vylučujú, ţe argumentácia krajského súdu
predovšetkým smerovala k chýbajúcim podkladom a nie k nedostatkom v skutkovom zistení,
tak takýto prístup krajského súdu musí Najvyšší súd označiť, ţe nie je v súlade s príkazom
na presvedčivé odôvodnenie obsiahnutým v cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko neponúka
ţiadne argumenty ţalovanému správnemu orgánu, aby zistil dôvody, prečo jeho právne
závery a názory, ktoré vytvárajú výkladový rámec pre aplikáciu sporných ust. § 14 aţ 16
zák. č. 23/1962 Zb. neboli presvedčivé a správne.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) v spoj. s § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie
(§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
75. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery
obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozsudkoch
sp. zn. 1Sţo/74/2009 z 09.03.2010, resp. sp. zn. 1Sţso 23/2010 z 08.03.2011, pri ktorých
28
Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná
zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného
zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
76. O trovách odvolacieho ako aj celého súdneho konania rozhodne krajský súd
postupom podľa § 224 ods. 3 v spojitosti s § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 19. júna 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová