Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/123/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci ţalobcov:

1/ Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke združenie Kapušany, so sídlom

082 12 Kapušany,

2) V., bytom F.F.,

3) J., bytom F.F.,

zast.: JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici,

ul. Horná 27, 874 01 Banská Bystrica,

proti ţalovanému: Krajský lesný úrad v Prešove, so sídlom Masarykova č. 10,

080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, za účasti:

1/ Poľnohospodárske druţstvo Kapušany pri Prešove, 082 12 Kapušany č. 568,

2/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, Nám. SNP č. 8, 875 66 Banská

Bystrica,

obaja zast.: JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná

č. 10, 080 01 Prešov,

3/ Druţstvo Agroplus, Zlatobanská č. 12, 080 01 Prešov,

4/ JUDr. L., D.,

5/ PD Sekčov – Tulčík, 082 13 Tulčík,

zast.: JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 19,

080 01 Prešov,

6/ Urbárske spoločenstvo Kapušany, Kapušany,

7/ Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, 817 15 Bratislava,

8/ Gréckokatolícka farnosť F., 082 12 F.,

zast.: JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom Radlinského 1735/29,

026 01 Dolný Kubín,

9/ Pozemkové spoločenstvo Zdruţenie bývalých urbarialistov, pasienkov a lesných spol.,

Stráţ – Fintice, Fintice č. 19, 082 13 Fintice a

2

10/ Pozemkové spoločenstvo PS Kikapa Tulčík, Tulčík 170, 082 13 Tulčík, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia, na odvolanie ţalovaného a zúčastnenej osoby 1/ proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. januára 2011 č. k. -110, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 21. januára 2011 č. k. -110 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Rozhodnutím č. 09/00069-FA z 25. septembra 2009 (č. l. 39) ţalovaný ako odvolací

orgán v správnom konaní oprávnený konať podľa § 71 ods. 2 písm. b) a § 73 písm. c) zákona

č. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely

tohto rozsudku tieţ „“) a v zmysle

o správnom konaní (Správny poriadok) postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku

zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove č. j.

25/Sz zo dňa 18.12.2006 vo výroku nasledovne:

„Obvodný lesný úrad v Prešove, podľa zákona č,

o poľovníctve v znení neskorších predpisov

schvaľuje

nájomné zmluvy (NZ) o postúpení výkonu práva poľovníctva, uzavreté

na dobu desiatich rokov pre uţívateľa – Poľnohospodárske druţstvo Kapušany

pri Prešove v zastúpení predsedom Ing. V. CSc, K., s vlastníkmi poľovných

pozemkov uznaného poľovného revíru (PR) Kapušany:

P.čVlastník - správca Schv.Výme

.doloţka-číslora –

ha

1. Lesy SR š.p. Banská Bystrica 2006/143- 56,41

3

v zast. Ing V. 25/1

2. Druţstvo Agroplus Prešov,2006/143-131,1

Zlatobanská 12 (PPF)25/28

3. JUDr. L. (LPF) 2006/143-33,03

25/3

4. PD Sekčov v Tulčíku(PPF) 2006/143-36,48

25/4

5. Urbárska spoločnosť Kapušany2006/143-20,62

v zast. J.25/5

6. Slovenský pozemkový fond2006/143-456,6

Bratislava25/61

7. PS, zdruţ. býv. urb., pasienkov2006/143-11,16

a lesných spol. 2C Stráţ Fintice25/8

(LPF) v zast. M.

8. PS Kikapa Tulčík, (LPF) v zast.2006/143-6,97

F.25/9

Spolu: 752,4

6 ha

Pozemky vyššie uvedených vlastníkov boli rozhodnutím Lesného úradu

v Prešove č. 75/93 zo dňa 7.10.1993 uznané za spoločný poľovný revír v zmysle

§ 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmenený uznaním PR Fintice rozhodnutím OLÚ

v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 a rozhodnutím KLÚ v Prešove

č. 06/00358-2/CA zo dňa 02.08.2006, právoplatné dňa 21.08.2006 (celková

výmera 1483,73 ha)“.

2. Pri svojom rozhodnutí ţalovaný predovšetkým zohľadnil argumentáciu Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom rozhodnutia č. j. 924/2009-

730/330 z 03.07.2009 (č. l. 35) na podnet (presnejšie protest) prokurátora pôvodné

rozhodnutie ţalovaného z 26.02.2007 zrušilo. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky vo svojom odôvodnení s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1, § 14 ods. 1 aţ 3

a pôvodného o poľovníctve (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ

„“) zdôraznilo najmä, ţe zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva je

4

zmluvou, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia s tým,

ţe osobitný zákon, tzn. zákon o poľovníctve () vyţaduje, aby

- bola urobená v písomnej forme na obdobie 10 rokov (

Zb.),

- ju uzavreli subjekty označené a , tzn. vlastníci

spoločného poľovného revíru a poľovnícke zdruţenie alebo iná právnická alebo

fyzická osoba, pre ktorú platí primerane a

- bola uzavretá na uznaný poľovný revír.

Práve tieto náleţitosti je správny orgán oprávnený pri jej schvaľovaní zisťovať.

3. Základnou chybou, ktorú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

v tomto konaní ţalovanému vytklo, bolo ţe

a) niektoré zmluvy schválené rozhodnutím OLÚ v Prešove č. 2006/143-25/Sz zo dňa

18.12.2006 boli uzavreté uţ na neexistujúci poľovný revír (PR) Kapušany,

b) zmluva schválená medzi prenajímateľom Gréckokatolíckou cirkvou, farnosťou F.

a nájomcom PD Kapušany je schválená v rozpore s ustanovením § 16 zák. č.

,

c) z niektorých uzatvorených zmlúv sa nedá zistiť, ktoré osoby konali za právnické osoby

a

d) ďalej zmluvy schválené napadnutým rozhodnutím neboli zo strany PD Kapušany

platne uzatvorené, pretoţe boli podpísané iba jeho predsedom, hoci podľa § 243 ods. 3

je potrebné aby takto uzavreté zmluvy boli podpísané aspoň

dvoma členmi predstavenstva.

4. Ţalovaný v ďalšom konaní vytknuté vady odstránil dodatkami k zmluvám

(nedostatok pod písm. a/), opravou výroku prvostupňového správneho orgánu (nedostatok

pod písm. b/), doplnením osôb opravných konať v mene právnických osôb (nedostatok

pod písm. c/) a doplnením k podpisu predsedu podpisu ešte jedného člena predstavenstva

v zmysle (nedostatok pod písm. d/).

5. S odôvodnením, ţe nakoľko z ustanovenia nevyplýva

povinnosť pre správny orgán zabezpečiť výkon práva poľovníctva na časť uznaného

poľovného revíru a taktieţ neukladá správnemu orgánu povinnosť určiť rozhodnutím

5

nájomné, bolo podľa ţalovaného potrebné zmeniť napadnuté rozhodnutie prvostupňového

orgánu.

Podľa zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva

musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo

predĺţenie treba schválenie okresného národného výboru.

6. V ďalšej časti sa ţalovaný vysporiadal s odvolacou argumentáciou pána F., pána

Mgr. Š., pána V., Lesného spoločenstva vo F. - pozemkové spoločenstvo ako aj sa vyjadril k

spoločnému odvolaniu (L., R. Š., I., R. J. a M.).

7. Na základe uvedeného ţalovaný po oboznámení sa s obsahom odvolania, vykonaním

dokazovania a po odstránení vád a chýb konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

8. Proti tomuto rozhodnutiu podali ţalobcovia prostredníctvom svojho právneho

zástupcu ţalobu z 11.12.2009 na Krajský súd v Prešove.

9. Krajský súd v Prešove ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup správnych orgánov pred jeho vydaním v rozsahu dôvodov ţaloby a dospel k záveru,

ţe rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu

s rozhodnutím prvostupňového správneho úradu v zmysle dôvodov podľa § 250j ods. 2

písm. c) a d) zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov

konania ţalobcom.

11. Pri svojom zrušujúcom rozsudku krajský súd s odkazom na ustanovenia § 244

ods. 1 aţ 3, a , ods. l a , a , a ,

druhá veta, , aţ 3, zdôraznil, ţe citovaný

o poľovníctve v znení neskorších predpisov v prechodných

a záverečných ustanoveniach nevylučuje na konanie podľa tohto zákona aplikáciu zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,

6

a následne odcitoval ním vybrané ustanovenia Správneho poriadku relevantné pre posúdenie

veci.

12. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe s poukazom na vyššie citované ustanovenia

, bol z úradnej povinnosti povinný v tomto konaní prihliadať

aj na pochybenia správnych orgánov obidvoch stupňov. V súvislosti s uvedeným krajský súd

osobitne vyzdvihol základné pravidlá (správneho) konania, a medzi nimi zásadu materiálnej,

teda objektívnej pravdy. Touto zásadou sa však správny orgán podľa krajského súdu neriadil.

13. Krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu, podľa ktorého

prvostupňový orgán dňa 18.12.2006 vydal dve rozdielne rozhodnutia,

1. tzn. v prvom rozhodnutí č. 2006/143-25/Sz, ktoré bolo napadnuté v tomto konaní

ţalobou ţalobcov, okrem iného schválil nájomné zmluvy uzavreté na dobu 10 rokov

pre uţívateľa Poľnohospodárske druţstvo Kapušany v zastúpení predsedom

Ing. V., CSc. s vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru (PR)

Kapušany;

2. v poradí druhým rozhodnutím č. 2006/2-58/Sz rozhodol o neschválení nájomných

zmlúv uzatvorených na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľovnícke zdruţenie Kapušany

zastúpené predsedom V. s vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného

revíru (PR) Kapušany.

tzn., hoci sa týkali toho istého predmetu a aj tých istých účastníkov, tak napriek uvedeným

zásadám (najmä citované uznesenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku) rozhodol o skutkovo

zhodných veciach rozdielne.

14. V poradí druhé rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil aj tým,

ţe po právoplatnosti rozhodnutí o uznaní Poľovného revíru Stráţ – Fintice rozhodnutím OLÚ

v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 a rozhodnutím KLÚ v Prešove č. 06/00358-2/CA

zo dňa 02.08.2006, právoplatné 21.08.2006, bola zmenená hranica a zníţila sa výmera

Poľovného revíru Kapušany na celkovú výmeru 1483,73 ha, preto bolo potrebné vykonať

rebonitáciu PR Kapušany.

15. Ďalej krajský súd v súvislosti zdôraznil, ţe pri vydaní tohto rozhodnutia

o neschválení nájomných zmlúv o výmere 1644,1794 ha

7

1. bolo účastníkom správneho konania okrem iných účastníkov aj Poľnohospodárske

druţstvo Kapušany pri Prešove zastúpené predsedom Ing. V., CSc.,

2. boli vlastníci (uţívatelia) poľovných pozemkov vyzvaní listom zo dňa 24.11.2006

na úpravu – doplnenie predloţených nájomných zmlúv pre výkon práva poľovníctva

PR Kapušany z dôvodu zmeny hranice PR Kapušany a vykonanej rebonitácie.

16. Na rozdiel od posudzovania nájomných zmlúv v tomto konaní správny orgán

poukázal v jeho odôvodnení iba na to, ţe bola vykonaná kontrola zameraná na identifikáciu

osôb uvedených v zozname a na ďalšie zmluvné dojednania, či neodporujú zákonu

o poľovníctve. Zároveň prvostupňový správny orgán konštatoval, ţe PD Kapušany odstránilo

na Výročnej členskej schôdzi konanej pol roka pred výzvou nesúlad s výškou nájomného

za prenájom výkonu práva poľovníctva. Ďalej prvostupňový správny orgán konštatoval,

ţe výmery poľovných pozemkov v bode II. výroku upresnil ţiadateľ (PD Kapušany)

a pri lesných pozemkoch úrad vychádzal z evidencie lesných pozemkov OLÚ Prešov a taktieţ

podľa platného Lesného hospodárskeho plánu.

Z uvedeného krajskému súdu vyplynul záver, ţe hoci tieto dôkazy správnemu orgánu

v tomto prípade postačovali, tak v rovnakom konaní vo veci ţiadosti Poľovníckeho zdruţenia

Kapušany uţ nepostačovali.

17. Krajský súd tieţ poukázal na tú skutočnosť, ţe výmera, na ktorú boli schválené

zmluvy na výkon práva poľovníctva s PD Kapušany predstavuje 52% z PR Kapušany. Avšak

Poľovnícke zdruţenie Kapušany zastúpené predsedom V., účastníkom tohto správneho

konania nebolo a ani predmetné rozhodnutie o schválení zmlúv pre PD Kapušany mu nebolo

doručené. Nakoľko podľa krajského súdu mal byť procesný postup správneho orgánu v oboch

veciach identický, potom aj účastníctvo v konaní malo byť tieţ rovnaké, a preto postup

prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepovaţoval za účastníka Poľovnícke zdruţenie

Kapušany, nie je v súlade so zákonom (konkr. § 14 ods. 1 Správneho poriadku).

18. Čo sa týka námietky odvolateľa V., ţe v zmysle ustanovení Občianskeho zákona,

ako aj Zákona o poľovníctve, v zmysle ktorých zastupoval pri rokovaniach vedúcich

k uzatvoreniu nájomných zmlúv Poľovníckeho zdruţenia Kapušany a tieto v ich mene na

základe tohto splnomocnenia uzatvoril, v priebehu ich platnosti aj spravoval a kontroloval ich

plnenie a taktieţ zastupoval pred správnymi orgánmi PZ Kapušany, sa správny orgán podľa

krajského súdu nevyporiadal, nakoľko sa k nej vyjadril iba strohým konštatovaním, ţe nejde

8

o predmet schvaľovania (obdobne postupoval ţalovaný aj v prípade námietok odvolateľa V.,

S., Mgr. Š., ako aj Lesného spoločenstva vo F., a drobných vlastníkov pozemkov v k. ú. F., J.,

Š., I., J. a I.)

19. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe v správnom konaní o ţiadosti PD Kapušany

o schválenie zmlúv o nájme výkonu práva konal prvostupňový správny orgán s PD Kapušany

bez toho. aby ţiadateľ predloţil Stanovy druţstva, ktoré sú potrebné na výkon práva

poľovníctva, v zmysle ktorých PD Kapušany na základe uzatvorených zmlúv má vykonávať

právo poľovníctva v PR Kapušany.

Krajský súd tieţ nemohol preveriť ani ďalšie skutočnosti, pričom poukázal na zápisnicu

z výročnej členskej schôdze z 23.02.2006, v spise sa však nachádza iba kópia návrhu

na prijatie uznesenia o schválení Doplnenia stavov PD a zmenu zmluvy o prenájme

poľnohospodárskej pôdy, nie predmetná zápisnica.

20. Podľa názoru krajského súdu odstraňovanie tzv. „chýb“ v nájomných zmluvách

postupom realizovaným ţalovaným nenaplnilo účel odstraňovania nedostatkov podania tak,

ako je to myslené v ustanovení § 19 Správneho poriadku. Nájomné zmluvy predkladané

ţiadateľom na schválenie správnemu orgánu sú právnymi úkonmi podľa Občianskeho

zákonníka a ich platnosť resp. neplatnosť musí byť posudzovaná k dátumu, kedy zmluvy boli

uzavreté.

21. Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú

pochybnosti o tom, ţe správne orgány konali zákonne a v súlade s vyššie citovanými

právnymi normami, preto krajský súd podľa , napadnuté

rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, ţe správne orgány

nedostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Navyše krajský súd mimo výrokovú časť poukázal aj existenciu dôvodu podľa

, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť administratívneho

spisu.

III.

Odvolanie žalovaného/ žalobcu/zúčastnenej osoby 1./, stanoviská

9

A)

22. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.03.2011 (č. l. 136) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalovaný s odkazom na ustanovenie a poukázal

na to, ţe krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie mimo medze ţaloby. V súvislosti

s uvedeným ţalovaný vyjadril neistotu, prečo krajský súd preskúmaval v tomto konaní

právoplatné rozhodnutie OLÚ č. j. 2006/2-58/Sz v spojení s rozhodnutím ţalovaného

č. 07/00142-FA z 09.03.2007.

23. Ďalej podľa ţalovaného sa ako bezpredmetné javí preskúmavanie právoplatného

rozhodnutia o uznaní PR Stráţ Fintice, pričom podotkol, ţe nie je pravdivé tvrdenie krajského

súdu, ţe rozhodnutie ţalovaného č. j. 06/00358-2/CA z 02.08.2006 sa v administratívnom

spise nenachádza, nakoľko predmetné rozhodnutie bolo krajskému súdu zaslané

prostredníctvom listu tunajšieho úradu č. j. 10/00065-FA zo 17.02.2010. Obidve skutočnosti

neboli podľa ţalovaného predmetom ţaloby.

24. Tieţ ţalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatok

dôvodov, najmä vo vzťahu k záveru krajského súdu, ţe prvostupňový správny orgán

dňa 18.12.2006 vydal dve rozdielne rozhodnutia, ktoré sa týkali toho istého predmetu

a aj tých istých účastníkov, a napriek uvedeným zásadám a s poukazom na konkrétne ust. § 3

ods. 4 Správneho poriadku prvostupňový orgán o skutkovo zhodných veciach rozhodol

rozdielne. Uvedená skutočnosť podľa ţalovaného nastať nemohla, lebo PD Kapušany

pri Prešove predloţilo aktualizované zmluvy na uţ zmenený PR Kapušany a naopak

PZ Kapušany uzatvorilo zmluvy na starý PR Kapušany tak. ţe tie zasahovali do uznaného

PR Stráţ Fintice.

Navyše ţalovaný opätovne poukázal, ţe uvedené nebolo predmetom ţaloby.

25. Rovnako ţalovaný povaţuje za nesprávne konštatovanie krajského súdu (str. 20

ods. 1 rozsudku), ţe vlastníci poľovných pozemkov boli vyzvaní listom zo dňa 24.11.2006

na úpravu – doplnenie predloţených nájomných zmlúv. Práve v tomto konaní

(po právoplatnosti rozhodnutia o zmene PR Kapušany, a po vykonanej rebonitácii) na základe

výzvy PD Kapušany doplnilo a upravilo nájomné zmluvy na výmeru zmeneného poľovného

revíru Kapušany.

10

Na rozdiel od tohto postoja PD Kapušany, ďalší subjekt PZ Kapušany trvalo

na pôvodne uzatvorených zmluvách na pôvodný PR Kapušany. Preto správny orgán schválil

nájomné zmluvy pre PD Kapušany a nie pre PZ Kapušany.

26. Ďalej ţalovaný s odkazom na ustanovenie § 14 Správneho poriadku zdôraznil,

ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil aj to, ţe PZ Kapušany má byť účastníkom konania

v osobitnom konaní, ktoré sa týkalo schvaľovania zmlúv iba Poľnohospodárskeho druţstva

Kapušany. Poľovnícke zdruţenie Kapušany v konaní vo veci schválenia nájomných zmlúv

pre PD Kapušany podľa ţalovaného nebolo účastníkom konania, nakoľko nie je vlastníkom

poľovných pozemkov v PR Kapušany a ani nemá právoplatne schválenú nájomnú zmluvu

o postúpení výkonu práva poľovníctva v uznanom PR Kapušany.

Nakoľko vlastníci dohodli v nájomných zmluvách, ktoré boli vypracované v zmysle

Smernice MP SR č. 244/1998 – 700 zo dňa 01.08.1998 o poľovníckom plánovaní, štatistike

a dokumentácii, ţe pozemky prenajímajú aj na vykonávanie práva poľovníctva, potom podľa

ţalovaného vlastníci nepostúpili pozemky iba na poľnohospodárske vyuţívanie, ale aj

na prenájom výkonu práva poľovníctva. V danom prípade ide podľa

o zmluvný vzťah medzi nájomcom, tzn. PD Kapušany, a prenajímateľom, ktorými sú

jednotliví vlastníci.

Za týchto okolností nemal prvostupňový správny orgán dôvod po vykonaní aktualizácie

výmeru je neschváliť.

Podľa o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v zmluve

o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku moţno dohodnúť,

ţe pozemky sa prenajímajú i na vykonávanie rybárskeho práva alebo na vykonávanie práva

poľovníctva za primeranej výšky nájomného.

27. V súvislosti s uvedeným názorom ţalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.06.2000 sp. zn. , v ktorom je uvedený

nasledujúci právny názor:

„Keďţe o výkone práva poľovníctva podľa ust. § 14 ods. 1 zákona

č. o poľovníctve v z.n.p. rozhoduje vlastník poľovných pozemkov

uznaný za poľovný revír a tento je oprávnený vykonávať právo sám (§ 14 ods. 2)

alebo ho môţe prenajať poľovníckemu zdruţeniu alebo inej právnickej alebo

fyzickej osobe (§ 14 ods. 3), je účastníkom konania o vyhradení práva poľovníctva

11

podľa o poľovníctve v znení neskorších

predpisov vlastník (vlastníci) poľovného revíru (spoločného poľovného revíru)

a oprávnený nájomník vykonávajúci právo poľovníctva alebo štátna organizácia.“

28. Tieţ ţalovaný označil za nesprávne konštatovanie krajského súdu to,

1. ţe výmery poľovných pozemkov v bode II. výroku spresnil ţiadateľ (PD Kapušany)

a pri lesných pozemkoch správny orgán vychádzal z evidencie lesných pozemkov

na OLÚ Prešov,

2. v spise sa nenachádza rozhodnutie ţalovaného č. j. 06/00358-2/CA zo dňa 02.08.2006,

3. nájomné zmluvy musia obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti podľa údajov

katastra nehnuteľnosti a v administratívnom spise musia byť ako dôkazy pripojené

listy vlastníctva.

K týmto konštatovaniam krajského súdu opätovne ţalovaný uviedol, ţe ani toto nebolo

predmetom ţaloby.

29. Obdobne ţalovaný poukázal na nesprávny záver krajského súdu, ţe uvedená zmluva

je v rozpore s , či . Na vyslovenie takéhoto

záveru nie je oprávnený ani správny orgán ani správny súd, ale iba príslušný súd v osobitnom

konaní. Toto svoje tvrdenie podoprel odkazom na stanoviska Generálnej prokuratúry č. VI/2

Gd 3052/03-11 z 19.05.2003, v ktorom sa konštatuje:

„Správnemu orgánu pri schvaľovaní zmluvy nie je moţné ani

prostredníctvom príslušných ustanovení Správneho poriadku imputovať

oprávnenie, resp. povinnosť skúmať, či zmluvu skutočne podpísali vlastníci

pozemkov alebo oprávnené osoby za nich konať. V prípade, ţe by sa od správneho

orgánu poţadovalo takéto zisťovanie stavu veci, znamenalo by to poţadovať

od neho posúdenie platnosti zmluvy podľa , čo z jeho

oprávnenia schvaľovať zmluvu podľa § 16 zákona o poľovníctve, a ani z jeho

postavenia štátneho orgánu na úseku poľovníctva nevyplýva. Navyše realizácia

takéhoto oprávnenia by vzhľadom na jestvujúcu právnu úpravu nebola moţná.

Štátny orgán. ktorému je zákonom zverená pôsobnosť na úseku poľovníctva, môţe

zmluvu posudzovať len z hľadiska dodrţania právnych predpisov upravujúcich

oblasť poľovníctva.“

12

30. Čo sa týka záveru krajského súdu, ţe o ţiadosti PD Kapušany o schválenie zmlúv

o nájme konal prvostupňový správny orgán s PD Kapušany bez toho, aby ţiadateľ predloţil

stanovy druţstva, tento ţalovaný (bod 2.8 odvolania) s odkazom na ustanovenia § 4 a § 14

označil za nesprávny záver.

Podľa ţalovaného krajský súd postupom podľa si na vykonanom

pojednávaní mohol od PD Kapušany uvedenú zápisnicu, resp. stanovy druţstva vyţiadať.

Toto tieţ podľa ţalovaného nebolo predmetom ţaloby.

31. Ďalej ţalovaný nesúhlasil (bod 2.9 odvolania) s názorom krajského súdu,

ţe odstraňovanie chýb v nájomných zmluvách postupom realizovaným ţalovaným nie je

odstraňovaním nedostatkov tak, ako je v ustanovení § 19 Správneho poriadku predpísané.

Podľa ţalovaného odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, účastníci

konania môţu aţ do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať

dôkazy. Uvedený postup vyuţil účastník konania (PD Kapušany) na doplnenie konania

v zmysle rozhodnutia MP SR č. 924/2009-730/330 zo dňa 03.07.2009, ktoré je navyše

nadriadeným orgánom ţalovaného. Podľa ţalovaného dodatok k zmluve je beţný spôsob

zmeny pôvodnej zmluvy a nie je ani v rozpore s ust. , ktorý

umoţňuje vykonať aj zmenu uţ uzatvorenej zmluvy.

32. Takisto ţalovaný prostredníctvom odvolania upozornil na to, ţe krajský súd

v odôvodnení rozhodnutia nebral do úvahy vyjadrenia tak ţalovaného ako aj ostatných

účastníkov pôvodného správneho konania, ktorí ako vlastníci poľovných pozemkov prejavili

vôľu a trvajú na takto uzatvorených zmluvách. Navyše správnym orgánom nie je zrejmé,

o akých veciach majú opätovne rozhodnúť, keď ţaloba smerovala iba proti jednému

rozhodnutiu a vecou konania bolo schvaľovanie zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva

v PR Kapušany.

33. Záverom ţalovaný poţadoval zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu

uznesením s tým, ţe ţalobu zamieta a účastníkom nepriznáva náhradu trov konania, alebo ruší

rozsudok krajského súdu z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a z dôvodu,

ţe rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.

13

B)

34. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.03.2011 (č. l. 142) proti rozsudku

prvostupňového súdu zúčastnená osoba 1/ vyjadrila nesúhlas so závermi krajského súdu,

tzn. ţe správny orgán sa neriadil dôsledne príslušnými zásadami uvedenými v správnom

konaní, v priebehu konania nezistil presne a úplne skutočný stav veci a neobstaral si potrebné

podklady pre rozhodnutie, napriek tomu, ţe táto povinnosť mu vyplývala z § 3 Správneho

poriadku, okrem toho nekonal so všetkými dotknutými účastníkmi konania, nevysporiadal sa

s rozpormi vo výmerách jednotlivých prenajímateľov a tieto procesné pochybenia mali vplyv

na zákonné práva ţalobcov.

35. Zúčastnená osoba 1/ ďalej zdôraznila, ţe nielen z výpovedí vlastníkov pozemkov

ale aj z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, ţe má platne uzavreté zmluvy o výkone

práva poľovníctva. Čo sa týka ţalobcov 2/ a 3/, títo majú podľa zúčastnenej osoby 1/

cca 2 alebo 3 ha poľovnej plochy (0,002 alebo 0,003 z celkovej výmery poľovného revíru),

a aj keby malo dôjsť k porušeniu ich práv, toto nemá podľa zúčastnenej osoby 1/ vplyv

na rozhodnutie o tom, kto bude v danom poľovnom revíri poľovať.

36. Následne zúčastnená osoba 1/ vyjadrila svoje pochybnosti o tom, či napadnutý

rozsudok krajského súdu vykazuje prirodzenú logiku a predpokladá, ţe ak prirodzená ľudská

logika korešponduje s právnou logikou, nemôţe mať tento rozsudok ani právnu logiku.

37. Záverom zúčastnená osoba 1/ poţadovala aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na nové pre jednanie a rozhodnutie.

C)

38. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 09.06.2011 (č. l. 160) proti uzneseniu

prvostupňového súdu zúčastnená osoba 1/ vyjadrili nesúhlas s uloţením povinnosti uhradiť

v lehote 15 dní súdny poplatok vo výške 66,- € v predmetnom konaní.

Zúčastnená osoba 1/ najmä poukázala na to, ţe v tomto konaní nie je ţalobcom,

nakoľko ţalobcom a účastníkom konania je Slovenský poľovnícky zväz, PZ Kapušany.

14

D)

39. Z vyjadrenia ţalobcov 1/ aţ 3/ zo dňa 04.04.2011 (č. l. 148) vyplýva, ţe Odvolanie

ţalovaného povaţujeme za účelové, bez akejkoľvek právnej relevancie. pretoţe obsahuje

len polemiku s dôvodmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu bez toho. aby námietky

ţalovaného obsahovali iný reálny skutkový stav, neţ ako ho zistil krajský súd.

40. Podľa ţalobcov 1/ aţ 3/ ţalovaný doteraz nepochopil svoje postavenie verejného

orgánu, ktorý je povinný postupovať zákonne, objektívne a nestranne, čo však tomto prípade

však zjavne nedodrţal.

41. Na základe uvedeného ţalobcovia 1/ aţ 3/ poţiadali napadnutý rozsudok krajského

súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť podľa

42. V ďalšom, v poradí druhom vyjadrení z 26.05.2011 (č. l. 156), ţalobcovia 1/ aţ 3/

označili odvolanie Poľnohospodárskeho druţstva Kapušany za nedôvodné, lebo na jednej

strane v dôvodoch odvolania uznáva nezákonnosť postupu ţalovaného, avšak na druhej strane

toto bagatelizuje so záverom, ţe takéto minimálne porušenie nemôţe vyvolávať nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Tieţ nesúhlasil s názorom zúčastnenej osoby 1/, ţe zmluvy boli

perfektné a ţe ide o minimálnych vlastníkov pôdy. Podľa ţalobcov krajský súd vo veci

jednoznačne dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom.

Na základe uvedeného ţalobcovia navrhli Najvyššiemu súdu SR, aby ako odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 219

ods. l a priznal im niţšie vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania.

43. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu ţalobcovia 1/ aţ 3/ konštatovali, ţe Krajský

súd vo veci jednoznačne dospel k správnym skutkovým a následne i právnym záverom. Jeho

rozhodnutie povaţujeme za správne a zákonné, pričom dôvody tohto rozhodnutia jednoznačne

preukazujú porušenie postupu ţalovaného pri rozhodovaní tejto veci.

44. Okrem toho, aby Najvyšší súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil

ako vecne správny podľa , ţalobcovia 1/ aţ 3/ poţadovali priznať náhradu

trov odvolacieho konania vo vyčíslenej sume.

15

45. Z vyjadrenia zúčastnenej osoby 2/ zo dňa 05.04.2011 (č. l. 149) vyplýva,

ţe s prihliadnutím na rozsah odvolacích dôvodov opísaných ţalovaným v jeho opravnom

prostriedku a v súlade so zásadou zistenia materiálnej pravdy sa zúčastnená osoba 2/

domnieva, ţe je dôvodné prejednanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku ţalovaného.

46. Z vyjadrenia ţalobcov 1/ aţ 3/ zo dňa 04.04.2011 (č. l. 148, resp. 154) vyplýva,

ţe Odvolanie ţalovaného povaţujeme za účelové, bez akejkoľvek právnej relevancie. pretoţe

obsahuje len polemiku s dôvodmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu bez toho,

aby námietky ţalovaného obsahovali iný reálny skutkový stav, neţ ako ho zistil krajský súd.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

47. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd

( ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených

v odvolaní podľa v spojení s Občiansky súdny

poriadok (ďalej v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané

oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému

je podľa ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci

v zmysle dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej

porade senátu jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie

podané ţalovaným ako aj zúčastnenou osobou 1/ je dôvodné, pretoţe krajský súd nesprávne

vec právne posúdil s tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav, a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) v spoj. s § 246c ods. 1

rozsudok zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

Súčasne z hľadiska procesnej istoty musel Najvyšší súd zmeniť pôvodné označenie

ţalovaných 2/ aţ 11/ na zúčastnené osoby 1/ aţ 10/, nakoľko v správnom súdnictve

za ţalovaného môţe byť označený iba orgán verejnej správy ( v spoj. s )

48. Najvyšší súd sa nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,

ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane

podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalovaný domáha preskúmania napadnutého

rozsudku krajského súdu, je právna otázka, či krajský súd neprekročil svoje oprávnenie,

16

keď jeho právne názory sa nenachádzajú v medziach ţalobných bodov. Práve tento právny

rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

49. Ţalovaný ako aj zúčastnená osoba 1/ svoje odvolanie opreli o viacero námietok.

Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd

primárne vysporiadať s námietkami, ktoré najmä ţalovaný vyuţil na spochybnenie riadnosti

zistenia skutkového stavu a s tým spojeného riadneho výberu príslušného ustanovenia

na podporu vysloveného výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Aţ po vyslovení

ich nedôvodnosti odvolacím súdom vzniká právo ţalovanému, resp. zúčastnenej osobe 1/

na prieskum zákonnosti napadnutého rozsudku z iných dôvodov.

50. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil (predovšetkým bod č. 13), ţe krajský

súd sa v svojom odôvodnení zaoberal najmä vyhodnotením dvoch, vnútorne odlišných

rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu (obidve boli vydané v rovnaký deň,

tzn. 18.12.2006), a to

1. v poradí prvé rozhodnutie č. 2006/143-25/Sz, ktoré bolo prostredníctvom rozhodnutia

ţalovaného č. 09/00069-FA z 25. septembra 2009 napadnuté ţalobou ţalobcov

v tomto konaní, prostredníctvom ktorého Obvodný lesný úrad v Prešove okrem iného

schválil nájomné zmluvy uzavreté na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľnohospodárske

druţstvo Kapušany v zastúpení predsedom Ing. V., CSc. s vlastníkmi poľovných

pozemkov uznaného poľovného revíru (PR) Kapušany, ktorý bol z pôvodnej výmery

zníţený na celkovú výmeru 1483,73 ha uznaním PR Fintice, a to rozhodnutím

Obvodného lesného úradu v Prešove č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006 v spojení

s rozhodnutím ţalovaného č. 06/00358-2/CA z 02.08.2006;

2. a v poradí druhým rozhodnutím č. 2006/2-58/Sz rozhodol o neschválení nájomných

zmlúv uzatvorených na dobu 10 rokov pre uţívateľa Poľovnícke zdruţenie Kapušany

zastúpené predsedom V. s vlastníkmi poľovných pozemkov toho istého PR

Kapušany.

51. Následne krajský súd s odkazom na uznesenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku (ako

základné pravidlo správneho konania) na tom právne - aplikačnom základe vyvodil záver,

ţe hoci sa obidve rozhodnutia (tzn. aj schvaľovacie konania) týkali toho istého predmetu

a aj tých istých účastníkov (najmä vlastníkov výkonom práva poľovníctva dotknutých

pozemkov), tak napriek uvedeným zásadám (najmä citované základné pravidlo konania)

17

rozhodol prvostupňový správny orgán a na neho nadväzujúci ţalovaný ako odvolací orgán

o skutkovo zhodných veciach rozdielne, čo je podľa krajského súdu v rozpore so zákonom,

a tento záver môţe Najvyšší súd označiť ako nosný základ pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia krajským súdom.

S uvedenou argumentáciou sa Najvyšší súd na základe niţšie uvedených záverov

nestotoţňuje.

52. Je nepochybné, ţe v čase rozhodovania – 18.12.2006 (tzn. posudzovacích procesov

vykonávaných správnymi orgánmi prostredníctvom schvaľovania nájomných zmlúv) platila

právna úprava vykonaná o poľovníctve. Na postup ako aj

na rozhodovanie o výkone práva poľovníctva sa vzťahujú ustanovenia § 14 aţ 16 citovaného

zákona.

Podľa o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník

poľovných pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého

vlastníka (ďalej len "vlastník poľovného revíru"), alebo vlastníci poľovných pozemkov

zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru.

Podľa výkon práva poľovníctva moţno prenajať

poľovníckemu zdruţeniu (§ 4) alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe, pre ktoré platí § 4

primerane.

53. Z citovaných ustanovení je pre Najvyšší súd nepochybné, ţe iba vlastníci

(spoločného) poľovného revíru sú z titulu svojho vlastníckeho práva (tzv. právo nakladania

s predmetom vlastníckeho práva) aktívne legitimovaní na rozhodovaciu činnosť o predmete

vlastníctva, vrátane udelenia (postúpenia) práva poľovníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť tú neprehliadnuteľnú skutočnosť,

ţe ţalobcovia 1/ aţ 3/ (a tento záver sa najmä týka ţalobcu 1/) ako subjekty odlišné

od úspešného nájomcu a súčasne ţalobca 1/ ako neúspešný uchádzač v inom správnom konaní

o schválení nájomných zmlúv s rovnakými vlastníkmi pozemkov aktívnu legitimáciu

na zasahovanie do procesu vedeného pod č. 2006/143-25/Sz (v odvolacom správnom konaní

pod č. 09/00069-FA) - zrejme nemá, lebo v okruhu účastníkov uvedeného konania sa účastník

označený ako Slovenský poľovnícky zväz Poľovnícke zdruţenie Kapušany nenachádza (viď

č. l. 54). Na toto okrem iného správne poukazoval aj ţalovaný pod bodom 2.3 svojho

odvolania, ktorý s poukazom na ustanovenie § 14 dôvodne argumentoval, ţe neúspešný

účastník v inom konaní týkajúceho sa schválenia zmlúv na postúpenie práva poľovníctva

18

k rovnakému poľovnému revíru nemá automaticky postavenie účastníka konania

v konkurenčnom správnom konaní.

S týmto právnym názorom Najvyššieho súdu korešponduje aj názor vyslovený

prostredníctvom (hore citované v bode č. 27) uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 14.06.2000

sp. zn. .

54. Osobitosti nájomných zmlúv, ktorých predmetom je postúpení výkonu práva

poľovníctva, sú upravené v ustanoveniach § 16 citovaného zákona. Je nepochybné, ţe zákon

stanovuje okrem poţiadavky písomnosti a limitácie nájomných zmlúv na 10 ročné obdobie

aj poţiadavku „a priori“ schválenia orgánom verejnej správy (hoci ho viaţe

na uţ spoločensky prekonaný termín „okresný národný výbor“) ako „conditio sine qua non“

na jej platnosť. Zákonom poţadovaná „monopolná exkluzivita“ nájomcu na nadobudnutie,

následne na uplatňovanie práva poľovníctva ako aj jeho zánik v danom revíre nepochybne

vyplýva z ustanovení aţ 4 a svojou podstatou sa blíţi

k vecnému právu k cudzej veci.

Podľa zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva

musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo

predĺţenie treba schválenie okresného národného výboru.

Podľa veta prvá 1 jedno poľovnícke zdruţenie smie

uzavrieť zmluvu o postúpení výkonu práva poľovníctva len v jednom poľovnom revíre.

Podľa poľovnícke zdruţenie nesmie postúpiť inému

výkon práva poľovníctva v poľovnom revíre, ani v jeho časti.

Podľa a zmluva o postúpení výkonu práva

poľovníctva zaniká:

b) zánikom poľovného revíru,

f) rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva podľa § 18 ods. 1.

55. Krajský súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil s vyuţitím zrušovacieho

ustanovenia , tzn. ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce

na posúdenie veci, a ustanovenia uvedeného pod písmenom d) , tzn. rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

19

56. Z jeho odôvodnenia sa však iba s ťaţkosťami dá zistiť, kedy sa vlastne krajský súd

s hore uvedenými nedostatkami napadnutého rozhodnutia, tzn. s otázkou nedostačujúceho

zistenia skutkového stavu, resp. jeho nepreskúmateľnosťou zaoberal.

V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd konštatovať, ţe zákonodarca

prostredníctvom ustanovenia ustanovil rôzne a navzájom sa vylučujúce

zrušovacie dôvody. Obdobne aj dôvody uvedené pod písm. c) a d) sa logicky vylučujú.

Zákonodarca, hoci na prvom mieste ako zrušovací dôvoď neuviedol nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ale ho spomenul aţ na 4. pozícii, tak toto

systematické umiestnenie ustanovenia neznamená, ţe nejde o jednu z najdôleţitejších

námietok ţaloby (resp. odvolania), ktorú dôvodnosť musí správny súd začať skúmať

od počiatku, a to aj postupom ex offo ( ).

57. Uţ v svojej staršej judikatúre Najvyšší súd zdôraznil zásadnú hranicu medzi

preskúmateľnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutí správnych orgánov:

„Ak správny súd po preskúmaní obsahu napadnutého rozhodnutia dospeje k záveru,

ţe je nepreskúmateľné, je odvolací dôvod, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) v odvolacom konaní

neaplikovateľný, lebo v tomto prípade okrem posudzovania obsahu samotného rozhodnutia

súd nemôţe vykonať iné dôkazy práve z titulu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, tzn. záveru,

ktorý vychádza z právneho posúdenia veci.

Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo

a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti

rozhodnutia, tzn. ţe

- ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej

normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a ţe

- existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov. “

(m.m. rozsudok sp. zn. z 08.03.2011).

58. Na základe uvedeného vymedzenia nepreskúmateľnosti pristúpil Najvyšší súd

k prevereniu záverov krajského súdu, ktoré ho viedli k záveru o nepreskúmateľnosti. Počnúc

stranou 18 odôvodnenia krajský súd vyjadruje nesúhlas (viď napríklad formulácie záverov

krajského súdu „Presnosť zistenia znamená, ţe zistený stav musí zodpovedať skutočnosti .......,

20

zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán. ..... napriek

uvedeným zásadám a s poukazom na konkrétne ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku

rozhodol o skutkovo zhodných veciach rozdielne.“).

59. Ďalej na str. 19 krajský súd konštatuje, ţe: „výmera uvedená v nájomných zmluvách

nie je reálna, ale je niţšia, nakoľko došlo k zmene hraníc Poľovného revíru Kapušany.“

a následne svoje závery dopĺňa o to, ţe „Súd musí zdôrazniť pri vydaní tohto rozhodnutia

o neschválení nájomných zmlúv o výmere 1644,1794 ha, účastníkom správneho konania bolo

okrem iných účastníkov aj Poľnohospodárske druţstvo Kapušany pri Prešove zastúpené

predsedom Ing. V., CSc. “

60. Taktieţ na str. 20 sa po porovnaní vyhodnotenia skutkového zisťovania

v konaniach, kedy nájomné zmluvy schválil a naopak, kedy ich neschválil, nachádza

iba strohé konštatovanie krajského súdu: „Tieto dôkazy správnemu orgánu v tomto prípade

postačovali, aj keď v rovnakom konaní vo veci ţiadosti Poľovníckeho zdruţenia Kapušany

nie.“, a toto je doplnené upozornením krajského súdu, ţe „Súd musí zdôrazniť, ţe predmetom,

resp. obsahom administratívneho spisu nie je platný Lesný hospodársky plán a ani upresnenie

výmer poľovných pozemkov po vykonanej bonitácii v zmysle rozhodnutia OLÚ zo dňa

25.10.2006.“

61. V súvislosti s uvedeným (body č. 57. aţ 60.) sa Najvyšší súd stotoţňuje

s argumentáciou ţalovaného z jeho odvolania zo 07.03. 2011 (uvedená pod bodom 2.4 a 2.5),

ţe krajský súd musí v rozsudku objasniť, prečo mal mať ţalovaný sám od seba vedomosť,

ţe má administratívny spis doplniť aj o poloţku vo veci uznania pôvodného spoločného

poľovného revíru Kapušany č. 75/93 zo dňa 07.10.1993 (krajský súd obdobnú poţiadavku

vytýka aj na str. 23), rozhodnutie o zmene uznaného Poľovného revíru Fintice

pod č. 2006/46-15 zo dňa 12.05.2006, rozhodnutie ţalovaného č. 06/00358-2/CA

z 02.08.2006 (podklad pre zníţenie celkovej výmery PR Kapušany), situačný náčrt ako aj

rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove č. 2006/349-6/Sz z 25.10.2006 o bonitácii

PR Kapušany; tzn. aj o podklady s prejednávanou vecou na prvý pohľad nesúvisiace, tzn.

podklady pre uvedený Lesný hospodársky plán a týkajúce sa spresnenia výmer poľovných

pozemkov po vykonanej bonitácii v zmysle rozhodnutia Okresného lesného úradu v Prešove

zo dňa 25.10.2006.

21

62. Je povinnosťou správneho súdu, aby mal pred svojim rozhodnutím vo veci

k dispozícii kompletný administratívny spis, a na zabezpečenie tohto cieľa mu ponúka platný

mnoţstvo oprávnení.

63. Aţ po vyčerpaní uvedených opatrení prichádza do úvahy zrušenie napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu pre neúplnosť administratívneho spisu, pričom správny súd

musí v rozsudku objasniť, prečo chýbajúce časti administratívneho spisu mali nevyhnutný

a zásadný vplyv na prieskum napadnutého rozhodnutia, najmä ak ide o podklady

s prejednávanou vecou na prvý pohľad nesúvisiace.

64. Ďalej na str. 21 krajský súd vyslovil nasledujúce pochybnosti: „Ak argumentoval

správny orgán, ţe Poľovnícke zdruţenie Kapušany nebolo účastníkom a preto mu nebolo

doručované rozhodnutie, z čoho vyplývala povinnosť toho istého správneho orgánu doručovať

rozhodnutie o neschválení zmlúv o výkone práva poľovníctve pre PZ Kapušany

Poľnohospodárskemu druţstvu Kapušany.“ pri ktorej súčasne zdôraznil, ţe procesný postup

správneho orgánu v oboch veciach mal byť identický, teda postavenie účastníkov malo byť

rovnaké, a preto postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý nepovaţoval za účastníka

Poľovnícke zdruţenie Kapušany (tzn. ţalobcu 1/) v konaní, ktorého výsledkom bolo

rozhodnutie č. 2006/143-25/Sz, ako aj ignorovanie tejto skutočnosti ţalovaným v konaní

č. 09/00069-FA (predmet prieskumu) nie je podľa krajského súdu v súlade so zákonom

(konkrétne citoval § 14 Správneho poriadku).

Napriek takto prezentovanému záveru o nezákonnosti postupu prvostupňového

správneho orgánu, krajský súd ako zrušovacie dôvody napokon uviedol písm. c) a d).

Najvyšší súd musí pri uvedenej argumentácii krajského súdu odkázať na svoje skôr

prezentované názory (bod č. 53), kde dostatočne objasnil, prečo u ţalobcu 1/ vznikajú

pochybnosti o jeho aktívnej legitimácii v tomto súdnom prieskume ako aj v predchádzajúcom

správnom konaní a ţe krajský súd sa tomuto objasneniu vôbec nevenoval.

65. Krajský súd sa na str. 22 zaoberal s námietkami drobných odvolateľov, pričom

uviedol, ţe „Ţalovaný sa k tejto námietke vyjadril iba strohým konštatovaním..... S týmito

námietkami sa ţalovaný vyporiadal tak, ţe poukázal na príslušné ustanovenie § 7 ods. 3

...“. V tejto súvislosti ďalej krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný

napadnutým rozhodnutím neodstránil ani pochybnosti v oboch vydaných rozhodnutiach

18.12.2006 a to konkrétne ohľadom výmer, ktoré boli predmetom schválenia nájomných

22

zmlúv uzavretých na dobu 10 rokov pre uţívateľa PD Kapušany v celkovej výmere 772,10 ha

v súvislosti so zmenou Poľovného revíru Kapušany. Práve tá poţiadavka, ţe nájomné zmluvy

musia obsahovať presnú identifikáciu nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľnosti

a v administratívnom spise musia byť ako dôkazy pripojené listy vlastníctva s kompletnými

údajmi vo vzťahu k majetkovej podstate vlastníka, resp. nájomcu, toto je podľa krajského

súdu základom pre riadne rozhodnutie podľa dostatočne zisteného skutkového stavu.

66. Krajský súd, hoci na str. 23 opätovne konštatuje, ţe „Z toho vyplýva, ţe súd nemal

moţnosť na základe rozhodnutia zo dňa 12.05.2006 preveriť, či nájomné zmluvy uzatvorené

medzi uţívateľom PD Kapušany a vlastníkmi poľovných pozemkov uznaného poľovného

revíru PR Kapušany zasahujú, resp. nezasahujú do novo vytvoreného revíru Stráţ – Fintice“,

tak na druhej strane dostatočne neobjasnil, prečo a na akom právnom základe (viď

ustanovenie ) je nutné spochybňovať účinky skôr vydaného rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu (o vytvorení PR Fintice).

67. Na str. 24 krajský súd všeobecne polemizoval s postupom, ktorý si ţalovaný zvolil

na vyporiadanie, resp. odstránenie „chýb“ vytýkaných Ministerstvom pôdohospodárstva

Slovenskej republiky.

68. Záverom str. 24 krajský súd vyslovil svoj záver, ţe „Vzhľadom na uvedené procesné

pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, ţe správne orgány konali

zákonne a v súlade s vyššie citovanými právnymi normami. Procesné pochybenia s poukazom

na tieto skutočnosti mali vplyv na zákonné práva ţalobcov a preto súd podľa § 250j ods. 2

písm. c), d) napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie

z dôvodu, ţe správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia sú

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Naviac je tu daný aj dôvod podľa § 250j ods. 3

, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť administratívneho spisu.“

69. Na základe záverov hore vyslovených krajským súdom (tzn. Najvyšším súdom

citovaných v medziach bodov č. 64 aţ č. 68) neobstojí zrušovací záver krajského súdu, ţe

a) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/

) a súčasne ţe

b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov

( ).

23

Takto vyslovený záver nemá oporu v zákonných poţiadavkách kladených na rozsudok

správneho súdu prostredníctvom v spojení s Naopak,

Najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd v odôvodnení iba vo všeobecnej rovine

polemizoval s prístupom ţalovaného k preverovaniu zisteného skutkového stavu v priebehu

správneho odvolacieho konania, dôsledne neobjasnil, prečo za danej situácie (pochybnosti

o dostatočne zistenom skutkovom stave vo veci posudzovania náleţitostí zmlúv súkromného

práva) nevyuţil moţnosť postupu správneho súdu na 1. stupni podľa ,

vytýkal, a to prekvapivým spôsobom (viď záver v bode č. 61), ţalovanému najmä chýbajúce

podklady v administratívnom spise, nepreveril aktívnu legitimáciu a rozsah účastníctva

ţalobcov, a navyše konštatoval porušenie zákonnosti ţalovaným, ktoré však následne, čo sa

týka dôsledkov na napadnuté rozhodnutie, ponechal bez povšimnutia. V tomto vidí Najvyšší

súd podstatné nedostatky napadnutého rozsudku na jeho zrušenie postupom podľa § 221

ods. 1 písm. h) v spojení s

70. Navyše k hore uvedenému argumentu o nepreskúmateľnosti musí Najvyšší súd ešte

dodať (najmä viď bod č. 57), ţe uţ vo svojej judikatúre (napríklad rozsudok

sp. zn. z 15.05.2012) viackrát vyslovil právny názor, ţe „nepreskúmateľnosť

rozhodnutia je zapríčinená pre nedostatok dôvodov. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak

mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu nie je moţné

povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu ale iba

nedostatok skutkových dôvodov. Skutkovými dôvodmi, pre ktoré nedostatok je moţné

rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady skutkových zistení,

ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody, tzn. typicky vtedy, keď správny orgán vyvodil

rozhodovacie dôvody alebo o skutočnosti v správnom konaní nezisťované, poprípade zistené

v rozpore so zásadou legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) alebo tam, kde nie je zrejmé,

či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané.“

71. Na okraj prejednávanej veci sa Najvyšší súd tieţ, za účelom naplnenia hlavných

cieľov ( ) musí vyjadriť k otázke účastníkov, aký je

rozsah právomoci lesných úradov pri schvaľovaní zmlúv o nájme práva poľovníctva. Preto

na tomto mieste odkazuje na právne závery v svojom rozsudku sp. zn. zo dňa

09. marca 2010, s ktorým, sa v plnom rozsahu stotoţňuje [ďalej sa z neho v zmysle § 250ja

ods. 7 citujú relevantné časti]:

24

„Vychádzajúc z uvedeného sú takéto správne orgány povinné dodrţiavať

i základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z ustanovenia § 3 SP

a pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci postupovať v ich rámci.

Napriek tomu, ţe § 16 ods. 1 zákona bliţšie neupravuje obsah ani rozsah

preskúmavania zmluvy predloţenej na schválenie, neznamená to, ţe dotknuté

správne orgány môţu postupovať svojvoľne (...postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi - § 3 ods. 1 SP). Nesporne Obvodný lesný

úrad nie je len púhe registračné miesto, ale je orgánom s autoritatívnym

oprávnením rozhodnúť o účinnosti predloţenej zmluvy s konštitutívnym účinkom

do budúcnosti (ex nunc), preto za minimálnu poţiadavku na obsah a rozsah

prieskumu pred schválením, ktorú moţno vyvodiť z citovaného ustanovenia,

moţno povaţovať povinnosť preskúmania jej súladu so zákonom t.j. zákonom

o poľovníctve, ale nepochybne aj ďalšími platnými všeobecne záväznými

právnymi predpismi (obdobne znenie § 16 ods. 1 tohto zákona v českej právnej

úprave po zániku spoločnej legislatívy, ktoré naviac priamo zakazuje odmietnutie

chválenia zmluvy, ak je zmluva v súlade s týmto zákonom a ostatnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi). Vzhľadom na to, ţe predmetom schvaľovania

a teda aj predchádzajúceho skúmania je zmluva (dvojstranný právny úkon) t.j.

občianskoprávny inštitút, nesporne nemoţno z okruhu relevantných právnych

predpisov vylúčiť ani .

Absencia podrobnejšej úpravy postupu pri schvaľovaní zmluvy v zákone

o poľovníctve nemôţe znamenať svojvôľu správneho orgánu, (najmä

ak predpoklady pre konkrétny postup moţno vyvodiť z inej relevantnej právnej

úpravy – Správny poriadok) a teda nemôţe byť na ujmu účastníkov pri uplatnení

legitímnej poţiadavky na schválenie predloţenej zmluvy.

V súlade s takto stanovenou kompetenciou správneho orgánu, bolo jeho

povinnosťou pri rozhodovaní o predloţených zmluvách (predovšetkým v prípade

posudzovania zmluvy medzi ţalobcom a Lesmi SR, š.p.) vyrovnať sa aj s otázkou

aplikácie všeobecnej právnej úpravy právnych úkonov vyplývajúcej z príslušných

ustanovení (keďţe v prípade zmluvy medzi ţalobcom

a SPF Bratislava túto posudzoval z hľadiska dodrţania ), a teda

ak dospel k záveru, ţe čl. VIII ods. 1 písm. g/ predloţenej zmluvy „nemôţe byť

súčasťou zmluvy“, mal uviesť dôvody brániace mu (napriek ustanoveniu ,

na ktorý poukazoval ţalobca) prípadnej modifikácii schvaľujúceho výroku

25

o doplnok, ktorým sa časť spornej zmluvy neschvaľuje (čo v princípe nie je

vylúčené obdobne v v znení platnom do 31.8.2009,

ktorý výslovne v ods. 3 umoţňoval správe katastra, „ak sú splnené podmienky

na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné“ rozhodnúť len o časti

návrhu.).

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť skutočnosť, ţe verejná správa je

sluţbou verejnosti a teda v prípade, ak ţalovaný dospel pred vydaním rozhodnutia

k predbeţnému záveru o nezlučiteľnosti takto predloţenej zmluvy so zákonom

a následnej potrebe ju ako celok neschváliť (resp. ţiadosti o schválenie zmluvy

nevyhovieť), bolo jeho povinnosťou v súlade s princípom „dobrej verejnej

správy“, ktorého vyjadrením je aj obsah ods. 2 cit. § 3 (základné pravidlá

konania) konať v súčinnosti s predkladateľom (resp. účastníkmi zmluvného

vzťahu), komunikovať s nimi o „spornej otázke“ a tak im dať príleţitosť,

aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, prípadne ho poučiť, tak aby pre neznalosť právnych predpisov

neutrpeli v konaní ujmu, najmä ak bol v danom prípade obsah právnej úpravy

postupu správneho orgánu nedostatočne inštruktívny a tým viac závislý

od výkladu samotného správneho orgánu. Odvolací súd odkazuje aj najmä

na čl. 14 Odporúčania výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 z 20.6.2007.

Podľa názoru odvolacieho súdu obdobne nebolo ani v súlade s princípom

„predvídateľnosti správneho rozhodnutia“ ak ţalovaný, ktorý v predmetnej veci

výnimočne rozhodoval ako správny orgán I. stupňa (keďţe menil rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu), neposkytol účastníkovi moţnosť oboznámiť

sa pred vydaním konečného rozhodnutia s dôvodmi brániacimi vyhoveniu jeho

inak legitímnej poţiadavke na schválenie predloţených zmlúv, zaujať k nim

stanovisko a prípade odstrániť vytýkané nedostatky (napr. modifikáciou zmluvy

prijatím dodatku z zmluve). Z napadnutého rozhodnutia ţalovaného nevyplýva,

ţe takýto postup bol zachovaný, hoci rozhodnutie ministerstva č. 1228/2007-

720/55 zo dňa 18.5.2007 sa zmieňuje ( na str. 3 ) o existencii dodatku k nájomnej

zmluve č. 7571/06, ktorým sa zmluvné strany t.j. ţalobca a Lesy SR, š.p. mali dňa

17.10.2006 dohodnúť na zrušení zmluvného ustanovenia uvedeného v čl. VIII

ods. 1 písm. g/ zmluvy.“

26

72. Ţalovaný spolu so zúčastnenou osobou 1/ v odvolaní namietali (č. l. 136 a 137),

ţe krajský súd rozhodoval mimo rámec ţalobných dôvodov. Z obsahu ţaloby (č. l. 5) je

nepochybné, ţe ţalobcovia uvádzali nasledujúce ţalobné dôvody:

i. zmätočnosť a nezrozumiteľnosť výroku a nepreskúmateľnosť rozhodnutie pre jeho

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,

ii. nezákonnosť postupu ţalovaného,

iii. absenciu zmlúv v spise, ktoré by mali byť absolútne neplatné (tieseň, omyl) a

iv. nesprávne zistenie skutkového stavu.

Je nepochybné, ţe právne názory krajského súdu a jeho zrušovacie dôvody, tzn.

a) zistenie skutkového stavuje nedostačujúce na posúdenie veci ( )

a súčasne

b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov

( ),

prekračujú rozsah uvedených ţalobných bodov. Takýto prístup rovnako nekorešponduje

s povinnosťou vykonať kasačný súdny prieskum.

Podľa v spoj. s v odôvodnení rozsudku správny súd

uvedie, čoho sa ţalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný,

stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa platí, ţe ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach ţaloby")

dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade

so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu

orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v medziach žaloby dospel k záveru, ţe

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore

s obsahom spisov,

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

27

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok

dôvodov,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia..

73. V správnom súdnictve konajúci súd podrobuje prieskum zákonnosti napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu vo všetkých jeho častiach, tzn. nielen zákonnosť výrokovej

časti rozhodnutia ale aj dôvodov, na základe právne posúdil vec. Ak sa s dôvodmi uvedenými

v odôvodnení rozhodnutia stotoţní a ţalobu zamietne, potom tieto dôvody správneho orgánu

pre správny súd vytvárajú minimálny právny základ na presvedčivé odôvodnenie,

a s ich vyuţitím jasne a zrozumiteľne správny súd opíše a presvedčivo objasní, v čom sú

závery napadnutého rozhodnutia správne a v čom protikladné argumenty protistrany boli

mylné.

74. Ako uţ bolo raz uvedené (bod č. 69), z odôvodnenia napadnutého rozsudku

krajského súdu vyplýva, ţe krajský súd za jediné zrušovacie dôvody napadnutého rozhodnutia

povaţuje ust. a S prihliadnutím na ten dôleţitý záver,

ţe uvedené zrušovacie dôvody sa navzájom vylučujú, ţe argumentácia krajského súdu

predovšetkým smerovala k chýbajúcim podkladom a nie k nedostatkom v skutkovom zistení,

tak takýto prístup krajského súdu musí Najvyšší súd označiť, ţe nie je v súlade s príkazom

na presvedčivé odôvodnenie obsiahnutým v cit. ust. , nakoľko neponúka

ţiadne argumenty ţalovanému správnemu orgánu, aby zistil dôvody, prečo jeho právne

závery a názory, ktoré vytvárajú výkladový rámec pre aplikáciu sporných ust. § 14 aţ 16

neboli presvedčivé a správne.

Podľa v spoj. s posledná veta odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie

(§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

75. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozsudkoch

sp. zn. z 09.03.2010, resp. sp. zn. z 08.03.2011, pri ktorých

28

Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná

zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného

zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

76. O trovách odvolacieho ako aj celého súdneho konania rozhodne krajský súd

postupom podľa v spojitosti s , podľa ktorého ak odvolací

súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne

o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 19. júna 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová